Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-109-2020.pdf
PDF · 154.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/109/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: V. O., L. XXX/XX, X., IČO: 43 678 718, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária Encinger s. r. o., Trajánova 7, Bratislava, IČO: 51 970 511, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00 398 551, o správnej žalobe zo dňa 09. 07. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. PO/BEZ/2020/3824 O-199/2020 zo dňa 17. 06. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa inšpekciu zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iné, v dňoch od 23. 09. 2019 do 22. 10. 2019.
2. O výsledku vykonanej inšpekcie práce bol vypracovaný protokol č.: INA-199-29-2.4/P -B24, 28-19 zo dňa 22. 10. 2019, ktorý bol v ten istý deň prerokovaný so žalobcom. Žalobca sa k protokolu vyjadril v podaní zo dňa 25. 10. 2019, s ktorým vyjadrením sa inšpektori vysporiadali v dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 07. 11. 2019.
3. Následne Inšpektorát práce Nitra v podaní zo dňa 05. 03. 2020 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty pre porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a poučil ho o jeho procesných právach v súlade s § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. K začatému konaniu sa žalobca nevyjadril, požiadal o kópie listín zo spisu, ktoré mu boli poskytnuté mailom 03. 04. 2020.
4. V rámci inšpekcie práce boli spísané zápisnice o podaní informácie vo veci vysvetlenia dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku, a to s Y. L. a L. L. dňa 23. 09. 2019, ktorí zhodne uviedli, že pracujú na pracovisku od 16. 09. 2019 a dňa 23. 09. 2019 od 07:00 hod., vykonávajú pomocné stavebné práce, pričom potvrdili, že zamestnávateľom je žalobca, ktorý im určil miesto, čas aj prácu, ktorú majú vykonať s tým, že na „fajront“ ich príde skontrolovať. Potvrdili, že nemajú podpísanú ani
pracovnú zmluvu ani dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Uvedené zistenia boli obsahom protokolu z inšpekcie práce.
5. Žalobca sa k protokolu vyjadril písomne podaním zo dňa 25. 10. 2019, v ktorom namietal, že protokol podpísal len jeden z inšpektorov. Uviedol, s kontrolovanými osobami uzavrel pracovné zmluvy s dohodnutým dňom nástupu dňa 24. 09. 2019, kedy ich riadne prihlásil do Sociálnej poisťovne, pričom uviedol i to, že prácu dňa 23. 09. 2019 vykonávali v rozpore s pracovnou zmluvou, lebo mali nastúpiť nasledujúci deň a vykonávali ju bez jeho vedomia. Doložil dohodu o vykonaní práce so L. L. a Y. L., uzavreté dňa 23. 09. 2019, s nástupom do práce od 24. 09. 2019 a registračný list FO s dátumom vzniku poistenia 24. 09. 2019.
6. Dňa 20. 04. 2020 vydal Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. k.: 460/20/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2020/4017, ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 2, písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon o inšpekcii) uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona tým, že dňa 23. 09. 2019 využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb na pracovisku výstavby bytov na Fialovej ul. Bratislava, ktoré vykonávali pre neho pomocné stavebné práce a nemal s nim založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších prepisov. Pri uložení výšky pokuty prihliadol v súlade s ust. § 19 ods. 6 zák. o inšpekcii práce na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, pričom vychádzal z toho, že porušenie právneho predpisu bolo zistené u dvoch zamestnancov a na tú skutočnosť, že u žalobcu ide o prvé zistenie tohto druhu nedostatku.
7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V podanom odvolaní uviedol, že správny orgán nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti a predložené dôkazy a tiež označil napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 8. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 17. 06. 2020 č.: PO/BEZ/2020/3824 O-199/2020 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. 04. 2020.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po zhodnotení právneho a skutkového stavu konštatoval, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania porušil v konkrétnom čase, na uvedenom mieste, pri výkone konkrétne uvedenej činnosti a popísaným spôsobom zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako je vymedzený vo výroku napadnutého rozhodnutia.
10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že mal za preukázané, že pri výkone inšpekcie práce dňa 23. 09. 2019 o 10:50 h, pri kontrole nelegálneho zamestnávania a zisťovaní skutkového stavu priamo na mieste stavby, výstavba bytov na Fialovej ulici, Bratislava - Južné mesto - Slnečnice, bolo inšpektormi práce zistené, že prácu, pomocné stavebné práce vykonávali dve fyzické osoby, L. L. a Y. L.. Inšpektori práce zistili akú prácu obaja vykonávali, overili ich totožnosť, zapísali ich do zoznamu kontrolovaných osôb, ktorý je podpísaný nie len dvoma inšpektormi práce, ktorí vykonávali inšpekciu práce priamo na pracovisku, ale podpísali ho aj obe kontrolované osoby. Inšpektori práce spísali s oboma kontrolovanými osobami ešte v čase výkonu kontroly na pracovisku zápisnice o podaní informácie, pričom obaja boli pred poskytnutím informácií poučení o povinnosti podať pravdivé a úplné vysvetlenie, boli oboznámení s následkami nesplnenia ich povinnosti informácie poskytnúť. Obe zápisnice sú podpísané na všetkých stranách osobou, ktorá informácie poskytla a na konci aj oboma inšpektormi práce. Zo zápisnice so L. L., z odpovedí na položené otázky inšpektorov práce vyplynulo, že pracuje od 16. 09. 2019 a 23. 09. 2019 od 7:00 h, robí pomocné stavebné práce, čistí výkop lopatou. Na otázku, kto je jeho zamestnávateľom a pre koho vykonáva prácu uviedol, že V. O., X., L. XXX/XX. Ďalej uviedol, že V. O. mu určil miesto, čas, aj prácu, ktorú čo bude robiť a „na fajront“ ho príde skontrolovať, čo urobil. Jednoznačne na otázku, či podpisoval pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo iný právny vzťah uviedol, že zatiaľ nič nepodpisoval. Na otázku o dohodnutej odmene uviedol 4 eura na hodinu. Následne odpovedal, že nie je ku dňu výkonu inšpekcie práce živnostníkom, ani štatutárnym orgánom právnickej osoby. Y. L. v zápisnici na otázky inšpektorov práce uviedol, že
pracuje od 16. 09. 2019 a 23. 09. 2019 od 7:00 hod., robí pomocné stavebné práce - žabovanie, výkopové práce s lopatou. Na otázku, kto je jeho zamestnávateľom, pre koho vykonáva prácu uviedol, že V. O., X., L. XXX/XX. Na otázku, kto mu nariadil túto prácu, určil miesto a čas vykonávania tejto práce na kontrolovanom pracovisku uviedol, že V. O., určil mu miesto, čas, aj prácu, ktorú bude robiť a „na fajront“ ho príde skontrolovať, čo urobil. Na otázku, či podpisoval pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo iný právny vzťah jednoznačne uviedol, že zatiaľ nič nepodpisoval. Ďalej z odpovedi vyplynulo, že na odmene sa zatiaľ nedohodli a nie je ku dňu výkonu inšpekcie práce živnostníkom, ani štatutárnym orgánom právnickej osoby.
11. Čo sa týka výšky pokuty, odvolací orgán zdôraznil, že inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol. Inšpektorát práce svoje rozhodnutie pokiaľ ide o výšku sankcie náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom jeho odôvodnenie sa neprieči ani obsahu spisu, a ani zásadám logického myslenia. Odvolací orgán bol toho názoru, že zo záverov inšpektorátu práce a vyhodnotení jeho správnej úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty dostatočne vyplýva, že vyvodená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu, ktorým je v tomto prípade zabezpečenie ochrany trhu práce a práv a istoty zamestnancov.
12. Konštatoval, že k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo, a teda uloženie pokuty je odôvodnené aj s ohľadom na plnenie jej výchovnej a preventívnej funkcie do budúcnosti a vo vzťahu k iným subjektom, ktorí sú nositeľmi rovnakých povinností ako účastník konania. Platí zásada očakávaného trestu, a teda v prípadoch obdobných prípadu účastníka konania, aj iné osoby môžu za rovnaké alebo obdobné porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania očakávať obdobný trest. Uložená sankcia nesmie odporovať zásade premietnutej v § 3 ods. 5 správneho poriadku, dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. S ohľadom na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch pokuta uložená v najnižšej možnej výške neodporuje tejto zásade, ani zákonu. Inšpektorát práce popísal tak poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
13. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa 09. 07. 2020, doručenú súdu dňa 09. 07. 2020, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 06. 2020 č. PO/BEZ/2020/3824 O-199/2020 zo dňa 17. 06. 2020 a žiadal uvedené rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 460/20/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2020/4017 zo dňa 20. 04. 2020 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
14. Žalobca svoju žalobu opiera o žalobné body, ktoré spočívali v tom, že obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu a taktiež sú nepreskúmateľné pre nedostatočné vysporiadanie sa s predloženými dôkazmi. Mal za to, že vychádzajúc zo všeobecne záväzných právnych predpisov obe rozhodnutia zasahujú do subjektívnych práv žalobcu a zároveň ho uvádzané rozhodnutia ukracujú na jeho právach.
15. Žalobca zastával právny názor, že obe rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu a z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán a žalovaný nesprávne právne vec posúdili.
16. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán ako ani žalovaný počas celého správneho konania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázali, že by žalobca vyslal dňa 23. 09. 2019 nelegálnych zamestnancov na stavbu vykonávať pre neho závislú prácu, pričom za výkon uvedenej závislej práce mali p. L. L. a p. Y. L. dostať od žalobcu odmenu za vykonanú závislú prácu. aby mohol správny orgán uložiť žalobcovi pokutu za nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 82/2005 Z. z. je nevyhnutné aby boli obligátorne naplnené znaky nelegálneho zamestnávania vyžadované aktuálnou právnou úpravou a zároveň aby boli tieto obligátorné znaky správnym orgánom hodnoverne a bez akýchkoľvek pochybností v správnom konaní preukázané. Správny orgán žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, a teda v konečnom dôsledku nesprávane zistil skutkový stav danej veci a z uvedeného dôvodu okrem iného aj nesprávne právne posúdil danú vec keď mal za
to, že p. L. L. a p. Y. L. vykonávali pre žalobcu závislú prácu. Žalobca v rámci správneho konania jednoznačne preukázal, že dňa 23. 09. 2019 p. L. L. a p. Y. L. nezamestnával a v tento deň ich ani žiadnym iným spôsobom nepoveril výkonom žiadnych činnosti či úloh, ktoré by vykazovali znaky závislej práce. Pán L. L. a p. Y. L. boli zo strany žalobcu poverený výkonom jednotlivých činnosti a pracovných úloh až počnúc dňom 24. 09. 2019. Vyššie uvedenú skutočnosť žalobca preukazoval okrem iného aj priloženými dohodami o výkone práce ako aj samotným registračným listom, však do dnešného dňa neboli predložené dohody o vykonaní práce ako ani registračné listy vykonané zo strany správneho orgánu, a to zákonom požadovaným spôsobom. Z uvedeného je opätovne bezpochyby zrejmé, že správny orgán nesprávne zistil skutkový stav.
17. Žalobca považoval za nedostatočné a neúnosné aby bola celá úvaha ako aj samotné rozhodnutie prvostupňového správneho organu a žalovaného založená výlučne na výpovedi p. L. L. a p. Y. L., nakoľko sa v tomto danom prípade jedná o ich výlučne subjektívne tvrdenia, ktoré správny orgán a ani žalovaný napriek podanému odvolaniu voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žiadnym bližším spôsobom neskúmal a nezisťoval ich pravdivosť. Zároveň žalobca v neposlednom rade uvádza, že skutočnosti resp. tvrdenia uvedené p. L. L. a p. Y. L. sú diametrálne odlišné od skutočností zistených správnym orgánom. V súlade s uvedeným žalobca poukázal, že sa žalovaný s odlišnými tvrdeniami a zisteným stavom prvostupňového orgánu žiadnym relevantným spôsobom nezaoberal a ani sa s nimi nevysporiadal.
18. Prvostupňový správny orgán v Protokole ako aj v Rozhodnutí IPNR konštatuje, že žalobca mal mať s oboma osobami a teda s pánom L. L. ako aj s pánom Y. L. dohodnutú mzdu vo výške 4 €/hod. Uvedená skutočnosť však vôbec nevyplýva zo skutočností zistených správnym orgánom. Taktiež z predloženej Dohody o vykonaní práce možno dospieť na základe matematického prepočtu k tomu, že na mzde 4€/ hod. sa žalobca nikdy nedohol s pánom L. L. a Y. L.. Mzda za vykonanú prácu počnúc dňom 24. 09. 2019 bola cca. 3,60 €/hod.
19. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je najmä s poukazom na tieto rozdielne a rozporné skutočnosti zmätočné, nakoľko nevychádza zo správne zistených skutočností počas výkonu inšpekcie a správneho konania. Skutočnosť, že rozhodnutie vychádza z rozdielnych a rozporných skutočností potvrdil aj sám žalovaný vo svojom rozhodnutí, avšak aj napriek uvedenému podané odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu žalobca zastáva právny názor, že žalovaný sa relevantným spôsobom nezaoberal podaným odvolaním žalobcu, čim boli porušené práva a právom chránené zaujmi žalobcu.
20. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočnosti je zrejmé že žalovaný oprel svoje rozhodnutie ako aj prvostupňový správny orgán oprel rozhodnutie o nesprávne zistený skutkový stav. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že správne orgány dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, čo malo za následok, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Žalobca považuje za neprijateľné skutočnosť, že sa správny orgán vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal resp. vôbec nevysporiadal s predloženými dôkazmi ako aj tvrdenými skutočnosťami zo strany žalobcu.
22. Rovnako ako prvostupňový správny orgán tak aj žalovaný o dôkazoch resp. tvrdeniach uvádzaných žalobcom rozhodol vágnym spôsobom keď iba stroho skonštatoval, že tvrdenia žalobcu sú účelové a poukázal na správnosť tvrdení zistených prvostupňovým orgánom, ktoré okrem iného vychádzajú zo vzájomne rozporných tvrdení ako bolo uvedené v prechádzajúcom bode tejto žaloby. Žalovaný vôbec nepovažoval za potrebné, ba dokonca nepovažoval ani za dôvodné tieto dôkazy a tvrdenia opätovne vyhodnotiť a posúdiť ich relevantnosť. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil z akého dôvodu majú byť tvrdenia žalobcu účelové. Takýto postup zo strany žalovaného je nutné považovať za svojvoľný a nezákonný postup, nakoľko je v príkrom rozpore okrem iného aj so základnými zásadami správneho konania, a to najmä so zásadou materiálnej pravdy.
23. Správny organ sa pri vydávaní rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s náležitým skúmaním vznesených námietok zo strany žalobcu a neuviedol objektívne preskúmateľne
dôvody na základe, ktorých správny orgán rozhodol tak ako je uvedené vo výroku predmetných rozhodnutí. Boli porušené základné práva žalobcu ako účastníka správneho konania, nakoľko dôvody na vydanie predmetných rozhodnutí neboli žiadnym spôsobom dostačujúce a preukázané zo strany správneho orgánu.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
24. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 10. 2020 uviedol, že žalobca preukázateľne porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu a ako to vyplýva z odôvodnení oboch rozhodnutí správnych orgánov. Žalovaný trval na tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
25. Žalovaný trval na tom, že námietky žalobcu voči zistenému skutočnému stavu veci, jeho právnemu posúdeniu a odôvodneniu rozhodnutia sú nedôvodné a boli zodpovedne vysporiadané už v rozhodnutí napadnutom žalobou. Žalovaný sa vysporiadal s vyjadrením žalobcu, že prácou dňa 23. 09. 2019 nepoveril dve kontrolované osoby s tým, že toto vyjadrenie je v priamom rozpore s vyjadreniami oboch týchto osôb uvedenými v zápisniciach. Vyjadrenia kontrolovaných osôb boli spísané bezprostredne po začatí kontroly nelegálneho zamestnávania na pracovisku, obe osoby vypovedali po riadnom poučení a bezprostredne. Vo vzťahu ku konkrétnym vyjadreniam kontrolovaných osôb mal žalovaný vyjadrenie žalobcu, podané po viac ako mesiaci od vykonania kontroly, iba za jeho tvrdenie, ktoré bolo v rozpore so zisteniami inšpektorov práce a dôkazmi zabezpečenými priamo na pracovisku v čase výkonu kontroly. Obe osoby zhodne potvrdili, s kým sa na práci dohodli, kto ich prácou poveril a kto mal kontrolovať ich prácu. Žalovaný bol toho názoru, že dohody o vykonaní práce predložené žalobcom spolu s vyjadrením preukazovali iba to, že sa žalobca dohodol s kontrolovanými osobami na výkone práce od nasledujúceho dňa po kontrole. Tieto dohody však nepreukázali založenie pracovnoprávneho vzťahu v čase kontroly nelegálneho zamestnávania. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by práve tieto dohody mali preukazovať, že dňa 23. 09. 2019 žalobca nepoveril prácou dve kontrolované osoby. Žalovaný poukázal na fakt, že v dohodách o vykonaní práce je uvedený dátum uzatvorenia dohody 23. 09. 2019, ale ešte dňa 23. 09. 2019 v čase o 11:05 h a 11:20 h sa obe kontrolované osoby v zápisniciach jednoznačne, písomne vyjadrili, že zatiaľ nič nepodpísali. Z toho žalovaný mal za to, že ak žalobca uzatvoril s oboma osobami dohody dňa 23. 09. 2019, bolo to až po vykonaní kontroly inšpektormi práce. žalovaný má naďalej za to, že námietky a doklady predložené žalobcom vo vyjadrení k protokolu neboli spôsobilé vyvrátiť zistenia inšpekcie práce o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom dňa 23. 09. 2019 o 10:50 h. Žalovaný sa jednoznačne v napadnutom rozhodnutí vyjadril, že inšpektori práce zistili nelegálne zamestnávania priamo na kontrolovanom pracovisku, a preto, napriek námietke žalobcu, nebolo dôvodné doplňovať dokazovanie výsluchom svedkov, ďalších osôb, pretože prítomnosť dvoch kontrolovaných osôb na pracovisku bola zistená dvoma inšpektormi práce a to priamo pri výkone práce a obe osoby bez zaváhania a pochybnosti zhodne potvrdili, pre koho prácu vykonávajú. Neexistoval teda rozpor v zistenom skutkovom stave veci ako to prezentuje žalobca, pretože jeho dodatočne podané tvrdenia neboli podložené takými dôkazmi, ktoré by vzbudzovali dôvodnú pochybnosť o skutočnom stave veci. Vec bola jednoznačne zistená a vyjadrený nesúhlas žalobcu so zisteniami a správnou úvahou nepreukazuje existenciu rozporov. Žalovaný trvá na tom, že údajne rozpory v zisteniach sú iba umelo vytvorené účastníkom konania s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie. S námietkou žalobcu o mzde vo výške 4 eura na hodinu sa vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí a trvá na svojom stanovisku. Rovnako sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu voči náležitostiam protokolu.
26. Zistený skutkový stav veci vyplýva z vykonaných dôkazov a nedostatok je odôvodnený tak vykonanými dôkazmi, ako aj uvedenou správnou úvahou oboch správnych orgánov. Právne posúdenie veci bolo odôvodnené prostredníctvom správnej úvahy vo vzťahu k všetkým častiam vytknutých právnych predpisov, pričom naplnenie všetkých podmienok ustanovených právnymi predpismi bolo žalobcovi preukázané. To, že žalobca nesúhlasí s odôvodním napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia inšpektorátu práce, nestotožňuje sa s vyjadreniami a správnou úvahou uvedenou v rozhodnutiach, neznamená, že sa správne orgány nevysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, že by nepreukázali všetky svoje tvrdenia dôkazmi, alebo že by mu boli upreté procesné práva. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh konania
27. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku, ktorý bol súčasťou podanej žaloby, rozhodol tunajší súd v uznesení č. k. 11S/109/2020-70 zo dňa 27. 10. 2020 tak, že ho zamietol.
28. Dňa 02. 02 2021 bolo tunajšiemu súdu od žalobcu doručené vyjadrenie zo dňa 01. 02. 2021 k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe. Uviedol, že nadväznosti na definíciu závislej práce považuje za podstatné zdôrazniť skutočnosť, že správny orgán v rozhodnutiach žiadnym relevantným spôsobom (okrem subjektívnej svedeckej výpovedi) nepreukázal vzťah nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a ani skutočnosť, že žalobca určil p. L. L. a p. Y. L. miesto a čas výkonu závislej prace. Žalobca zastával právny názor, že správny orgán dostatočným spôsobom nepreukázal, že kontrolované osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu. V prípade riadneho nepreukázania výkonu závislej práce kontrolovanými osobami pre žalobcu nie je možné hovoriť nelegálnom zamestnávaní, a to z dôvodu nenaplnenia obligátorných znakov skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. Žalobca ďalej zdôraznil skutočnosť, že správny orgán pri vyhotovení rozhodnutí žiadnym spôsobom neuviedol resp. nepreukázal, že prečo práve výpoveď kontrolovaných osôb by mala preukazovať existenciu vzťahu nadriadenosti žalobcu ku kontrolovaným osobám ako ani skutočnosť na základe ktorej by bolo bezpochyby zrejmé, že žalobca určil kontrolovaným osobám miesto a čas výkonu závislej práce. V súvislosti so svedeckými výpoveďami kontrolovaných osôb žalobca poznamenal, že tieto výpovede vo svojej podstate preukazujú skutočnosti diametrálne odlišné od zistení prezentovaných správnym orgánom v predmetných rozhodnutiach. Žalobca na základe vyššie uvedenej skutočnosti uviedol, že správny orgán nesprávne zistil skutkový stav danej veci. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutí je vzhľadom na zákonom vyžadované náležitosti nedostatočné, čo ma za následok ich nepreskúmateľnosť a nesprávnosť. Správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že svedecké výpovede kontrolovaných osôb sú v značnom rozpore so skutkovým stavom.
29. K vyjadreniu žalobcu sa následne žalovaný vyjadril vo vyjadrení zo dňa 19. 03. 2021, ktoré bolo súdu doručené dňa 19. 03. 2021. Uviedol, že žalobca dodatočne, nie v žalobe, špecifikoval svoju námietku, že mu nebol výkon závislej práce, konkrétne znaky nadradenosti a určenia miesta a času výkonu práce preukázané rozhodnutiami správnych orgánov. Táto námietka je však nedôvodná, pretože inšpektorát práce jednoznačne a konkrétne vyhodnotil vo svojom rozhodnutí naplnenie znaku nadradenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Rovnako zo zápisníc spísaných s kontrolovanými fyzickými osobami jednoznačne vyplynulo, že im miesto a čas výkonu práce určil práve žalobca. V správnom konaní boli vykonané dôkazy a následne boli vykonané dôkazy popísané v odôvodneniach rozhodnutí oboch správnych orgánov, a tieto dôkazy jednoznačne preukazujú všetky znaky závislej práce. Oba správne orgány uviedli svoju úvahu pri hodnotení dôkazov, preukázaní znakov závislej práce a preukázaní nelegálneho zamestnávania. To, že žalobca nesúhlasí s odôvodním napadnutých rozhodnutí a správnou úvahou uvedenou v rozhodnutiach neznamená, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, že by nepreukázali spáchanie správneho deliktu, alebo že by vec nesprávne právne posúdili.
30. Na prejednanie správnej žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 06. 04. 2022, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Uviedol, že trvá na podanej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
31. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a mieste príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí
orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov uvedených v § 195 SSP, na čo by správny súd musel prihliadať ex offo. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP rozsudkom vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 06. 04. 2022.
32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1., 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ bod 1 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 19 ods. 2, 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 33. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, účinnom do 31.12.2015, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (účinnom v čase rozhodovania žalovaného), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
34. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Podľa § 223 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
35. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
36. Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).
37. Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zák. č. 125/2006 Z. z. v ust. § 21 ods. 3 odkazuje.
38. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodnutím zo dňa 17.06.2020 potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 20. 04. 2020 o uložení sankcie žalobcovi, za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
39. Správny súd dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zák. č. 125/2006 Z. z. v ust. § 21 ods. 3 odkazuje.
40. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov, konkrétne Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. INA-199-29-2.4/P-B 24,28-19 zo dňa 22. 10. 2019 podľa § 7 ods.3 písm. a/ a v nadväznosti na § 13 ods.2 a § 14 ods.1, 2 a 4 zákona o inšpekcii práce vyplýva, že Inšpektorát práce Nitra vykonal v dňoch 23. 09. 2019 a 22. 10. 2019 u kontrolovaného subjektu V. O., na pracovisku žalobcu na Fialovej ulici v Bratislave inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ďalej z protokolu vyplýva, že dňa 23. 09. 2019 od 10.50 hod. do 11:20 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku žalobcu a bolo zistené, že dve fyzické osoby - L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, X. a Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, X. vykonávali závislú prácu - pomocné stavebné práce (žabovanie, čistenie výkopu lopatou) a nemali uzatvorený so žalobcom ako zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Inšpektorát práce konštatoval,
že nedostatky uvedené v protokole boli zistené zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 23. 09. 2019 spísané s fyzickými osobami L. L. a Y. L.. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 22. 10. 2019 s podnikateľom V. O. - žalobcom s tým, že žalobca sa nevyjadril a bol poučený, že sa môže vyjadriť v lehote 7 dní od doručenia protokolu a priložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu.
41. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ako aj výsledkami dokazovania vykonaného správnymi orgánmi oboch stupňov dospel k záveru, že námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, tvoriacom podklad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného, nie je dôvodná. Správny súd poukazuje najmä na obsahy zápisníc o podaní informácií a vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku žalobcu, v ktorých Y. L. uviedol, že prácu - pomocné stavebné práce vykonáva od 16. 09. 2019 a 23. 09. 2019 od 07.00 hod., jeho zamestnávateľom je V. O., ktorý mu povedal, čo bude robiť a kde bude pracovať a na „fajront“ ho príde skontrolovať, čo robil. Uviedol, že zatiaľ nepodpisoval ani pracovnú zmluvu, ani dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a k dohodnutej mzde uviedol, že sa zatiaľ nedohodli. Zároveň potvrdil, že nie je živnostníkom - SZČO ani štatutárnym orgánom právnickej osoba. Ďalšia fyzická osoba prítomná na pracovisku v čase inšpekcie - L. L. do zápisnice o podaní informácie uviedol, že prácu na kontrolovanom pracovisku vykonáva od 16. 09. 2019 a 23. 09. 2019 od 07.00 hod. vykonáva pomocné stavebné práce, jeho zamestnávateľom je V. O., ktorý mu určil miesto aj čas aj prácu, ktorú bude robiť a na fajront ho príde skontrolovať. Zatiaľ nepodpisoval pracovnú zmluvu ani dohodu o práci vykonanej mimo pracovného pomeru a mal dohodnutú mzdu 4,- eurá na hodinu. Tiež potvrdil, že nie je živnostníkom ani štatutárnym orgánom právnickej osoby.
42. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu o výsledku inšpekcie v podaní zo dňa 25. 10. 2019, v ktorom namietal, že protokol obsahuje len jeden podpis inšpektora, hoci inšpekciu mali vykonať dvaja inšpektori a teda mal za to, že je to v rozpore s ust. § 14 ods. 1 zák. č 125/2006 Z. z. Ďalej uviedol, že dňa 23. 09. 2019 v skorých ranných hodinách sa dotknuté osoby uchádzali v mieste jeho podnikania o prácu, ktorú nemal obsadenú a uzavrel s nim písomné pracovné zmluvy s dohodnutým dňom nástupu do práce v nasledujúci pracovný deň, t. j. v utorok 24. 09. 2019, kedy ich aj riadne prihlásil do Sociálnej poisťovne a predložil kópie dohôd o vykonaní práce uzavreté s Y. L. a L. L. a registračný list FO ku každej fyzickej osoba. Vylúčil, že by dotknuté osoby vykonávali pre neho prácu predtým, než došlo k založeniu pracovných pomerov na základe uzavretých pracovných zmlúv. Pokiaľ teda v deň kontroly, dňa 23. 09. 2019 dotknuté osoby vykonávali prácu na stavenisku, vykonávali ju celkom jednoznačne v rozpore s uzavretou pracovnou zmluvou a bez jeho vedomia.
43. Za takéhoto zisteného skutkového stavu bol správny postup správnych orgánov, ktoré pre potreby rozhodnutia ako rozhodujúce zobrali prvotné informácie získané od osôb prítomných na pracovisku žalobcu, pretože tieto informácie boli podané spontánne, po poskytnutí potrebného poučenia bez toho, aby boli akokoľvek ovplyvnené a aj podľa názoru správneho súdu v okolnostiach preskúmavanej veci majú vyššiu dôkaznú silu. Správny súd ďalej dodáva, že žalobca pri prerokovaní protokolu zo dňa 22. 10. 2019 napriek tomu, že z neho vyplývali zistenia a údaje získané od fyzických osôb a bolo v ňom konštatované nelegálne zamestnávanie týchto dvoch fyzických osôb i to, že vykonávali pre žalobcu bez založenie pracovnoprávneho vzťahu, tieto zistenia nenamietal. Pokiaľ by bol žalobca v deň, kedy sa dozvedel o nedostatkoch zistených pri inšpekcii práce namietal zistenia, bolo potrebné, aby sa vyjadril hneď s tým, že by bolo možné vykonať konfrontáciu s osobami, s ktorými boli spísané zápisnice o podaní informácie. Z protokolu, ktorý bol so žalobcom prerokovaný, o čom svedčí jeho podpis, vyplývali zistené skutočnosti a teda, pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalobcu uvedené v jeho vyjadrení k protokolu zo dňa 25. 10. 2019, nebol žiadny dôvod, aby ich neuviedol priamo do protokolu, a nie až po troch dňoch od oboznámenia sa s protokolom. V týchto súvislostiach sa tvrdenie žalobcu, že kontrolované osoby vykonávali prácu dňa 23. 09. 2019 bez jeho vedomia, že mali začať pracovať až dňa 24. 09. 2019 na základe dohôd o vykonaní práce javí ako účelové, v snahe vyhnúť sa sankcii za zistené porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Obidve fyzické osoby potvrdili, že pracujú pre žalobcu a že s ním nemajú podpísané žiadne pracovné zmluvy ani dohody.
44. Ako neopodstatnenú hodnotil správny súd námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, keď poukazuje najmä na dôkazy, ktoré predložil až dodatočne spolu v písomným vyjadrením k protokolu. Inšpektori, ako už bolo uvedené, oboznámili žalobcu so zisteniami, ktoré vyplynuli z výpovedí fyzických osôb v deň výkonu kontroly, pričom žalobca uvedené zistenia nenamietal, a preto nie je možné považovať jeho následnú obranu inak ako účelovú. Neexistuje žiadny racionálny dôvod na to, aby hneď
pri prerokovaní protokolu neuviedol, že v ten deň, t. j. 23. 09. 2019 boli podpísané dohody o vykonaní práce (ktoré vo svojom vyjadrení označuje nesprávne ako pracovné zmluvy) a aby tieto ako dôkazy svojich tvrdení i predložil. Skutkový stav bol podľa názoru súdu za týchto okolností zistený dostatočne na to, aby mohli správne orgány konštatovať nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb na pracovisku žalobcu dňa 23. 09. 2019. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí sa nesprávne uvádza, že obidve fyzické osoby uviedli, že majú dohodnutú odmenu za prácu 4,- eurá za hodinu, hoci túto informáciu uviedla len jedna z fyzických osôb (nie obidve), a to L. L., pričom Y. L. uviedol, že mzdu, resp. odmenu si zatiaľ nedohodli. Uvedenú nesprávnosť odstránil žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď námietku žalobcu uvedenú v odvolaní akceptoval a uviedol, že išlo o zrejmú nesprávnosť správneho orgánu prvého stupňa, ktorá však nemôže byť dôvodom za zrušenie rozhodnutia, ak poklady pre jeho vydanie sú dostatočne preukazujúce správny delikt žalobcu.
45. Súd dáva do pozornosti žalobcu, že pri výkone inšpekcie v tomto prípade bolo potrebné pre účely kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania zachytiť bezprostredné a nikým neovplyvnené reakcie kontrolovaných osôb, čo v prítomnosti zamestnávateľa nebolo možné, pretože mohlo dôjsť k ovplyvneniu, resp. skresleniu ich odpovedí. Samotné zápisnice o podaní informácie a vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku boli vypracované plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce, a kontrolované osoby neboli v postavení svedkov. Bolo im poskytnuté potrebné poučenie, najmä vo vzťahu k povinnosti poskytnúť informácie na výkon inšpekcie práce. Svojimi podpismi potvrdili, že poučeniu, ktoré im bolo poskytnuté porozumeli a inšpektorom práce poskytli aj pravdivé informácie. Za takejto situácie preto nemožno spochybňovať pravdivosť ich výpovedí len preto, že ich následne spochybnil žalobca, ktorý podľa okolností, ktoré vyplývajú zo spisu, zrejme spísal s nimi následne dohody o vykonaní práce s dátumom 23. 09. 2019 a dňom nástupu do práce 24. 09. 2019.
46. Za neopodstatnenú považoval i námietku žalobcu týkajúcu sa neprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd má za to, že správne orgány na základe dostatočne zisteného skutkového stavu tento subsumovali pod správne ustanovenia zákona o nelegálnom zamestnávaní a teda správne právne posúdili, čo vyplýva zo samotných rozhodnutí a citácií právnych noriem.
47. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Zamestnávateľ administratívnu zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne, (v dôsledku nedostatočnej vedomosti zamestnávateľa, prípadne jeho zamestnancov), či vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností. Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo za akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť.
48. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí správnych orgánov, správny súd poznamenáva, že povinnosťou súdu ako aj orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v návrhu účastníka konania a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
49. Rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Námietky vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu, a to v súlade so zákonom aj s odkazom na podrobne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako zákonné potvrdil.
50. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Samotné uloženie pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca, vzhľadom na jeho objektívnu zodpovednosť je obligatórne s tým, že výška pokuty bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia, pričom bola zohľadnená tak dĺžka trvania protiprávneho stavu, veľkosť zamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt. Uložená sankcia zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu.
51. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané podľa ust. § 191 SSP. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
52. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), priznal náhradu trov konania a to s poukazom na ust. § 168 veta prvá SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.