Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-119-2017.pdf
PDF · 100.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/119/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. B. XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/6, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4C/180/2015-49 zo dňa 08.03.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. 804001300 zo dňa 30.04.2012 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná.
2. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu N.. V. Š., o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
3. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu na účet Okresného súdu Svidník vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku platobným predpisom.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 9 ods. 1, 2, 6, 10; 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§ 37 ods. 1; 39; 40a; 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1, 2, 4 písm. a) až v); 53a ods. 2; 53c; 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP.
5. Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2012 je neplatná. Na základe predmetnej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500,00 eur za poplatok 150,00 eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 650,00 eur žalobca mal zaplatiť v dvoch splátkach po 325,00 eur. Žalobca mal teda žalovanému vrátiť 650,00 eur. Poplatok z predmetného úveru predstavuje 180 % ročné navýšenie. Žalovaný keďže vedel, že žalobca je držiteľom živnostenského listu pripravil zmluvu na „IČO“ s odôvodnením, že je potrebné na preukázanie zdroja príjmu. Doposiaľ žalobca zaplatil žalovanému na predmetný úver sumu 420,00 eur.
6. Z pohľadu žalobcu ide o absolútne neprijateľné správanie spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ktorá napriek sankciám za úmyselné znevýhodnenie svojich zákazníkov, naďalej zastáva pozíciu, že úverová
zmluva bola uzavretá medzi dvoma rovnocennými účastníkmi. V tejto zmluve sa naviac nachádza aj neprijateľná zmluvná podmienka - administratívny poplatok (bod 10 VOP).
7. Poplatok používaný žalovaným sa týka administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie poplatok s týmto účelom nie je možné považovať za podmienku vymedzujúcu samotnú podstatu zmluvného vzťahu, preto ide o vedľajší predmet zmluvy. Keďže podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre vylúčenie súdneho prieskumu zmluvnej podmienky z pohľadu jej neprijateľnosti musí ísť o hlavný predmet plnenia a zároveň cenu plnenia a aj to iba za situácie, že je táto podmienka určitá, jasná a zrozumiteľná, v danej veci je zrejmé, že administratívny poplatok súdnemu prieskumu podlieha.
8. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú jeho zákazníkom vopred známe, ani len svojím okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu ako od toho, ktorému požičiava menej.
9. Naliehavý právny záujem na určení úveru za neplatný žalobca odvodzuje z povinnosti štátu prostredníctvom svojich orgánov zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli zaviazaní na plnenie vyplývajúce z nezákonných nárokov a preto, aby poznal skutočnú výšku svojho dlhu.
10. Preto súd prvej inštancie prijal túto argumentáciu naliehavého právneho záujmu, pretože vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv z nekalých praktik žalovanej strany nemôžu byť na škodu spotrebiteľa, pretože bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
11. V konaní bolo preukázané, že zmluva č. XXXXXXXXX z 30.04.2012 tvorí typovú formulárovú predtlač, ktorej znenie bolo vopred pripravené a bolo písané malým, ťažko čitateľným písmom. Podľa názoru súdu prvej inštancie práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorej sa žalobca (dlžník) nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej zmluvy spôsobom a z dôvodov ako je vyššie uvedené, sa neistota žalobcu ako spotrebiteľa odstráni, aby spotrebitelia neboli zaviazaní na plnenie vyplývajúce z nezákonných nárokov.
12. Predmetná zmluva patrí k spotrebiteľským zmluvám podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná strana pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako dodávateľ konajúci v predmete svojej podnikateľskej činnosti s poukazom na predmet podnikania žalovaného a žalobca (dlžník) vystupoval ako spotrebiteľ, nakoľko pri uzatváraní zmluvy tento nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Preto v danej veci prihliadol na Smernicu Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalobcu priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky. Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
13. Na základe uvedeného súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2012 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná.
14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu N.. V. Š., o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
15. Keďže žalobca je od súdneho poplatku osobne oslobodený podľa zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. u/), poplatková povinnosť prechádza na žalovanú stranu. Táto predstavuje súdny poplatok vo výške 99,50 eura (položka 1 písm. b/Sadzobníka súdnych poplatkov).
16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
17. V odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR a namietal, že v danom prípade ide o neodstrániteľnú prekážku veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej moci. O platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX už bolo rozhodnuté dňa 25.07.2013 rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, sp. zn. SR 04977/13, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Pokiaľ ide o posúdenie zmluvy o úvere, túto nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je možné na ňu vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobcovo prehlásenie je v zmluve vlastnoručne podpísané. Žalovaný nie je povinný preukázať, na čo v skutočnosti žalobca použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté. Súd prvej inštancie sa len priklonil k tvrdeniam žalobcu. Vzájomný vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a žalobca nie je spotrebiteľom. Pokiaľ ide o neplatnosť zluvy o úvere ako celku, žalovaný zotrváva na svojej doterajšej argumentácii, že v tomto prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého, keďže podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Teda by bola neplatná len tá časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a žalovaný by mal naďalej nárok na ostávajúcu primeranú odplatu. Žalobca nemôže dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty, keďže neexistuje zákonné ustanovenie, na ktoré sa môže odvolať. Súdny dvor EÚ akcentoval princíp zachovania platnosti (zvyšku spotrebiteľskej zmluvy) a naviac uviedol, že nekalá obchodná praktika nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti zmluvy o úvere.
18. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.
19. Žalobca s k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 30.05.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.ÚS 78/05).
23. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
24. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej nároku na určenie, že zmluva č. 804001300 uzatvorená medzi stranami sporu dňa 30.04.2012 je neplatná.
26. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nároku žalobcu na určenie neplatnosti zmluvy vyhovel. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prevej inštancie, konštatuje správnosť rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné :
27. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok predstavuje res iudicatae, odvolací súd konštatuje, že v spise sa rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 04977/13, na ktorý žalovaný odkazuje, nenachádza. V žiadnom svojom písomnom podaní žalovaný existenciu tohto rozhodcovského rozsudku nespomenul, ani ho nepreukázal. Aj v prípade, že by sa tak stalo, žalovaný by musel preukázať, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, na základe ktorej by bola daná právomoc rozhodcovského súdu riešiť spory medzi účastníkmi zmluvy.
28. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou a že v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, odvolací súd konštatuje, že práve argument oprávneného vyvoláva potrebu zvýšenej pozornosti, pretože súdu je z jeho činnosti a z okolností iných jednotlivých prípadov zrejmé, že drobné úvery si berú sociálne slabší jednotlivci. Aj odvolaciemu súdu je jeho činnosti známe, že žalovaný vo formulárovej zmluve predformuluje klauzulu o účele úveru. V takom prípade ide o obchádzaním cieľa vyjadreného v Smernici Rady 87/102/EHS z 22.12.1982 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. V. ES L 42, 12.02.1987) v znení Smernice Rady 90/88/EHS z 22.02.1990 (Ú. V. ES L 61, 10.03.1990) a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16.02.1998 (Ú. V. ES L 101, 01.04.1998), ktorá v čl. 14 ukladá členským štátom postarať sa o to, aby sa táto Smernica neobchádzala najmä formuláciou zmlúv. Záver o porušovaní tohto cieľa zo strany žalovaného by znamenal, že by išlo o spotrebiteľský úver, pretože rozhodujúcim je skutočný účel použitia úveru. Naviac, ide o pomerne závažné porušenie aj tých predpisov, ktoré chránia spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami.
29. Samotná formulácia dotknutej klauzuly indikuje zrejmú štandardnú povahu tohto zmluvného ustanovenia. Pochybnosti o tom, či predsa len nejde o spotrebiteľskú zmluvu, vyplynuli z vecí, v rámci ktorých spotrebitelia signalizovali, že sa v núdzi podrobujú neprimeraným tlakom obchodných zástupcov, aby sa vyznačil účel úveru na podnikanie bez ďalšieho len preto, že spotrebiteľ je držiteľom živnostenského listu. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie OS Prešov vo veci 17C 45/2011 o povinnosti oprávneného zdržať sa nekalej obchodnej praktiky pri vnucovaní účelu úveru záujemcom o úver. Len ťažko by odvolací súd uveril tomu, že úver vo výške 500,- eur by mal a mohol slúžiť na účely podnikania.
30. Pokiaľ žalovaný namietal, že prvoinštančný súd riadnym spôsobom nevysvetlil, že právny vzťah medzi ním a žalobcom je vzťahom spotrebiteľským, k tejto námietke odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že by medzi stranami sporu nemal vzniknúť spotrebiteľský vzťah, žalovaný nijako nepreukázal, a to ani v rámci odvolacieho konania. Samotná skutočnosť, že žalobca je v zmluve označený IČO-m a len samotným vyznačením účelu úveru na podnikanie, nie je na preukázanie tvrdenia, že účel bol poskytnutý na účely podnikania, postačujúce.
31. Preto pokiaľ žalovaný v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní namietal posúdený vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, mal existujúcu pochybnosť odstrániť preukázaním tvrdenej okolnosti, a to spôsobom, nevzbudzujúcim dôvodnú pochybnosť o tom, že zmluva má nespotrebiteľský charakter.
Tak ako už bolo povedané, bezpečným preukázaním nemôže byť len uvedenie údaja o IČO dlžníka (tu žalobcu) a zakrížikovanie účelu, na ktorý sa úver poskytuje.
32. Odvolací súd preto konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o potrebe aplikácie spotrebiteľského práva je dôvodný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zistenie súdu prvej inštancie, že dlžník poukazuje, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania, je uvedený v druhom odseku zmluvy a sú predtlačené, údaje o dlžníkovi sú písané rukou.
33. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca v tomto prípade nemôže žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého, a to s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého a nie len jeho časti.
34. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozsudku.
35. Preto odvolací súd rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).