Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-146-2017.pdf
PDF · 141.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Csp/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: Ing. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. W. XXXX/X, R., právne zastúpeného: ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 772,-Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,84%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 24. 11. 2017 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 772,-Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a sumu 200,-Eur z titulu poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov tohto konania.
2. Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 707300215 zo dňa 23. 01. 2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 300,-Eur, pričom v zmysle tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi sumu 300,- Eur, celková výška úveru spolu s dohodnutým navýšením bola dohodnutá vo výške 588,-Eur, pričom celú sumu mal žalobca vrátiť v dvanástich mesačných splátkach po 49,-Eur počnúc dňom 27. 02. 2013. Úroková sadzba, priemerná ročná percentuálna miera nákladov a ani ročná percentuálna miera nákladov v zmluve uvedené nie sú, pričom poplatok spojený s úverom bol dohodnutý vo výške 288,- Eur. Žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 707300115 zo dňa 29. 06. 2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 200,-Eur, pričom v zmysle zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi sumu 200,-Eur, celková výška úveru spolu s dohodnutým navýšením bola dohodnutá vo výške 396,-Eur, pričom celú sumu mal žalobca vrátiť v dvanástich mesačných splátkach po 33,-Eur počnúc dňom 27. 07. 2012. Úroková sadzba, priemerná ročná percentuálna miera nákladov a ani ročná percentuálna miera nákladov v zmluve uvedené neboli. Poplatok spojený s úverom bol dohodnutý vo výške 196,-Eur. Žalobca napokon uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 707300278 zo dňa 06. 06. 2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 300,- Eur, v zmysle zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi sumu vo výške 300,-Eur, celková výška úveru spolu
s dohodnutým navýšením bola dohodnutá vo výške 588,-Eur, pričom celú sumu mal žalobca vrátiť v dvanástich mesačných splátkach po 49,-Eur počnúc dňom 27. 06. 2013. Úroková sadzba, priemerná ročná percentuálna miera nákladov a ani ročná percentuálna miera nákladov v zmluve uvedené neboli. Poplatok spojený s úverom bol dohodnutý vo výške 288,-Eur.
3. Všetky tri zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň spotrebiteľskými úvermi v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv. Žalovaný pri uzatváraní úveru zneužil skutočnosť, že žalobca bol v čase poskytnutia úveru držiteľom podnikateľského oprávnenia a bol evidovaný v živnostenskom registri. Obchodný zástupca žalovaného sa však žiadnym spôsobom neinformoval, či peňažné prostriedky použil žalobca na podnikanie alebo na osobné účely. Bez možnosti voľby a bez získania potrebných informácií predložil žalovaný žalobcovi zmluvu v tomto znení, t. j. s označením žalobcu ako fyzickej osoby - podnikateľa, pričom do úveru uviedol, že peniaze použije žalobca na podnikanie. Takéto vyhlásenie žalobca nikdy nedal, keďže ani nemal v úmysle peniaze použiť na podnikanie. Naopak, peniaze použil na uspokojenie životných potrieb, v prípade zmluvy uzatvorenej 23. 01. 2013 na letné pneumatiky a drobné opravy osobného motorového vozidla, v prípade zmluvy zo dňa 29. 06. 2012 na výmenu oleja a drobné opravy motorového vozidla a v prípade zmluvy uzatvorenej dňa 06. 06. 2013 na opravu alternátora motorového vozidla. Žalovaný tieto nekalé praktiky spočívajúce v uvádzaní identifikačného údaju IČO využíva opakovane, pričom bol už za takéto praktiky postihnutý Slovenskou obchodnou inšpekciou. Aktuálne potvrdil rovnaký právny názor aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí č. 19CoE/139/2016 zo dňa 29. 12. 2016. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch musia byť vo forme stanovenej zákonom č. 129/2010 Z. z. a musia obsahovať zákonné náležitosti ustanovené týmto zákonom. Žalobca má za to, že napadnuté zmluvy neobsahujú zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý bol účinný v tom ktorom čase pri uzatváraní zmlúv. Žalobca poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 účinného v čase uzatvorenia zmlúv, pričom dôvodil, že napadnuté zmluvy neobsahujú nikde v texte údaje o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia a ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluvy sú tak v rozpore s uvedeným ustanovením § 9 tohto zákona. Ďalej žalobca poukázal na § 11 ods. 1 tohto zákona, ktorý bol platný a účinný v tom ktorom čase, keď sa uzatvorili jednotlivé zmluvy, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia sa spotrebiteľský úver poskytnutý na základe jednotlivých zmlúv považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej poukázal na relevantnú právnu úpravu, ktorá upravuje spotrebiteľské zmluvy a bezdôvodné obohatenie. Mal za to, že zmluva uzatvorená dňa 23. 01. 2013 je z titulu absencie zákonných náležitostí a z titulu poskytnutia úveru v hotovosti zmluvou bezúročnou a bez poplatkovou, takže žalobca bol povinný vrátiť iba tie finančné prostriedky, ktoré si požičal, t. j. sumu 300,-Eur, pričom žalobca na základe zmluvy plnil sumu 588,-Eur a tak na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 288,-Eur. V prípade zmluvy uzatvorenej dňa 29. 06. 2012 plnil 396,-Eur, hoci bol povinný vrátiť iba finančné prostriedky vo výške 200,-Eur, a teda na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 196,-Eur a v prípade zmluvy uzatvorenej dňa 06. 06. 2013 vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 288,-Eur, ktoré je povinný žalovaný vydať.
4. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ktorý upravuje právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi zodpovedá za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovené týmto zákonom. Žalobca mal teda za to, že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa a je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ktoré s prihliadnutím k výške vydania bezdôvodného obohatenia, t. j. sume 772,-Eur aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný použil nekalé obchodné praktiky žalobca ustálil za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu vo výške 200,-Eur.
5. Okresný súd vydal v uvedenej veci dňa 15. 12. 2017 platobný rozkaz, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, avšak proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný riadne a včas odpor s odôvodnením, v dôsledku ktorého bol na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 2Csp/146/2017-47 zo dňa 12. 01. 2018 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.
6. Žalovaný v odôvodnení odporu proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný ako veriteľ s dlžníkom označeným pod obchodným menom uzatvoril spotrebiteľské zmluvy, pričom z vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodno - právny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvy medzi dvomi podnikateľskými subjektmi a nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Sporené zmluvy preto nemožno považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluva o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, toto vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka zrozumiteľne, určito a jasne uvedený úkon hneď vedľa podpisu dlžníka. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel boli použité poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaný dal súdu do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/975/2015 zo dňa 21. 02. 2017, v ktorom v odôvodnení krajský súd konštatoval, že neobstojí tvrdenie žalobkyne (spotrebiteľky) uvádzané v odvolaní, kde poukazuje na prenesenie dôkaznej povinnosti na žalovaného s tým, že práve žalovaný mal preukázať, že poskytnutý úver bol poskytnutý na výkon zamestnania. Súd prvej inštancie správne v odôvovodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu v situácii, ak predložená kópia zmluvy o úvere obsahovala v písomnej forme zachytené prehlásenie ňou osobitne podpísané, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon zamestnania. Podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľ ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania. Nakoľko dlžník nemienil použiť finančné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Žalovaný ďalej poukázal na § 501 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10CoE/70/2010, pričom dôvodil, že obdobný výklad by sa vzťahoval aj na sporné zmluvy. Úver vzal dlžník za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania či povolania. Z predmetnej definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Ak bol teda úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel podnikania, nepôjde o spotrebiteľský úver. Nakoľko žalobca nemienil použiť finančné prostriedky na svoju súkromnú spotrebu, nie je spotrebiteľom. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Vo vzťahu k účelu poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania žalovaný poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp. zn. P/0355/01/2012 vedené v konaní proti žalovanému, ktorým bolo toto zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení konania žalovaný citoval, že dlžník na v posudzovanej zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenaplnil definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon povolania a dojednaná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda ako absolútny obchod sa spravuje jeho právnym režimom. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV. Žalovaný razantne odmieta, že by došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko je toho názoru, že v prípade žiadnej zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, pričom zmluvy o úvere neboli nikdy právoplatne vyhlásené za neplatné. Pokiaľ sa týka finančného zadosťučinenia, žalovaný neuznal žalobcom vznesený nárok na finančné zadosťučinenie, ktorý žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil. Žalovaný má za to, že žalobcovi finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiadny relevantný dôvod na jeho priznanie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nemôže byť poskytnutá dlžníkovi právna ochrana, keď je sám ten, ktorý ako prvý porušil svoje povinnosti, nakoľko si nesplnil záväzky, ku ktorým pristúpil.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalobca nemal vôľu uzatvoriť predmetné zmluvy ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom konaním žalovaného bol uvedený do omylu. Takéto konanie zo strany žalovaného nemôže používať právnu ochranu. Žalobca poukázal na formálnu stránku jednotlivých zmlúv. V zmluve č. 707300115 zo dňa 29. 06. 2012 nie je vyplnená kolonka „zapísaný v“,
pričom v ostatných zmluvách, ktoré vychádzali z prvej zmluvy už táto kolonka vypísaná je, a to slovom „v živnostenskom registri“. V prvej zmluve mohlo nevyplnenie tejto kolonky viesť k neuvedomeniu si, že žalovaný vypísal v prvom obdĺžniku o žalobcovi údaje v súvislosti s jeho podnikaním. Ostatné zmluvy uzatvorené neskôr už boli len kopírované z prvotnej zmluvy s tým, že tieto už predmetnú kolonku týkajúcu sa registra vyplnenú mali. Žalobca poukázal aj na judikatúru, ktorá sa takýmto konaním zaoberala a vyporiadala. Na základe uvedeného považuje žalobca vzťah medzi žalovaným za spotrebiteľský. Nakoľko zmluvy neobsahovali základné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010, považuje predmetné zmluvy za bezúročné a bez poplatkov. Žalobca žiada teda plnenie nad istinu vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobcu k podanému odporu uviedol, že posudzovanie žalobcu ako spotrebiteľa vyslovene odmieta, pričom poukázal na skutočnosť, že so žalobcom uzatvoril zmluvy o úvere, na základe ktorých bol žalobcovi poskytnutý úver na účel podnikania. Žalobca v zmluvách o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú použité na tento účel. Z uvedeného preto s určitosťou vyplýva, že peňažné prostriedky zo strany žalobcu neboli použité pre jeho osobné potreby, ale za účelom podnikania. Žalovaný zotrval na tých skutočnostiach, ktoré uviedol v podanom odpore, pričom doplnil, že pokiaľ si žalobca uplatnil voči nemu aj primerané finančné zadosťučinenie, poukázal na tú skutočnosť, že žalobca od začiatku neplatil riadne splátky v zmysle zmlúv o úvere, z čoho vyplýva, že žalobca svoju povinnosť v zmysle zmlúv o úvere viacnásobne porušil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Uvedené konanie zo strany žalovaného súvisiace so snahou o mimosúdne doriešenie a urovnanie vzniknutých záväzkov je dôsledkom niekoľkonásobného porušenia platných záväzkov žalobcu, pričom je nemysliteľné, aby táto skutočnosť nanajvýš založila akýkoľvek nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie.
9. Na pojednávaní konanom dňa 07. 05. 2018 súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu zásady hospodárnosti konania, ako aj neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom žalovaný požiadal vzhľadom na veľkú pracovnú zaneprázdnenosť o ospravedlnenie svojej neúčasti a požiadal, aby súdne konanie prebehlo v jeho neprítomnosti.
10. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že v čase uzatvárania spotrebiteľských zmlúv podpísal zmluvy, pričom sám vykonával podnikateľskú činnosť. Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté na základe zmlúv, peniaze použil na opravu auta, ktoré nemal v podnikaní. Preto si zobral viacero pôžičiek, že sa jednalo o staršie auto, ktoré bolo pre časté poruchy potrebné viackrát opraviť a kúpil aj iné veci, ktoré bolo treba, vymeniť pneumatiky a preto potreboval peniaze. Na otázku súdu, prečo do zmluvy uviedli údaje o tom, že je podnikateľ uviedol, že mu to vysvetlili tak, že mu poskytnú úver ľahšie a rýchlejšie, keďže je podnikateľ. Toto mu však uviedli iba pri prvej zmluve, pri ostatných dvoch zmluvách údaje len prepisovali a vôbec neskúmali, na čo bude používať tieto prostriedky.
11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to zmluvami o úvere, ktoré boli uzatvorené medzi sporovými stranami, s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie
- Ústredný inšpektorát so sídlom v Bratislave zo dňa 27. 05. 2013, s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoE/139/2016, s oznámeniami žalovaného adresovanými žalobcovi o splatení úveru, s vyjadreniami sporových strán, pričom zistil a preukázal nasledovný skutkový a právny stav:
12. Žalobca uzatvoril so žalovaným ako veriteľ tri zmluvy o úvere, a to dňa 23. 01. 2013, na základe ktorej poskytol žalobcovi úver vo výške 300,-Eur za dohodnutú odmenu vo výške 288,-Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v dvanástich mesačných splátkach po 49,-Eur počnúc dňom 27. 02. 2013, dňa 29. 06. 2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 200,-Eur za dohodnutý poplatok 126,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 33,-Eur počnúc dňa 27. 07. 2012 a dňa 06. 06. 2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 300,-Eur za poplatok vo výške 288,-Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 49,-Eur počnúc dňom 27. 06. 2013. V prípade všetkých troch zmlúv sa jednalo o predtlačené formulárové zmluvy, ktoré boli vopred pripravené,
ktoré boli len vyplnené, pričom vo všetkých zmluvách dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou uzatvorených zmlúv boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ako aj rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej spory, ktoré vzniknú z jednotlivých zmlúv o úvere budú riešené Stálym rozhodcovským súdom. Žalobca predložil aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie - Ústredný inšpektorát, ktorým Slovenská obchodná inšpekcia rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2013 uložila žalovanému pokutu vo výške 30.000,-Eur pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík, ktoré mali v stručnosti spočívať v tom, že zaškrtnutím políčka v zmluve majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa, bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, účastník konania ako poskytujúci úveru nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatnil aj v jeho oblasti činnosti. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoE/139/2016 zo dňa 29. 12. 2016 krajský súd sa zaoberal odvolaním povinného proti uzneseniu prvostupňového súdu v exekučnom konaní. Krajský súd zaujal názor, že aj keď je v zmluvách, ktoré sú formulárovými zmluvami vytlačený text, že „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“, avšak toto zmluvné ustanovenie v kontexte s tým, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú veriteľom - predstavuje vyhlásenie veriteľa, nie dlžníka. Tvrdenie, že dlžník žiadal o peňažné prostriedky na podnikanie mohol oprávnený, teda veriteľ, ktorého dôkazné bremeno zaťažuje preukázať ďalšími listinnými dôkazmi, teda skutočnosť, že úver nie je spotrebiteľský ale poskytnutý na výkon podnikania zaťažuje veriteľa a nie žalobcu, ktorý sa domáha svojho práva ako spotrebiteľ. Žalovaný oznámeniami zo dňa 25. 02. 2014, 12. 06. 2013 a 09. 09. 2014 potvrdil, že žalobca ako dlžník čerpané úvery na základe jednotlivých zmlúv v plnej výške uhradil. Medzi sporovými stranami teda ostala sporná skutočnosť, či sa v prípade uzatvorených zmlúv jedná o zmluvy o spotrebiteľských úveroch, a teda spotrebiteľské zmluvy alebo zmluvy uzatvorené v zmysle Obchodného zákonníka medzi dvoma podnikateľskými subjektami, či uzatvorené zmluvy spĺňali všetky náležitosti stanovené zákonom o úveroch platnom a účinnom v čase uzatvorenia jednotlivých zmlúv, a teda či má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a na právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w)požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 v znení účinnom do 09. 06. 2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 v znení účinnom do 09. 06. 2013, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
25. Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 129/2010 v znení účinnom do 09. 06. 2013, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
26. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 v znení účinnom do 09. 06. 2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 v znení účinnom do 09. 06. 2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
28. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
29. Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a po výsluchu žalobcu mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Podanou žalobou si žalobca uplatnil právo na uplatnenie sumy 772,-Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom dôvodil, že uzatvoril so žalovaným zmluvy o úvere, ktoré neobsahovali všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom nedodržanie týchto náležitostí zákon sankcionuje tým, že poskytnuté úvery na základe zmlúv o úveroch sú bezúročné a bez poplatkov, a teda domáhal sa súm, ktoré boli zaplatené vo výške vyššej, ako bola poskytnutá istina úverov. Žalovaný oproti podanej žalobe namietal, že žalobca takéto právo nemá, pretože uzatváral uvedené zmluvy o úvere, ktoré neboli spotrebiteľskými zmluvami ani zmluvami o spotrebiteľských úveroch, pretože poskytnuté finančné prostriedky boli žalobcovi poskytnuté na výkon jeho podnikania a zmluvy uzatváral nie ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ. Ako vyplýva z viacerých rozhodnutí ktoré predložili sporové strany, samotné uvedenie obchodného mena totožného s menom fyzickej osoby, IČO dlžníka, prípadne uvedenie čísla živnostníka v živnostenskom registri v zmluve o úvere ešte samo o sebe neznamená, že zmluva je uzatváraná v súvislosti s podnikaním fyzickej osoby, zvlášť ak ide o formulárovú, typovú zmluvu, ktorú zjavne nepripravil dlžník, ale veriteľ a dlžník v nej vyplnil resp. nadiktoval svoje údaje, pričom vyplnené je okrem identifikačného čísla aj rodné číslo dlžníka. V takomto prípade musí okrem uvedenia IČO existovať jednoznačný údaj o tom, na aký účel je zmluva uzatvorená. V uvedenom spore samotný účel poskytnutia peňažných prostriedkov žalovaným žalobcovi na podnikanie nebol spoľahlivo preukázaný. Žalovaný vehementne tvrdí, že v žiadnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, na druhej strane však nevysvetlil súdu skutočnosť, prečo do zmlúv o úvere vyplnil aj údaj o rodnom čísle dlžníka za súčasného tvrdenia, že zmluva mu bola poskytnutá ako živnostníkovi podnikateľovi a samotný dlžník vo vyhlásení v uvedenej zmluve o úvere uviedol, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V prípade pochybností o tom či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súd
nepresvedčil o tom, že zmluvy boli uzatvorené medzi dvoma podnikateľskými subjektami a peniaze boli poskytnuté na výkon povolania. I keď žalovaný tvrdil, že v zmluve existuje samotné vyhlásenie o tom podpísané žalobcom, že tieto prostriedky použil na výkon podnikania, avšak vo všetkých troch prípadoch zmlúv sa jedná o formulárové, typové zmluvy, ktoré boli vopred pripravené dodávateľom
- žalovaným, bez toho aby žalobca ako dlžník mohol ich obsah nejakým spôsobom ovplyvniť alebo zmeniť. Samotný veriteľ - žalovaný zneužil skutočnosť, že žalovaný mal živnostenské oprávnenie a identifikačné číslo a túto skutočnosť využil na to, že mu poskytol úvery bez toho, aby starostlivo skúmal na aký skutočný účel budú finančné prostriedky poskytnuté. Samotný žalobca tvrdil, že ďalšie dve zmluvy ktoré boli uzatvorené po prvej zmluve boli len prenesením údajov z prvej zmluvy, a teda dodávateľ - veriteľ si nesplnil svoju povinnosť a starostlivo neskúmal, na aký účel boli skutočne peňažné prostriedky použité. Na základe takto zisteného skutkového stavu má súd za to, že právny vzťah medzi stranami sporu je založený vyššie uvedenými zmluvami, ktoré sú svojim charakterom spotrebiteľskými zmluvami, teda zmluvami o poskytnutí spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súdu riadne preukázal, že finančné prostriedky boli poskytnuté v rámci podnikateľskej činnosti na výkon podnikania, a teda súd priznal žalobcovi status spotrebiteľa, a preto aj právne posúdenie oprel o ustanovenia Občianskeho zákonníka o ostatných prepisoch, ktoré upravujú práva a povinnosti spotrebiteľov.
30. Vyššie citované zmluvy, ktoré súd posúdil ako zmluvy spotrebiteľské a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov musia v zmysle zákona platného a účinného v čase zhotovenia zmluvy č. 129/2010 Z. z. obsahovať aj niektoré povinné údaje, a to najmä údaje o úrokovej sadzbe priemernej RPMN výške ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj údaje o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátky istiny, úrokov a poplatkov. Súd však preskúmaním uzatvorených zmlúv o úvere zistil, že ani jedna z uzatvorených zmlúv uvedené povinné náležitosti neobsahuje, pričom tieto náležitosti slúžia spotrebiteľovi na to, aby porovnal náklady na spotrebiteľský úver s inými ponukami, ponukami iných subjektov či už bankových subjektov alebo nebankových subjektov, ktoré pôsobia na trhu, aby mohol zistiť či je ponuka výhodnejšia alebo nie. Aj keď do zmluvy o úveroch boli prenesené údaje o tom, že žalobca je podnikateľ s prideleným IČO-m, súd mu priznal status spotrebiteľa pretože zistil, že žalovaný nepreukázal, že by tieto prostriedky použil na výkon podnikania.
31. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že zákon v ustanovení § 11 ods. 1 Zákona č. 129/1010 sankcionuje nedodržanie náležitosti jednotlivých zmlúv tým, že poskytnuté úvery na základe zmlúv o úvere sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Nakoľko bolo jednoznačne a bezpochyby preukázané, že uzatvorené zmluvy o úveroch neobsahovali zákonom vyžadované náležitosti, ktoré vyžadovala právna úprava účinná v čase uzatvárania zmlúv súd ustálil, že jednotlivé úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Ak teda žalobca ako dlžník plnil nad rámec poskytnutej istiny, a teda platil veriteľovi aj príslušnú odplatu, ktorú žalovaný stanovil ako odmenu za poskytnutie úveru, bolo zo strany žalobcu ako dlžníka plnené bez právneho dôvodu, pretože úvery súd vyhodnotil ako bezúročné a bez poplatkov, a teda na strane žalobcu vzniklo právo, aby mu dlžník - žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie, pretože došlo na strane dlžníka k navýšeniu majetkových hodnôt, na ktoré však veriteľ - žalovaný nemal nárok. V prípade jednotlivých uzatvorených zmlúv sa teda jedná o sumy označené ako príslušný poplatok za poskytnutie úveru a teda o sumy 288,- Eur v prípade zmluvy uzatvorenej dňa 23. 01. 2013, 196,- Eur v prípade zmluvy uzatvorenej 29. 06. 2012 a 288,- Eur v prípade zmluvy uzatvorenej dňa 06. 06. 2013. Na strane žalovaného teda vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 772,- Eur, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia v prospech žalobcu sumu 772,- Eur.
32. Žalobca si ďalej podanou žalobou uplatnil voči žalovanému aj právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200,- Eur, ktoré odôvodnil tým, že prihliadol k výške bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný použil nekalé obchodné praktiky pri poskytovaní úveru. V tejto časti však súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Samotný žalobca pri svojom výsluchu na otázku sudcu uviedol, že nepociťuje nejakú krivdu tým, že musel zaplatiť niečo navyše, pričom tento nárok si uplatnil v zmysle § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z. z. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa, avšak aj žalobca ako spotrebiteľ porušil svoju povinnosť tým, že riadne a včas nesplácal poskytnuté úvery. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že mu vznikla nekaká ujma alebo škoda, na základe ktorej by bolo potrebné rozhodnúť o primeranom finančnom zadosťučinení. Nie je ani zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalobca k uplatňovanej sume primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 200,- Eur a teda pokiaľ žalobca uviedol, že nepociťoval nijakú krivdu alebo ujmu súd žalobu žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pretože súd nezistil že by bol dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru súdu postačuje, že súd rozhodol o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumy, ktoré zaplatil na základe uzatvorených zmlúv o úvere žalobca navyše a nezistil dôvod na to, aby súd priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie.
33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že náhradu trov konania rozdelil podľa úspechu sporových strán v spore. Predmetom konania bol celkovo uplatnený nárok na zaplatenie sumy 972,- Eur (772,- titulom vydania bezdôvodného obohatenia a 200,- Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia), pričom žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 772,- Eur, čo predstavuje úspech žalobcu 79,42%, neúspešný bol v časti o zaplatenie 200,- Eur, čo predstavuje neúspech 20.58 %, pričom porovnaním miery úspechu a neúspechu žalobcu v konaní mal žalobca v konaní čistý úspech vo výške 58,84 %, a teda súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,84 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd v prvej inštancii po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitne uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.