Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Pc-2-2018.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Area
Subarea
46Pc/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci navrhovateľa: V. Z., I.. X.XX.XXXX, G. Z. K. O. XXXštátny T. M. a oprávnenej z výživného: Q. Z., I.. XXX.X.XXXX, G. Z. L. XXX, Š. T.R. M., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
r o z h o d o l
I. Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 5.2.2018 doručeným súdu dňa 7.2.2018 domáhal voči dcére, oprávnenej z vyživovacej povinnosti, jej zníženia zo sumy 120,- Eur mesačne na bližšie neuvedenú sumu.
2. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina mu bola stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 120,- Eur mesačne k rukám matky oprávnenej. Navrhovateľ uviedol, že jeho mesačný príjem je 500,- Eur, z toho prispieva sumou 150,- eur matke, 200,- Eur minie na cestovné do práce a neostáva mu žiadne vreckové. Jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať prácu, ktorá je namáhavá a škodila by jeho zdraviu. Okrem toho bol 3-krát hospitalizovaný na zápal pankreasu.
3. Dňa 20.2.2018 súd vyzval navrhovateľa, aby súdu doložil doklady preukazujúce jeho príjmy. Dňa 27.3.2018 doručil zamestnávateľ navrhovateľa súdu oznámenie o príjme navrhovateľa.
4. Oprávnená sa na výzvu súdu doručenú dňa 22.3.2018 k návrhu na zníženie výživného nevyjadrila.
5. Súd následne vo veci nariadil termín pojednávania na 6.6.2018, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti navrhovateľa a oprávnenej z výživného. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že nestíha platiť výživné na oprávnenú z výživného. Navrhuje znížiť výživné na sumu 70,- Eur mesačne, nakoľko jeho mesačný príjem je vo výške 320,- Eur mesačne. Oprávnená z výživného k návrhu na zníženie výživného uviedla, že je študentkou 4. ročníka Strednej odbornej školy nadstavbového štúdia, pričom k ukončeniu školskej dochádzky dôjde budúci rok. Súdu predložila potvrdenie o evidencii odborného výcviku, z ktorého vyplýva jej účasť v jednotlivých kalendárnych mesiacoch na praxi. K návrhu na zníženie výživného uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného na 70,- Eur mesačne ako žiadal navrhovateľ, nakoľko už v súčasnosti je problém s uhrádzaním výživného zo strany navrhovateľa a výživné platí nepravidelne. Jej mesačné výdavky sú približne 150,- Eur, žije v spoločnej domácnosti so
svojou matkou, ktorá uhrádza jej ostatné výdavky. Po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu navrhovateľ doplnil, že po zvýšení výživného, matke oprávnenej dvakrát doplácal zvýšené výživné, raz v sume približne 3.000,- Eur potom zhruba 600,- Eur. Okrem toho mesačne uhrádza 14,- Eur exekúciu a po odpočítaní všetkých svojich mesačných výdavkov mu ostáva suma 50,- Eur mesačne. Oprávnená z výživného doplnila, že sumu 70,- Eur ako výživné na oprávnenú platil otec, t.j. navrhovateľ iba do času, kým bola voči nemu vedená exekúcia, po skončení exekučného konania si žiada plnú sumu, t.j. 120,- Eur.
6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.
13. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že jeho mesačný príjem je 500,- Eur, na pojednávaní dňa 6.6.2018 uviedol, že jeho mesačný príjem je 320,- Eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa je čistý mesačný príjem 190,- Eur (č.l. 22). Z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že vymeriavací základ navrhovateľa je od 160,- do 220,- Eur mesačne za obdobie od novembra 2017 do apríla 2018 (č.l.19-21). Navrhovateľ rozdiel medzi ním uvádzaným a preukázaným príjmom žiadnym spôsobom neodôvodnil, rovnako ako súdu nepreukázal zmenu pomerov na jeho strane. Iba konštatoval, že mesačne finančne vypomáha sumou 150,- Eur svojej matke, ktorá je vdova. Okrem toho ako svoje výdavky uviedol 14,- Eur mesačne na exekúciu a cestovné do práce v sume 200,- Eur. Tieto výdavky súdu nepreukázal, rovnako ako ani iný zdroj príjmu. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ nedeklaroval zmenu svojich majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného z dôvodov na jeho strane.
14. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že oprávnená z výživného pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov (č.l,.16-18). Z potvrdenia o odbornej praxi na SOŠ mal súd za preukázané, že oprávnená je stále študentkou strednej školy, a tak sa sústavne štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Skutočnosť, že je oprávnená študentkou strednej školy nerozporoval ani navrhovateľ, a tak ju súd považoval za nespornú. Ďalej mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu sp.zn. 30P/417/2011 zo dňa 10.2.2014 právoplatným a vykonateľným dňa 6.6.2014, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletej Gabriely Berešíkovej sumou 120,- Eur mesačne počnúc od 1.10.2011 vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie otec, t.j. navrhovateľ, ktoré krajský súd odmietol uznesením sp.zn.
11CoP/22/2014 zo dňa 28.4.2014 (č.l. 22). Súd mal ďalej za preukázané (lustráciou v Registri obyvateľov na č.l. 26), že navrhovateľ má iba jednu vyživovaciu povinnosť, a to k oprávnenej, ktorá žije u matky Denisy Berešíkovej. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že vymeriavací základ na úhrn poistného je v rozmedzí od 370,- do 450,- Eur mesačne. Ako uviedla oprávnená z výživného, matka uhrádza jej bežné výdavky, ktoré sa uhrádzajú aj z výživného, ktoré poukazuje otec na oprávnenú nepravidelne. K zmene pomerov na strane oprávnenej nedošlo, nakoľko je stále študentkou strednej školy a štúdiom sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.
15. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru a podobne.
16. V súdenej veci navrhovateľ nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že nemôže vykonávať náročnejšiu prácu pre svoj nepriaznivý zdravotný stav. Rovnako z jeho tvrdení o výške príjmu a samotných výdavkoch vyplývajú viaceré nezrovnalosti. Podľa jeho vyjadrení sú jeho mesačné výdavky v sume 484,- Eur (200,- Eur cestovné, 120,- Eur výživné, 150,- Eur poukazuje matke, 14,- Eur platí exekúciu). Výdavky teda prevyšujú jeho reálny príjem. Ani na výzvu súdu navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že od času rozhodnutia o zvýšení výživného na 120,- Eur rozsudkom Okresného súdu Žilina 30P/417/2011 zo dňa 10.2.2014 by došlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného na oprávnenú. Oprávnená na pojednávaní okrem iného konštatoval, že navrhovateľ jej platil výživné v sume 70,- Eur iba do času, kým mal exekúcie. Teraz exekúcie nemá, a tak trvá na súdom určenej výške 120,- Eur mesačne.
17. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne.
18. Navrhovateľ je podľa nim predloženého potvrdenia zamestnaný na skrátený pracovný úväzok. Podľa vyjadrenia jeho zamestnávateľa pracoval aj v druhej spoločnosti - STAVMARC, s.r.o. do novembra 2017 na základe dohody o pracovnej činnosti a od 6.11.2017 do 8.2.2018 na základe pracovnej zmluvy na skrátený úväzok. Na pojednávaní ani v písomných vyjadreniach sa navrhovateľ nevyjadril, prečo pracuje iba na skrátený úväzok, nakoľko podľa vyjadrenia jeho zamestnávateľa sú jeho pracovný výkon a morálka uspokojivé a jeho prácou je spokojný. V prípade prekážok v práci zo zdravotných dôvodov tieto nijakým spôsobom nepreukázal. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k takej zmene pomerov na strane navrhovateľa alebo oprávnenej z výživného, ktoré by odôvodňovali zníženie súdom určeného výživného zo sumy 120,- Eur mesačne na 70,- Eur mesačne. Pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd na to, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom
nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. Navrhovateľ, ktorý je v produktívnom veku a podľa vyjadrenia zamestnávateľa je dobrý pracovník, nepreukázal súdu, z akých dôvodov pracuje iba na skrátený úväzok, keď do novembra pracoval v dvoch spoločnostiach svojho súčasného zamestnávateľa. Rovnako jeho tvrdenia ohľadom nepriaznivého zdravotného stavu v danom prípade neobstojí, nakoľko nepreukázal funkčné zníženie jeho pracovnej schopnosti napríklad priznaním invalidity. Je teda vecou otca, aby si našiel prácu ohodnotenú adekvátne jeho vzdelaniu tak, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ má iba jedinú vyživovaciu povinnosť, nakoľko oprávnená z výživného je jeho jediným dieťaťom. Je absolútne neprípustné, aby výživné na plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť kleslo pod sumu 120,- Eur mesačne. Je nepochybné, že plnoletá dcéra navrhovateľa má výdavky dospelej ženy, pričom sústavnou prípravou na budúce povolanie nie je schopná sama sa živiť a obaja rodičia sú povinní jej poskytnúť adekvátne výživné.
19. Súd preto návrh na zníženie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol.
20. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 CMP O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Nakoľko súd po preskúmaní nezistil osobitné dôvody pre priznanie náhrady trov konania úspešnej oprávnenej z výživného a v konaní nemal preukázaný vznik trov konania na jej strane, pričom nárok v tomto zmysle si ani neuplatnila, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.