Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/248/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1. E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., Š. XXXX/XX, 2. G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v X. Č.. XX, 3. D. I., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., S. X, 4. U. G., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., H. XXXX/XX, 5. N. U., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom v Č. Z., J.H. D., L. XXXX, 6. O. W., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom v Č. Z., U. - V., U. U. XX, 7. D. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v Č. Z., E., Ž. XXXX, všetci zastúpení JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 44 proti žalovanej: D. C., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom vo J. Z., X. XX, zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.7.2020 č.k. -107 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia určil, že poručiteľ E. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v X., bol v deň svojej smrti podielovým spoluvlastníkom v podiele 130/144 v pomere k celku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. X., a to pozemkov registra „E“ parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 88 m2 a parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 135 m2. Priznal žalobcom v 1. až 7. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia ako právni nástupcovia neb. E. W., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX domáhali určenia, že nehnuteľnosti nimi uvedené patria do dedičstva po tomto poručiteľovi.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia, ako právni nástupcovia po neb. E. W. N. D. W. (synovi E. W.) užívajú sporné pozemky ako spoločný dvor, ktorý susedí s pozemkom, na ktorom stojí dom so súp. č. XX (parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. X.) a parc. č. XXX/X, zapísanú na LV č. XX v kat. úz. X.; užívajú aj dom so súp. č. XX postavený na parc. č. XXX a parc. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXX na neb. E. W.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 88 m2 a parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 135 m2, zapísaných na LV č. XXX, v kat. úz. X., ktoré nadobudla dedením po neb. D. U.Š. v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. a ktoré nehnuteľnosti sú predmetom sporu. Žalovaná užíva a je zároveň vlastníčkou domu so súp. č. XX stojacom na parc. č. XXX zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. X..

4. Žalobcovia uviedli, že požadovaného určenia, že nimi označené nehnuteľnosti patria v požadovaných podieloch do dedičstva po neb. E. W. sa domáhajú na základe listu Okresného úradu Levoča, Katastrálneho odboru zo dňa 30.11.2015, ktorý zodpovedal ich otázku v rámci prešetrovania o spôsobe nadobudnutia parc. E-KN č. XXX/X N. XXX/X. V rámci prešetrenia bolo týmto úradom zistené, že v rámci

Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) bola parc. mp.č. XX správne identifikovaná na parcely reg. E-KN č. XXX/X N. XXX/X, ku ktorým bolo nesprávne určené vlastnícke právo v prospech D. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v celosti. Správne malo byť určené vlastnícke právo v prospech D. U. v podiele 1/2, keďže druhá polovica mala byť správne zapísaná v spoluvlastníctve vlastníkov vedených v pzmn.zápisnici č. XXX, t.j. E. W. v podiele 130/288, U. L. v podiele 7/288 a G. L. v podiele 7/288. Nakoľko údaje katastra zapísané na LV č. XXX v kat. úz. O. sú v súlade s verejnou listinou, ktorou je osvedčenie o dedičstve sp.zn. , katastrálny odbor v zmysle nie je oprávnený začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, čo však nebráni žalobcom uplatniť právo o určenie vlastníckeho práva na súde.

5. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle a dospel k záveru, že žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súd prvej inštancie uviedol, že s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov, ako právnych nástupcov poručiteľa E. W. je neisté a bez požadovaného určenia je ich právne postavenie ohrozené. Rozsudok o určení, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v deň smrti E. W. patrí do dedičstva sa stane podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a takýto rozsudok bude pre žalobcov podstatným spôsobom užitočný.

6. Z rozsudkov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. a sp.zn. súd zistil, že v oboch konaniach sa žalobca E. W., ale aj žalobcovia označení v našom konaní v 1. až 5. a 7. rade domáhali toho istého nároku, avšak z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie v oboch konaniach boli rozsudkami žaloby zamietnuté, pričom súd sa v nich nezaoberal meritom veci, preto ani jeden z týchto rozsudkov nepredstavuje prekážku res iudicata pre toto prebiehajúce sporové konanie.

7. Vykonaným dokazovaním, a to po oboznámení sa s výpisom LV č. XX zistil, že žalobcovia v 1. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi okrem iných parciel aj parcely č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 235 m2 a parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 89 m2, a to každý v podiele 5/54 v pomere k celku, ďalej podľa výpisu z LV č. XXX sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. súp. XX, postaveného na parc. XXX žalobcovia v 1. až 5. rade v podiele 1/6 a v 6. a 7. rade v podiele 1/12. Podľa výpisu z LV č. XXX žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 88 m2 a parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 135 m2, ktoré nehnuteľnosti nadobudla titulom dedenia po otcovi D. U..

8. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. súd prvej inštancie zistil, že týmto bolo určené vlastnícke právo toho času už nebohým rodičom žalovanej D. U., nar. XX.X.XXXX a jeho manželke N., rod. U., nar. X.X.XXXX, okrem iných nehnuteľností aj k pôvodnej pzmn. parcele mpč. XX - dvoru o výmere 181 štvorcových siah v celosti. Z predmetného rozsudku súd zistil, že žalobcovia N. N. D. U. označili ako pasívne legitimovaných v konaní dedičov po nebohom D. U., označeného v pzmn. zápisnici č. XXX v kat. území X. pod poradovým číslom 5 a 15, ktorý mal spoluvlastnícky podiel 7/24 (4/24 + 3/24) a dedičov po nebohom E. U. (W.), ktorý bol v zápisnici č. XXX uvedený ako podielový spoluvlastník pod por. č. 16 až 19 v podiele 17/24 (6/24 + 11/24). Vo výroku predmetného rozsudku je uvedené, že sa určuje vlastnícke právo žalobcom (teda manželom D. N. N. U.) k parcele mpč. XX, k domu č. XX postavenom na tejto parcele. Ďalej je uvedený výraz: „sem patrí spoločne viď zápisnica XXX tejto knihy, mpč. XX - dvor o výmere 181 štvorcových siah“, ďalej je uvedené „sem patrí spoločne viď zápisnica XXX tejto knihy a mpč. XX - záhrada o výmere 60 štvorcových siah“. Z uvedených pzmn. výrazov, čo je zrejmé z doterajšej súdnej praxe a z praxe bývalých štátnych notárstiev vyplýva, že spoluvlastníkmi spoločného dvora pôvodnej mpč. XX sú zároveň aj spoluvlastníci uvedení v odkazovacej zápisnici č. XXX.

9. Z vykonania tohto dôkazu mal súd prvej inštancie za preukázané, že v tomto konaní došlo k pochybeniu súdu, a to závažnému, keď žalobcovia neoznačili v žalobe a súd ani netrval na rozšírení označenia pasívne legitimovaných subjektov v konaní o určenie vlastníckeho práva spracovaním aj voči spoluvlastníkom uvedeným v zápisnici č. XXX, kat. úz. X., a to pod por. č. XX - D. W. v podiele 36/144, pod por. č. XX - D. W. v podiele 47/144, pod por. č. XX - D. W. v podiele 47/144, teda spolu 130/144 a pod por. č. XX - G. L. N. G. L., každý po 7/144, spolu 14/144. Pokiaľ teda súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pôvodne zapísaným v zápisnici č. XXX a zápisnici č. XXX mpč. XX k spoločnému dvoru o výmere 181 štvorcových siah (651,6 m2) D. N. N. U. v celosti, v tejto časti je rozsudok nesprávny a nezákonný. Tomu podľa názoru súdu korešponduje aj následné zistenie

Okresného úradu, Katastrálneho odboru v Levoči tak, ako vyplýva z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 30.11.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť, preto Stredisko geodézie Spišská Nová Ves malo povinnosť predmetný zápis zmeny vlastníckeho práva zrealizovať, čo sa stalo pod č. 8/74 a týmto zápisom bola žalovaná evidovaná ako výlučná vlastníčka spoločného dvora, zapísaného dnes na LV č. XXX v kat. úz. X.. Toto závažné pochybenie malo za následok, že po neb. E. W., nar. XX.XX.XXXX (nejedná sa však o mal. E. W. - U., ktorý je uvedený v pzmn. zápisnici č. XXX pod položkou 16), ktorý je synom D. W. (deda žalobcov) nebol prejednaný v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn.

- spoluvlastnícky podiel zo spoločného dvora v podiele 130/144. K takémuto prejednaniu v dedičskom konaní nedošlo, nakoľko podľa zápisu na katastrálnom úrade, ktorý realizoval zápis rozsudku sp.zn. , ako výluční bezpodieloví spoluvlastníci tohto spoločného dvora mpč. 15 boli evidovaní D. N. N. U..

10. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel ďalšieho pôvodného spoluvlastníka zapísaného v zápisnici č. XXX pod por. č. 14B - G. L., tento sa stal predmetom dedičského konania vedeného pod sp.zn. na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý nadobudla jeho manželka U. L.. Tento prejednaný spoluvlastnícky podiel však nebol katastrálnym úradom na menovanú evidovaný, nakoľko podľa výpisu z LV č. XXX v kat. úz. X. je v celosti zapísaný na žalovanú.

11. Z vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenie žalovanej, že žalobcovia sa do roku 2017 nedomáhali vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (spoločnému dvoru) a že ani ich právni predchodcovia do užívania tohto spoločného dvora nezasahovali. Z výpovede žalobcov, predovšetkým žalobcu v 2. rade G. W., svedka Š. C. mal za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti (spoločný dvor) bol užívaný oboma rodinami. Pokiaľ žalovaná poukazovala, že parc. č. XXX/X by mala patriť do jej výlučného vlastníctva, táto otázka je irelevantná, nakoľko nejde o nehnuteľnosť, ktorá by bola predmetom konania.

12. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Š. C., súd túto hodnotil ako zmätočnú, keď na jednej strane potvrdil, že spoločný dvor sa užíval oboma rodinami, čo nie je v rozpore s tvrdením žalobcov a tiež svedčí o tom, že rodičia žalovanej D. N. N. U.i nemohli nadobudnúť spoločný dvor v celosti spracovaním. Vlastnícky by im mala patriť len 1/2 spornej mpč. XX.

13. Po právnom posúdení veci v zmysle , , a SR súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcov je dôvodný, preto žalobe vyhovel.

14. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že skutočnosti uvedené Okresným úradom Levoča - Katastrálnym odborom zo dňa 30.11.2015 sa ukázali ako pravdivé a korešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že čiastočné nesprávne, teda chybné a nezákonné je rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. , ktorým bolo určené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (parc. mpč. XX - dvor o výmere 180 štvorcových siah) D. U. N. D. Y. do bezpodielového spoluvlastníctva v celosti. Tento nesprávny rozsudok bol následne na katastrálnom úrade podkladom pre prejednanie dedičstva po toho času už nebohých uvedených manželoch - rodičoch žalovanej, čím došlo k nadobudnutiu spoločného dvora - spornej parcely mpč. XX do jej výlučného vlastníctva. Žalobcovia podľa názoru súdu prvej inštancie predložili dostatok zákonných a relevantných dôkazov, a preukázali, že pôvodná mpč. XX je identická s parc. E-KN č. XXX/X N. XXX/ X. Hodnoverné sú údaje a závery zistené príslušným katastrálnym odborom o nezákonnosti rozhodnutia súdu v konaní vedenom pod sp.zn. . Žalovaná nepreukázala, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností.

15. Na záver skonštatoval, že žalovaná nemohla nadobudnúť výlučné vlastníctvo k spoločnému dvoru, teda k parc. č. mpč. XX, pričom bez povšimnutia nezostalo tvrdenie manžela, ktorý potvrdil, že žalobcovia a žalovaní spoločný dvor nerušene užívajú. Aj z toho vyplýva, že nárok žalobcov je dôvodný a skutkový stav v prírode bude rozhodnutím súdu v tomto konaní zjednotený so stavom evidovaným na katastrálnom odbore.

16. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej.

17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že svoj záver o opodstatnenosti žaloby založil na liste Okresného úradu Levoča, odbor katastrálny zo dňa 30.11.2015, pričom nie je zrejmé, aké skutkové zistenia podporujú obsah tohto listu. Z obsahu tohto listu nevyplýva, že práve parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X sú identické s parc. mpč. XX. Súd si len jednoducho osvojil obsah listu bez toho, aby vykonal akékoľvek svoje závery a ďalšie dokazovanie, resp. šetrenie. Pokiaľ súd konštatoval, že rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. je nesprávny a nezákonný, stalo sa tak napriek tomu, že tento rozsudok doteraz nebol zrušený. Tvrdenia žalobcov majú za zmätočné, nakoľko podľa ich tvrdení parc.č. XXX/X má byť spoločným dvorom, pričom na inom mieste tvrdia, že na tejto parcele stojí rodinný dom. Svedok p. C. pri svojej výpovedi uviedol, že parc. č. XXX/X nikdy nemohla tvoriť spoločný dvor, nakoľko tam stál rodinný dom, z ktorého zostali základy. Pokiaľ žalobcovia predložili historickú mapu, táto nie je presná. Ide o mapu tzv. „krokovú“ a nikdy nebola podkladom k správnemu zakresleniu nehnuteľností. Podľa názoru žalovanej pôvodná parc. č. XXX bola po celej dĺžke zastavaná a parc. č. XXX nebola zastavaná. Terajšia parc. č. XXX/X je zakreslená na katastrálnej mape a je tou parcelou, ktorá je stále zastavaná, čo korešponduje aj s výpoveďou žalobkyne v 4. rade a svedka p. C. - manžela žalovanej. Parc. č. XXX/X preto nemôže byť súčasťou pôvodne vedenej mpč. XX ako spoločný dvor. Svedok p. C. pri svojej výpovedi uviedol, že spoločný dvor sa užíva ako parc. č. XXX/X N. XXX/X, čo potvrdila aj žalobkyňa v 4. rade pri svojom výsluchu, keď uviedla, že spoločný dvor sa ťahá od parc. č. XXX/X smerom nadol, teda presne tak, ako to vyplýva zo zakreslených parciel č. XXX/X N. XXX/ X na katastrálnej mape. Žalobcovia preto nemohli preukázať, že mpč. XX ako spoločný dvor je tou parcelou, ktorá je identická s parc. č. XXX/X N. XXX/X. Žalovaná predmetné parcely nerušene užíva ako svoje vlastné, pričom nikdy zo strany žalobcov nebola rušená, rovnako ako aj právni predchodcovia, ktorých vlastnícke právo nebolo zo strany žalobcov spochybňované. Žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti dedičským osvedčením v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k nim patrí, rovnako ako jej rodičom, ktorí predmetné nehnuteľnosti užívali na základe rozsudku súdu. S poukazom na nález Ústavného súdu SR č. 549/2015 zo dňa 16.3.2016 má žalovaná za to, že je potrebné chrániť princíp dobrej viery ako jeden z princípov právnej istoty. Naopak, vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník.

18. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že ich žalobu je potrebné považovať za opodstatnenú. Žalovaná nepredložila dôkazy, ktorými by vyvrátila tvrdenia žalobcov. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a vo veci správne rozhodol. Na dôkazy predložené žalovanou neskôr nemožno prihliadať.

19. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcov zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Žiadne listiny, ktoré sú obsahom spisu nenasvedčujú v prospech žalobcov.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle (ďalej len „“) v rozsahu danom v ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je opodstatnené.

21. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nezameral dokazovanie na zistenie skutočností, relevantných pre rozhodnutie o nároku žalobcov. Rozhodnutie súdu je potrebné preto považovať za predčasné a teda nesprávne.

22. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcov, ktorí sa domáhali určenia, že nimi označené nehnuteľnosti boli v deň smrti poručiteľa E. W. v jeho podielovom spoluvlastníctve v podiele 130/144 v pomere k celku. Súd prvej inštancie svoje úvahy o dôvodnosti nároku žalobcov založil na zistení, že rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. , ktorý sa stal podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalovanej (D. U. a jeho manželky N. U.) je potrebné považovať za nesprávny a nezákonný jednak preto, že účastníkmi konania na strane žalovaných neboli spoluvlastníci nehnuteľností zapísaní v zápisnici č. XXX, kat. úz. X. pod por. č. 10, 12 a 13 D. W. a pod por. č. 14 G. L. N. G. L. a jednak z toho dôvodu, že nesprávne bolo určené vlastnícke právo v prospech D. U. a manželky N. U. v celosti, keď správne malo byť určené vlastníctvo len v podiele 1/2, ktorý záver korešponduje so zistením Okresného úradu Levoča, Katastrálneho odboru zo dňa 30.11.2015, ktorý prešetroval spôsob nadobudnutia parcely E-KN č. XXX/X N. XXX/X, ktoré sú podľa

zistení tohto katastrálneho úradu identické s parc. mpč. XX - dvor zapísanej v pôvodnej pzmn. zápisnici č. XXX. Rodičia žalovanej D. N. N. U. tak podľa názoru súdu nemohli nadobudnúť spoločný dvor v celosti spracovaním, keď vlastnícky im patrí len 1/2 spornej nehnuteľnosti.

23. Odvolací súd úvahy súdu prvej inštancie, na ktorých založil opodstatnenosť žaloby, považuje za nesprávne.

24. Súd prvej inštancie pochybil predovšetkým v tom, pokiaľ hodnotil „správnosť a zákonnosť“ právoplatného rozhodnutia súdu - rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.1.1974 č.k. -5, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.2.1974 a ktorým bolo určené vlastnícke právo v prospech žalobcov (právnych predchodcov žalovanej). Súd je oprávnený preskúmavať rozhodnutie len v rámci riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov. Je úplne vylúčené preskúmavať správnosť rozsudku v rámci iného súdneho konania. Právoplatnosť je vlastnosťou súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť ( ).

25. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

26. Niet pochýb o tom, že v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia je výrok právoplatného rozhodnutia záväzný pre určitý okruh subjektov, ktoré boli stranami sporu. Akýkoľvek iný orgán verejnej moci vrátane súdu je pochopiteľne viazaný tým, ako vec právne posúdil súd, avšak len medzi danými sporovými stranami. Ak teda súd koná s niekým, kto nebol stranou právoplatne skončeného a rozhodnutého konania (a nejde pritom ani o subjekt, na ktorý je zákonom rozšírená subjektívna hranica záväznosti súdneho rozhodnutia), môže túto otázku posúdiť aj inak, teda výrok právoplatného rozsudku preň v tomto prípade záväzným nebude. V žiadnom prípade však súd nie je oprávnený polemizovať, resp. posudzovať správnosť právoplatného rozhodnutia inak, ako v rozsahu vyplývajúcom z vyššie cit. ust.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp.zn. , ktorým bolo určené vlastnícke právo na základe spracovania v zmysle a nasl. a vydržania v zmysle a nasl. je záväzný pre účastníkov tohto konania a ich právnych nástupcov.

28. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k zisteniu, že účastníkmi tohto konania neboli všetci spoluvlastníci nehnuteľností, ktorých sa požadované určenie dotýkalo, možno dospieť len k takému záveru, že pre týchto „chýbajúcich“ účastníkov konania rozsudok nie je záväzným. Vôbec sa ale nemožno stotožniť s akýmkoľvek posudzovaním správnosti spomínaného rozsudku z hľadiska hmotného práva tak, ako to vykonal súd prvej inštancie. Akékoľvek závery súdu prvej inštancie smerujúce k posudzovaniu správnosti spomínaného rozhodnutia, tak možno považovať za nesprávne a nezákonné. Rovnako ako súd, ani katastrálny úrad nie je oprávnený posudzovať správnosť rozhodnutia súdu, ktoré vyústilo v právoplatné rozhodnutie.

29. Niet pochýb o tom, že žalovaná sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností titulom dedičského osvedčenia vydaného v dedičskom konaní pod sp.zn. po neb. D. U.. Jej právni predchodcovia D. U.Š. spolu s manželkou N. U. sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností titulom rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.2.1974, ktorý sa stal podkladom pre zápis ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

30. S ohľadom na tieto zistené skutkové okolnosti, ale aj s ohľadom na tvrdenie žalovanej o tom, že predmetné nehnuteľnosti ona a jej právni predchodcovia dobromyseľne užívajú niekoľko desaťročí bolo potrebné zamerať dokazovanie na skúmanie možnosti, či žalovaná, resp. jej právni predchodcovia nenadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania.

31. Podľa účinného od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, pokiaľ ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, pokiaľ ide o hnuteľné veci, a po dobu 10 rokov, pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

32. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že spomínaný rozsudok, ktorým bolo založené vlastnícke právo v prospech právnych predchodcov žalovanej (D. N. N. U.) nie je záväzný pre žalobcov, ktorí sú právnymi nástupcami pôvodného podielového spoluvlastníka, ktorý nebol účastníkom spomínaného civilného konania, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať otázku, či k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej, resp. jej právnych predchodcov nedošlo vydržaním. V tej súvislosti bolo potrebné skúmať dobromyseľnosť držiteľa, ktorá sa posudzuje z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.

33. Pokiaľ sa súd prvej inštancie týmito otázkami nezaoberal, rozhodol predčasne a teda nesprávne.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a po aplikácii právnych noriem o prípadnom vydržaní vlastníckeho práva opätovne vo veci rozhodnúť. Bez povšimnutia súdu nemôže zostať, že predmetné parcely, ktorých sa spor týka nie sú zidentifikované. Ide pritom o významnú skutočnosť, bez ktorej nemožno vo veci rozhodnúť.

36. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).