Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19Cb-82-2014.pdf
PDF · 120.95 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/82/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: Automation & Business, s.r.o., so sídlom Nitrianska 1835/1, 921 01 Piešťany, IČO: 47 062 118, právne zastúpeného: JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom Heydukova 12-14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Baudes, s.r.o., so sídlom Kamenná cesta 3, 010 88 Žilina, IČO: 47 034 343, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 10.000,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- EUR spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000,- EUR od 16.9.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou zo dňa 8.11.2013, ktorá bola súdu doručená dňa 13.11.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 10.000,- EUR spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000,- EUR od 16.9.2013 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých jeho právny predchodca - obchodná spoločnosť NEW LIFE s.r.o., so sídlom Vojtaššákova 635/40, Tvrdošín, IČO: 44 170 866 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní úverovej zmluvy s bankou na sumu XXX.XXX,- EUR. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému aj ďalšie konzultačné služby. Za všetky služby podľa tejto Zmluvy o sprostredkovaní si zmluvné strany dohodli províziu vo výške 10 % zo sumy úveru. Ako preddavok zaplatil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu sumu 16.000,- EUR. Právny predchodca žalobcu zabezpečil pre žalovaného požadovaný úver v Tatra banke, a.s. a samotné uzatvorenie úverovej zmluvy bolo už len otázkou súčinnosti žalovaného /doloženie ručiteľa a podpis zmluvy/. Žalovaný bez vysvetlenia prestal s právnym predchodcom žalobcu komunikovať. Na základe toho právny predchodca žalobcu podľa článku III. ods. 8 Zmluvy o sprostredkovaní uplatnil províziu vo výške 10 % zo sumy úveru, teda sumu 80.000,- EUR zníženú o preddavok 16.000,- EUR, čo zodpovedá sume 64.000,- EUR, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 3/09/13 splatnou 15.9.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.10.2013 právny predchodca žalobcu
- NEW LIFE s.r.o. predmetnú pohľadávku z titulu provízie za sprostredkovanie v sume 64.000,- EUR postúpil žalobcovi. V konaní žalobca uplatňuje len časť postúpenej pohľadávky vo výške 10.000,- EUR, so splnením ktorého záväzku je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo uplatnil žalobca podľa § 369 Obchodného zákonníka tiež úrok z omeškania.
2. Uznesením č.k. 19Cb/82/2014-34 zo dňa 24.4.2014 bol žalovaný vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia a uviedol, či uplatnený nárok v celom rozsahu uznáva
a ak nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa vo vyjadrení odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol žalovaný poučený o možnosti rozhodnutia vo veci rozsudkom podľa § 153b ods. 1 a 2 písm. a/ a c/ OSP /Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len OSP/. Žalovaný sa na uvedenú výzvu, ktorá mu bola doručená, tak ako vyplýva z č.l. 35 spisu nevyjadril, v nadväznosti na čo súd rozsudkom č.k. 19Cb/82/2014-49 zo dňa 27.6.2014 žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 10.000,- EUR spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.9.2013 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Uvedený rozsudok bol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2 písm. b/, ods. 3 OSP, pričom právnym základom pohľadávky priznanej žalobcovi v tomto rozsudku, bolo jeho právo na zaplatenie provízie na základe Zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným podľa § 642, § 263 ods. 1 všetko Obchodného zákonníka v spojení s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný ako sankcia za oneskorenú úhradu peňažného záväzku žalovaného podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
3. Podaním zo dňa 14.8.2014, doručeným súdu 15.8.2014 žalovaný navrhol rozsudok pre zmeškanie zrušiť. Zároveň učinil vyjadrenie k veci, v rámci ktorého uviedol, že sprostredkovateľská zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu na zabezpečenie úveru vo výške XXX.XXX,- EUR nebola zo strany žalobcu riadne naplnená. Celá činnosť sprostredkovateľa spočívala len v predložení pár, aj to pochybných indikatívnych ponúk, pričom žalovaný nebol ani jedenkrát kontaktovaný pracovníkmi banky a už vôbec vyzvaný na uzatvorenie nejakej úverovej zmluvy. Keďže celý postup sprostredkovateľa sa javil viac než podozrivý a pochybný, najmä pokiaľ ide o predkladané podklady preukazujúce jeho činnosť, ktorá prebiehala výlučne telefonicky a mailom výhradne s osobou sprostredkovateľa, došlo k rozhodnutiu spoluprácu s ním ukončiť a zmluva o sprostredkovaní bola zo strany žalovaného v mesiaci jún 2013 vypovedaná. Podľa článku III. bod 1 má byť sprostredkovateľovi vyplatená provízia vo výške 10 % len zo skutočne poskytnutého bankového úveru. Súd túto skutočnosť podľa informácií z nahliadnutia do súdneho spisu nijak neskúmal a ani sprostredkovateľ túto nijak nepreukázal. Rovnako nijak nepreukázal, že záujemca stratil z akýchkoľvek dôvodov záujem o podpísanie úverovej zmluvy podľa článku III. bod 8 Zmluvy o sprostredkovaní, pričom tento bod aj vzhľadom na jeho zmätočnú formuláciu, ako aj zjavný rozpor s dobrými mravmi považoval žalovaný za neplatný. Nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného províziu za niečo, k čomu nedošlo, pričom hodnota nákladov a hotových výdavkov nemohla dosiahnuť ani 500,- EUR, pričom sprostredkovateľovi bola poskytnutá záloha vo výške 16.000,- EUR, čo je 20 % z celkovej stanovenej provízie, ktorú ani nevyúčtoval a túto si ponechal. Vznik nároku na províziu považuje žalovaný za skutkový základ toho, aby súd považoval skutkový stav za nesporný, čo v danom prípade nenastalo. Žalovaný nijaký úver nedostal a ani nijakú zmluvu na poskytnutie úveru s bankou na základe činnosti sprostredkovateľa neuzavrel. Činnosť sprostredkovateľa pri vybavovaní úveru vyvoláva množstvo pochybností aj vo svetle postúpenia pohľadávky a podanej žaloby, pričom žalovaný má dôvodné podozrenie, že jeho konaním - konaním právneho predchodcu žalobcu mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu podvodu. V nadväznosti na úpravu § 153c ods. 1 OSP navrhol žalovaný rozsudok pre zmeškanie zo dňa 27.6.2014 vo veci sp.zn. 19Cb 82/2014 zrušiť. Ako prílohu tohto podania predložil doklad pod záhlavím žalovaného označený ako vrátenie faktúry adresovaný právnemu predchodcovi žalobcu - NEW LIFE, s.r.o., Tvrdošín z 18.9.2013 a výpoveď Sprostredkovateľskej zmluvy zo 6.6.2013 pod záhlavím žalovaného adresovanú právnemu predchodcovi žalobcu.
4. Podaním zo dňa 14.8.2014 podal žalovaný zároveň odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie vydanému vo veci pod č.k. 19Cb/82/2014-49 zo dňa 27.6.2014. Na odôvodnenie predmetného odvolania uviedol totožnú argumentáciu, akú uviedol pri vyjadrení vo veci v rámci návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 14.8.2014 tak, ako je uvedené vyššie. Taktiež prílohy podania odvolania sú totožné s prílohami návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
5. O návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 19Cb/82/2014-49 zo dňa 27.6.2014 rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 19Cb/82/2014-79 zo dňa 5.3.2015 tak, že tento návrh žalovaného zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2015.
6. Funkčne príslušný Krajský súd Žilina o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 19Cb/82/2014-49 rozhodol uznesením č.k. 14Cob/141/2015-97 zo dňa 22.12.2015 tak, že tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie /prvého stupňa/ na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský
súd uviedol, že článok III. ods. 8 Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vzhľadom na jeho znenie vykazuje znaky sankcie voči záujemcovi, ak „... z akýchkoľvek dôvodov prestane mať záujem o podpísanie úverovej zmluvy a nebude o tom včas, t.j. minimálne 14 kalendárnych dní informovať sprostredkovateľa“. Z tohto hľadiska okresný súd uvedené ustanovenie neskúmal a neaplikoval ani ustanovenie § 544 a nasledujúce OZ, § 300 a nasledujúce Obch. z.. Bez právneho posúdenia doloženej sprostredkovateľskej zmluvy, i z hľadiska možného výkladu dotknutého článku III. bod 8 v zmysle uvedenej právnej úpravy nedošlo k úplnému, a teda dostatočnému a tým správnemu právnemu posúdeniu veci samej; napadnuté prvostupňové rozhodnutie je preto predčasné. Krajský súd uložil súdu prvej inštancie - okresnému súdu v ďalšom konaní vec prejednať a opätovne rozhodnúť po dokazovaní podľa návrhu účastníkov. V rámci právneho posúdenia sa má súd prvej inštancie zamerať na výklad doloženej zmluvy o sprostredkovaní, najmä článku III. ods. 8 vo väzbe na ostatný obsah zmluvy a právnu úpravu, na ktorú poukázal odvolací súd. Províziou sa v zásade rozumie odplata za určité plnenie; v článku III. ods. 8 sprostredkovateľskej zmluvy však takéto plnenie sprostredkovateľa pre záujemcu nie je definované, ale postihuje sa /ne/ konanie, či správanie záujemcu. Ak okresný súd dospeje k zisteniu a posúdeniu, že ide o dojednanie o sankcii /zmluvnej pokute/, tak z hľadiska namietanej /ne/ platnosti článku III. ods. 8 zmluvy je potrebné sa zamerať i na to, či mala byť sankcionovaná povinnosť alebo išlo o právo záujemcu nepodpísať úverovú zmluvu. Vysporiada sa tiež s celou relevantnou argumentáciou účastníkov tak v skutkovej, ako aj v právnej rovine. Dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočíva primárne na žalobcovi a vo vzťahu k obrane voči uplatnenému nároku na žalovanom.
7. Po rozhodnutí Krajského súdu Žilina podal žalobca cestou právneho zástupcu voči jeho rozhodnutiu dovolanie, o ktorom dovolací súd rozhodol uznesením č.k. 2Obdo/65/2017-186 zo dňa 30. januára 2018 tak, že dovolanie žalobcu odmietol. Uvedené uznesenie dovolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2018.
8. Súd prvej inštancie po rozhodnutí dovolacieho súdu postupoval v súlade s uložením odvolacieho súdu tak, ako to vyplýva z uznesenia odvolacieho súdu č.k. 14 Cob/141/2015-97 zo dňa 22.12.2015, rešpektujúc zároveň vyslovený právny názor vyplývajúci z dôvodov uvedeného uznesenia.
9. Súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 5.6.2018. Predvolanie na uvedené pojednávanie bolo žalovanému včas a riadne doručené, ako vyplýva z č.l. 221 dňom 11.5.2018. Žalovaný sa na uvedené pojednávanie súdu neustanovil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas a z dôležitého dôvodu a nežiadal pojednávanie odročiť. Na základe skonštatovania splnenia podmienok na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP súd otvoril pojednávanie a nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Sprostredkovateľskou zmluvou, Zmluvou o poskytnutí služby a poradenstva uzatvorenou medzi žalovaným ako záujemcom a sprostredkovateľom NEW LIFE, s.r.o., so sídlom Tvrdošín zo dňa 25.4.2013, faktúrou č. 3/09/2013 vystavenou právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom na žalovaného ako na odberateľa znejúcou na 64.000,- EUR, splatnou 15.9.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi postupcom NEW LIFE, s.r.o. a postupníkom - žalobcom zo dňa 29.10.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2013 a súborom v listinnej forme materializovaných dôkazov predložených právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 5.6.2018 prostredníctvom USB kľúča, ako aj celým spisovým materiálom.
10. Podľa § 642 Obchodného zákonníka: Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu /províziu/.
11. Podľa § 644 Obchodného zákonníka: Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
12. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka: Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť, s výnimkou ustanovení okrem iného podľa § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, §276 až 289, § 301 ,§ 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308 , § 311 ods. 1 , § 312,§ 313, § 321 ods. 4 , § 324, § 340a,§ 340b, § 341,§ 365,§ 368 až 369d, § 370, §371, §376, §382, § 384, § 386 až §408, §444, §458, §459, §477, §478, §479 ods.2, §480, §481, §483 ods.3, §488, §493,
§499, §509 ods.1, §592, §597, §655 ods.1, §655a, §660 ods.2 až 4, §668 ods.3, § 668a, § 669, §669a, §672a, §675, §676 ods.1 a 2, §711, §720, §725, §729, §743 a § 771c Obchodného zákonníka.
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti
14. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
18. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
20. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
21. Podľa Článku 15 ods. 1 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
22. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
24. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
25. Medzi stranami v tomto konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Uzatvorenie Sprostredkovateľskej zmluvy - Zmluvy o poskytnutí služby a poradenstva medzi záujemcom - žalovaným a sprostredkovateľom NEW LIFE, s.r.o., so sídlom Tvrdošín, tak ako obsah tejto Zmluvy vyplýva z jej písomného vyhotovenia, ktoré je súčasťou spisu na č.l. 4 až 8, a ktorá Zmluva je z 25.4.2013, ďalej vystavenie faktúry č. 3/09/13 právnym predchodcom žalobcu na žalovaného na sumu 64.000,- EUR, tak ako vyplýva obsah tejto faktúry z jej písomného vyhotovenia na č.l. 10, uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom NEW LIFE, s.r.o., so sídlom Tvrdošín a žalobcom ako postupníkom z 29.10.2013 a oznámenie tohto postúpenia oznámením žalovanému zo dňa 29.10.2013, skutočnosť realizácie právneho úkonu žalovaného - vrátenia faktúry č. 3/09/2013 právnemu predchodcovi žalobcu listom z 18.9.2013, realizácia právneho úkonu žalovaného - výpovede Sprostredkovateľskej zmluvy
listom zo 6.6.2013 a realizácia činností právneho predchodcu žalobcu pre žalovaného, tak ako to vyplýva z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 222 až 230. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, vo vzťahu ku ktorým zároveň neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, súd ako zo základu podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
26. Pre rozhodnutie v tejto veci bol kľúčovým dôkaz predstavovaný písomne vyhotovenou Zmluvou o poskytnutí služby a poradenstva - Sprostredkovateľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným ako záujemcom a subjektom sprostredkovateľa NEW LIFE, s.r.o., so sídlom v Tvrdošíne dňa 25.4.2013 / ďalej už len Sprostredkovateľská zmluva alebo Zmluva/. Z článku II. bod 1 Sprostredkovateľskej zmluvy vyplýva jednoznačné, určité a zrozumiteľné dojednanie zmluvných strán, podľa obsahu ktorého na základe Zmluvy sa sprostredkovateľ, a teda subjekt NEW LIFE, s.r.o. zaväzuje vyvíjať pre záujemcu činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca, teda žalovaný mal príležitosť uzatvoriť s bankovou inštitúciou / ďalej len banka/ úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytne banka záujemcovi úverový rámec vo výške XXX.XXX,- EUR a záujemca sa zaväzuje zaplatiť za to sprostredkovateľovi províziu podľa článku III. bod 1, 2 a 3 tejto Zmluvy. Zároveň predmetom tejto Zmluvy je poradenstvo, osobné konzultácie a hľadanie najlepšieho variantu pre získanie úverových zdrojov pre spoločnosť Baudes, s.r.o. na kúpu a získanie budov, hál a majetku od spoločnosti Slovpanel, a.s.. Predmetné služby majú výlučne podobu slovného poradenstva. Citované zmluvné dojednanie vymedzuje predmet sprostredkovateľskej zmluvy z hľadiska rozsahu, ktorý musí byť naplnený pre záver vo vzťahu k otázke, či došlo zo strany sprostredkovateľa k splneniu jeho zmluvnej povinnosti vyplývajúcej mu zo Sprostredkovateľskej zmluvy. Súd zdôrazňuje, že podľa článku II. bod 1 Sprostredkovateľskej zmluvy bolo zmluvnou povinnosťou sprostredkovateľa vytvorenie príležitosti pre záujemcu, v rámci ktorej by mal záujemca možnosť uzatvoriť s bankovou inštitúciou úverovú zmluvu na úverový rámec vo výške XXX.XXX,- EUR. Za túto činnosť, teda za vytvorenie príležitosti, sa záujemca zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi províziu podľa článku III. bod 1, 2 a 3 Sprostredkovateľskej zmluvy. Konkrétna výška provízie je určená v článku III. bod 1 tak, že táto predstavuje 10 % z poskytnutého bankového úveru, ktorý poskytne banka záujemcovi. Podľa článku III. bod 4 Sprostredkovateľskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nárok na províziu uvedenú v bode 1 tohto článku vznikne sprostredkovateľovi len v prípade uzatvorenia úverovej zmluvy medzi bankou ako veriteľom a záujemcom ako dlžníkom. Na základe článku II. bod 1 v spojení s článkom III. bod 4 Sprostredkovateľskej zmluvy súd konštatuje, že zmluvné strany Zmluvy o sprostredkovaní dojednali vznik nároku na províziu vo väzbe na uzatvorenie úverovej zmluvy medzi bankou a záujemcom. Z vykonaného dokazovania v tejto veci vyplýva /medzi stranami táto skutočnosť sporná nebola/, že k uzatvoreniu úverovej zmluvy medzi žalovaným ako dlžníkom a bankou ako veriteľom nedošlo. Na základe článku III. bod 4 Sprostredkovateľskej zmluvy preto nie je možné skonštatovať základ žalovanej pohľadávky. Obsah Sprostredkovateľskej zmluvy však svedčí o využití zmluvnej voľnosti zmluvných strán tohto právneho úkonu, v rámci ktorej si zmluvné strany Sprostredkovateľskej zmluvy podľa článku III. bod 8 veta prvá dohodli, že provízia je stopercentne nárokovateľná aj v prípade, že záujemca z akýchkoľvek dôvodov prestane mať záujem o podpísanie úverovej zmluvy a nebude o tom včas, t.j. minimálne 14 kalendárnych dní písomne informovať sprostredkovateľa. Na základe vykonaného dokazovania v tejto veci súd konštatuje, že dojednanie obsiahnuté v článku III. bod 8 veta prvá Sprostredkovateľskej zmluvy nepredstavuje dojednanie sankcie v podobe zmluvnej pokuty podľa § 544 Občianskeho zákonníka alebo akejkoľvek inej sankcie, ale na základe využitia zmluvnej voľnosti zmluvných strán ide o dojednanie základu pre vznik práva na zaplatenie provízie v prípade, ak záujemca, teda žalovaný prestane mať záujem o podpísanie úverovej zmluvy a nebude o tom včas, t.j. minimálne 14 kalendárnych dní písomne sprostredkovateľa informovať. K tomuto záveru dospel súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ťažiskovo na pojednávaní dňa 5.6.2018, a to na základe vyjadrenia sa žalobcu cestou jeho právneho predchodcu, podľa ktorého z komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a štatutárnym zástupcom právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že pri dojednaní článku III. bod 8 Sprostredkovateľskej zmluvy nebolo zmluvnou vôľou strany právneho predchodcu žalobcu dojednať v tomto zmluvnom dojednaní sankciu, či už v podobe zmluvnej pokuty alebo inú sankciu, ale išlo tu o spôsob dojednania vyváženia zmluvy práve z dôvodu, že žalobca, hoci nedošlo k uzatvoreniu samotnej zmluvy o úvere zo strany žalovaného, vykonal pre žalovaného v rámci sprostredkovania vytvorenia možnosti túto zmluvu uzatvoriť už konkrétne úkony, s čím mal spojené náklady a tak isto ho to stálo určitý čas, a teda právny predchodca žalobcu prostredníctvom tohto zmluvného dojednania mienil zabezpečiť, aby tieto jeho činnosti boli nejakým spôsobom ohodnotené a ocenené. Išlo teda o dojednanie podmienok vyplatenia provízie v prípade neuzatvorenia zmluvy zo strany žalovaného tak, ako to vyplýva z tohto zmluvného článku. V nadväznosti na takéto vyjadrenie sa žalobcu a na základe aplikácie § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá právna úprava vymedzuje
základné výkladové pravidlo vo vzťahu k prejavu vôle v obchodno-právnych vzťahoch, akým bol i vzťah založený Sprostredkovateľskou zmluvou, dospel súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a v rámci neho po vyhodnotení vykonaných dôkazov, a to písomného vyhotovenia Sprostredkovateľskej zmluvy a vyjadrenia sa žalobcu cestou jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 5.6.2018 podľa § 191 ods. 1 CSP k záveru, podľa ktorého článok III. bod 8 veta prvá Sprostredkovateľskej zmluvy predstavuje hmotno-právny základ pre záver o vzniku práva na zaplatenie provízie sprostredkovateľa aj v prípade, že záujemca z akýchkoľvek dôvodov prestal mať záujem o podpísanie úverovej zmluvy a nebude o tom včas, minimálne 14 kalendárnych dní písomne informovať sprostredkovateľa. Na tomto mieste poukazuje súd na úpravu podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, z obsahu ktorej vyplýva vo vzťahu k úprave zmluvného typu zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka dispozitívny charakter úpravy tohto zmluvného typu, čo dáva priestor pre dojednanie zmluvných strán zmluvy o sprostredkovaní s obsahom i odchýlnym od uvedenej hmotno-právnej úpravy podľa § 642 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Z hľadiska požiadaviek kladených hmotno-právnou úpravou podľa § 37 ods. 1 OZ súd konštatuje na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ťažiskovo na základe oboznámenia sa s obsahom Sprostredovateľskej zmluvy, že dojednanie podľa článku III. bod 8 veta prvá Sprostredkovateľskej zmluvy predstavuje určitý a zrozumiteľný, a teda platný právny úkon, ktorý je spôsobilý byť hmotno-právnym základom pre vznik práva na províziu v prípade, ak sú splnené podmienky vyplývajúce z obsahu tohto zmluvného dojednania. Z vykonaného dokazovania oboznámením dôkazov produkovaných právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 5.6.2018, ktoré sú v materializovanej forme súčasťou spisu na č.l. 222 až 230 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako sprostredkovateľ vykonal úkony v rámci dojednaného predmetu Sprostredkovateľskej zmluvy tak, ako vyplýva z článku II. bod 1 Sprostredkovateľskej zmluvy, pričom ďalší postup v smere dosiahnutia uzatvorenia sprostredkúvanej úverovej zmluvy bol viazaný na súčinnosť žalovaného, ktorý žalovaný túto súčinnosť neposkytol. Oproti tomu žalovaný písomne výpoveďou zo dňa 6.6.2013 /č.l. 62/ bez uvedenia konkrétneho dôvodu Sprostredkovateľskú zmluvu vypovedal. Súd zdôrazňuje, že realizácia činnosti právneho predchodcu žalobcu ako sprostredkovateľa v rámci dojednaného predmetu Zmluvy o sprostredkovaní, tak ako táto činnosť vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 222 až 230, spadá do časového obdobia pred realizáciou právneho úkonu žalovaného - jeho výpovede Zmluvy, pričom účinky výpovede žalovaného nastali v súlade s dojednaním vyplývajúcim z článku IV. bod 2 písm. b/ Zmluvy až následne po realizácii uvedených úkonov sprostredkovateľa pri realizácii dojednaného predmetu plnenia. Právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 5.6.2018 produkované dôkazy, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 222 až 230, primárne vyvracajú procesnú obranu žalovaného o nerealizovaní dohodnutého predmetu Zmluvy náležitým spôsobom, resp. spôsobom, ktorý sa žalovanému javil ako podozrivý alebo pochybný. V tejto časti považuje súd za významné poukázať na dojednanie vyplývajúce zo Zmluvy podľa poslednej vety článku II. bod 1, podľa ktorého predmetné služby majú výlučne podobu slovného poradenstva. Pokiaľ teda sprostredkovateľ komunikoval so žalovaným ako so záujemcom výlučne telefonicky alebo výhradne mailom, nešlo o komunikáciu, ktorú by v tejto forme samotná zmluva nepredpokladala. Rovnako samotný obsah Sprostredkovateľskej zmluvy, a to článok III. bod 8 veta prvá vyvracia procesnú obranu žalovaného, ktorý zdôrazňoval vznik práva na zaplatenie provízie v dohodnutej výške výlučne vo väzbe na článok III. bod 1 Sprostredkovateľskej zmluvy vo výške 10 % zo skutočne poskytnutého bankového úveru. Pri ustálení obsahu prejavu vôle zmluvných strán vyjadreného v článku III. bod 8 veta prvá Sprostredkovateľskej zmluvy, tak ako vyplýva vyššie, teda ako základu pre uplatnenie nároku na províziu aj v prípade, ak k uzatvoreniu úverovej zmluvy nedôjde z akýchkoľvek dôvodov, pre ktoré záujemca prestane mať záujem o podpísanie úverovej zmluvy, je potom nevyhnutné túto časť procesnej obrany žalovaného hodnotiť ako nedôvodnú. I k tomuto záveru súdu, ako aj vo vzťahu k záveru o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného o rozpore článku III. bod 8 Sprostredkovateľskej zmluvy s dobrými mravmi s dôsledkom neplatnosti tohto zmluvného dojednania opätovne súd zdôrazňuje dispozitívnu povahu hmotno-právnej úpravy zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 a nasledujúce Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Táto dispozitívna hmotno-právna úprava vytvorila priestor pre zmluvné strany Sprostredkovateľskej zmluvy dojednať si vznik práva na zaplatenie provízie i pre prípad predpokladaný v článku III. bod 8 veta prvá predmetnej Zmluvy. Z obsahu článku III. bod 8 veta prvá Sprostredkovateľskej zmluvy jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva, že sa jedná o dohodu zmluvných strán o vzniku práva na zaplatenie provízie za podmienok, ktoré sú v tomto zmluvnom dojednaní vymedzené. Článok III. bod 8 veta druhá Zmluvy rieši náhradu celkových nákladov a hotových výdavkov, teda nárokov odlišných od samotnej provízie, čo súd zdôrazňuje. Vychádzajúc z uvedených záverov konajúci súd nedospel ku konštatovaniu, podľa ktorého by dojednanie vzniku práva na províziu vo výške stopercentnej nárokovateľnosti tejto provízie za podmienok podľa článku III. bod 8 veta prvá Sprostredkovateľskej zmluvy bolo v rozpore
s dobrými mravmi, a tým neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka alebo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka, a tým nepožívalo právnu ochranu. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že žalobca nijak nepreukázal, že záujemca stratil z akýchkoľvek dôvodov záujem o podpísanie úverovej zmluvy podľa článku III. bod 8 Zmluvy o sprostredkovaní, výsledky vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov svedčiacich o realizácii úkonov v rámci dojednaného predmetu plnenia Zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľom, tak ako sú v spise na č.l. 222 až 230, v spojení so samotným úkonom žalovaného - jeho následnou výpoveďou Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 6.6.2013, svedčia práve o skutočnosti neposkytnutia dostatočnej súčinnosti žalovaným k uzatvoreniu úverovej zmluvy, a teda v konečnom dôsledku o strate záujmu žalovaného o podpísanie sprostredkúvanej úverovej zmluvy. Vykonané dokazovanie toto konštatovanie súdu dostatočne a spoľahlivo preukazuje. V nadväznosti na to je táto časť procesnej obrany žalovaného súdom hodnotená ako nedôvodná a uvádzaná výlučne len ako spochybňujúce tvrdenie. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je možné požadovať zo strany sprostredkovateľa províziu za niečo, k čomu nedošlo, poukazuje súd na obsah dojednania podľa článku III. bod 8 veta prvá Sprostredkovateľskej zmluvy, ktoré tak ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku, hodnotí súd ako preukázaný spoľahlivý hmotno-právny základ žalovanej pohľadávky na zaplatenie provízie. Toto zmluvné dojednanie nespájalo vznik provízie s uzatvorením úverovej zmluvy, ale s naplnením podmienok uvedených v tomto zmluvnom článku, naplnenie ktorých bolo vykonaným dokazovaním preukázané. Pre úplnosť odôvodnenia svojho rozhodnutia v tejto časti poukazuje súd na dojednanie podľa článku III. bod 3 Sprostredkovateľskej zmluvy, podľa ktorého v prípade, ak ku sprostredkovaniu nedôjde, sa sprostredkovateľ zaviazal záujemcovi vrátiť zálohu po odpočítaní nákladov a hotových výdavkov, ktoré sprostredkovateľ vynaložil pri plnení predmetu zmluvy. Pokiaľ teda k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ktorá mala byť predmetom sprostredkovania nedošlo a žalovaný zaplatil zálohu podľa článku III. bod 2 Sprostredkovateľskej zmluvy, je hmotno-právnym oprávnením žalovaného uplatňovať si voči sprostredkovateľovi právo na vrátenie zálohy podľa článku III. bod 3 predmetnej zmluvy. Uvedené však nebolo predmetom tohto konania.
27. Žalobca spoľahlivo preukázal platné nadobudnutie žalovanej pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 29.10.2013 medzi sprostredkovateľom ako postupcom / subjektom NEW LIFE, s.r.o./ a žalobcom ako postupníkom /č.l. 11 až 13/, pri súčasnom preukázaní oznámenia tohto postúpenia žalovanému, ako vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky z 29.10.2013, vo vzťahu ku ktorému oznámeniu o postúpení pohľadávky nebolo v konaní sporné, že sa toto dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. V nadväznosti na to súd priznal žalobcovi ako právnemu nástupcovi sprostredkovateľa právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky podľa § 642 Obchodného zákonníka v spojení s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, nakoľko toto právo bolo uplatnené čo do základu aj výšky ako skutkovo a právne dôvodné.
28. Právo na zaplatenie provízie predstavuje peňažný záväzok žalovaného, so splnením ktorého je žalovaný v omeškaní. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2013 jednoznačne vyplýva identifikácia právneho titulu vzniku pohľadávky vo väzbe na Sprostredkovateľskú zmluvu z 25.4.2013 a faktúru č. 3/09/2013, ktorá bola splatná 15.9.2013. Uvedená skutková okolnosť nebola v konaní sporná, v nadväznosti na čo súd ustálil vznik omeškania sa žalovaného so splnením jeho záväzku zaplatiť žalobcovi dlžnú províziu dňom 16.9.2013, teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 3/09/2013, vo vzťahu ku ktorej faktúre žalovaný výslovne nenamietal, že by sa nedostala do jeho dispozičnej sféry, naopak predložením listinného dôkazu - listom označeným ako vrátenie faktúry č. 3/09/2013 z 18.9.2013 /č.l. 57/ vyplýva, že sa táto faktúra do dispozičnej sféry žalovaného dostala. Tým naplnila účel výzvy adresovanej žalovanému na splnenie záväzku na podklade faktúry a v lehote splatnosti faktúry. V rámci dokazovania neboli stranami produkované tvrdenia a ich dôkazy o konkrétnom momente doručenia tejto faktúry právnym predchodcom žalobcu žalovanému, v nadväznosti na ktorú skutkovú okolnosť by bolo možné ustáliť splatnosť faktúry podľa článku III. bod 5 Sprostredkovateľskej zmluvy. Vychádzajúc z tejto skutočnosti a vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj pri zohľadnení obsahu procesnej obrany žalovaného, v rámci ktorej žalovaný splatnosť žalovanej pohľadávky dňom 16.9.2013 výslovne nenamietal, vychádzal súd zo záveru o dôvodnom ustálení vzniku omeškania sa žalovaného dňom 16.9.2013. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v zákonnej sadzbe podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je stranou v tomto konaní úspešnou v celom rozsahu žalobca, ktorému súd priznal plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).