Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_6P-36-2021.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/36/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. Š., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. W. XX, Q., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka - Y. Š., T.. XX.XX.XXXX, bytom Q. W. XX, Q. a otec - I. B., T.. XX.XX.XXXX, bytom C. o návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/123/2011-40 zo dňa 27.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2011 vo výroku o výživnom tak, že otcovi sa z v y š u j e výživné na maloletú H., T.. XX.XX.XXXX zo sumy 50,00 Eur mesačne na sumu 150,00 Eur mesačne vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.06.2021 bol tunajšiemu súdu predložený návrh matky, ktorým žiadala o zvýšenie výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá študuje na Strednej škole od 01.09.2020 v Y., čím sa jej zvýšili životné náklady. Navrhovateľka pracuje ako predavačka u zamestnávateľa Z. G..M..B.. s priemerným mesačným príjmom 476,--Eur. Má náklady na bývanie vo výške 200,--Eur, cestovné do zamestnania 30,--Eur a na lieky 5,30 Eur. Pokiaľ ide o maloletú, tak na stravné dáva 57,--Eur, cestovné 16,-- Eur, záľuby 30,--Eur a výdavky na školu 180,--Eur až 200,--Eur. Maloletá navštevuje školu úžitkového výtvarníctva v Y.. Je potrebné dávať jej aj vreckové, preto navrhuje zvýšiť výživné na sumu 120,--Eur mesačne.
2. Vo veci bolo dňa 06.04.2022 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnila matka ako aj kolízna opatrovníčka, neprítomný bol otec. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca. Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, došlo však k zvýšeniu na stravu asi o 14,--Eur. Takisto je potrebné nakupovať pomôcky do školy a niektoré aj na doma, pretože pomôcky si maloletá zo školy domov neprenáša. Spolu výdavky na školu výjdu okolo 220,--Eur.
3. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že nakoľko došlo k nárastu nákladov spojených s postupom na vyšší stupeň vzdelania, kde došlo jednak k zvýšeniu nákladov na školu ako aj nákladov na cestovné, majú za to, že je v záujme maloletej, aby došlo k zvýšeniu výživného. Výšku výživného ponechávajú na zvážení súdu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov konania, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/61/2008 - 22 zo dňa 17.03.2008 súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu sumou 1.000,--Sk od
01.01.2008. Zároveň ho zaviazal povinnosťou zaplatiť zročné výživné a to v mesačných splátkach po 100,--Sk spolu s bežným výživným.
Rozsudkom Okresného sudu Lučenec č.k. 11P/123/2011 - 40 zo dňa 27.04.2011 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 1.000,--Sk na 50,--Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
5. Z oznámenia sociálnej poisťovne je zrejmé, že matka pracuje od 01.05.2021 v spoločnosti Z. G..M..B.. Otec nie je vedený v registri sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a nepoberá dávky sociálneho poistenia.
6. Z výplatnej pásky matky bolo zistené, že jej priemerná mzda za máj a jún 2021 bola vo výške 479,23 Eur.
7. Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že matka bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.11.2014 do 22.06.2015 vyradená z dôvodu nespolupráce. Od 01.01.2008 je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 25,50 Eur mesačne. Od 01.03.2009 náhradného výživného v sume 50,--Eur mesačne. Otec bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.01.2005 do 08.03.2005, vyradený z dôvodu nespolupráce. Nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok.
8. Z oznámenia daňového úradu bolo zistené, že otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov za obdobie 2019 a 2020. Matka za rok 2019 mala úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 114,--Eur a v roku 2020 vo výške 156,40 Eur.
9. Zo správy z prešetrenia pomerov bolo zistené, že otec žil v Obci I. približne pred 20 rokmi, údajne žije v Čechách. Po kontaktovaní jeho otca bolo zistené, že žije v Českej republike v Meste C. na adrese D. XX. Matka býva v byte, ktorý má vo vlastníctve stará matka maloletej. Nachádzajú sa tam X izby, kuchyňa, kúpeľňa a toaleta. Domácnosť je zariadená moderným účelovým nábytkom. Maloletá má zariadenú samostatnú detskú izbu. Vykurovanie je zabezpečené centrálnym plynovým kúrením, voda, elektrina je zavedená. Náklady na domácnosť činí SIPO v sume 50,--Eur mesačne a nájomné v sume 157,--Eur mesačne. Matka je zamestnaná v spoločnosti Z. G..M..B.. ako predavačka v novinovom stánku, kde má príjem približne 480,--Eur mesačne, je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 25,50 Eur mesačne a náhradného výživného v sume 50,--Eur mesačne. Maloletá od septembra 2021 bude študentkou X. ročníka na Škole umeleckého priemyslu v Y., kde študuje odbor odevný dizajn. Vo voľnom čase sa stretáva s kamarátkami, rada pozerá rôzne filmy a pomáha v domácnosti pri upratovaní. Pediatrom maloletej je MUDr. Y.. Maloletá nie je s otcom v žiadnom kontakte už asi 6 rokov. Matka trvá na podanom návrhu a požaduje zvýšenie výživného na sumu 150,--Eur mesačne.
10. Dožiadaním v Českej republike bolo zistené, že otec pracuje v T. počas týždňa a písomnosti si nepreberá.
11. Z priemernej mzdy v T. bolo zistené, že v roku 2022 je minimálna mzda v T. vo výške 1.649,--Eur.
12. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
17. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacích povinností. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení a to napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného alebo peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloleté dieťa stará a poskytuje maloletému dieťaťu prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov sa uskutočňuje ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.
29. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že od poslednej úpravy ubehlo viac ako 10 rokov. Maloletá nastúpila v septembri 2021 na Strednú odbornú školu v Y., odevný dizajn, kde sa pripravuje na budúce povolanie. Taktiež bolo zistené, že matka má náklady v súvislosti s vedením domácnosti v sume 200,--Eur, čo zahŕňa poplatok za SIPO ako aj nájomné. Zároveň cestovné do zamestnania vo výške 30,--Eur a na lieky 5,30 Eur. Pokiaľ ide o maloletú, tak na stravu má náklady v škole vo výške 71,--Eur, cestovné vo výške 16,--Eur na záľuby 30,--Eur a výdavky na školu okolo 200,--Eur. Rovnako jej dáva aj vreckové. Matka bola pri poslednej úprave poberateľkou dávok v hmotnej núdzi vo výške 175,10 Eur. U otca sa nepodarilo zistiť jeho príjem ani jeho osobné, rodinné a majetkové pomery. V súčasnosti matka pracuje ako predavačka v novinovom stánku s mesačným príjmom približne 480,-- Eur. Otec podľa pracuje v Nemeckej republike. Súd v tomto smere podotýka, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou z čoho vyplýva, že rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie jeho vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať vždy na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie nebolo žiadnym spôsobom ohrozené a to s poukazom na neustálu potrebu zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí. Súd v prípade povinného rodiča je povinný skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekové kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkovými pomermi zase rozumieme vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí ako aj celkový životný štandard osoby povinnej. Súd musí pri hodnotení dôkazov vychádzať aj z princípov potencionality príjmov povinného rodiča. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávnenej osoby. Záujem zákonodarcu na zabezpečenie ochrany oprávnených osôb siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Jeho účelom je zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval rozsah výživy. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť touto okolnosťou aj zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené iné zamestnanie, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Požiadavka potencionality predstavuje povinnosť rodiča počínať si tak, aby v rámci svojich schopností a možností boli zabezpečené všetky odôvodnené potreby oprávnenej osoby. Podstatou princípu potencionality je to, že pokiaľ sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod pre konanie osobe povinnej z platenia výživného, súd vychádza z jej potencionálneho príjmu, t.j. z príjmu, ktorý by mohla dosahovať napr. ak by vykonávala pracovnú činnosť.
30. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že otec v súčasnosti pracuje v Nemeckej republike, kde jeho čistý mesačný príjem by mohol dosahovať minimálne minimálnu mzdu vo výške 1.649,--Eur. Je potrebné poukázať na to, že otec je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné problémy, pričom na trhu práce je dostatok pracovných možností a teda v rámci svojich schopností dokáže vykonávať akúkoľvek prácu primeranú jeho vzdelaniu. Otec teda by mohol dosahovať minimálne minimálnu mzdu.
Vzhľadom na uvedené je v schopnostiach otca platiť výživné na maloletú v rozsahu 150,--Eur mesačne, ktoré zodpovedá jej odôvodneným potrebám. Súd je toho názoru, že vzhľadom na vek maloletej a skutočnosť, že nastúpila na vyšší stupeň vzdelania, s čím sú spojené výdavky na školské pomôcky, cestovanie a stravu je táto výška výživného adekvátna.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).