Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_37P-13-2018.pdf
PDF · 83.08 KB
No categories available
37P/13/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Igorom Malým vo veci starostlivosti o maloletú U. S., D.. XX. XX. XXXX, , dieťa rodičov matky: U. A., D.. XX.X.XXXX, N. XXX XX Z. XXX, otca: N. S., D.. X.X.XXXX, H. N. H., H. Č. Z. XXXX/X, H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. s účinnosťou od 6.6.2018 sumou vo výške 52,16 eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.
V ostatnom rozsahu súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Maloletému dieťaťu sa ustanovuje opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej sa podaným návrhom zo dňa 7.5.2018 domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia až do rozhodnutia vo veci samej. Návrhom vo veci samej sa domáha uloženia povinnosti otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, uloženia povinnosti otcovi maloletej zaplatiť zameškané výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk matky, a rozhodnutia, že sa styk otca s dieťaťom povoľuje, po dohode s navrhovateľkou.
2. Matka odôvodnila svoj návrh tak, že je matkou maloletej, , pričom otcovstvo k maloletej bolo určené dňa 7.1.2016, s otcom dieťaťa nie sú manželia. V júli 2016 opustila spoločnú domácnosť z dôvodu dlhodobých nezhôd a nadmerného požívania alkoholických nápojov otca maloletej a následnej agresivity pod ich vplyvom. Odvtedy sa stará o maloletú výlučne matka, otec neprejavil záujem o upravenie vzťahov, o život v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletú a vyhodil ich zo spoločnej domácnosti. Na maloletú prispieval nepravidelne a nie v dohodnutej výške, je zamestnaný vo firme C. T. Z..F..P.., H., matka nevie výšku jeho príjmov ani nepozná jeho majetkové pomery. Matka je momentálne na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinný prídavok spolu vo výške 238,38 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nakoniec uviedla, že vzhľadom na to, že s maloletou žije úplne sama, nemá žiadny iný príjem a s otcom maloletej doposiaľ nedokázali uzavrieť spoločnú dohodu a on si voči dcére neplní vyživovaciu povinnosť ani vo výške minimálneho výživného, je nevyhnutné, aby boli predbežným opatrením dočasne upravené pomery účastníkov. K návrhu matka maloletej priložila kópiu rodného listu maloletej.
3. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 4. Podľa § 361 CMP Súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 5. Podľa § 366 CMP Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 6. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2) 7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 8. Podľa článku 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 10. Podľa § 62 ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (ods. 2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa. 16. Podľa § 2 písm. a/, c/ bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 199,48 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu a suma 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.
17. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia § 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa.
18. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto dočasná úprava sa musí aspoň javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloletého. Súd sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia opiera len o výsledky urýchleného zisťovania a ak dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia ale účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Súd tiež nemôže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne.
19. Z návrhu matky, rodného listu dieťaťa, vykonanej lustrácie dieťaťa a rodičov v Registri obyvateľov a lustrácie rodičov v Sociálnej poisťovni mal súd za osvedčené splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v stanovenom rozsahu, lebo zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, z ich vzťahu pochádza maloletá dcéra U., ktorá má 2 a pol roka. Rodičia spolu žili do júla 2016, kedy otec matku podľa jej tvrdenia vyhodil zo spoločnej domácnosti, resp. opustila spoločnú domácnosť z dôvodu požívania alkoholických nápojov otcom maloletej. Uvedené nasvedčuje naliehavosti a nevyhnutnosti neodkladnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu spočívajúcich v dočasnom určení výživného. Otec má podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni príjem z pracovného pomeru vo výške priemerne 1260 eur mesačne v hrubých príjmoch za posledný polrok, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nemá príjem z pracovnej činnosti, deklarovala príjem z rodičovského príspevku a rodinného prídavku vo výške spolu 238,38 eur. Súd preto stanovil povinnosť platiť nevyhnutné výživné voči maloletej U. nateraz vo výške 52,16 eur vyrátanej ako výška životného minima domácnosti matky (199,48 eur + 91,06 eur) mínus príjmy domácnosti matky (238,38 eur), teda nižšie ako navrhovala matka, lebo nemal preukázané jej celkové majetkové pomery, ani odôvodnené výdavky. Matka súdu tiež nepreukázala svoje príjmy ani výdavky, uviedla že poberá prídavky na dieťa, ani v návrhu neobjasnila osobitné výdavky na maloletú, preto súd vychádzal z bežných potrieb dva a polročného dieťaťa, ktorému sa kupuje najmä strava, hygienické potreby, oblečenie. O povinnosti otca ako povinnej osoby platiť výživné v súdom určenej sume odo dňa vydania tohto uznesenia vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky rozhodol súd z dôvodu osvedčenia, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, otec na výživu maloletého dieťaťa od opustenia spoločnej domácnosti neprispel a o výživnom na maloleté dieťa nebolo doposiaľ rozhodnuté. Preto v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov maloletého dieťaťa tak, aby nedošlo k ohrozeniu jeho výživy, súd na návrh matky určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa platením výživného vo výške zodpovedajúcej nevyhnutnej miere k zabezpečeniu základných potrieb maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
21. Podľa § 31 ods. 3 zákona o rodine, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
22. Podľa § 31 ods. 4 zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
23. V zmysle citovaných ustanovení zároveň súd ustanovil maloletému dieťaťu procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať jeho záujmy v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa bydliska maloletých detí miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec.
24. Za daných skutkových okolnosti sa preto javí neodkladné opatrenie v uvedenom rozsahu za odôvodnené. Záverom súd zdôrazňuje, že v konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie a následne po vyhodnotení všetkých dôkazov bude rozhodnuté v súlade so záujmom maloletej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.