Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci navrhovateľa T.. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. - K., P. XXX/XX, Y. republika, proti odporkyni Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13Pc/6/2017-32 zo dňa 18.10.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. návrh zamietol. II. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľ sa domáha zrušenia vyživovacej povinnosti. V zmysle cit. zák. ustanovenia vyživovacia povinnosť voči deťom trvá až do doby, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. Za takúto okolnosť sa považuje aj príprava na budúce povolanie štúdiom. Z listinných dôkazov predložených odporkyňou je zrejmé, že aj v akademickom roku 2017/2018 je študentkou vysokej školy, keď študuje na magisterskom štúdiu dennou formou, teda naďalej sa pripravuje na budúce povolanie. Už táto okolnosť podľa názoru súdu nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa, keďže nenastal stav, kde by bolo možné konštatovať, že odporkyňa je schopná sama sa živiť.

4. Odporkyňa má príjmy iba z brigádnickej práce študentov, ktoré nedosahujú takú výšku, aby pokryli náklady na zabezpečovanie bežných potrieb odporkyne súvisiacich s jej výživou a štúdiom. Z vyjadrenia odporkyne je zrejmé, že v roku 2016 brigádnicky pracovala aj v USA. Odporkyňa síce nepreukázala výšku svojich príjmov a výdavkov, avšak potvrdila, že dosiahla príjem v rozpätí od 2.500 do 3.500 USD, z ktorej musela odpočítať výdavky na stravu, bývanie a letenky. Odporca navrhoval, aby v rámci dokazovania bol prešetrený príjem odporkyne cez finančnú správu, alebo iným spôsobom. Súd zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu, pretože ho nepovažuje za relevantný pre rozhodnutie vo veci. Predovšetkým je potrebné uviesť, že príjem, ktorý odporkyňa dosiahla v USA, predstavuje jednorazový príjem, teda takýto príjem nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti, pretože nejde o pravidelný príjem, ktorý by postačoval na úhradu všetkých potrieb odporkyne. Naviac išlo o hrubý príjem, na dosiahnutie ktorého musela odporkyňa vynaložiť aj výdavky, a to na zakúpenie leteniek, na bývanie a stravovanie, ktoré síce nezdokladovala, ale nesporne výška týchto výdavkov zodpovedala prostrediu, v

ktorom odporkyňa pracovala. Naviac v súvislosti s opakovaním ročníka jej vznikol aj mimoriadny výdavok vo výške 1.200,- Eur na zaplatenie školného, pričom odporkyňa jednoznačne preukázala, že problémy v škole vyplynuli z jej zdravotného stavu. Na základe uvedeného teda nie je možné konštatovať, že by si odporkyňa neplnila riadne svoje študijné povinnosti, a že trvanie vyživovacej povinnosti by odporovalo dobrým mravom. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej .

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ T.. Z. Q.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zrušil výživné na jeho dcéru Z. Q.. Domnieva sa, že pokiaľ dcéra preukazuje príjem na Slovensku cca 1.000,- Eur za rok 2016 a príjem v USA, ktorý uvádza, ale nedokladuje, bol cca 2,5 až 3,5 x vyšší než jej príjem na Slovensku, tak tento príjem tvorí podstatnú časť príjmu jeho dcéry za rok 2016. Podľa informácií z Finančného úradu Slovenskej republiky mala uviesť aj tento príjem do riadneho príjmu spolu s príjmom na Slovensku. Pripojil stanovisko FÚ SR. Ďalej súd v rozsudku uviedol, že sa jedná o jednorazový príjem, ale s najväčšou pravdepodobnosťou každý rok opakovaný. Síce bol hodnotený rok 2016 a navrhovateľ sa nepýtal na predchádzajúci rok, ale aj v roku 2017 dcéra letela do USA na brigádu, tak jej príjem nie je jednorazový. Výška príjmu z USA, ktorý uviedla jej matka nekorešponduje s dobou pobytu v USA, bola tam 3 mesiace. Jeho známa lieta už 10 rokov na Floridu a jej čistý príjem po odpočítaní dane, nákladov na bývanie, stravu a podobne je okolo 2.000,- USD za mesiac. V roku 2016 skoro 2.000,- Eur, takže aj uvádzaný príjem dcéry za 3 mesiace v USA bol cca 2.500 až 3.500,- USD sa mu zdá nízky. Celkom to tajenie príjmu z USA sa zdá navrhovateľovi podozrivé. Neuvádza žiadne konkrétne čísla, len neurčité a pritom je to príjem, ktorý mala ako akýkoľvek iný a mala ho zdaniť. Pri príjmoch zo Slovenska uvádza každý cent a príjem z USA plus mínus 1.000,- Eur. Pokiaľ by navrhovateľ uvažoval, tak príjem za rok 2016 u jeho dcéry činí 4.500,- Eur, čo je vyšší príjem ako on mal v uvedenom roku. Zdá sa mu teda nemorálne, že platí výživné, keď jeho dcéra má vyšší príjem než on a má ho pre seba a on má rodinu a ďalšie detí, na ktoré platí výživné, resp. v roku 2016 platil. V roku 2016 platil výživné na tri deti, teraz na dve a k tomu má ešte ďalšie dve deti, na ktoré neplatí.

6. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že nie je to ona, ktorá si neplní vyživovaciu povinnosť, ale jej otec, a preto nie je povinná uvádzať koľko na brigáde zarobila. To, že mala nejaký príjem bola nevyhnutnosť, lebo z výživného 50,- Eur na vysokoškoláčku vyžiť sa nedá. Matka platí dcére aj synovi internát, poplatky na knihy, dopravu a pod. Vinou súdov má odporkyňa v súčasnosti výživné nižšie, ako keď mala 3 roky. Zakaždým sa prihliadlo na možnosti navrhovateľa, ktorý súdy celé roky zavádzal a klamal, keďže podnikal s nehnuteľnosťami, príjem mal vždy krásny, ale daňové priznanie si ako živnostník robil sám. Pri tom užíval život so svojou novou rodinou, napr. letné a zimné dovolenky každý rok, čo však súdy nikdy nezaujímalo. Navrhovateľ platí menej ako sa platí na bábätká. Vyživovaciu povinnosť mu ukladá zákon.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej v spojení s ust.§ 380, § 381 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) a s ust.§ 2 ods.1 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 ods.1 C.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove dňa 30.05.2018 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

8. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

12. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného (§ 78 ods. zákona o rodine) je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase rozhodnutia nového. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov, musí ísť o výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť aj vyšší vek dieťaťa, zvýšenie alebo zníženie príjmu ovplyvňujúceho celkovú situáciu osôb, ktoré sú povinné prispievať na výživu maloletého, a to nielen na krátky čas.

14. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodujúcim predpokladom pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine je neschopnosť dieťaťa živiť sa samé. Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa na základe vyššie uvedeného vo všeobecnosti rozumie objektívna možnosť z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné náklady a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie.

15. V danom prípade navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni s poukazom na jej príjem v USA, keď špekuluje o jej príjme, ktorý dcéra preukázala na Slovensku cca 1.000,- Eur za rok 2016 a príjem, ktorý uvádza USA nedeklaruje. Sám má za to, že bol cca 2,5 až 3,5 krát vyšší než jej príjem na Slovensku. Zároveň konštatuje, že aj v roku 2017 odporkyňa letela do USA na brigádu, tak jej príjem nie je jednorazový. Poukázal na príjem jeho známej, ktorá už 10 rokov lieta na Floridu a jej čistý príjem po odpočítaní dane, nákladov na bývanie, stravu a podobne je okolo 2.000,- USD za mesiac. Tajenie príjmu z USA sa zdá navrhovateľovi podozrivé. Poukazuje na svoje ďalšie vyživovacie povinnosti i na to, že uvažuje o príjme navrhovateľky za rok 2016 v sume 1.500,- Eur za rok, teda vyšší príjem ako má on sám.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 11C/107/2013 zo dňa 09.06.2015 má navrhovateľ povinnosť platiť výživné na odporkyňu v sume 50,- Eur mesačne. Odporkyňa v školskom roku 2016/2017 ukončila bakalárske štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, a to vykonaním štátnej skúšky 27.06.2017. Odporkyňa tiež zdokladovala, že bola prijatá na dvojročné štúdium magisterského študijného programu trénerstvo v študijnom odbore šport a predložila potvrdenie školy, že v akademickom roku 2017/2018 je študentkou I. ročníka magisterského denného štúdia, ktoré štandardná dĺžka štúdia je dva roky.

17. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. I odvolací súd má za to, že z listinných dôkazov predložených odporkyňou je zrejmé, že aj v akademickom roku 2017/2018 je študentkou vysokej školy, keď študuje na magisterskom štúdiu dennou formou, teda naďalej sa pripravuje na budúce povolanie. Možno teda súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že už táto okolnosť nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa, keďže nenastal stav, aby bolo možné konštatovať, že odporkyňa je schopná sama sa živiť. Z priložených dokladov bolo skutočne preukázané, že odporkyňa má príjem iba z brigádnickej práce študentov. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že v roku 2016 brigádnicky pracovala v USA. Nepreukázala síce výšku svojich príjmov a výdavkov, avšak tvrdila, že dosiahla príjem v rozpätí od 2.500 do 3.500 USD, z ktorej si musela odpočítať výdavky na stravu, bývanie a letenky. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že išlo o hrubý príjem, na dosiahnutie ktorého musela odporkyňa vynaložiť aj výdavky, ktoré síce nezdokladovala, ale nesporne výška týchto výdavkov zodpovedala prostrediu, v ktorom odporkyňa pracovala. Správne súd prvej inštancie zohľadnil

aj výdavok vo výške 1.200,- Eur na zaplatenie školného, ktorý bol zavinený opakovaním ročníka, keď odporkyňa preukázala, že problémy v škole vyplynuli z jej zdravotného stavu. Správny je i záver súdu prvej inštancie, že nie je možné konštatovať, že by si odporkyňa neplnila riadne svoje študijné povinnosti, a že trvanie vyživovacej povinnosti by odporovalo dobrým mravom. Na tom nič nemení ani konštatovanie navrhovateľa v odvolaní, že jeho známa lieta na Floridu už viac ako 10 rokov a zarobí tam 2.500 až 3.500 USD mesačne v čistom. V danom prípade zo strany odporkyne sa jednalo o brigádnickú prácu, kde výdavky na stravu, bývanie a letenky možno predpokladať ako vysoké zodpovedajúce prostrediu, v ktorom odporkyňa pracovala.

18. K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že výška výživného 50,- Eur mesačne na plnoletú odporkyňu, ktorá študuje na vysokej škole je len o niečo vyššia ako je minimálne výživné. Preto nemožno pripočítať odporkyni ako negatívum, že si išla zarobiť na brigádu, aby zaplatila mimoriadny výdavok vo výške 1.200,- Eur na zaplatenie školného, zároveň, že si uhradila stravu, bývanie a letenky do USA, teda že sa snaží zvýšiť si životnú úroveň. Odvolací súd poznamenáva, že je potrebné mať na zreteli, že plnenie vyživovacej povinnosti rodiča má okrem uspokojenia bežných aktuálnych potrieb dieťaťa ako sú strava, ošatenie, hygiena, vzdelanie, bývanie za cieľ zabezpečiť dieťaťu po ukončení vzdelávania tzv.odrazový mostík do života, kedy možno predpokladať zvýšené výdavky v spojitosti s hľadaním zamestnania, s osamostatnením sa ako takým, či už vo forme vlastného bývania alebo či len uspokojovania svojich základných potrieb v počiatočnej fáze po zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Odporkyňa sa de facto nachádza vo finálnej fáze štúdia a je predpoklad, že v dohľadnej dobe štúdium aj ukončí. Vtedy vyživovacia povinnosť navrhovateľa skončí.

19. Preto odvolací súd rozsudok v zmysle ust.§ 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 52 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.