Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobcu: N. L., bytom V., U. T. XXXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, AK so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 15. 08. 2017, č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 15. augusta 2017 č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 19. apríla 2017 č. XXX XXX XXXX 0 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 15. 08. 2017, č. XXX XXX XXXX X generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 19. 04. 2017 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola podľa ustanovenia § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 02. 03. 2017 z dôvodu, že nesplnil podmienky pre jeho priznanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, t. j. nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia, keďže ku dňu 23. 01. 2014 získal iba 4 roky a 202 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že doba jeho služobného pomeru v rozsahu 31 rokov a 110 dní, za ktorú mu bol priznaný výsluhový dôchodok, nebola zaradená do I. a II. kategórie funkcií, táto sa za obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje a ustanovenie § 274 ods. 1 citovaného zákona sa na neho nevzťahuje.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 19. 04. 2017 stotožnil s právnym posúdením predmetnej veci správnym orgánom prvého stupňa, vzhľadom na ktorú skutočnosť, vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, považoval za potrebné toto rozhodnutie potvrdiť. Konštatoval, že žiadosťou zo dňa 02. 03. 2017 žalobca požiadal o starobný dôchodok ku dňu 23. 01. 2014. Dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dovŕšil dňa 23. 01. 2014. Ku dňu 23. 01. 2014 menovaný získal 1 662 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 4 roky a 202 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky spis. zn. 26 099/2003-8904 zo dňa 01. 07. 2003 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa ustanovení § 38, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1971 do 11. 10. 1973 a doba služobného pomeru na Colnom

riaditeľstve Slovenskej republiky od 01. 04. 1974 do 30. 06. 2003, spolu 31 rokov a 110 dní. Zamestnanie v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. sa doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1971 do 11. 10. 1973 a doba služobného pomeru colníka od 01. 04. 1974 do 30. 06. 2003 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 274 citovaného zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

3. K námietke žalobcu, týkajúcej sa jeho diskriminácie vo vzťahu k iným poistencom v osobitných systémoch sociálneho zabezpečenia (policajtom a vojakom) uviedol, že sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby , zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. V prípade žalobcu však takýto postup neprichádza do úvahy, pretože obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Námietky žalobcu, ktorými poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012 a 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 nepovažuje za dôvodné, nakoľko v daných konaniach išlo o inú skutkovú a právnu situáciu. K rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 a 7So/58/2015 zo dňa 23. 02. 2017 odvolací správny orgán uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. V odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok, preto generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 18. 09. 2017, doručenou krajskému súdu dňa 21. 09. 2017, domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 15. 08. 2017, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 19. 04. 2017, ktoré navrhol ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. V žalobe uviedol, že vo veci konajúce správne orgány konali v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. aj rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach a v zmysle ktorej výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Zdôraznil, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 23. 01. 2014 a jeho celková doba poistenia je spolu 35 rokov a 312 dní (4 roky a 202 dní vo všeobecnom systéme a 31 rokov a 110 dní v osobitnom systéme). Je nesporné, že žalobca splnil obe zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Žalobca v podanej žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkový vek v zmysle § 274 zákona o sociálnom poistení, ale žiadosť podal po tom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 cit. zákona. Zhodne ako v odvolaní v tejto súvislosti poukázal na právne názory, obsiahnuté v rozsudkoch NS SR sp. zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014, 10So/59/2014 7So/58/2015 a ďalších, ako aj rozsudky krajských súdov, vydané v skutkovo i právne obdobných veciach. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012 a 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 nepovažuje za dôvodné, nakoľko v daných konaniach išlo o inú skutkovú a právnu situáciu. K rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 a 7So/58/2015. Vychádzajúc z uvedeného považoval napadnuté rozhodnutie žalovanej za arbitrárne, keďže skutkové zistenia i právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako aj interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Žalovaná neuviedla jeden konkrétny dôvod, ktorý by odôvodňoval jej odklon od stabilizovanej výkladovej praxe.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 11. 2017 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na všetkých dôvodoch, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a tieto zopakovala s tým, že žalobné námietky žalobcu opodstatnené nie sú.

7. V replike zo dňa 08. 01. 2018 žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu, zopakoval dôvody v nej uvedené a nad rámec žaloby poukázal na ďalšie rozsudky súdov, vydané v skutkovo i právne obdobných veciach.

8. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobcu zo dňa 18. 09. 2017 je dôvodná.

9. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, spísanou dňa 02. 03. 2017 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 23. 01. 2014.

10. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky spis. zn. 26 099/2003-8904 zo dňa 01. 07. 2003 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola podľa § 58 cit. zákona zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1971 do 11. 10. 1973 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru - funkcia colník od 01. 04. 1974 do 30. 06. 2003 v III. pracovnej kategórii, spolu 31 rokov a 102 dní. Pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 30 rokov. Zamestnanie v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií.

11. Žalobca dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, 23. 01. 2014. O starobný dôchodok požiadal od 23. 01. 2014, ku ktorému dňu získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 1 662 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 4 roky a 202 dní.

12. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dňa 05. 06. 2018 nedostavil, pričom tento svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil e-mailovým podaním zo dňa 05. 06. 2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05. 06. 2018, v ktorom zároveň vyslovil svoj súhlas s konaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Preto súd postupoval v súlade s § 114 SSP a pojednávanie vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

13. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 05. 06. 2018 zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle, s poukazom na skutkové aj právne dôvody, obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Podľa ustanovenia § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 cit. zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

18. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

19. Podľa ustanovenia § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek.

20. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

21. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie je vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu služby žalobcu ako colníka od 01. 04. 1974 do 30. 06. 2003, ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

25. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012, 10So/59/2014 z 15. 04. 2015, 1So/15/5015 zo dňa 16. 11. 2016, , ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.

26. V rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR uviedol, že:

"Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia

a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.

Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.

Ustanovenie §1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zák. č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol od X. priznaný výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z., pričom pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej

správe od 01.10.1972 do 12.03.2004, t.j. 31 rokov a 164 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1970 do 30.09.1972, t.j. 2 roky. Za toto obdobie nepatrí navrhovateľovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona."

27. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery, obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 z 15.08.2012, konštatoval, že:

"Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií.

Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23. 01. 2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128."

28. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

29. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojím postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.

30. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky priznaný výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 31 rokov a 110 dní, z toho pre výšku výsluhového dôchodku rozhodných 30 rokov. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 4 roky a 202 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Žalovaná jeho žiadosť zamietla aj napriek ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.

31. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne i správny orgán prvého stupňa pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie zo dňa 15. 08. 2017 č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava

zo dňa 19. 04. 2017 č. XXX XXX XXXX X podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

32. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 23. 01. 2014 s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

34. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).