Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Cpr-18-2019.pdf
PDF · 161.05 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cpr/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: Mesto Modra so sídlom Modra, Dukelská 38, IČO: 00 304 956, v zastúpení: LYSINA-ROŠKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Hurbanovo námestie 3, IČO: 52 735 354, proti žalovanej: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. XX, štátny občan SR, v zastúpení: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 71, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou dňa 08.10.2019, doručené žalobcovi dňa 11.10.2019 j e n e p l a t n é.
II. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.2007 v znení dodatkov skončil dohodou ku dňu 11.10.2019.
III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd 11.12.2019 sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.10.2019 doručené žalovanou žalobcovi dňa 11.10.2019 je neplatné, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.2007 v znení dodatkov skončil dohodou ku dňu 11.10.2019 a náhrady trov konania v celom rozsahu.
2. Žalobu odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: pracovnoprávny vzťah medzi stranami bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.2007 v znení neskorších dodatkov a zmien. Žalovaná bola povinná vykonávať pre žalobcu ako zamestnávateľa pracovnú činnosť na pozícii „ referent miezd a personalistky“. Pracovný pomer žalovanej bol uzatvorený na dobu neurčitú. Dňa 31.03.2010 žalobca doručil žalovanej výpoveď z pracovného pomeru, na základe, ktorej sa ňou žalobca okamžite ukončil pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre porušovanie pracovnej disciplíny. Žalovaná napadla výpoveď na Okresnom súde v Pezinku, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 6C/114/2010 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.2019 sp. zn. 2Co/115/2018-311 určením, že výpoveď daná žalovanej je neplatná. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.02.2018 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.06.2019. Počas súdneho konania o neplatnosť výpovede bolo zo strany žalovanej iniciované aj konanie o náhradu mzdy, ktorú si uplatňuje žalovaná voči žalobcovi ako zamestnávateľovi z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, pričom toto konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4Cpr /1/2013 a doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu teda naďalej trval, nakoľko zo strany žalobcu ako zamestnávateľa
došlo medzičasom k obsadeniu pracovnej pozície žalovanej iným zamestnancom. Po právoplatnom skončení súdneho konania o neplatnosť výpovede doručil žalobca žalovanej ponuku na obsadenie pracovného miesta zo dňa 20.06.2019. V predmetnej ponuke bolo žalovanej navrhnuté preradenie na inú pracovnú pozíciu ako tú, ktorú vykonávala pre žalobcu podľa pracovnej zmluvy a to na pozíciu asistent zástupcu primátora s možnosťou okamžitého nástupu a s lepším platovým ohodnotením ako na jej pôvodnej pracovnej pozícii. Nakoľko na doručenú ponuku žalovaná nijakým spôsobom nereagovala, prijal žalobca organizačné opatrenie, aby mohla žalovaná nastúpiť na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu a vykonávať pracovnú činnosť podľa platnej pracovnej zmluvy. V nadväznosti na uvedené bola žalovanej dňa 20.07.2019 doručená výzva zamestnávateľa na nástup do zamestnania zo dňa 12.07.2019, v ktorej žalobca žalovanú informoval o trvaní pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou a súčasne ju vyzval na bezodkladné nastúpenie do zamestnania. Žalovaná reagovala na ponuku žalobcu až po takmer mesiaci písomnosťou - odpoveď na ponuku na obsadenie pracovného miesta a žalobcovi oznámila, že o pracovnú pozíciu asistent zástupcu primátora nemá záujem. Súčasne žalobcovi doručila aj odpoveď na výzvu zo dňa 22.07.2019,v ktorej uviedla, že z informácií, ktoré jej žalobca poskytol, nemá dôvod nastúpiť do zamestnania a vykonávať iné pracovné povinnosti ako tie, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy a teda pokiaľ si nebude plniť pracovné povinnosti, ktoré jej vyplývajú z platného pracovného pomeru z dôvodu na strane zamestnávateľa, tak nemá dôvod dostaviť sa na pracovisko. Následne žalovaná do práce nenastúpila a svoju neprítomnosť relevantne nezdôvodnila ani neospravedlnila. S prihliadnutím na to, že žalovaná napriek prvej výzve na nástup do zamestnania do práce nenastúpila, pristúpil žalobca k doručeniu upozornenia na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.07.2019 ( prvé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny) udelené z dôvodu nedostavenia sa žalovanej na pracovisko, nevykonávanie pracovnej činnosti podľa pracovnej zmluvy a neodôvodnenej a neospravedlnenej absencie. Žalovaná reagovala písomnosťou zo dňa 13.08.2019 kde uviedla, že nemá záujem o preradenie na inú pracovnú pozíciu, pričom žalobca jej iba oznámil, aby nastúpila na pracovisko bez oznámenia, aké pracovné úlohy od nej vyžaduje. Žalovaná súčasne uviedla, že nemá dôvod nastúpiť na pracovisko na plnenie iných úloh ako tých, ktoré vyplývajú z platnej pracovnej zmluvy ako aj, že neplnenie pracovných povinností vychádza z prekážky na strane zamestnávateľa. Zároveň žiadala o zdôvodnenie výšky finančných čiastok, ktoré jej boli poukázané na bankový účet zo strany žalobcu. Žalobca na to reagoval doručením poslednej výzvy zamestnávateľa na nástup do zamestnania zo dňa 19.08.2019 ( druhá výzva na nástup do zamestnania), v ktorej jej vysvetlil, že ju nikdy nevyzýval na nástup do zamestnania na odlišnú pracovnú pozíciu ani na plnenie iných pracovných úloh ako tých, ktoré vyplývajú z platnej pracovnej zmluvy a výslovne deklaroval, že má plný záujem na tom, aby nastúpila do zamestnania a je pripravený prideľovať jej prácu a opätovne ju vyzval na bezodkladné nastúpenie do zamestnania podľa platnej pracovnej zmluvy, teda na pôvodnú pracovnú pozíciu referent miezd a personalistiky s tým, že jej pracovná náplň bude totožná s pôvodnou pracovnou náplňou. Žalobca zdôvodnil aj finančné prostriedky poukázané na bankový účet žalovanej s tým, že sa jedná o úhrady jej mzdy v zmysle platnej pracovnej zmluvy za obdobie, kedy sa s ňou pokúšal dohodnúť na prípadnom preradení na inú pracovnú pozíciu, pričom za obdobie, počas ktorého sa z vlastného rozhodnutia nedostavila na pracovisko napriek výzvam žalobcu, jej bola mzda krátená v súlade s platným právnym poriadkom. Spolu s doručením druhej výzvy na nástup do zamestnania bolo žalovanej doručené aj upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 19.08.2019 ( druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny). Listom zo dňa 12.09.2019 adresovanom primátorovi žalovaná spochybnila žalobcom deklarovanú pripravenosť prideľovať jej prácu podľa platnej pracovnej zmluvy, žalobcu neoprávnene obviňuje zo šikany a vyhrážania, že činnosť nechá preveriť prostredníctvom podnetu na prokuratúre. Žalobca žalovanú opätovne vyzval na nástup do práce listom zo dňa 30.09.2019, nakoľko žalovaná napriek viac ako trojmesačnej neprítomnosti v zamestnaní, dvom doručeným výzvam na nástup do zamestnania a dvom doručeným upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny v práci naďalej absentovala, spolu s doručením tretej výzvy na nástup do zamestnania bolo žalovanej doručené opätovné upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.09.2019. V nadväznosti na neprítomnosť žalovanej na pracovisku a skutočnosť, že si voči žalobcovi nijakým spôsobom neplnila svoje pracovné povinnosti, prestal žalobca žalovanej vyplácať mzdu. Žalobca teda toleroval dlhodobú absenciu žalovanej na pracovisku v trvaní štyroch mesiacov, tvrdenia žalovanej o nemožnosti nastúpiť do zamestnania vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy z dôvodu prekážok na strane žalobcu ako zamestnávateľa považuje za účelové s úmyslom vyhnúť sa nástupu do zamestnania. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že žalovaná aktuálne už od roku 2017 pôsobí na pozícii štátneho radcu na Ministerstve financií SR s výrazne vyšším príjmom, než by bol jej príjem už žalobcu. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nemala záujem nastúpiť do práce u žalobcu navyše vzhľadom k tomu,
že ako trvalý pobyt má žalovaná evidované mesto Bratislava, by za prácou s nižším príjmom musela denne dochádzať. Žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobcom oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 08.10.2019, doručené dňa 11.10.2019, v zmysle ktorého žalobcovi oznámila, že s ním okamžite končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z dôvodu nevyplatenia mzdy a zároveň žiada vyplatiť mzdu a doplatiť rozdiel mzdy za mesiace 6/2019 až 9/2019 vo výške 3.811,09 Eur brutto. Na okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval žalobca stanoviskom zo dňa 05.11.2019 doručeným žalovanej dňa 18.11.2019, v ktorom uviedol, že neuznáva žalovanou tvrdený nárok na zaplatenie mzdy a rozdielu mzdy za mesiac mesiace 6/2019 až 9/2019, neuznáva okamžité skončenie pracovného pomeru a považuje ho za neplatné a zároveň netrvá na tom, aby žalovaná ako zamestnanec pre žalobcu ďalej vykonávala pracovnú činnosť podľa pracovnej zmluvy a považuje pracovný pomer žalovanej založený pracovnou zmluvou za skončený súlade s § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru t.j. ku dňu 11.10.2019. Žalobca prestal žalovanej vyplácať mzdu od pondelka 22.07.2019, teda od prvého pracovného dňa nasledujúceho po doručení prvej výzvy na nástup do zamestnania a potom, ako napriek tejto výzve v daný deň do zamestnania u žalobcu nenastúpila. Poukázal na ustanovenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce s tým, že poskytoval mzdu za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Mzda sa poskytuje až vtedy, keď je práca zamestnanca už vykonaná, pričom je rozhodujúca skutočne vykonaná práca. Žalovaná si dlhodobo neplnila pracovné povinnosti vyplývajúce jej z pracovnej zmluvy, nedostavovala sa na pracovisko nevykonávala akúkoľvek pracovnú činnosť pre žalobcu, v dôsledku čoho jej nárok na zaplatenie mzdy a doplatenie rozdielu mzdy za mesiace jún 2019 až september 2019 v ňou tvrdenej výške 3.811,09 Eur zo strany žalobcu nemohol vzniknúť. Žalovaná odôvodnila okamžité skončenie pracovného pomeru nevyplatením mzdy zo strany žalobcu. K nevyplateniu mzdy zo strany žalobcu však nedošlo z dôvodu porušenia jeho zákonom stanovenej povinnosti vyplatiť žalovanej ako zamestnancovi mzdu, na ktorú má zákonný nárok, ale z dôvodu, že žalovaná nevykonávala pre žalobcu žiadnu pracovnú činnosť, v dôsledku čoho jej nárok na vyplatení ňou požadovanej mzdy nikdy nevznikol. Žalovanej teda nevznikol dôvod a s tým spojené právo ukončiť pracovný pomer založený pracovnou zmluvou okamžite. Na základe uvedeného žalobca považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Ak zamestnávateľ už nemá záujem, aby zamestnanec u neho ďalej vykonával prácu platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou a to uplynutím výpovednej doby, ak bola daná neplatná výpoveď alebo dňom, keď sa mal pracovný pomer neplatne skončil okamžitým skončením pracovného pomeru alebo skončením v skúšobnej dobe. Stanoviskom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobca žalovanej okrem iného oznámil, že v nadväznosti na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré považuje za neplatné, netrvá na tom, aby žalovaná ako zamestnanec pre žalobcu ďalej vykonávala pracovnú činnosť podľa pracovnej zmluvy a má za to, že pracovný pomer u žalovanej skončil v súlade s ustanovením § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ku dňu skončenia každého skončenia pracovného pomeru t.j. ku dňu 11.10.2019. 3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: pracovná zmluva z 28.02.2007, dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 01.04.2007, 27.02.2008, rozsudok Krajského súdu Bratislava č.k. 2Co 115/2018-311 z 22.05.2019, oznámenie o doručení rozsudku z 20.06.2019 s dokladom o doručení, výzva zamestnávateľa na nástup do zamestnania z 12.07.2019 s dokladom o doručení, odpoveď na ponuku na obsadenie pracovného miesta z 17.07.2019, odpoveď na výzvu z 22.07.2019, upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny z 29.07.2019, 13.08.2019 s dokladmi o doručovaní, posledná výzva zamestnávateľa na nástup do zamestnania z 19.08.2019 s dokladom o doručovaní list žalovanej z 09.09.2019, stanovisko žalobcu k písomnosti z 30.09.2019, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z 08.10.2019 s prílohami výpočet a vysvetlivky, stanovisko k oznámeniu o okamžitom skončení pracovného pomeru z 05.11.2019. 4. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomne, podaním zo dňa 10.12.2020, v ktorom uviedla, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 6C/114/2010 ponúkla žalobcovi možnosť mimosúdneho ukončenia, ale tento na uvedené nereflektoval. Následne po tom, čo došlo k právoplatnému rozhodnutiu v uvedenej veci, nikdy nevyzval žalovanú na nastúpenie do zamestnania so serióznym záujmom. Z komunikácie medzi stranami sporu je zrejmé, že žalobca ponúkal žalovanej nové pracovné miesto bez oboznámenia sa s pracovnou náplňou údajne platovo výhodnejšie ako jej pôvodné pracovné zaradenie, čo ale nebola pravda. V konaní pred Okresným súdom Pezinok vedenom pod sp. zn. 4Cpr /1/2013, v ktorom sa žalovaná domáhala náhrady mzdy, žalobca uznal výpočet náhrady mzdy súdom ustanoveným znalcom v znaleckom posudku, z ktorého vyplýva, že znalec vychádzal pri stanovení náhrady mzdy z
východiskových údajov, ktorými bol funkčný plat vo výške 750,50 Eur v zložení 474,50 Eur - tarifný plat, 71,50 Eur zvýšenie tarifného platu a 204,50 Eur osobný príplatok. Žalobca tvrdí, že kvôli žalovanej zmenil organizačný poriadok, ale túto skutočnosť žalovanej nikdy neoznámil. Žalobca síce vyzval žalovanú na nastúpenie do zamestnania, ale nikdy neuviedol, že by sa nejakým spôsobom mala zmeniť situácia na pracovisku, aby mohla vykonávať svoje pracovné povinnosti v zmysle platnej pracovnej zmluvy, a že informácia, ktorú žalobca uviedol v liste z 20.06.2019 nie je pravdivá resp., že na základe zmeny organizačného poriadku žalobcu táto informácia je už neplatná. Žalovaná ďalej nemá vedomosť o tom, že by odborová organizácia na pracovisku žalobcu niekedy prejednávala skutočnosť, že žalobca neprítomnosť žalovanej kvalifikoval ako neospravedlnenú. Vzhľadom na uvedené, absentuje zákonný predpoklad postupu žalobcu vo veci upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny na ich platnosť a relevantnosť. Vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/43/99, podľa ktorého aj čiastočné nevyplatenie alebo zadržanie splatnej mzdy zamestnávateľom môže byť dôvodom pre okamžité zrušenie pracovného pomeru zamestnancom je potrebné postup žalovanej považovať za postup v súlade s platným právnym poriadkom a rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru, doručenom žalovanou žalobcovi, za platné. Aj z výpočtov znalca v konaní pred Okresným súdom Pezinok vedenom pod sp. zn. 4Cpr/1/2013 je zrejmé, že žalobca bol a stále je, v omeškaní so zaplatením mzdy za obdobie jún 2019 až september 2019. Žalovaná preto žiada žalobu zamietnuť a vzájomným návrhom žiada, aby súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2.885,09 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 280,- Eur od 10.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 635,60 Eur od 10.08.2019 do zaplatenia zo sumy my 939,49 Eur od 10.09.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.030 Eur od 10.10.2019 do zaplatenia a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Na preukázanie v svojich tvrdení žalovaná súdu predložila dôkazy: vyjadrenie, mesta Modra k znaleckému posudku v konaní 4Cpr 1/2013 z 08.10.2020 s prílohou výpočet rozdielu nevyplatenej mzdy od 6/2019 do 9/2019.
6. Keďže žalovaná v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcu neuznala, súd doručil vyjadrenie žalovanej žalobcovi v zmysle § 167 ods. 3 CSP, umožnil mu vyjadriť sa v lehote stanovenej súdom, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril písomne, podaním zo dňa 10.05.2021, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach obsiahnutých v žalobe. Kategoricky odmieta tvrdenie žalovanej, že nikdy nevyzval žalovanú na nastúpenie do práce so serióznym záujmom. Konanie o neplatnosť výpovede vedené na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 6C/114/2010 bolo právoplatne ukončené po viac ako deviatich rokov odo dňa výpovede a preto je pochopiteľné, že zo strany žalobcu ako zamestnávateľa došlo medzičasom k obsadeniu pracovnej pozície žalovanej iným zamestnancom, ktorého pracovný pomer nemohol žalobca ako zamestnávateľ jednostranne ukončiť s odôvodnením nástupu žalovanej do zamestnania. Z tohto dôvodu za účelom vyriešenia vzniknutej situácie žalobca najskôr ponúkol žalovanej preradenie na voľnú pracovnú pozíciu asistent zástupcu primátora, pričom obsahom ponuky bola okrem iného aj pracovná náplň, ktorú by žalovaná na tejto pozícii vykonávala. Keď žalobca neobdržal zo strany žalovanej odpoveď na ponuku, rozhodol sa pre organizačné opatrenie, aby mohla žalovaná nastúpiť na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu a vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť. Súčasne doručil žalovanej výzvu zamestnávateľa na nástup do zamestnania zo dňa 12.07.2019, v ktorej ju informoval, že zatiaľ neobdržal jej reakciu na doručenú ponuku s tým, že v prípade, že na ponuku reagovala, aby za účelom vyriešenia situácie žalobcu kontaktovala. Zároveň na základe platnej pracovnej zmluvy vyzval žalovanú na nástup do zamestnania. Žalovaná ponuku odmietla až 17.07.2019. Žalobca ako zamestnávateľ žalovanú nikdy nevyzýval na nástup do zamestnania na inú pracovnú pozíciu ako na pôvodnú podľa platnej pracovnej zmluvy, nakoľko si je vedomý, že k preradeniu na inú pracovnú pozíciu by mohlo dôjsť len na základe dohody so žalovanou. Nakoľko mala byť žalovanej naďalej vyplácaná mzda, žalobca mal záujem, aby bola žalovanej vyplatená za vykonanú prácu a nie bez toho, aby bola reálne odpracovaná. Žalovaná bola žalobcom niekoľkokrát preukázateľne vyzývaná na bezodkladné nastúpenie do zamestnania s doplňujúcim vysvetlením, že ide o výzvu na nástup na pôvodnú pracovnú pozíciu, k čomu z jej strany nikdy nedošlo. Z predloženej komunikácie je zrejmé, že nie žalobca, ale naopak žalovaná nikdy nemala seriózny záujem o návrat do zamestnania na svoju pracovnú pozíciu žalobcu, na ktorej počas celého súdneho konania trvala. V nadväznosti na opakovanú neprítomnosť žalovanej na pracovisku a skutočnosť, že si voči žalobcovi nijakým spôsobom neplnila svoje pracovné povinnosti, prestal žalobca žalovanej vyplácať mzdu z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe. Žalobca toleroval dlhodobú absenciu žalovanej na pracovisku v trvaní štyroch mesiacov, počas ktorých žalovaná ani
raz nenastúpila do práce a nepreukázala najmenší záujem na riešení situácie. Napriek uvedeným skutočnostiam si žalovaná v tomto konaní nárokuje vyplatenie mzdy za obdobie, kedy bola zo strany žalobcu vyzývaná na nástup do zamestnania, ku ktorému nikdy nepristúpila a nevykonávala akúkoľvek pracovnú činnosť pre žalobcu. Zároveň bola žalovaná v tom čase preukázateľne zamestnaná u iného zamestnávateľa na platovo lepšie ohodnotenej pozícii z dôvodu čoho je zrejmé, že nikdy nemala záujem opätovne sa zapojiť do pracovného procesu žalobcu. K argumentácii žalovanej, že jej žalobca nikdy neoznámil zmenu organizačného poriadku uvádza, že je to dokument vydávaný starostom obce, ktorý upravuje organizáciu obecného úradu, počet zamestnancov a ich pracovné činnosti. Nejde o interný predpis pracovnoprávneho charakteru, s ktorým by bola obec ako zamestnávateľ povinná každého zamestnanca osobitne oboznamovať. K tvrdenému nároku žalovanej na zaplatenie istiny vo výške 2.885,09 Eur s príslušenstvom žalobca uvádza, že s týmto nesúhlasí a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého platí, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Žalovaná si dlhodobo neplnila pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, nedostavovala sa na pracovisko, nevykonávala akúkoľvek pracovnú činnosť pre žalobcu, jej nečinnosť nepramenila z prekážky na strane žalobcu ako zamestnávateľa. Na základe uvedeného žalovanej nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie mzdy a doplatenie rozdielu mzdy za mesiace 6/2019 až 9/2019 a tento nárok je neopodstatnený.
7. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi dňa 08.08.2021 nevyjadrila.
8. Vo veci bolo nariadené pojednávanie. Súd vyzval právneho zástupcu žalovanej na objasnenie skutočnosti vo vzťahu k vzájomného návrhu žalovanej obsiahnutého v podaní z 10.12.2020 ohľadne konania vedeného na OS Pezinok pod sp. zn. 4Cpr 1/2013 s tým, aby uviedol, za aké obdobie si uplatnila žalovaná nárok na náhradu mzdy v predmetnom konaní vo vzťahu k ust. § 79 ods. 1 ZP, teda ako súd ustálil moment času, kedy zamestnávateľ umožnil žalovanej pokračovať v práci. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nárok na náhradu mzdy bol uplatnený v konaní na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4Cpr 1/2013 od 6/2010 do 6/2019 s tým, že súd ustálil tento čas prvou výzvou zamestnávateľa, ktorú adresoval žalovanej s tým, či je ochotná nastúpiť na inú pracovnú pozíciu.
9. Súd preto v zmysle § 147 ods. 1 CSP rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej voči žalobcovi na zaplatenie mzdy za obdobie od 6/2019 do 9/2019 vo výške 2.885,09 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 280 Eur od 10.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 635,60 Eur od 10.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 939,49 Eur od 10.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.030 Eur od 10.10.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania, na samostatné konanie.
10. Žalobca trval na podanej žalobe a na svojich písomných vyjadreniach vo veci. Medzi stranami sporu prebiehalo konanie o neplatnosť výpovede, ktorá bola žalovanej daná žalobcom zhruba pred 10 rokmi za úplne iného stavu u žalobcu, keď v súčasnej dobe sú tam iní ľudia, nezainteresovaní vo vzťahu k výpovedi spred 10 rokov. Po rozhodnutí súdu o určení neplatnosti predmetnej výpovede žalobca toto plne rešpektoval, pričom prebiehali aj mimosúdne rokovania. Mal záujem sa rozumne dohodnúť, pričom nemal problém so žiadnou alternatívou, teda či už skončenie pracovného pomeru dohodou, resp. nástup žalovanej na pôvodnú pracovnú pozíciu, pričom je pravdou, že vzhľadom na zmeny, ktoré nastali počas 10 rokov ponúkol žalovanej aj alternatívu, aby vykonávala prácu na inej pracovnej pozícií. Počas tejto komunikácie so žalovanou, žalobca mzdu žalovanej vyplácal. Akceptoval, že žalovaná nemá záujem o inú pracovnú pozíciu. Toto celé trvalo takmer 4 mesiace až do 9/2019, kedy sa teda strany nedohodli a následne zo strany žalovanej bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy. Vzhľadom k tomu, že mzda sa poukazuje za vykonanú prácu žalobca mal za to, že žalovaná žiadnu prácu pre žalobcu nevykonáva, preto jej mzdu nevyplácal. Pokiaľ ide o argument žalovanej s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 6Co 190/2013, ide o rozhodnutie vzťahujúce sa na staršiu právnu úpravu, ktorá už dnes neplatí v tom smere, že by zástupcovia zamestnancov mali dávať súhlas, ak má byť hodnotená neprítomnosť zamestnanca v práci za neospravedlnené zameškanie práce. V tomto smere už právna úprava hovorí len, že to má byť prerokované, neuvádza akou formou a v tomto smere predkladá dôkaz, ktorý mu bol predložený žalobcom včera a to zápisnicu o prerokovaní absencie zamestnancov podľa § 144a ods. 6 ZP zo dňa 29.07.2019 s prezenčnou listinou v zápisnici. Žalobca nevie čo iné mal spraviť, ako vyzvať žalovanú na
nástup do práce. Preto má za to, že nárok uplatnený v žalobe je oprávnený, žiada mu vyhovieť v celom rozsahu a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
11. Právny zástupca žalovanej zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že sa chcel so žalovanou rozumne dohodnúť, nakoľko jedine žalovaná predložila žalobcovi návrh dohody pred skončením konania na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6C/114/2020. Po tom, čo uspela so žalobou na odvolacom súde, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu, bola žalovanej vyplatená časť finančných prostriedkov za 6/2019, avšak vo výške, ktorá nevychádzala z pracovnej zmluvy, teda bez právneho podkladu. Žalovaná vyzvala žalobcu na vysvetlenie poukázaných finančných prostriedkov s upozornením, že nekorešponduje s jej pracovnou zmluvou. Žalobca hneď v prvom liste po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede žalovanú informoval, že nemá pre ňu prácu na pôvodnom pracovnom mieste s tým, že jej ponúka iné s argumentom, že je lepšie platené, čo nebolo pravdivé, čo žalobca aj uznal vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku v konaní 4Cpr/1/2013. Nemalo to však vplyv na to, aby doplatil, resp. zmenil postoj k uhradenej časti mzdy. Žalovanú vyzval na nástup do zamestnania bez toho, že by jej oznámil, že má pre ňu voľné pracovné miesto. V liste uviedol, že ju vyzýva na nástup do práce na základe pôvodnej pracovnej zmluvy aj keď predtým jej oznámil, že toto miesto nie je voľné. Neoznámil jej, že zmenil organizačnú štruktúru, teda nemala možnosť vedieť, že žalobca má o jej prácu seriózny záujem. Toto žalovaná uviedla aj v liste, ktorý adresovala žalobcovi. K dnes predloženej zápisnici z 29.07.2019 uvádza, že chýba na nej registračné číslo mestského úradu, z ktorého by bolo zrejmé, kto a kedy zápisnicu vytvoril, na základe čoho bola archivovaná. Podstatnou vadou je aj to, že nikto žalovanú ako zamestnanca na prerokovanie nepredvolal, teda nemala možnosť sa k tomu vyjadriť. Tento dôkaz žalobca predložil po viac ako 2 rokoch, neuviedol ho ani v žalobe ani vo vyjadrení k vzájomnej žalobe. Ak súd uzná za vhodné, navrhuje predvolať účastníkov tohto prerokovania, ktorí sú uvedení v prezenčnej listine a nariadiť znalecké dokazovanie za účelom, kedy bola táto zápisnica digitálne vytvorená a či prípadne nedošlo k trestnému činu falšovania alebo pozmeňovania verejnej listiny. Žalovaná opakovane upozorňovala žalobcu na vyplatenie mzdy v nesprávnej výške. Je pravdou, že žalovaná pre žalobcu nevykonávala pracovnú činnosť, ale podľa nej z dôvodov prekážok v práci na strane žalobcov. Žalovaná nevie, či sa na obdobie po rozhodnutí súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru vzťahuje pôvodná splatnosť mzdy, na základe jej pracovnej zmluvy teda do 10. dňa nasledujúceho mesiaca, teda v zmysle zákona je to do konca nasledujúceho mesiaca. Žalovanej nebola za mesiac 8/2019 vyplatená mzda v správnej výške do 30.09.2019, tak pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac 8/2019 v zákonnom termíne. Aj keď bol zamestnávateľ v omeškaní s výplatou mzdy aj za 7/2019, myslela si, že sa to podarí vysvetliť, ale zamestnávateľ sa k tomu nevyjadroval. Žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
12. Právny zástupca žalobcu v rámci dokazovania uviedol, že preverí u žalobcu v akom rozsahu boli vyplatené finančné prostriedky žalovanej za 6 a 7/2019 až do okamihu, keď žalovaná nenastúpila do práce na základe výzvy žalobcu z 12.07.2019 ( doručená žalovanej 20.07.2019 ) s tým, že ak došlo k nejakej chybe, tak žalobca ju opraví. Pokiaľ ide o prerokovanie neprítomnosti žalovanej v práci pred zástupcami zamestnancov, poukazuje na ust. § 144a ods. 6 Zákonníka práce ( ďalej len ZP) vo vzťahu k § 17 ods. 2 ZP, ktoré v prípade, že k prerokovaniu nedôjde nepostihuje neplatnosťou absenciu prerokovania. V tomto smere žalobca nemá námietky voči výsluchu osôb prítomných na prerokovaní, avšak nepovažuje za potrebné vypočúvať všetkých. Taktiež žiada očká so znaleckým dokazovaním na to, či zo svedeckých výpovedí bude niečo sporné. Je pravdou, že žalovaná nebola predvolaná na toto prerokovanie, ale vzhľadom na skutkové okolnosti, keď 4 mesiace nenastúpila, má za to, že to nebolo potrebné. Na navrhnutie prípadných ďalších dôkazov žiada o poskytnutie kratšej lehoty, pokiaľ súd nerozhodne na tomto pojednávaní.
13. Právny zástupca žalovanej navrhol vykonať dokazovanie predložením výpisu z účtu žalovanej a výplatných pások, ktoré jej doručil žalobca na preukázanie lehoty na uplatnenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej žiada, aby žalobca preukázal svoje tvrdenie o tom, že oboznámil žalovanú so zmenou organizačnej štruktúry, na základe ktorej malo byť uvoľnené jej pôvodné pracovné miesto a vypočuť všetkých účastníkov prerokovania absencie žalovanej, nakoľko každý má iné právne postavenie a je v záujme žalovanej vypočuť si aj predsedníčku základnej organizácie odborov u žalobcu Evu Hornáčkovú.
14. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami sa o ňu dňa 28.02.2007 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy súd zistil, pracovný pomer medzi stranami spor vznikol dňa 28.02.2007, po zmene pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. Žalovaná vykonávala druh práce referent miezd a personalistiky. Podľa článku 7, bod 7. 3. Pracovnej zmluvy plat sa bude vyplácať bezhotovostne poukázaním na osobný účet na základe rozhodnutia o platieb v súlade s právnymi predpismi vo výplatnom termíne 10-ho v mesiaci.
15. Na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 6C/114/2010-264 zo dňa 26.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co /115/2018-311 zo dňa 22.05.2019 bolo určené, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 31.03.2010 daná žalovaným žalobkyni je neplatná. V časti výroku, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o tom, že pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2007 a jej dodatkov naďalej trvá, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
16. Rozsudkom č. k. 4Cpr/1/2013 -513 zo dňa 01.12.2020 ( doposiaľ nenadobudol právoplatnosť) Okresný súd Pezinok priznal žalobkyni náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru vo výške 64.077,14 Eur brutto, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 48%. Uvedeného rozsudku vyplýva, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu mzdy od 6/2010 do júna 2019, pričom súd vychádzal zo skutočnosti, že rozsudok súdu, ktorým bola určená neplatnosť výpovede nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2019 ak teda za obdobie od 14.06.2019 do 30.06.2019 patrí žalobkyni nárok na náhradu mzdy pre iné prekážky zo strany zamestnávateľa ( § 142 ods. 3 ZP ), pretože práca podľa pracovnej zmluvy jej tomto období nebola žalovaným prideľovaná. V odôvodnení súd ďalej uviedol, že z pripojených listinných dôkazov mal preukázané, že časovo najskôr žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do zamestnania až listom zo dňa 20.06.2019 konštatujúc, že rozhodnutie súdu o neplatnosti výpovede bude rešpektovať, že jej pracovná pozícia, na ktorej v roku 2010 pracovala nie je voľná, s výzvou vyjadriť sa, či súhlasí s preradením na inú ako pevnú pozíciu - asistent zástupcu primátora s uvedením pracovnej náplne, platu 850,- Eur brutto mesačne, s možnosťou nástupu ihneď.
17. Z listu žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 20.06.2019 ( doručený žalovanej dňa 09.07.2019) súd zistil, že týmto listom vyzval žalovaný žalobkyňu na nástup do zamestnania. Žalobca uviedol, že pracovná pozícia, na ktorej pôsobila žalovaná v čase pred daním neplatnej výpovede nie je voľná a preto ju žiada o vyjadrenie sa k možnosti preradenia na pozíciu asistent zástupcu primátora, zároveň opísal pracovnú náplň tejto pracovnej pozície a uviedol ponúkaný plat 850,- Eur brutto mesačne, s možnosťou nástupu ihneď.
18. Z listu žalobcu adresovaného žalovanej ( výzva zamestnávateľa zo zamestnania) zo dňa 12.07.2019 ( doručený žalovanej dňa 20.07.2019 ) súd zistil, že žalobca žalovanej oznámil, že vzhľadom na to že na ponuku na preradenie na inú pracovnú pozíciu- asistent zástupcu primátora nijakým spôsobom nereagovala, pričom jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.2007 v znení jej neskorších dodatkov a zmien naďalej trvá, na základe čoho žalobcovi ako aj žalovanej ako zamestnancovi z daného pracovného pomeru vyplývajú práva a povinnosti, týmto ju vyzýva, aby bezodkladne nastúpila do zamestnania. Pre účely uvedeného uviedol aj mailový, telefónny a písomný kontakt na žalobcu, vrátane kontaktu cez právneho zástupcu žalobcu.
19. Z listu žalovanej zo dňa 17.07.2019 adresovanému žalobcovi súd zistil, že žalovaná žalobcovi oznámila, že o pracovnú pozíciu asistent zástupcu primátora nemá záujem.
20. Z listu žalovanej zo dňa 22.07.2019 ( doručený žalobcovi dňa 25.07.2019 ) súd zistil že žalovaná žalobcovi oznámila, že pokiaľ nemá plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú z platného pracovného pomeru z dôvodu na strane zamestnávateľa, nemá dôvod dostaviť sa na pracovisko.
21. Listom zo dňa 29.07.2019 ( doručený žalovanej 06.08.2019 ) žalobca upozornil žalovanú na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že odo dňa 22.07.2019 do 29.07.2019 sa nedostavuje na pracovisko, nevykonáva pracovnú činnosť podľa pracovnej zmluvy a svoju neprítomnosť na pracovisku nijako relevantne neospravedlnil. Na základe uvedeného žalobca považuje jej absenciu za neodôvodnenú. Žalobca žalovanú upozornil, že v prípade, že sa opakovane dopustí
rovnakého alebo iného porušenia pracovnej disciplíny, môže zamestnávateľ súlade s ustanovením § 60 ods. 1 písm. e) ZP pristúpiť k výpovedi z pracovného pomeru.
22. Žalovaná reagovala na upozornenie listom zo dňa 13.08.2019 v, ktorom uviedla, že, keďže žalobca nezmenil svoju informáciu o ponuke pracovného miesta, s ktorým ona nesúhlasila, nemá dôvod nastúpiť na pracovisko na plnenie iných úloh, ako aj vyplývajú Z pracovnej zmluvy.
23. Listom zo dňa 19.08.2019 (doručený žalovanej dňa 03.09.2019 - posledná výzva zamestnávateľa na nástup do zamestnania súd zistil, že listom zo dňa 12.07.2019 ju vyzval na bezodkladné nastúpenie do zamestnania zmysle platnej pracovnej zmluvy, teda na pozíciu referent miezd a personalistiky. Žalobca uviedol, že žalovaný nikdy nevyzýval na nástup do inej pracovnej pozície, než aká je vyplýva z platnej pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2007 v znení neskorších dodatkov. Žalobca uviedol, že na jeho strane neexistujú žiadne prekážky v práci, ktoré by znemožňovali žalovanej nastúpiť do zamestnania, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca žalovanú 2 krát vyzval na nástup do zamestnania zmysle platnej pracovnej zmluvy na pôvodnú pozíciu referent miezd a personalistiky. Týmto žalovanú vyzval, aby v deň nasledujúci po dni doručenia výzvy nastúpila do zamestnania na pôvodnú pracovnú pozíciu - Sr miezd a personalistiky. Žalobca zároveň uviedol, že platby na účet žalovanej sú úhrady mzdy zmysle platnej pracovnej zmluvy za obdobie, kedy sa žalobca pokúšal so žalovanou no rokovať o prípadnom preradení na inú pracovnú pozíciu. Za obdobie, počas ktorého žalovaná z vlastného rozhodnutia sa nedostavuje na pracovisku ako, napriek viacerým výzvam žalobcu, jej bude zdá krátená súlade s platným právnym poriadkom.
24. Listom zo dňa 19.08.2019 ( doručený žalovanej dňa 03.09.2019 ) žalobca upozornil žalovanú na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tie, že odo dňa 07.08.2019 do 19.08.2019 sa nedostavuje na pracovisko, nevykonáva pracovnú činnosť podľa pracovnej zmluvy a svoju prítomnosť na pracovisku nijako relevantne neospravedlnila. Na základe uvedeného žalobca považuje jej absenciu za neodôvodnenú.
25. Z listu žalovanej že dňa 09.09.2019 adresovanom žalobcovi súd zistil, že žalovaná nemá vedomosť o tom, žeby bol zmenený organizačný poriadok a vytvorila sa tak pre ňu pracovná pozícia v zmysle pracovnej zmluvy. Výzvy na nástup do zamestnania považuje za snahu o šikanu jej osoby. Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré jej boli doručené neuznáva, keďže nie sú založené na reálnom podklade.
26. Z listu žalovanej zo dňa 08.10.2019 - „ oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ (doručený žalobcovi dňa 11.10.2019) súd zistil, že žalovaná žalobcovi oznámila, že s ním okamžite končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.2007 v platnom znení, z dôvodu nevyplatenia mzdy a zároveň žiada vyplatiť mzdu a doplatiť rozdiel mzdy za mesiace 6/2019 až 9/2019, spolu vo výške 3.811,09 Eur brutto. V prílohe žalovaná špecifikovala výšku funkčného tarifného platu zmysle zákona 553/2003, platný pre rok 2019 - platová trieda 8, 11. stupeň - 919,- Eur brutto, zvýšenie základného tarifu - 138,- Eur brutto, osobný príplatok - 204,50,- Eur brutto, tarifný plat spolu
- 1261,50 Eur brutto. Rozdiel nevyplatenej mzdy za 6/2019- 1.261,50 - 750 ( časť vyplatenej mzdy žalobcom v 6/ 2019) = 511,50 Eur brutto. Rozdiel nevyplatenej mzdy za 7/2019- 1.261,50 - 394,40 ( časť vyplatenej mzdy žalobcom v 7/ 2019) = 867,10 Eur brutto. Rozdiel nevyplatenej mzdy za 8/2019- 1.261,50 - 90,51 ( časť vyplatenej mzdy žalobcom v 7/ 2019) = 1.170,99 Eur brutto. Nevyplatená mzda za 9/ 2019 - 1.261,50 Eur brutto. 27. Z listu žalobcu zo dňa 05.11.2019 - stanovisko k oznámeniu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 05.11.2019 adresovanému žalovanej (doručený žalovanej dňa 18.11.2019) súd zistil, že žalobca neuznáva žalovanou tvrdený nárok na zaplatenie mzdy a rozdielu mzdy za mesiac mesiace 6/2019 až 9/2019, neuznáva okamžité skončenie pracovného pomeru a považuje ho za neplatné a zároveň netrvá na tom, aby žalovaná ako zamestnanec pre žalobcu ďalej vykonávala pracovnú činnosť podľa pracovnej zmluvy a považuje pracovný pomer žalovanej založený pracovnou zmluvou za skončený súlade s § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru t.j. ku dňu 11.10.2019. 28. Zo mzdového listu žalovanej za rok 2019, z výplatných pások žalovanej za obdobie 6,7,8,9,10,11/2019 a za 1/2022 a z výpisu z účtu žalovanej súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanej mzdu za: 6/2019 - 750 Eur brutto, 7/2019 - 394,40 Eur brutto, 8/2019 - 90,51 Eur brutto. V priebehu konania doplatil žalobca žalovanej sumu 460,98 Eur brutto dňa 02.02.2022 z dôvodu doplatku mzdy za mesiace
6 a 7/2019 s ohľadom na celkovú výšku tarifného platu vo výške 1030,- Eur. Podľa žalovaného žalovanej vznikol nárok na mzdu za obdobie od 01.06.2019 do 21.07.2019 s tým, že následné obdobie už žalobca považoval s ohľadom na neprítomnosť žalovanej v práci za neospravedlnenú absenciu, pričom za toto obdobie jej nárok na mzdu podľa názoru žalobcu nevznikol. 29. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do pätnástich dní po uplynutí ich splatnosti.
30. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
31. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
32. Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť 2. účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
33. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skočením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
34. Podľa § 78 ods. 3 písm. b) ZP ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na to, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.
35. Podľa § 118 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
36. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
37. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
38. Podľa§ 130 ods. 1 Zákonníka práce, mzda sa vypláca zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo iný právny predpis.
39. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. S domáckym zamestnancom možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
40. Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
41. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru sa vzájomné práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru opäť spravujú len pracovnou zmluvou a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Ak by zamestnávateľ ani po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nepripustil pracovníka k práci, mohol by uplatňovať nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce, išlo by teda o nároky z trvajúceho pracovného pomeru, ktoré sa posudzujú podľa všeobecných ustanovení Zákonníka práce. ( Z III s. 147 )
42. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru o. i. musí byť písomné a doručené, zamestnanec a zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.
43. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnych náležitostí predmetný právny úkon okamžitého zrušenia pracovného pomeru spĺňal zákonné podmienky - teda písomnú formu (podpísané žalovanou) a doručenie druhému účastníkovi - žalobcovi ( 11.10.2019). Žalobca podal žalobu dňa 10.12.2019, t.j. v lehote podľa cit. ust. § 77 ods.1 ZP.
44. Právo na skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vzniká zamestnancovi až po uplynutí 15 dňovej lehoty, teda na 16. deň od rozhodujúcej udalosti - splatnosti konkrétneho peňažného plnenia. Existencia práva na skončenie pracovného pomeru okamžite je časovo obmedzená aj v prípade zamestnanca. Ide výlučne o subjektívnu lehotu v trvaní jedného mesiaca, ktorá začína po tom, ako sa zamestnaní o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Zamestnanec nie je obmedzený žiadnou objektívnou lehotou v závislosti od reálneho vzniku dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru. V prípade súdneho konania zaťažuje zamestnanca povinnosť preukázať, že v čase doručenia prejavu vôle okamžite skončiť pracovný pomer zamestnávateľovi, práva zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer existoval. Na tento účel je zamestnanec povinný preukázať, kedy sa dozvedel o dôvodoch pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Uvedená jednomesačná lehota je lehotou zákonnou, jej márnym uplynutím právo zamestnanca na skončenie pracovného pomeru okamžite zaniká. Zamestnanec sa dozvie o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy, resp. náhrady mzdy dňom, keď získal vedomosť a dozvedel sa o tom, že mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy alebo ich časť napriek tomu, že od ich splatnosti už uplynulo 15 dní. Ak zamestnanec považuje za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru v tom, že mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy do pätnástich dní po uplynutí ich splatnosti za viac mesiacov, dozvie sa zamestnanec o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru vždy, keď získa vedomosť o tom, že mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy za jednotlivé mesiace. V tomto prípade je pre záver, či okamžité skončenie pomeru bolo včasné rozhodujúce, kedy žalovaná získala vedomosť, že jej zamestnávateľ za rozhodné obdobie nevyplatil mzdu do pätnástich dní od jej splatnosti.
45. V tomto prípade žalovaná skutkovo vymedzila dôvod okamžitého skončenia v písomnosti zo dňa 08.10.2019 tak, že jej žalobca nevyplatil mzdu za obdobie od 6/2019 do 9/2019.
46. V zmysle citovaného ustanovenia § 69 ods. 3 ZP v spojení s článkom 7 bod 7. 3., ktorý upravuje splatnosť mzdy žalovanej do 10-ho v mesiaci, nevyplatenie časti mzdy za mesiac 6/2019, splatnej 10.07.2019 nevyplatenej do 25.07.2019 (§ 69 ods. 1 písm. b) ZP - do pätnástich dní po uplynutí splatnosti) mohla žalovaná uplatniť u žalobcu do 25.08.2019. Nevyplatenie časti mzdy za mesiac 7/2019, splatnej 10.08.2019 nevyplatenej do 25.08.2019 mohla žalovaná uplatniť u žalobcu do 25.09.2019. V
tomto smere tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vo vzťahu k nevyplateniu časti mzdy za mesiace 6 a 7/2019 žalovaná neuplatnila v zmysle ustanovenia § 69 ods. 3 ZP včas, teda v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa dozvedela o nevyplatení mzdy v správnej výške za uvedené mesiace.
47. Pokiaľ ide o dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý si žalovaná uplatnila za nevyplatenie mzdy za mesiac 8 a 9/2019 listom zo dňa 08.10.2019 súd uvádza nasledovné: Účelom, resp. zmyslom zákonného ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ( okamžité skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy, cestovných náhrad, náhrady za pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do pätnástich dní po uplynutí ich splatnosti ) je, aby zamestnanec mohol ihneď( bez nutnosti rozväzovať pracovný pomer výpoveďou) ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa, pretože nie je možné od zamestnanca spravodlivo požadovať, aby pre takéhoto zamestnávateľa naďalej pracoval. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia vo svojich dôsledkoch je teda sankciou za porušenie povinnosti zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Čiže dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa uvedeného ustanovenia je daný vtedy, ak zamestnávateľ, ktorý je inak schopný plniť svoje záväzky, neuspokojí právo zamestnanca na mzdu alebo náhradu mzdy v plnej výške napriek tomu, že právo zamestnanca je nesporné teda napriek tomu, že zamestnancovi mzda zrejme patrí. Na druhej strane inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia nie je a nemôže byť právnym prostriedkom pre riešenie sporov medzi zamestnávateľom a zamestnancom o to , či zamestnancovi mzda ( náhrada mzdy) patrí ( NS ČR 21Cdo 4042/2010 z 20.12.2011). V tomto prípade žalovaná pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v dôsledku nevyplatenia mzdy, resp. náhrady mzdy v čase, keď ešte prebiehal medzi účastníkmi spor o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pričom v predmetnom konaní si žalovaná vymedzila obdobie náhrady mzdy do 30.06.2019. Súd má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) ZP má byť sankciou za porušenie povinnosti zamestnávateľa podľa § 118 ods. 1 ZP poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu. V tomto prípade je nesporné, že žalovaná pre žalobcu žiadnu prácu nevykonávala. Podľa žalobcu žalovanej patril nárok na mzdu len za obdobie do 21.07.2019 s tým, že následné obdobie žalobca už považoval s ohľadom na neprítomnosť žalovanej v práci za neospravedlnenú absenciu a preto jej už mzdu resp. náhradu mzdy nepoukazoval. Medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom teda existovali sporné skutočnosti a preto súd má za to, že nevyplatenie náhrady mzdy musí byť riešené prostriedkami na to určenými, vrátane podania žaloby na súde o zaplatenie mzdy ( platu ) alebo jej časti alebo náhrady mzdy. Okamžité skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy, resp. náhrady mzdy nemôže slúžiť ako právny prostriedok na riešenie sporu so svojím zamestnávateľom o mzdu, resp. náhradu mzdy, resp. jej časť. Takýto postup odporuje účelu a zmyslu zákona. Ak vznikne v pracovnom pomere spor o to, či zamestnanec má právo na mzdu, jej časť, poprípade právo na náhradu mzdy t. j., že existencia nároku na mzdu, resp. náhrady mzdy nie je s určitosťou daná, nemožno vyvodzovať právne dôsledky z nevyplatenia mzdy, resp. náhrady mzdy a teda ani nie je dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. V tomto smere existuje aj judikatúra, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 01.10.2012 sp. zn. 21Cdo 3676/2010, podľa ktorého inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 56 písm. b) zák. č. 262/2006 Sb. v znení do 30.09.2008 ( v SR je to ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) nemôže byť právnym prostriedkom, prostredníctvom, ktorého by bolo možné postihovať zamestnávateľa za chyby, omyly alebo iné zrejmé nesprávnosti pri výpočte a výplate mzdy, platu, náhrady mzdy alebo náhrada platu.
48. Súd má za to, že bolo povinnosťou žalovanej po doručení rozsudku odvolacieho súdu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa bezodkladne dostaviť na pracovisko žalobcu a prejaviť pripravenosť vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy z roku 2007. Napriek tomu žalobca vyzval žalovanú na nástup do práce ( hoci s uvedením iného pracovného miesta ), čo však nemá relevanciu vo vzťahu k povinnosti žalovanej dostaviť sa a deklarovať pracovnú pripravenosť. Žalovaná prácu pre žalobcu nevykonávala, preto jej s poukazom na ustanovenie § 118 ods. 1 a 2 Zákonníka práce mzda nepatrí a to od 22.07.2019. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca bol pripravený jej prácu prideľovať. V tomto smere súd považuje za irelevantnú argumentáciu žalovanej vo vyjadrení k žalobe, keď uvádza, že: „ žalobca vyzval žalovanú na nastúpenie do zamestnania, ale nikdy neuviedol, že by sa nejakým spôsobom mala zmeniť situácia na pracovisku, aby mohla vykonávať svoje pracovné povinnosti
v zmysle platnej pracovnej zmluvy a že informácia, ktorú žalovaný uviedol žalobca v liste zo dňa 20.06.2019 nie je pravdivá, resp., že na základe zmeny organizačného poriadku žalobcu ako informácia neplatná“. Len keby sa žalovaná dostavila k žalobcovi a tento jej neprideľoval prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, mohol by sa súd zaoberať posúdením, takéhoto stavu vo vzťahu k prípadným ďalším nárokom žalovanej ( prekážky v práci na strane zamestnávateľa) Žalovaná sa však nedostavila ani sama, ani na výzvu žalobcu, preto súd má za to, že iné úkony už žalobca nebol povinný urobiť. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná v tom čase bola zamestnaná u iného zamestnávateľa na plný pracovný úväzok.
49. Súd má za to, že pokiaľ žalovaná skončila pracovný pomer okamžite s poukazom na nevyplatenie mzdy, nebol naplnený dôvod podľa § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce a preto určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou dňa 08.10.2019, doručené žalobcovi dňa 11.10.2019 je neplatné ( výrok I. rozsudku). Navyše, pokiaľ žalovaná uplatnila okamžité skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy za mesiace jún a júl 2019, urobila tak po uplynutí lehoty stanovenej v ustanovení § 69 ods. 3 Zákonníka práce ( odsek 46 Z odôvodnenia tohto rozsudku), ktorá je v zmysle § 36 Zákonníka práce lehotou je prekluzívnou teda, ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva aj keď to účastník konania nenamietne.
50. Vzhľadom na to, že žalobca v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 písm. b) ZP netrval na to, aby žalovaná neho naďalej pracovala, platí, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.2007 v znení dodatkov skončil dohodou ku dňu 11.10.2019 ( výrok II. ).
51. Dokazovanie navrhnutého žalovanou vo vzťahu k prerokovaniu absencie žalovanej odborovým orgánom súd považoval za irelevantné vo vzťahu k predmetu konania, ktorými je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy. Navrhnuté dokazovanie preto súd považoval za nadbytočné, nakoľko predmetom konania nie je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre skutok neospravedlnených absencií žalovanej, na ktoré bola žalobcu písomne upozorňovaná.
52. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.