Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4C/204/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobkyne P.. U. A., X.., bytom Q. XXXX/X, XXX XX X., proti žalovanej strane Slovenská republika - Okresný súd Poprad, Štefániková 100, 058 52 Poprad, o náhradu škody v sume 885,61 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1) Žalobkyňa podanou žalobou domáhala sa voči žalovanej strane náhrady škody vo výške 885,61 eura, ktorá je vznikla pri výkone sudcovskej funkcie z dôvodu nesprávneho postup Osobného úradu Okresného súdu Poprad, ktorý odôvodnila tým, že do 31.12.2003 vykonávala funkciu sudcu na Okresnom súde Poprad, do uvedeného dátumu ako oprávnená osoba za maloletého F. A., nar. X.X.XXXX poberala prídavok na dieťa mesačne v sume 270,-Sk (8,96 eura), ktorý bol vyplácaný Okresným súdom Poprad. Uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 230 z 3.11.2003 bola preložená na výkon sudcovskej funkcie na Krajský súd v Prešove k 1.1.2004. Dňom 1.1.2004 nadobudol účinok zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa podľa ktorého žalobkyňa naďalej spĺňala podmienky ako oprávnená osoba, že maloletý F. bol v tom čase v povinnej školskej dochádzke. Osobný úrad žalovanej strany podmienky nároku žalobkyne ako oprávnenej osoby nepreskúmal, nepostúpil spisovú dokumentáciu ani Osobnému úradu Krajského súdu v Prešove, ani platiteľovi prídavku na dieťa príslušnému podľa trvalého bydliska žalobkyne ako oprávnenej osoby t.j. Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Poprade čím porušil súčinnostnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 17, § 18 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Z dôvodu nepostúpenia spisovej dokumentácie oprávnenej osoby JUDr. U. A., X.., za maloletého F. A. Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v X., prídavok na dieťa nebol vyplácaný od 1.1.2004 do 28.2.2008. Maloletý F. A. nebol ani vedený v evidencií platiteľa prídavku na dieťa. Úrad práce, sociálnych veci a rodiny v Poprade rozhodnutím č. 01/2008/47596-1, K 2482 zo dňa 21.10.2008 rozhodol o zániku nároku na prídavok na dieťa za obdobie od 1.4.2004 do 29.2.2008 z dôvodu neodstúpenia spisovej dokumentácie oprávnenej osoby zamestnávateľom k 1.4.2009. -2 - 4C/204/2015

Rozhodnutím predsedu Krajského súdu v Prešove č. 1Spr0/133/2009 zo dňa 6.3.2009 nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o náhradu škody. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že u nového zamestnávateľa od 1.1.2004 si žalobkyňa nárok na prídavok na dieťa neuplatnila a preto k 1.4.2004 spisová dokumentácia z Krajského súdu v Prešove nebola odstúpená platiteľovi prídavku na dieťa príslušnému podľa miesta trvalého bydliska. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, že súčinnostnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 17 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa porušil Okresný súd Poprad, ktorý vyplácal prídavok na dieťa oprávnenej osobe do 31.12.2003, ktorý bol povinný preskúmať podmienky

nároku aj po 1.1.2004 § 18 ods. 3 a 4 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Žalobkyňa žalobný návrh ďalej odôvodnila tým, že preložením na výkon sudcovskej funkcie na súd vyššieho stupňa jej nemôže vzniknúť žiadna ujma, postúpenie jej spisovej dokumentácie týkajúce sa vyplácania prídavku na dieťa žalobkyňa zabezpečiť nemohla. O tom, že nedošlo k jej postúpeniu žalobkyňa vedomosť nemala, o nevyplácaní prídavku na dieťa sa dozvedela dňa 30.9.2008. Prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v X. č. 01/2008/47596-1 K2482 zo dňa 21.10.2008 bol žalobkyni priznaný prídavok na dieťa od 1.3.2008. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa uplatňuje náhradu škody vo výške 885,61 eura čo predstavuj škodu za obdobie od 1-8/2004 = 8-krát á 500 Sk, 9-12/2004 = 4-krát á 540 Sk, za rok 2005 = 12-krát á 540 Sk, za rok 2006 = 12-krát á 540, za rok 2007 = 12-krát á 540, 1-2/2008 = 2-krát á 540, celkom vo výške 26 680 Sk po prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk. Žalobnému návrhu navrhla vyhovieť.

2) Žalovaná strana nepripojila sa k žalobe.

3) Podľa § 18O boli splnené podmienky, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorá neúčasť ospravedlnila, pojednávanie nežiadala odročiť, súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti, bola vypočutá dožiadaným Okresným súdom A..

4) Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy, výsluch svedka a zistil tento stav:

5) Žalobkyňa podaním zo dňa 31.7.2009 označeným ako uplatnenie náhrady škody vo výške 885,61 eura škodu pôvodne uplatnila u žalovanej strany z dôvodov ako je uvedené v žalobnom návrhu.

6) Krajský súd v Prešove rozhodnutím sp. zn. 1Spr0 133/2009 zo dňa 6.3.2009 žiadosti P.. U. A., X.., zo dňa 27.1.2009 o zaplatenie 885,61 eura (26 680,-Sk) nevyhovel pričom z odôvodnenia okrem iného vyplýva vzhľadom na skutočnosť, že ste si ako oprávnená osoba v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 2 ods. 1 písm. a), § 9 v spojení s ustanovením § 18 ods. 2 citovaného zákona 600/2003 Z. z. svoj nárok na výplatu prídavku na dieťa neuplatnili u nového zamestnávateľa, ktorým je Krajský súd v Prešove od 1.1.2004, považujeme Vašu žiadosť o náhradu škody za neopodstatnenú.

7) Okresný súd Poprad rozhodnutím sp. zn. 1Spr0 1518/2010 zo dňa 5. januára 2011 rozhodol tak, že žiadosti žalobkyne o zaplatenie 885,61 eura (26 680 Sk) nevyhovel.

8) Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Spr0 237/2011 zo dňa 23.2.2011 rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. 1Spr0 1518/2010 zo dňa 5.1.2011 bolo zrušené, vec bola postúpená na nové prejednanie a rozhodnutie.

9) Žalobkyňa podaním z 8.4.2011 adresovaným Okresný súd X. označeným ako náhrada škody vedená pod 1Spr0/244/2011 v ktorej okrem iného poukazuje na ustanovenie § 25 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sudcoch a prísediacich) vymenovaním za sudcu vzniká osobitný vzťah sudcu k štátu z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené zákonom. Za štát koná ústredný orgán štátnej správy súdov, Osobný úrad sudcu vedie písomnosti týkajúce sa sudcu a výkon jeho funkcie v osobnom spise sudcu. -3 - 4C/204/2015

Ďalej poukazuje, že slovo pojem dozvie sa o škode vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť a vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody si uplatniť na súde (V 25/1980). Pri úvahe o tom kedy sa poškodený dozvedel o škode je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, nielen z predpokladanej vedomosti o tejto škode (R38/1975). Z výplatnej pásky za rozhodné obdobie v ktorom mali byť vyplácané prídavky na dieťa, bolo v jednom riadku, v jednej kolónke uvedené prídavky/bonus, kde bola uvedená suma 540 Sk pričom nebolo jasné či 540 Sk sa vzťahuje na prídavok na dieťa alebo na daňový bonus. Daňový bonus mi vyplácal Krajský súd v Prešove. K zmene úpravy výplatných pások došlo až v roku 2010 tak, že kolónka prídavok bola zrušená a vo výplatnej páske je už len vyznačené daňový bonus. O tom kto sa škodu zodpovedá som sa dozvedela aj z rozhodnutia predsedu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Spr0 133/2009 zo dňa 6.3.2009.

10) Okresný súd Poprad rozhodnutím zo dňa 20.4.2011 sp. zn. 1Spr0/428/2011 vo veci náhrady škody takto rozhodol: konanie o žiadosti P.. U. A., X.., zo dňa 31.7.2009 o zaplatenie 885,61 eura (26 680 Sk) podľa ustanovenia § 30 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení v spojení s ustanovením § 114 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. zastavuje.

11) Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3S/2/2012-80 zo dňa 28.11.2013 vo veci žalobkyne P.. U. A., X.., sudkyňa Krajského súdu v X., bytom J. XX, X., proti žalovanému Krajský súd v Prešove, o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1Spr0 824/2011 zo dňa 2.12.2011 rozhodol tak, že a) konanie o náhradu škody vo výške 885,61 eur vylúčil na samostatné konanie, b) zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, c) účastníkom náhradu trov konania nepriznal (výrok a) právoplatný 21.1.2014, výrok b),c) právoplatný 6.2.2014.

12) Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/10/2014-24 zo dňa 11.12.2014 vo veci žalobkyne P.. U. A., X.., proti žalovanej Slovenská republika - Okresný súd Poprad, o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vedeného pod sp. zn. 1Spr0/824/2011 zo dňa 2.12.2011 a o náhradu škody rozhodol tak, že postupuje vec Okresnému súdu Poprad ako súdu vecne a miestne príslušnému.

13) Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19NcC/18/2015-28 zo dňa 3.9.2015 v právnej veci žalobkyne P.. U. A., X.., proti žalovanej Slovenská republika - Okresný súd Poprad, o náhradu škody rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Poprad sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 20S 1/2015. Vec bola prikázaná Okresnému súdu Svidník.

14) Žalovaná strana vyjadrením zo 6.12.2016 žalobný nárok na náhradu škody 885,61 eura považuje za nedôvodný, tento navrhuje zamietnuť, z odôvodnenia vyjadrenia vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu, že jej nebol vyplácaný prídavok na dieťa (ďalej len PND) v období od mesiaca január 2004 do mesiaca február 2008 vrátane. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v X. č. 01/2008/47596 zo dňa 21.10.2008 vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na PND od 1.4.2004 a to dňa 30.9.2008. Úradu práce, sociálnych veci a rodiny X. sa od 1.4.2004 stal jediným platiteľom PND. Keďže Krajský súd v Prešove v odstúpenej dokumentácií PND zo dňa 6.4.2004 neodstúpil žiadosť žalobkyne o PND platiteľ nemohol pokračovať vo výplate príspevku, PND bol priznaný za obdobie od 1.3.2008 t.j. za obdobie 6 mesiacov pred podaním žiadosti. Vyjadrenie ďalej odôvodnil ustanovením § 9 zákona č. 600/2003 Z.z. podľa ktorého základným predpokladom pre priznanie PND je písomná žiadosť oprávnenej osoby, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, žeby išlo o štátnu sociálnu dávku poskytovanú obligatórne bez toho, aby si oprávnená osoba nárok na prídavok uplatnila. Naopak v zmysle § 10 citovaného zákona PND sa vyplatí iba oprávnenej osobe, ktorá si uplatní nárok podľa § 9 citovaného zákona. -4 - 4C/204/2015

Žalobkyňa po 1.1.2004 nepodala žiadosť Krajskému súdu v Prešove, ktorý bol od 1.1.2004 v postavení zamestnávateľa žalobkyne čo sa konštatuje aj v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 1Spr0 133/2009 zo dňa 6.3.2009 a u platiteľa príspevku podala žiadosť až dňa 30.9.2008. Práve táto skutočnosť bola dôvodom, že žalobkyni bol priznaný nárok na PND až od 1.3.2008. Žalovaná strana je toho názoru, že z jej strany nedošlo k takému porušeniu, ktoré by malo za následok nepriznanie nároku na PND. Žalobkyňa v doplnení žaloby zo dňa 22.10.2014 uvádza, že žalovaný mal porušiť ustanovenia § 17 citovaného zákona. V uvedenom zákonnom ustanovení je upravená povinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb poskytnúť platiteľovi príspevku súčinnosť a na jeho žiadosť podávať informácie a oznámenia vo veci nároku na prídavok. Keďže žalovanej strane nebola doručená žiadna žiadosť o súčinnosť nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že od 1.1.2004 žalovaná nebola v postavení zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni, teda nemohla postupovať podľa §18 citovaného zákona. Podľa názoru žalovanej postup v zmysle § 18 ods. 2 by prichádzal do úvahy iba vtedy ak by aj po 1.1.2004 bol vo vzťahu k žalobkyni v postavení zamestnávateľa, pretože aj z ustanovenia § 18 ods. 3 vyplýva, že ak by oprávnená osoba spĺňala podmienky na prídavok a jeho výplatu, prídavok by až do 31.3.2004 vyplácal zamestnávateľ ktorým však už nebola žalovaný, teda aj v prípade ak by preskúmaním boli zistené podmienky nároku oprávnenej osoby na prídavok a jeho výplatu žalovaný by tento prídavok nemohol vyplácať nakoľko už nebol v postavení zamestnávateľa. Keďže u žalobkyne v rozhodnom období došlo

k zmene zamestnávateľa táto si mala uplatniť nárok na PND u nového zamestnávateľa a na základe jeho žiadosti by eventuálne žalovaný ako predchádzajúci zamestnávateľ mohol poskytnúť súčinnosť v zmysle § 17 citovaného zákona. Naviac z ustanovenia § 18 ods. 2 citovaného zákona nemožno vyvodiť že k preskúmaniu podmienok by malo dôjsť bez toho, aby zo strany oprávnenej osoby bol uplatnený nárok v zmysle § 9 citovaného zákona. Vzhľadom na uvedené žalovaná nepovažuje uplatnený nárok za dôvodný pretože z jej strany nedošlo k porušeniu povinnosti, ktoré by spôsobilo nevyplácanie PND žalobkyni, nakoľko dôvodom nevyplácania bola predovšetkým odolnosť, že v rozhodnom období žalobkyňa neuplatnila nárok podľa § 9 citovaného zákona. Aj napriek tomu, že žalovaná strana z vyššie uvedených dôvodov nárok žalobkyne neuznáva z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania. Podľa názoru žalovanej v danom prípade uplynulá tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota v rámci ktorej mohol byť nárok uplatnený na súde. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, v ustanovení § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zároveň upravená objektívna premlčacia lehota a to tak, že najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. V danom prípade ku vzniku škody malo dôjsť tým, že prídavok nebol vyplácaný žalobkyni preto premlčacia doba začala plynúť samostatne ohľadom každej jednotlivej dávky a to odo dňa jej splatnosti. Najneskôr splatnou dávkou v rámci uplatneného nároku je prídavok za február 2008, ktorý bol v zmysle § 11 ods. 3 citovaného zákona splatný dňom 31.3.2008 teda aj s ohľadom tejto dávky uplynula premlčacia doba najneskôr ku dňu 31.3.2011. Napriek žiadosti zo dňa 29.9.2016 žalovanému nebola doručená pôvodná žaloba, ale aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 10/2014-24 zo dňa 11.12.2014 ktorým bola vec postúpená Okresnému súdu Poprad ako súdu vecne a miestne príslušnému vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 3.1.2012 teda až po uplynutí premlčacej lehoty.

15) Žalobkyňa vyjadrením k vyjadreniu žalovanej strany podala stanovisko podľa ktorého Osobný úrad žalovanej strany bol povinný preskúmať podmienky nároku na prídavok na dieťa lebo tento ako zamestnávateľ jej vyplácal do 31.12.2003. Podľa novej úpravy účinnej od 1.1.2004 žalobkyni ako oprávnenej osobe nevznikla povinnosť osobitne podávať žiadosť o prídavok na dieťa lebo k zmene na strane oprávnenej osoby nedošlo a naďalej spĺňala podmienky pre vyplácanie prídavku na dieťa. Ďalej osobný úrad žalovanej strany jej osobný spis obsahom ktorého boli údaje o vyplácaní prídavku na dieťa uložil do archívu bez toho, aby ho predložil Osobnému úradu Krajského súdu v Prešove a naviac tento nepredlžil ani Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Poprad, ktorý k 1.4.2004 začal vyplácať prídavky na dieťa podľa miesta trvalého bydliska oprávnenej osoby. Spisovú dokumentáciu týkajúcu sa vyplácania prídavku na dieťa zamestnávateľ ktorý tento prídavok vyplácal do 31.12.2003 bol povinný postúpiť príslušnému úradu aj v prípade, že oprávnená osoba podľa novej právnej úpravy -5 - 4C/204/2015

podmienky nároku na prídavok na dieťa nespĺňala. V roku 2004 jej syn bol maloletý a z toho vyplýva, že osobný úrad žalovanej strany nedodržal zákonný postup § 18 ods. 2, 3, 4 zákona č. 600/2003 Z.z. účinného od 1.1.2004. K námietke premlčania žalobkyňa doplnila, že táto nie je dôvodná, predmetom žalobného nároku je náhrada škody na ktorú sa vzťahuje premlčacia lehota upravená v ustanovení § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pričom pri premlčaní práva na náhradu škody je kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a) kedy sa poškodený dozvie o škode, b) kedy sa poškodený dozvie o tom kto za škodu zodpovedá. Pojem dozvie sa o škode vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel a škode treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škody nielen z jeho predpokladanej vedomosti. O neodstúpení spisovej dokumentácie žalobkyne ako oprávnenej osoby Osobným úradom žalovanej strany sa táto dozvedela z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Poprad č.01/2008/47596-1 K2482 zo dňa 21.10.2008. Nárok na náhradu škody uplatnila návrhom z 31.7.2009 u žalovanej strany, ktorý bol podaný 5.8.2009, uplatnená škoda predstavuje majetkovú ujmu ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti s nesprávnym postupom Osobného úradu žalovanej strany. V období od 1.1.2004 do 28.2.2008 prídavky na dieťa z uvedeného dôvodu neboli vyplácané. Žalobný návrh z uvedeného považuje za dôvodný.

16) Žalovaná strana vyjadrením zo dňa 28.3.2017 k vyjadreniu žalobkyne doplnila, že ku dňu 1.1.2004 žalovaný už nebol vo vzťahu k žalobkyni v postavení zamestnávateľa a teda nemohol žalobkyni

vyplácať prídavok a k 1.4.2004 nemohol postúpiť dokumentáciu tykajúcu sa vyplácania prídavku na dieťa príslušnému úradu, zotrval na tom, že vzhľadom na zmenu zamestnávateľa žalobkyňa si mala uplatniť nárok na prídavok u nového zamestnávateľa ktorému žalovaný v prípade potreby by mohol poskytnúť súčinnosť v zmysle § 17 citovaného zákona. K tvrdeniam žalobkyne, že jej osobný spis nebol postúpený krajskému súdu predložil dôkaz - list z 2.1.2004 z obsahu ktorého vyplýva, že týmto dňom bol osobný spis žalobkyne zaslaný Krajskému súdu v Prešove. Okrem toho žalovaný poukázal, že nárok žalobkyne je premlčaný. Žalobkyňa listom z 31.7.2009 uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody, avšak toto podanie nebolo návrhom na začatie konania, ale iba uplatnením nároku voči žalovanému ktoré nespôsobuje spočívanie premlčacej lehoty. Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove zn. 1S/10/2014-24 nárok na náhradu škody bol uplatnený žalobou zo dňa 3.1.2012 pričom touto žalobou sa žalobkyňa zároveň domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. 1Spr0 824/2011 a následne nárok na náhradu škody bol vylúčený na samostatné konanie a je predmetom konania prejednávanej veci, preto žalovaný je toho názoru, že ku dňu podania žaloby uplynula tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota ohľadom všetkých jednotlivých dávok. Žalobný návrh navrhol zamietnuť.

17) Okresný súd Poprad listom zo dňa 2.1.2004 adresovaný Krajský súd Prešov označený ako zaslanie osobného spisu z obsahu ktorého vyplýva v prílohe Vám zasielam osobný spis P.. U. A., Dr., vzhľadom k tomu, že od 1. januára 2004 bola preložená z Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (JUDr. G. I., v.r., predseda okresného súdu).

18) Žalobkyňa vyjadrením zo 14.9.2017 okrem iného doplnila, že pre posúdenie zodpovednosti žalovaného je rozhodujúce, že žalovaný ako zamestnávateľ vyplácal prídavky na dieťa do 31.12.2003. Od 1.1.2004 tieto neboli vyplácané, ak by žalovaný doručil na Krajský súd v Prešove osobný spis týkajúci sa vyplácania prídavkov na dieťa boli by jej vyplácané tak ako jej bol vyplácaný daňový bonus, bola preložená na Krajský súd v Prešove a preto jej osobný spis mal byť postúpený Osobným úradom žalovanej strany. K predloženému dôkazu o postúpení osobného spisu doplnila, že tento nepovažuje za vierohodný, preukazujúci skutočnosť, že bol osobný spis týkajúci sa prídavkov na dieťa postúpený. Navrhla, aby žalovaný zdokladoval a skonkretizoval čo bolo obsahom osobného spisu ktorý mal byť zaslaný, pričom podľa informácie zamestnanca (účtovníčky) jej osobný spis týkajúci sa vyplácania prídavkov bol založený do archívu žalovaného. Navrhla vypočuť ako svedkyňu L. -6 - 4C/204/2015

Q.. Dokonca nebol postúpený ani k 1.4.2004 príslušnému Úradu práce, sociálnych veci a rodiny podľa miesta bydliska oprávnenej osoby. Pričom žalovanému táto povinnosť vyplývala priamo zo zákona o prídavku na dieťa, že od 1.4.2004 prešla agenda vyplácania prídavkov na dieťa na príslušný Úrad práce, sociálnych veci a rodiny podľa miesta bydliska oprávnenej osoby. Zamestnávatelia boli povinní postúpiť spisovú dokumentáciu oprávnených osôb, ktorým vyplácali prídavky na dieťa, ale aj oprávnených osôb ktorým prídavky na dieťa nevyplácali lebo nespĺňali podmienky nároku podľa nového zákona (§ 18 ods. 4). Žalobkyňa k 1.1.2004 spĺňala podmienky nároku na prídavok nakoľko syn F. bol maloletý, posudzovaný ak nezaopatrená osoba. Naviac žalovaný porušil aj súčinnostnú povinnosť vyplývajúcu z § 17 tým, že spisovú dokumentáciu založil do archívu žalovaného, ďalej tým, že Krajský súd v Prešove neinformoval o tom, že do 31.12.2003 bol vyplácaný prídavok na dieťa ako aj tým, že spisovú dokumentáciu nepostúpil Úradu práce, sociálnych veci a rodiny X.. Na základe nesprávneho postupu syn žalobkyne nebol zaradený do databázy prídavkov na dieťa a táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny X. č. 01/2008/47596-1 K2482 zo dňa 21.10.2008. K námietke premlčania žalobkyňa doplnila, že túto nepovažuje za dôvodnú nakoľko nárok na náhradu škody si uplatnila najprv podľa osobitného právneho predpisu v správnom konaní až následne po ustálení zodpovedného subjektu a stanovení, že na konanie o uplatnenom nároku je príslušný súd bola vec vrátená na konanie miestne príslušnému súdu (Okresný súd Poprad) konanie vedené na krajskom súde pod. sp. zn. 3S 2/2012, až v tomto konaní bolo ustálené, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody podľa Zákonníka práce a nie podľa zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a tento nárok je potrebné prejednať na všeobecnom súde. K začiatku plynutia premlčacej doby uplatneného nároku na náhradu škody doplnila, že o vzniku škody sa dozvedela 30.9.2008 a náhrada škody u žalovaného bola uplatnená 5.8.2009 v správnom konaní. Vyjadrenie právne odôvodnila ustanovením § 1 ods. 4 Zákonníka práce a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za výnimočné okolnosti v predmetnej veci považuje nesplnenie povinnosti osobného úradu žalovaného ako orgánu štátnej správy súdu postúpiť spisovú dokumentáciu inému orgánu štátu z dôvodu prechodu agendy vyplácania prídavkov na dieťa

na iný orgán, ide o okolnosť, ktorú žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

19) Žalovaný vyjadrením zo 6.11.2017 okrem iného doplnil, že osobný spis žalobkyne v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o súdoch a prísediacich v znení neskorších predpisov bol postúpený Krajskému súdu v Prešove po preložení žalobkyne z okresného súdu na krajský súd. Ku slovnému označeniu osobný spis sudcu (sa používa v § 25 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov a osobný spis je zložený z písomnosti týkajúcich sa sudcu a výkonu jeho funkcie sudcu, v tomto zákone ani interných predpisoch rezortu justície nie je výslovne uvedené čo ma byť obsahom osobného spisu sudcu. Toto ustanovenie nebolo ani predmetom novelizácie a je platné a účinne od vyhlásenia zákona. V prípade preloženia sudcu na iný súd sa osobný spis postupuje príslušnému súdu, ktorý sa tak stáva novým osobným úradom sudcu. Osobný úrad sudcu nie je správa súdu ani štátna správa súdu ako to uvádza žalobkyňa. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediaci v znení neskorších predpisoch je ním súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne pridelený podľa § 12a. Podľa zaužívaného postupu na okresnom súde, ktorý je obvyklý aj na iných súdoch v rezorte justície (možno porovnať s postupom na Okresnom súde Svidník) sa v osobnom spise sudcu nenachádzala dokumentácia týkajúca sa vyplácania prídavkov na dieťa. Dokumentácia prídavkov na dieťa bola samostatnou evidenciou u mzdovej účtovníčky okresného súdu. Dokumentáciu k rodinným prídavkov v čase ich vyplácania okresným súdom tvorila písomná žiadosť o rodinné prídavky, ktorú podával zamestnanec vrátane sudcu zamestnávateľovi/platiteľovi - okresnému súdu. Žalobkyňa v období keď bola pridelená na okresný súd písomnou žiadosťou zo dňa 3.7.2002 požiadala okresný súd o vyplácanie rodinných prídavkov na maloletého syna F., ktoré jej boli vyplácané žalovaný, naposledy v mesiaci december 2003. Odchodom žalobkyne na Krajský súd v Prešove bolo vyplácanie rodinných prídavkov dňa 31.12.2003 zastavené a jej písomná žiadosť o vyplácanie prídavkov archivovaná v samostatnej dokumentácií a nie v osobnom spise sudcu. K uvedenému dátumu (31.12.2003) žalobkyni boli všetky mzdové náležitosti vrátane rodinných prídavkov vyplatené a taktiež bola žalobkyňa odhlásená zo -7 - 4C/204/2015

systému sociálneho a zdravotného poistenia. K vyjadreniu žalobkyne, že je spisová dokumentácia - žiadosť o rodinné prídavky nebola v roku 2004 postúpená na Úrad práce, sociálnych veci a rodiny hoci zamestnávatelia mali povinnosť postúpiť spisovú dokumentáciu a okresný súd neinformoval krajský súdu, že do 31.12.2003 bol žalobkyni vyplácaný prídavok na dieťa, žalovaný doplnil, že osobný spis žalobkyne bol postúpený v zmysle už citovaného zákona o sudcoch a prísediacich krajskému súdu (nebol postúpený úradu práce, sociálnych veci a rodiny). Na Úrad práce, sociálnych veci a rodiny nebola postúpená ani dokumentácia žalobkyne týkajúca sa vyplácania rodinných prídavkov na dieťa nakoľko podľa pokynov úradu práce, sociálnych veci a rodiny museli byť postúpené a odovzdané všetky žiadosti na rodinné prídavky len aktuálnych zamestnancov, zamestnancov na materskej/rodičovskej dovolenke teda v organizácií aktívnych a vedených zamestnancov. Ukončené žiadosti vyplácania rodinných prídavkov sa podľa pokynov neodovzdávali, ale mali archivovať. Na okresnom súde prebehol proces odovzdávania v marci 2004. Okrem toho žalovaný doplnil, že podľa § 18 ods. 3 zákona č. 600/2003 Z. z. ak oprávnená osoba spĺňala podmienky nároku na prídavok a na jeho výplatu podľa tohto zákona zamestnávateľ naďalej vyplácal prídavok za obdobie od 1.1.2004 do 31.3.2004. Žalobkyňa nebola od 1.1.2004 v osobitnom vzťahu so štátom ako sudca prostredníctvom okresného súdu - jej osobného úradu, ale bola sudcom s novým osobným úradom - Krajským súdom v Prešove. Pre žalobkyňu z toho vyplýva nový pracovný vzťah pre účely sociálneho a zdravotného poistenia pričom krajský súd sa od 1.1.2004 považoval za nového zamestnávateľa teda tento súd bol jej zamestnávateľom v zmysle § 18 ods. 3 citovaného zákona a pre tohto zamestnávateľa vyplývala oznamovacia povinnosť v zmysle § 18 ods. 7 citovaného zákona, avšak oznamovacej povinnosti však musela predchádzať písomná žiadosť žalobkyne o vyplácanie rodinných prídavkov na syna, keďže o vyplácanie prídavkov mohol požiadať aj druhý zákonný zástupca dieťaťa resp. zákonní zástupcovia sa mohli rozhodnúť tak, že nebudú žiadať o štátu túto sociálnu dávku na svoje maloleté dieťa. K vyjadreniu žalobkyne, že nemohla ovplyvniť postúpenie spisovej dokumentácie inému orgánu žalovaný doplnil, že ak by žalobkyňa v januári 2004 písomne požiadala krajský súd o vyplácanie rodinných prídavkov na maloletého syna tak za január, február a marec 2004 by bol jej povinný vyplatiť prídavok na dieťa tento nový osobný úrad, následne podľa pokynov Sociálnej poisťovne bol zase povinný odovzdať žiadosť o rodinné prídavky protokolom na príslušný ÚPSVaR takto to prebiehalo u všetkých zamestnávateľov v Slovenskej republike ktorý dovtedy vyplácali rodinné prídavky svojím zamestnancom. Okrem toho žalovaný poukázal na spoločné

ustanovenia Zákonníka práce v § 218 o zodpovednosti zamestnávateľa a to, že ak zamestnávateľ preukáže že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa obmedzí. Žalobkyňa pri plnení si výkonu funkcie sudcu, za ktorý dostávala plat dostavala aj doklad o vyúčtovaní platu obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách platu vrátane vyplácania prídavku na dieťa. Žalobkyňa teda bola oboznámená o vyplácaní/nevyplácaní prídavku na dieťa a neobstojí jej tvrdenie, že o nevyplácaní prídavku sa dozvedela až 30.9.2008. Žalobkyňa mala možnosť sa dozvedieť o nevyplácaní prídavku na dieťa už pri vyplatení platu/mzdy za január 2004 a od februára 2004 sa tak svojou nečinnosťou podieľala na škode ktorej náhradu žiada.

20) Zo žiadosti o prídavok na dieťa a o príspevok k prídavku na dieťa vyplýva, údaje o žiadateľovi - A. U., vydatá, J. XXXX/XX, XXX XX X., žiadateľ je rodič nezaopatreného dieťaťa, sociálne postavenie žiadateľa - zamestnanec, spôsob výplaty - na účet v banke SR, zo žiadosti vyplýva ukončenie 31.12.2003 a posledná výplata 12/2003. Z položky údaje o nezaopatrených deťoch - F. A., nar. X.X.XXXX, I. ZŠ G. X. (syn). Z prehľadu o výplate prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti (ďalej len PND, vyplní a vedie platiteľ PND) platiteľ PND Okresný súd 08952 Poprad, nezaopatrené deti F. A. (F), naposledy vyplatené PND - rodinné prídavky boli naposledy vyplatené v 1/2004 za 12/2003. Z poslednej strany žiadosti vyplýva vyhlásenie, že žiadna iná fyzická osoba si neuplatnila nárok na prídavok na dieťa, na deti uvedené v časti F, dátum 23.07.2002, podpis žiadateľa: nečitateľný podpis, správnosť údajov overil 3.7.2002, V. Q., názov a adresa posledného platiteľa prídavku na dieťa: Okresný súd Poprad, Štefániková 100, 058 01 Poprad, naposledy vyplatený prídavok na dieťa za mesiac 12/2003, pečiatka Okresný súd Poprad, nečitateľný podpis.

-8 - 4C/204/2015

21) Úrad práce, sociálnych veci a rodiny v X.e, Francisciho 3288/35, 05801 Poprad, listom zo dňa 15.3.2004 adresovaný všetkým zamestnávateľom platiteľom prídavku na dieťa označeným ako Návrh k preberaniu agendy prídavku na dieťa od zamestnávateľov upovedomuje zamestnávateľov, platiteľov prídavku na dieťa, že s účinnosťou od 1.4.2004 podľa zákona 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bude jediným platiteľom prídavku na dieťa (ďalej len PnD) úrad práce, sociálnych veci a rodiny (ďalej len úrad) príslušný podľa miesta trvalého alebo prechodného (v prípade cudzinca) pobytu oprávnenej osoby na území SR. V záujme čo najmenšieho administratívne zaťaženia najmä občanov - poberateľov PnD a plynulého prechodu spisovej dokumentácie PnD od zamestnávateľov na úrady, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny v X. (ďalej úrad) zasiela návrh k postupu jej preberania pričom okrem iného z návrhu postupu vyplýva - úrad upozorňuje zamestnávateľa na zaktualizovanie údajov odovzdávajúcej žiadosti, - úrad prevezme len aktuálnu spisovú dokumentáciu, neaktuálne doklady archivuje zamestnávateľ. Preberanie spisov od zamestnávateľov úrad uskutoční už v priebehu mesiaca marec 2004 do 15.4.2004 po dohode so zodpovedným zamestnancom zamestnávateľa. Zamestnávateľ v žiadosti o prídavok zaktualizuje údaje

- trvalý pobyt oprávnenej osoby, číslo účtu a počet deti, na ktoré bol naposledy prídavok vyplatený. Nárok na prídavok na dieťa v prípade prevzatej spisovej dokumentácie sa neuplatňuje podaním novej žiadosti, ale sa naďalej vychádza z prebratej spisovej dokumentácie od zamestnávateľov. Z prílohy č. 3 označenej ako obsah spisovej dokumentácie k Návrhu na preberanie agendy prídavkov na dieťa od zamestnávateľov okrem iného vyplýva poznámka: neaktuálnu spisovú dokumentáciu prídavku na dieťa archivuje zamestnávateľ, ďalej zamestnávateľ oznámi Sociálnej poisťovni dátum odovzdania spisovej dokumentácie prídavku na dieťa a mesiac za ktorý naposledy vyplatil prídavok.

22) Okresný súd (súdna správa) Štefániková 100, 058 52 Poprad, listom zo 7.1.2004 adresovaný Sociálna poisťovňa, dôchodkove poistenie, Poprad, označeného ako zaslanie evidenčného listu zaslala Sociálnej poisťovni evidenčný list U. A., Dr., za obdobie od 12.9.1994 do 31.12.2003.

23) Krajský súd v Prešove (súdna správa) listom z 18.12.2017 na základe vyžiadania súdu prvej inštancie podala oznámenie z obsahu ktorého vyplýva, že žalobkyňa P.. U. A., X.., v mesiaci január 2004 ani v nasledujúcich mesiacoch roku 2004 nepredložila Krajskému súdu v Prešove písomnú žiadosť o prídavok na dieťa na maloletého syna F., z uvedeného dôvodu nebol v mesiacoch január až marce 2004 žalobkyni prídavok na dieťa vyplácaný a z toho istého dôvodu ani nemohla byť žiadosť o prídavok na dieťa postúpená Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Poprad. Okrem toho súčasťou oznámenia je list Krajského súdu v Prešove adresovaný žalobkyni zo dňa 30.12.2008 označený ako odpoveď k žiadosti zo dňa 12.11.2008 z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že žalobkyňa od 1.1.2004

zmenila zamestnávateľa pretože bola preložená zo súdu nižšieho stupňa na súd vyššieho stupňa čo sa primerane považuje za zmenu zamestnávateľa nielen u zamestnancov, ale aj v prípade sudcov. Preto ako oprávnená osoba ste bola povinná v zmysle § 9 zákona 600/2003 Z.z., písomne požiadať nového platiteľa platu o výplatu prídavku na dieťa. Každý zamestnanec aj sudca si musí sám písomne požiadať o všetky výhody a nároky, ktoré mu vyplývajú z jednotlivých zákonov. Vy ste písomne požiadali len o výplatu daňového bonusu na maloleté dieťa F. A. to Vám aj bolo priznané a vyplácane. Žiadosť o výplatu prídavku na dieťa ste Krajskému súdu v Prešove nepodali a Krajský súd v Prešove ani nebol povinný skúmať, kto z oprávnených osôb v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) si nárok na výplatu uplatňuje (mohol to byť aj druhý rodič dieťaťa). Ďalej v zmysle § 14 citovaného zákona oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na prídavok, je povinná preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku na prídavok na jeho výplatu a to do ôsmich dní písomne oznámiť zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na prídavok a na jeho výplatu. Odvolanie sa na § 17 citovaného zákona pre krajský súd znamenal, že bol povinný spolupracovať so Sociálnou poisťovňou v tom zmysle, že odstúpi všetky evidované žiadosti príslušnej sociálnej poisťovni po 31.3.2004 čo aj urobil, Vašu žiadosť sme nemohli odstúpiť nakoľko ste si ju u nás neuplatnili, z toho dôvodu Vašu žiadosť považujeme za neopodstatnenú.

-9 - 4C/204/2015

24) Svedkyňa V. Q. pred súdom potvrdila vyjadrenia žalovanej strany vo veci vyplácania prídavkov na dieťa, ktoré žalobkyni naposledy boli vyplatené za mesiac december 2003, žalobkyňa od 1.1.2004 zmenila zamestnávateľa, doterajší zamestnávateľ ju odhlásil zo sociálneho, zdravotného poistenia. Žiadosť žalobkyne nemohla byť odvedená Úradu práce pretože tento preberal len aktuálny stav kmeňových zamestnancov.

25) Zistený stav súd právne uzatvára:

26) Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí ( § 415 Občianskeho zákonníka).

27) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. l Občianskeho zákonníka ).

28) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohoto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

29) Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa (§ 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

30) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz (§ 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z.,o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

31) Orgány štátnej správy, obce, zdravotnícke zariadenia, školy a školské zariadenia a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré plnia úlohy pri poskytovaní prídavku alebo sú vecne príslušné na poskytovanie údajov súvisiacich s touto štátnou sociálnou dávkou, sú povinné spolupracovať s platiteľom a na jeho žiadosť podávať informácie a oznámenia vo veci nároku na prídavok a jeho výplatu v rozsahu svojej pôsobnosti ( § 17 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

32) Štát poskytuje finančné prostriedky na úhradu nákladov na prídavok na dieťa a na príspevok k prídavku na dieťa za december 2003, ktorý sa vyplatí v januári 2004, na osobitný účet Sociálnej

poisťovne (§ 18 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

33) Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003 vyplácal oprávnenej osobe prídavok, preskúma podmienky nároku oprávnenej osoby na prídavok a na jeho výplatu podľa tohto zákona (§ 18 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

34) Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na prídavok a na jeho výplatu podľa tohto zákona, zamestnávateľ naďalej vypláca prídavok podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/600/20160701> za obdobie od 1. januára 2004 do 31. marca 2004 (§ 18 ods. 3 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

35) Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku na prídavok podľa tohto zákona, zamestnávateľ postúpi jej spisovú dokumentáciu platiteľovi príslušnému podľa miesta trvalého pobytu15) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/600/20160701> oprávnenej osoby alebo prechodného pobytu16) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/600/20160701> oprávnenej osoby (§ 18 ods. 4 zákona č. 600/2003 Z. z., -10 - 4C/204/2015

o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

36) Štát poskytuje finančné prostriedky na úhradu nákladov na prídavok, ktorý vypláca zamestnávateľ za obdobie od 1. januára 2004 do 31. marca 2004, na osobitný účet Sociálnej poisťovne (§ 18 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

37) Finančné prostriedky na prídavok podľa odsekov 1 a 5 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky(§ 18 ods. 6 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

38) Zamestnávateľ v období podľa odseku 3 oznámi Sociálnej poisťovni najneskôr posledný deň v mesiaci, za ktorý sa prídavok vypláca, počet detí, na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok na prídavok a celkovú sumu potrebnú na výplatu prídavku. Zamestnávateľ oznámi Sociálnej poisťovni údaje uvedené v prvej vete na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (§ 18 ods. 7 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

39) Sociálna poisťovňa na základe oznámenia podľa odseku 7 poukáže zamestnávateľovi finančné prostriedky na prídavok do ôsmich pracovných dní od doručenia tohto oznámenia ( § 18 ods. 8 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

40) Nárok na prídavok a nárok na príplatok k prídavku za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok a príplatok k prídavku patrili (§ 15 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

41) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy ( § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., ).

42) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> ( § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z., ).

43) Ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania sa

postupuje podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501> ( § 218 zákona č. 311/2001 Z. z., ).

44) Oprávnená osoba si môže uplatniť nárok na prídavok podaním písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom u platiteľa príslušného podľa miesta trvalého pobytu15) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/600/20160701> oprávnenej osoby alebo prechodného pobytu16) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/600/20160701> oprávnenej osoby okrem § 18 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/600/20160701>. Žiadosť obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby a nezaopatreného dieťaťa. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie údaje o svojej osobe, o druhej oprávnenej osobe alebo o nezaopatrenom dieťati, ktoré sú nevyhnutné na konanie o prídavku. Platiteľ na účel rozhodovania o prídavku a o príplatku k prídavku a osobitný príjemca na účel výkonu svojej funkcie sú oprávnení získavať bez súhlasu dotknutej osoby osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií (§ 9 zákona č. 600/2003 Z. z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.461/2003 Z. z., o sociálnom poistení).

-11 - 4C/204/2015

45) Na základe takto zisteného stavu súd prvej inštancie rozhodol spôsobom ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobný návrh zamietol pretože žalobkyňa titulom podanej žaloby neuniesla dôkazné bremeno ktorým by preukázala porušenie právnej povinnosti na strane žalovanej a následne príčinnú súvislosť na vzniku škody titulom konania žalovanej spôsobom ako to prezentovala v konaní a žalobnom návrhu. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa v žalobe uvádzala teda jej tvrdenia súd prvej inštancie zobral na zreteľ, tieto zostali v rovine popisnej bez náležitého preukázania (príčinnej súvislosti a následku), že žalovaná strana za škodu zodpovedá, teda že žalobkyni mala konaním (resp. nekonaním) žalovanej vzniknúť škoda predstavujúca nevyplatené prídavky na dieťa v sume 885,61 eur, preto súd prvej inštancie nárok žalobkyne posudzoval zo širšieho pohľadu doterajšieho konania (a správneho konania), pričom vec rozhodnutím krajského súdu (sp. zn. 3S2/2012) bola vylúčená na samostatné konanie ako konanie o náhrade škody ( bod 11 odôvodnenia), avšak ďalším procesným postupom vec bola prikázaná tunajšiemu súdu na konanie (bod 12 odôvodenia), nakoľko žalobkyňa na podanom žalobnom návrhu trvala a domáhala sa náhrady škody voči žalovanej strane (bod 1 odôvodnenia), ktorá jej vznikla pri výkone sudcovskej funkcie z dôvodu nesprávneho postup Osobného úradu Okresného súdu Poprad, ktorý odôvodnila tým, že do 31.12.2003 vykonávala funkciu sudcu na Okresnom súde Poprad, do uvedeného dátumu ako oprávnená osoba za maloletého F. A., nar. X.X.XXXX poberala prídavok na dieťa mesačne v sume 270,-Sk (8,96 eura), ktorý bol vyplácaný Okresným súdom Poprad. Uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 230 z 3.11.2003 bola preložená na výkon sudcovskej funkcie na Krajský súd v Prešove k 1.1.2004. Dňom 1.1.2004 nadobudol účinok zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa podľa ktorého žalobkyňa naďalej spĺňala podmienky ako oprávnená osoba, že maloletý F. bol v tom čase v povinnej školskej dochádzke. Osobný úrad žalovanej strany podmienky nároku žalobkyne ako oprávnenej osoby nepreskúmal, nepostúpil spisovú dokumentáciu ani Osobnému úradu Krajského súdu v Prešove, ani platiteľovi prídavku na dieťa príslušnému podľa trvalého bydliska žalobkyne ako oprávnenej osoby t.j. Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Poprade čím porušil súčinnostnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 17, § 18 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Z dôvodu nepostúpenia spisovej dokumentácie oprávnenej osoby P.. U. A., X.., za maloletého F. A. Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v X., prídavok na dieťa nebol vyplácaný od 1.1.2004 do 28.2.2008, takto prezentované dôvody žalobkyňou súd prvej inštancie zobral na zreteľ a vo veci pre objektívne zistenie skutkového stavu bez ohľadu na tomu predchádzajúce správne konanie spôsobom ako je vyššie uvedené konal a bolo objektívne preukázané, že posledným zamestnávateľom žalobkyne bol Okresný súd Poprad do 31.12. 2003 a k tomuto dňu zároveň žalobkyni boli vyplatené rodinné prídavky na mal. syna F. (bod 14, 20 odôvodnenia) tento stav je stranám známy a strany to prezentovali vo svojich vyjadrenia (bod 15,16 odôvodnenia) a toto nie je sporne, podľa žalobkyne sporne je žalobkyňou prezentovaný dôvod nesprávny postup žalovanej strany v nepostúpení spisovej dokumentácie a následne vzniku škody. Žalobkyňa prezentuje, že podľa novej úpravy účinnej od 1.1.2004 jej ako oprávnenej osobe nevznikla povinnosť osobitne podávať žiadosť o prídavok na dieťa lebo k zmene na strane oprávnenej osoby nedošlo a naďalej spĺňala podmienky pre vyplácanie prídavku na dieťa, ďalej osobný úrad žalovanej strany jej osobný spis obsahom ktorého boli údaje o vyplácaní prídavku

na dieťa uložil do archívu bez toho, aby ho predložil Osobnému úradu Krajského súdu v Prešove a naviac tento nepredložil ani Úradu práce, sociálnych veci a rodiny X., ktorý k 1.4.2004 začal vyplácať prídavky na dieťa podľa miesta trvalého bydliska oprávnenej osoby. Spisovú dokumentáciu týkajúcu sa vyplácania prídavku na dieťa zamestnávateľ ktorý tento prídavok vyplácal do 31.12.2003 bol povinný postúpiť príslušnému úradu aj v prípade, že oprávnená osoba podľa novej právnej úpravy podmienky nároku na prídavok na dieťa nespĺňala. S takto prezentovanou argumentáciou súd prvej inštancie sa v celom rozsahu nestotožňuje, aby zodpovednosť z oprávnenej osoby bola prenášaná na ďalší subjekt v danom prípade posledného zamestnávateľa, pretože od 1.1. 2004 sa stala sudkyňou krajského súdu, jej osobný spis bol postúpený krajskému súdu (bod 17 odôvodenia) a následne bola vyradená z evidencie dôchodkového zabezpečenia (bod 22 odôvodenia), súd prvej inštancie predpokladá, že toto žalobkyni bolo známe a na tento stav zmenou právnej úpravy sama mala komunikovať so zamestnávateľom kde jej končil pracovnoprávny vzťah (Okresný súd Poprad) a s novým zamestnávateľom (od 1.1. 2004 Krajský súd Prešov), nakoľko rodinné prídavky môže poberať oprávnená osoba, inak povedané ktorýkoľvek z rodičov, teda buď nárok na výplatu -12 - 4C/204/2015

uplatni matka prípadne otec, v tejto súvislosti bez povšimnutia nemôže zostať ani skutočnosť, že žalobkyňa si uplatnila daňový bonus, čo bránilo podať žiadosť o prídavok na dieťa nie je zrejme a žalobkyňa to bližšie neodôvodnila. Postup žalovanej strany súd nepovažuje za nesprávny v tom, že táto nepostúpila žiadosť novému zamestnávateľovi, resp. úradu práce, sociálnych veci a rodiny so zmenou vyplácania rodinných prídavkov od 1.4. 2004, nakoľko žalovaná strana v tomto postupovala v súlade aj s usmernením úradu práce (bod 21 odôvodnenia) - úrad upozorňuje zamestnávateľa na zaktualizovanie údajov odovzdávajúcej žiadosti, - úrad prevezme len aktuálnu spisovú dokumentáciu, neaktuálne doklady archivuje zamestnávateľ, preto ak žalobkyňa svoju povinnosť prenáša na žalovanú stranu ako posledného zamestnávateľa toto nemá opodstatnenie, nakoľko došlo k zmene zákona vo vyplácaní rodinných prídavkov a ako oprávnená osoba mala konať, to sú všeobecne známe skutočnosti (tieto sa bežne aplikujú vo výrobných podnikoch) a od tohto postupu nemôže odvodzovať svoj nárok na náhradu škody, nakoľko tento stav spôsobila svojou nečinnosťou. Taktiež neobstojí ani tvrdenie, že žiadosť mala tvoriť súčasť resp. obsahovú prílohu osobného spisu sudcu, nakoľko vyplácanie rodinných prídavkov vždy tvorilo súčasť mzdových náležitosti a boli súčasťou spisovej dokumentácie učtárne a následne podliehali kontrolám (sociálneho zabezpečenia), preto súd prvej inštancie stotožnil sa s vyjadrením žalovanej strany ohľadom osobného spisu sudcu (bod 19 odôvodnenia). Súd prvej inštancie stotožňuje sa s tvrdením žalobkyne čo do zmeny zamestnávateľa (sudkyňa krajského súdu), pričom žalobkyňa v mesiaci január 2004 ani v nasledujúcich mesiacoch roku 2004 nepredložila novému zamestnávateľovi Krajskému súdu v Prešove písomnú žiadosť o prídavok na dieťa na maloletého syna F., preto z uvedeného dôvodu nebol v mesiacoch január až marce 2004 žalobkyni prídavok na dieťa vyplácaný u nového zamestnávateľa a z toho istého dôvodu ani nemohla byť žiadosť o prídavok na dieťa postúpená Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Poprad, nakoľko žalobkyňa žiadosť u nového zamestnávateľ neuplatnila (toto mohol uplatniť aj manžel žalobkyne). V tejto súvislosti bez povšimnutia nemôže zostať ani skutočnosť - list Krajského súdu v Prešove adresovaný žalobkyni zo dňa 30.12.2008 označený ako odpoveď k žiadosti zo dňa 12.11.2008 z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že žalobkyňa od 1.1.2004 zmenila zamestnávateľa pretože bola preložená zo súdu nižšieho stupňa na súd vyššieho stupňa čo sa primerane považuje za zmenu zamestnávateľa nielen u zamestnancov, ale aj v prípade sudcov. Preto ako oprávnená osoba ste bola povinná v zmysle § 9 zákona 600/2003 Z.z., písomne požiadať nového platiteľa platu o výplatu prídavku na dieťa. Každý zamestnanec aj sudca si musí sám písomne požiadať o všetky výhody a nároky, ktoré mu vyplývajú z jednotlivých zákonov. Vy ste písomne požiadali len o výplatu daňového bonusu na maloleté dieťa F. A. to Vám aj bolo priznané a vyplácane. Žiadosť o výplatu prídavku na dieťa ste Krajskému súdu v Prešove nepodali a Krajský súd v Prešove ani nebol povinný skúmať, kto z oprávnených osôb v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) si nárok na výplatu uplatňuje (mohol to byť aj druhý rodič dieťaťa). Ďalej v zmysle § 14 citovaného zákona oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na prídavok, je povinná preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku na prídavok na jeho výplatu a to do ôsmich dní písomne oznámiť zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na prídavok a na jeho výplatu. Odvolanie sa na § 17 citovaného zákona pre krajský súd znamenal, že bol povinný spolupracovať so Sociálnou poisťovňou v tom zmysle, že odstúpi všetky evidované žiadosti príslušnej sociálnej poisťovni po 31.3.2004 čo aj urobil, Vašu žiadosť sme nemohli odstúpiť nakoľko ste si ju u nás neuplatnili, z toho dôvodu Vašu žiadosť považujeme za neopodstatnenú, z toho vyplýva, že žalobkyňa vo veci konala pričom dikcia zákona o uplatnení nároku (§ 9 uplatnenie nároku) je evidentná, teda žalobkyňa sama mala

podať žiadosť, nakoľko v jej prípade došlo ku zmene zamestnávateľa a žiadosť mala podať u nového zamestnávateľa, čím by sa odstránil aj rozpor vo vyplácaní za mesiac januára až marec 2004, nový zamestnávateľ (krajský súd) by žiadosť postúpil úradu práce, sociálnych veci a rodiny podľa bydliska oprávnenej osoby, inak povedané zákonodarca jednotnú evidenciu od zamestnávateľov zo mzdovej učtárne túto preniesol na úrad práce, sociálnych veci a rodiny podľa bydliska oprávnenej osoby s tým, že u oprávnených osôb ako kmeňových zamestnancov v zamestnaní došlo iba k odovzdaniu agendy zo strany zamestnávateľov a prevzatiu agendy zo strany úradu práce, teda odovzdávala sa a preberala iba aktuálna evidencia zamestnancov ako oprávnených osôb na uplatnenie nároku, v prípade žalobkyne nebol dôvod aby žalovaná strana jej žiadosť postupovala novému zamestnávateľovi, nakoľko uplatnenie nároku zmenou zákona bolo závislé na podaní žiadosti oprávnenej osoby, nebola -13 - 4C/204/2015

v kmeňovom stave zamestnancov, čo žalobkyňa sama neuplatnila po dátume 31.12. 2003, novú žiadosť nepodala u nového zamestnávateľa, tento nebol povinný skúmať či má nárok na prídavok na dieťa, v prípade uplatnenia - podania žiadosti, tento by jej žiadosť k 31.3. 2003 postúpil (odovzdal) platiteľovi podľa miesta bydliska oprávnenej osoby, nestalo sa tak, preto akékoľvek konšpirácie neobstoja a hľadať zodpovednú osobu v inom subjekte, ak oprávnená osoba neuplatní nárok neobstoja, nárok - prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou podliehajúcou kontrole, pričom na zreteľ treba zobrať skutočnosť, že žalobkyňa po dátume 31.12.2003 u zamestnávateľa, kde jej pracovný pomer skončil nebola oprávnenou osobou, teda sama sa musela starať o uplatnenie nároku podaním žiadosti (bez povšimnutia nemôže zostať, že žiadosť mohol uplatniť rodič matka, alebo otec), spôsobom ako je vyššie uvedené, taktiež bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že žalobkyňa ako sudkyňa je osoba znala práva a takto mala postupovať, dôvod prečo to došlo do takého štádia nie je zrejme, je pravdou, že žalobkyňa bola v tom čase oprávnenou osobou na štátnu sociálnu dávky (prídavky) na mal syna.

46) V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie, že žalobkyňa sa o nevyplácaní prídavku dozvedela z listu úradu práce, sociálnych veci a rodiny (bod 18 odôvodnenia) ( dňa 30.9. 2008), nakoľko prídavok na dieťa ako štátna sociálna dávka sa vypláca mesačne, teda ak žalobkyňa skončila pracovný pomer ku dňu 30.12. 2003, u nového zamestnávateľa nepodala žiadosť, teda už mesiaci február 2004 (vo výplatnom termíne, resp. posledný deň v mesiaci február 2004) vedela, že prídavok na dieťa jej nebol vyplatený, toto mala riešiť, nakoľko bola oprávnenou osobou a nepotrebovala k tomu oznámenie úradu práce, sociálnych veci a rodiny, nakoľko všetko bolo zrejme. Ak strany sporu poukazujú na premlčanie (§ 106 Občianskeho zákonníka), súd prvej inštancie k tomu doplňuje, že v prípade žalobkyne by začala plynúť premlčacia doba už v mesiaci marec 2004, preto otázka námietky premlčania zo strany žalovanej je daná (bod 14 odôvodnenia), avšak súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol ako nedôvodný a túto otázku ďalej neriešil, pričom k tomu podala vyjadrenie aj žalobkyňa (správne konanie), nakoľko v mesiaci február 2004, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že prídavok jej nebol vyplatený toto sa mohlo riešiť priamo s novým zamestnávateľom, pričom žalobkyňa ako oprávnená osoba neuplatnila nárok podaním žiadosti, preto v jej prípade ani ku vzniku škody nemohlo dôjsť spôsobom ako to prezentovala v žalobnom návrhu, nakoľko v tom čase bola oprávnenou osobou.

47) Z vykonaného dokazovanie vyplýva, že zodpovednosť žalovanej strany za vzniknutú škodu tak ako túto prezentuje žalobkyňa nie je daná, nakoľko základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, nakoľko tento stav v konaní nebol preukázaný, súd v merite veci vychádzal z výroku už citovaného rozhodnutia rozsudku bod 11 odôvodnenia sp. 3S/2/2012-80 zo dňa 28.11.2013, konanie o náhradu škody vo výške 885,61 eur vylúčil na samostatné konanie, pričom z dokazovania jednoznačné vyplýva, že nie je daná zodpovednosť žalovanej strany spôsobom a z dôvodov ako je vyššie uvedené, teda žalovaná strana svojím postupom nenaplnila znaky porušenia povinnosti nesprávneho postupu (protiprávneho konania), preto vo veci bolo potrebné takto rozhodnúť.

48) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci preto vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania, žalovaná strana ako úspešná v konaní si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.