Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-314-2016.pdf
PDF · 124.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/314/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: VAS s.r.o., so sídlom Mojšová Lúčka, 011 76 Žilina, IČO: 31 587 666, právne zastúpený: JUDr. Michal Krnáč, LL.M., advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R., 2/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R., 4/ W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 314, XXX XX W., žalovaný 4/ právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, o zaplatenie zmenkovej pohľadávky 350.000,- eur a ostatných postihových práv s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v rade 1/, 2/ a 4/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 350.000,- eur s 6%-ným ročným úrokom zo sumy 350.000,- eur od 01.07.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 4/ ako solidárne zaviazaným n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 11.11.2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 350.000,- eur s úrokom z pôžičky vo výške 3% ročne a úroku z omeškania vo výške 9% ročne s odôvodnením, že žalobca v zmluvnom postavení veriteľa uzatvoril so spoločnosťou MIKOMIX s.r.o. v zmluvnom postavení dlžníka dňa 03.03.2016 zmluvu o pôžičke, titulom ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 350.000,- eur so splatnosťou 30.06.2016. Na základe Dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa 29.06.2016 strany predĺžili splatnosť pôžičky, a to v časti sumy 150.000,- eur do 31.08.2016 a vo výške 200.000,- eur do 30.10.2016. Za účelom zabezpečenia vyššie uvedenej pohľadávky dlžník vystavil žalobcovi vlastnú zmenku na sumu 350.000,- eur, ktorú avalovali žalovaní v rade 1/, 2/, ďalej pôvodne žalovaný v rade 3/ X. X. a žalovaný v rade 4/. Podľa zmenky dlžná suma mala byť vyplatená do 30.06.2016. Ku dňu splatnosti pôžičku dlžník ani žalovaní v rade 1/ - 4/ z titulu zmenkových ručiteľov dlh nesplnili.
2. Za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi MIKOMIX s.r.o. okrem vystavenia zmenky uzatvorili dňa 03.03.2016 žalobca ako záložný veriteľ a žalovaní v postavení záložcov Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe s právnymi účinkami vkladu záložného práva dňa 07.03.2016. Pri kontrole internetového výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. R. však žalobca zistil, že platne vzniknuté záložné právo ku dňu 09.11.2016 na LV č. XXXX pre k. ú. R. nie je zapísané. Následným preverením žalobca zistil, že na základe doručenej listiny označenej ako „návrh na výmaz záložného práva záznamom“, ktorého prílohou je „vyhlásenie spoločnosti VAS s.r.o. o vzdaní sa záložného práva zo dňa 20.07.2016“, v ktorom mal žalobca konkrétne konateľ spoločnosti
VAS s.r.o. prehlásiť za žalobcu, že sa „vzdáva záložného práva“, ktoré bolo zriadené záložnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. W. XXXX/XXXX“. Žalobca zistil, že konateľ žalobcu žiadne vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva nevydal a ani ho nemohol doručiť Okresnému úradu Ž., katastrálnemu odboru, podpis na vyhlásení o vzdaní sa záložného práva nie je podpisom konateľa žalobcu, pričom konateľ žalobcu takéto vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva nepodpísal.
3. S poukazom na ďalšie zistené skutočnosti žalobca podaním zo dňa 18.08.2017 (č . l. 154) navrhol zmenu žaloby, ktorou sa domáhal voči žalovaným zaplatenia dlžnej sumy 350.000,- eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 350.000,- eur od 01.07.2016 do zaplatenia titulom zmenkovej pohľadávky a zmenkového úroku a súčasne žiadal určiť, že záložné právo žalobcu zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 03.03.2016 zapísané vkladom č. W. XXXX/XXXX povoleným Okresným úradom Ž., katastrálny odbor, k bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam, nezaniklo a naďalej trvá a súčasne žiadal zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.
4. Na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 súd vylúčil nárok žalobcu o určenie, že záložné právo žalobcu nezaniklo a naďalej trvá na samostatné konanie.
5. Žalobca ako dôkaz predložil súdu originál vlastnej zmenky vystavenej dlžníkom MIKOMIX s.r.o. dňa 02.03.2016 na sumu 350.000,- eur na rad žalobcu bez protestu so splatnosťou 30.06.2016, Zmluvu o pôžičke zo dňa 03.03.2016, výpisy z účtu žalobcu, Dodatok č. 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 29.06.2016, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 03.03.2016, rozhodnutie Okresného úradu Ž., katastrálny odbor zo dňa 07.03.2016, návrh na výmaz záložného práva záznamom zo dňa 20.07.2016, vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva, výpis z LV č. XXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, výpis z katastra nehnuteľností pre k. ú. R. zo dňa 10.11.2016, čiastočný výpis z LV č. XXXX katastra nehnuteľností pre k. ú. R. zo dňa 09.11.2016 a výpis z LV č. XXX k. ú. R. zo dňa 09.11.2016.
6. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok pôvodne žalovaného v rade 3/ uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3Odk/137/2017 zo dňa 28.11.2017 súd uznesením č. k. 10Cb/314/2016-174 zo dňa 09.02.2018 podľa ustanovenia § 166a ods. 1 ZKR, 166b ods. 1 ZKR, 166e ods. 4 ZKR a ustanovenie § 167e ods. 1 ZKR konanie voči žalovanému v rade 3/ zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2018.
7. Žalovaní v rade 1/ a 4/ sa k podanej žalobe písomne nevyjadrili.
8. Žalovaná v rade 2/ v podaní zo dňa 24.10.2017 k podanej žalobe uviedla, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovaným o zaplatenie dlžnej sumy 350.000,- eur s príslušenstvom vnikol z podnikateľskej činnosti žalovaného 1/ a spoločnosti MIKOMIX spol. s r.o. s tým, že títo vyvíjajú úsilie o vyriešenie danej veci.
9. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval tvrdení uvedených v žalobe s poukazom na obsah predložených listinných dôkazov. Svoj nárok uplatnil voči žalovaným 1/, 2/ a 4/ ako avalistom z vlastnej zmenky vystavenej dlžníkom spoločnosťou MIKOMIX s.r.o. v prospech žalobcu ako veriteľa. Predmetná zmenka predstavuje zabezpečovaciu zmenku k pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi MIKOMIX s.r.o. zo zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi pôžičku v sume 350.000,- eur.
10. Žalovaná v rade 4/ na pojednávaní v rámci procesnej obrany voči uplatnenému nároku prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu poprela dôvodnosť žalovaného nároku. Uviedla, že predmetná zmenka mala slúžiť ako zabezpečovací inštitút k zmluve o pôžičke zo dňa 03.03.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou MIKOMIX s.r.o.. Podľa obsahových náležitostí zmenky táto bola vystavená dňa 02.03.2016 spoločnosťou MIKOMIX s.r.o. v prospech žalobcu a v deň vystavenia zmenky bola zmenka avalovaná žalovanými v rade 1/ až 4/. Žalovaná svoju procesnú obranu založila na tvrdení, že zmenka ako zabezpečovací inštitút bola vystavená skôr ako vznikol záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, ktorá bola podpísaná až následne dňa 03.03.2016. Keďže zmenka mala slúžiť ako zabezpečovací inštitút, žalovaná namietla platnosť tejto zmenky, nakoľko k vystaveniu zmenky došlo skôr ako vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje. Podľa žalovanej 4/ žalobca v konaní predložil blankozmenku, ktorá je budúcou zmenkou a až po doplnení chýbajúcich údajov v nej sa stáva plnohodnotnou zmenkou. Žalovaná namietla, že v čase podpísania zmenky avalistami, teda
aj žalovanou v rade 4/ a vystaviteľom zmenky, v zmenke chýbala zmenková suma, ktorú sú avalisti povinní zaplatiť. Vzhľadom na to, že zmenku v konaní predložil žalobca, je dôvodné sa domnievať, že údaje v blankozmenke doplnil do neúplnej zmenky žalobca napriek tomu, že v zmluve o pôžičke zo dňa 03.03.2016 chýba vyplňovacie oprávnenie žalobcu. Dohoda o vyplňovacom práve záväzne determinuje, akým spôsobom a v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci údaj do zmenky v budúcnosti doplnený. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných právnych skutočností než zo zmluvy je podľa názoru žalovanej v rade 4/ vylúčený. Blankozmenku, ktorú žalobca predložil súdu, podľa tvrdení žalovanej nie je možné považovať za správne vyplnenú blankozmenku, pretože vyplňovacie oprávnenie v čase jej doplnenia neexistovalo. S poukazom na ustanovenie čl. I § 69 Zákona zmenkového a šekového má žalovaná za to, že ak bol text zmenky zmenený, sú tí, ktorí sa na zmenku po tejto zmene podpísali, zaviazaní podľa zmeneného textu. Tí, ktorí sa podpísali prv, sú zaviazaní podľa pôvodného textu. V čase podpísania zmenky, t.j. dňa 02.03.2016 na zmenke nebola uvedená suma 350.000,- eur, nakoľko išlo o blankozmenku. Zmenková suma bola dopísaná do blankozmenky neskôr, avšak bez dohody o vyplňovacom práve, a preto žalovaná má za to, že žalovaní v rade 1/ , 2/ a 4/ nie sú z takejto zmenky zaviazaní. Vyplnením sumy na zmenku došlo z právneho hľadiska k transformácii blankozmenky na zmenku vlastnú, avšak tým, že v zmluve o pôžičke absentuje dohoda o vyplňovacom oprávnení k blankozmenke, nemôže táto zmenka zaväzovať ani dlžníkov a následne ani ručiteľov. Žalovaná preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a vykonať dôkaz výsluchom avalistov k okolnostiam podpísania blankozmenky, z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok.
11. Žalovaní v rade 1/ a 2/ namietli dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu s poukazom na dôvody prednesené právnym zástupcom žalovanej v rade 4/.
12. Vzhľadom na námietky žalovaných k okolnostiam uzavretia mimozmenkovej dohody a k obsahu dohody o vyplňovacom práve žalobca navrhol výsluch konateľa žalobcu.
13. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovaným zmenkový nárok z vlastnej zmenky bez protestu vystavenej dňa 02.03.2016 výstavcom MIKOMIX spol. s r.o., ktorá obsahuje označenie v záhlaví vlastná blankozmenka a záväzok za túto zmenku zaplatiť dňa 30.06.2016 na rad žalobcu sumu 350.000,- eur bez protestu. Zmenka je podpísaná výstavcom zmenky spoločnosťou MIKOMIX spol. s r.o. a avalistami, t. j. žalovanými 1/, 2/ a 4/. Predmetná zmenka má všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle čl. I § 75 ZZŠ, a preto súd vyhodnotil predmetnú zmenku ako platnú zmenku.
14. Podľa Čl. I § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
15. Podľa Čl. I § 77 ods. 1, 2 a 3 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.
16. Podľa Čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
17. Podľa Čl. I § 17 ods. 1, 2 ZZŠ, (1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. (2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
18. Podľa čl. I § 30 ods. 1, 2 ZZŠ (1) Zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. (2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.
19. Podľa Čl. I § 69, ak bol text zmenky zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na zmenku po tejto zmene, zaviazaní podľa zmeneného textu; tí, ktorí sa podpísali prv, sú zaviazaní podľa textu pôvodného, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa Čl. I § 47 ods. 1 a 2 ZZŠ, (1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. (2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
21. Za skutkové okolnosti nesporné v konaní, u ktorých neexitovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, je skutočnosť vystavenia vlastnej zmenky výstavcom - spoločnosťou MIKOMIX spol. s r.o., ktorej fotokópia je obsahom súdneho spisu na č. l. 28 a originál zmenky uložený v úschove súdu. Pravosť a pravdivosť vlastnej zmenky, ktorá v čase jej vystavenia mala povahu blankozmenky, predloženej žalobcom v konaní, nebola stranami spochybnená. Z tvrdení žalobcu a žalovaných ďalej vyplynulo, že žalobcom predložená zmenka má povahu zabezpečovacej zmenky k zmluve o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a dlžníkom - spoločnosťou MIKOMIX spol. s r.o. zo dňa 03.03.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.06.2016.
22. Vzhľadom na úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 438/2015 Z. z. účinnú od 23.12.2015 súd prihliadal na úpravu podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č., 191/1950 Z. z., keď žalobca uplatnil právo zo zmenky voči žalovaným ako fyzickým osobám. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že dôvody vystavenia zmenky sa viazali k podnikateľskej činnosti spoločnosti MIKOMIX s.r.o. a teda napriek postaveniu žalovaných ako fyzických osôb, vystavenie zmenky nesúviselo so spotrebiteľskou zmluvou, preto nebola na mieste aplikácia ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.
23. V rámci procesnej obrany voči žalovanému nároku žalovaní navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť s argumentáciou jej nedôvodnosti, nakoľko k podpisu zmenky došlo skôr, ako vznikol záväzok, ktorý mala predmetná zmenka zabezpečovať. Ďalším argumentom procesnej obrany je tvrdenie absentujúcej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a skutočnosti, že v čase podpisu predmetnej zmenky mala táto podobu neúplnej zmenky, v ktorej v čase jej podpisu avalistami, t. j. žalovanými, chýbala výška zmenkovej pohľadávky, a preto jej doplnením po podpise zmenky avalistami došlo k zásahu do textu listiny, ktorej obsah nemôže žalovaných platne zaväzovať.
24. Vo všeobecnosti súd poznamenáva, že pre uplatnenie práva na zaplatenie zmenkovej pohľadávky v zásade vzhľadom na povahu zmenky ako abstraktného a nesporného cenného papiera, predstavujúceho samotné právo majiteľa zmenky, postačuje jej predloženie dlžníkovi na platenie a v pomeroch sporového konania jej predloženie v origináli súdu, čo v prejednávanej veci bolo žalobcom naplnené. Zmenka ako cenný papier je svojou povahou záväzkom nesporným a abstraktným, z čoho
vyplýva, že majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje zmenkovému veriteľovi, resp. jej majiteľovi právo na zaplatenie. Pri posudzovaní jednotlivých námietok žalovaných súd vychádzal z toho, že zmenka je záväzkom zásadne nezávislým na iných právnych vzťahoch, nesporným, samostatným a abstraktným. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť zmenkových dlžníkov zaplatiť zmenkovú sumu, sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, teda majú samostatnú právnu povahu a existenciu.
25. Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu predložených listinných dôkazov, a to zmluvy o pôžičke zo dňa 03.03.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.06.2016 a originálu vlastnej zmenky, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a žalovanej v rade 4/ a výsluchmi žalovaných v rade 1/, 2/ a 4/, výsluchom svedka X. X. (pôvodne žalovaného v r. 3/), pričom z vykonaných dôkazov mal súd za nesporne preukázané, že žalobcom predložená zmenka plní zabezpečovaciu funkciu k pohľadávke žalobcu zo zmluvy o pôžičke, ktorá v čase jej vystavenia bola neúplnou zmenkou a ku ktorej podpisu a vystaveniu došlo pred podpisom zmluvy o pôžičke zo dňa 03.03.2016.
26. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zmenka nie je k zabezpečenému záväzku v pozícii akcesorického alebo subsidiárneho záväzku, čo znamená, že predstavuje samostatný záväzok, nezávislý od kauzálneho vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Zmenka ako cenný papier inkorporuje všetky práva a povinnosti účastníkov zmenkových vzťahov a vzniká momentom, kedy obsahuje všetky jej podstatné náležitosti a je riadne uvedená do obehu. Pre výklad zmenky je rozhodujúci obsah zmenkovej listiny a je preto vecou účastníkov zmenkovo-právnych vzťahov, akým spôsobom naplnia abstraktný charakter zmenky a ako upravia podmienky a prípadné zmeny jej uplatnenia. To, akú funkciu plní zmenka vo vzťahu k základnému pomeru účastníkov, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky, určuje dohoda strán zmenkového vzťahu, ktorá je označovaná ako mimozmenková dohoda. Zabezpečovacia zmenka na rozdiel od platobnej prípadne sankčnej zmenky predpokladá, že pokiaľ bude na kauzálnu pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečuje, riadne plnené, zmenka nebude vôbec využitá. Zabezpečovacia zmenka tak má byť spravidla použitá veriteľom len v prípade, ak nie je riadne a včas splnený kauzálny záväzok. V prípade zabezpečovacej zmenky tak zmenka plní funkciu prostriedku zabezpečenia inej pohľadávky dlžníka alebo tretej osoby, to znamená, že slúži ako možný zdroj náhradného uspokojenia, ak dlžník svoj kauzálny záväzok riadne a včas nesplní.
27. Abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov znamená, že v zmysle ustanovenia § 17 ZZŠ len za určitých podmienok zákonná úprava pripúšťa, aby dlžník sa mohol proti povinnosti zaplatiť zmenku brániť aj tzv. kauzálnymi námietkami a za predpokladu, že takéto námietky v konaní preukáže. Zo žalobcom predloženej zmenky vyplýva, že žalovaní zmenku podpísali ako avalisti, pričom v prípade žalovaných v rade 1/ a pôvodne v rade 3/ je možné predpokladať, že svoj ručiteľský záväzok žalovaní prevzali z titulu konateľov obchodnej spoločnosti, ktorá zmenku vystavila. Napriek uvedenému sa podpisom zmenky per aval žalovaní stali samostatnými dlžníkmi, nezávislými od vystaviteľa zmenky. Podpisom tejto zmenky v postavení avalistov sa žalovaní majiteľovi zmenky zaručili, že zmenku zaplatia a podľa ustanovenia čl. I § 32 v spojení s ustanovením § 77 ods. 3 ZZŠ sa podpisom zmenky stali zaviazaní rovnako ako vystaviteľ zmenky, za ktorého sa zaručili. Podpisom zmenky per aval vzniká samostatný ručiteľský záväzok, ktorý nie je viazaný na osobu, za ktorú sa avalista zaručil, ale podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ avalista garantuje zaplatenie zmenky ako celok a len k tejto zmenke je záväzok avalistov akcesorický.
28. K námietke podpisu blankozmenky pred vznikom kauzálnej pohľadávky súd uvádza, že vznik zmenky, ktorá plní zaisťovaciu funkciu, nie je viazaný na kauzálny záväzok. Ako už bolo uvedené vyššie, zmenka ako cenný papier v sebe stelesňuje záväzok výstavcu a vzniká tým, že je riadne vyplnená a uvedená do obehu. Takáto zmenka môže platne vzniknúť a existovať skôr, ako vznikol neskôr zabezpečený záväzok. To znamená, že zmenka môže platne vzniknúť skôr, ako nadobudne zaisťovaciu funkciu k inému kauzálnemu vzťahu. Uvedené skutočnosti vyplývajú práve z nedostatku akcesoričnosti a subsidiarity zmenky ku kauzálnemu vzťahu, keďže zmenka predstavuje celkom nezávislý a abstraktný záväzok z cenného papiera. Žiadna zmenka k svojej platnej existencii nevyžaduje, aby bola v akomkoľvek funkčnom vzťahu k inému kauzálnemu vzťahu. Preto aj dlžníci zo zmenky nemusia byť dlžníkmi z kauzálnych vzťahov, čo je rovnako dôsledkom prísnosti, nespornosti a abstraktnosti tohto záväzku. Funkciu zabezpečovacej zmenky zmenka získava dohodou účastníkov, ktoré sa vzťahujú k okolnostiam vystavenia zmenky. Čiže ak medzi účastníkmi dôjde k uzavretiu dohody, že zmenkou
sa zabezpečí hoci aj budúci záväzok, takouto dohodou sa predpokladá vznik zmenky so zaisťovacou funkciou. Ale ani takáto dohoda nemá vplyv na abstraktnosť a nespornosť zmenky, pričom okolnosť, že zmenka bude plniť zaisťovaciu funkciu sa prejavuje v okruhu kauzálnych námietok, ktorými sa môžu dlžníci zo zaisťovacej zmenky brániť proti povinnosti na zmenku plniť. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť podpisu blankozmenky, ktorá sa po jej doplnení stala úplnou zmenkou, v čase pred vznikom kauzálnej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, nemá vplyv na platnosť zmenky a povinnosť zmenkových dlžníkov na zmenku plniť.
29. K námietke nedostatku dohody o vyplňovacom práve súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie čl. I § 10 ZZŠ. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákonná úprava predpokladá zmenku pri vydaní neúplnú, ktorou ten, ktorý sa na zmenku podpíše a vydá neúplnú zmenku majiteľovi, poskytne oprávnenie podľa dohodnutých podmienok do neúplnej listiny doplniť údaje tak, aby tretia osoba doplnením blankozmenky spôsobila vznik zmenečnej obligácie a teda vznik platnej zmenky. To predpokladá, že chýbajúce náležitosti boli v nej vynechané s úmyslom, že budú doplnené neskoršie, a že tretej osobe patrí právo doplniť blankozmenku. Majiteľ blankozmenky je potom oprávnený doplniť ju chýbajúcimi podstatnými náležitosťami tak, aby vznikla platná zmenka. Normálnym predpokladom vzniku doplňovacieho práva je dohoda medzi podpisovateľmi a osobou, ktorej bola vydaná blankozmenka, pričom forma takejto dohody nie je zákonom predpísaná. Takáto dohoda môže nastať aj mlčky, napríklad keď pri poskytnutí pôžičky odovzdá dlžník veriteľovi blankoakcept. Teda v čase podpísania blankozmenky v nej nemusí byť určená výška zmenkovej sumy, splatnosť, platobné miesto a podobne. Ak nevyplýva nič z dohody strán, resp. z doplňovacieho vyhlásenia, zmenka musí byť doplnená v rámci oprávnenia jej majiteľa daného jej doplňovacím právom, pričom rozhodujúci je právny pomer, na ktorého podklade zmenka bola vydaná a obsah neúplnej listiny a na nej učineného vyhlásenia, ktoré majiteľ nesmie doplnením zmeniť. Zásadne platí, že majiteľ zmenky musí vyplniť blankozmenku tak, ako to zodpovedá zvykom v zmenkovom styku, preto nesmie v nej doplniť chýbajúci údaj, resp. náležitosť spôsobom, ktorý by neodôvodnene a mimoriadne zhoršil právne postavenie podpisovateľa. Teda aj v situácii, že medzi podpisovateľmi blankozmenky a treťou osobou nedošlo k výslovnému uzavretiu dohody o vyplňovacom práve, ak vznik blankozmenky súvisel s predpokladaným uzavretím zmluvy o pôžičke, je obsah zmluvy o pôžičke rozhodujúcim základom pre obsah vyplňovacieho oprávnenia majiteľa zmenky. Toto oprávnenie je limitované len pravidlami zmenkového styku a skutočnosťou, že chýbajúce údaje do blankozmenky je majiteľ zmenky oprávnený doplniť len spôsobom, ktorý by nemal mať mimoriadne negatívny dopad na postavenie podpisovateľov blankozmenky. Takéto tvrdenia však v rámci procesnej obrany uvádzané žalovanými neboli.
30. Teda ak žalovaní podpísali neúplnú zmenku, ktorú vydali jej majiteľovi, poskytli majiteľovi zmenky oprávnenie blankozmenku doplniť v časti chýbajúcich údajov a pokiaľ súčasne nedohodli podmienky jej vyplnenia, majiteľ zmenky je pri vyplnení blankozmenky limitovaný len pravidlami zmenkového styku, zmenkovými zvyklosťami a zásadami slušnosti v zmenkových vzťahoch (zmenková slušnosť) a rámcom kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viaže, ktorých porušenie v konaní nebolo žalovanými namietané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd námietku absencie dohody o vyplňovacom oprávnení žalobcu v zmluve o pôžičke zo dňa 03.03.2016 vyhodnotil ako nedôvodnú, ktorá nezbavuje zmenkových dlžníkov povinnosti na zmenku plniť.
31. K námietke zmeneného textu zmenky vo väzbe na čl. I § 69 ZZŠ súd konštatuje, že predmetné zákonné ustanovenie rieši otázku záväznosti zmien textu zmenky voči osobám, ktoré sa na zmenku podpísali podľa toho, kedy došlo k zmene na zmenke a to tak, že tí, ktorí sa podpísali po zmene zmenky, sú zodpovední podľa zmeneného textu. Tí, ktorí sa podpísali pred tým, podľa textu pôvodného. Ustanovenie § 69 nerozlišuje, či text zmenky bol zmenený úmyselne alebo náhodou, avšak nepatrí sem prípad neoprávneného vyplnenia niektorej zmenkovej náležitosti, ak sa zmenka odovzdala v nevyplnenom stave (v zmysle ustanovenia čl. I § 10 ZZŠ). V prípade, ak zmenka bola majiteľom zmenky doplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, takýto postup majiteľa zmenky zakladá kauzálnu námietku zmenkových dlžníkov za súčasného splnenia ďalších predpokladov stanovených zákonom. Takéto porušenie dohody však nevyvoláva účinky zmeny textu listiny podľa ustanovenia čl. I § 69 ZZŠ, a preto predmetné ustanovenie nie je možné aplikovať na daný skutkový stav. Súd preto aj túto námietku žalovaných vyhodnotil ako nedôvodnú, ktorá nemá vplyv na existenciu zmenkovej obligácie žalovaných.
32. Žalovaný v rade 1/ okrem vyššie označených námietok uviedol, že zmenková suma, ktorá mala byť do zmenky doplnená, mala vychádzať z aktuálnej výšky dlhu dlžníka, avšak žalovaný 1/ neuviedol
žiadne tvrdenia o tom, v akej výške mala byť zmenková suma v konkrétnom prípade doplnená. Námietku žalovaného 1/ súd vyhodnotil ako námietku porušenia dohody o vyplňovacom práve, ktorá však súčasne popiera tvrdenie žalovanej 4/, že dohoda o vyplňovacom práve uzatvorená nebola. Ak je zmenka vyplnená v rozpore so zmluvou, hovoríme o excesnom vyplnení blankozmenky, ktoré však nezakladá neplatnosť zmenky, pretože zmenka zostáva formálne platnou. Námietkou nesprávneho vyplnenia zmenky sa dlžník zo zmenky bráni voči plateniu na zmenku, ktorá predstavuje tzv. relatívnu námietku. Žalovaný 1/ však nešpecifikoval, či v posudzovanej veci došlo ku kvantitatívnemu excesu alebo kvalitatívnemu excesu a pokiaľ svoju obranu viazal len na obsah dohody o vyplňovacom práve a tvrdenie o jej porušení, z takejto procesnej obrany žalovaného nevyplýva, v akom rozsahu je nesprávne doplnenie zmenkovej sumy žalovaným napádané, t.j. ako majiteľ zmenky porušil mimozmenkovú dohodu. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a jeho výšku, pričom dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti námietok žalovaných proti povinnosti na zmenku plniť spočíva výlučne na žalovaných (k určitosti námietok Rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 29.03.2004, sp. zn. 9 Cmo 7/2003)
33. Vzhľadom na povahu zmenky, ktorá predstavuje samostatný záväzok, ktorý nie je k zaistenej povinnosti akcesorický, táto umožňuje aj iných účastníkov zmluvy o zaistení kauzálnej pohľadávky zmenkou. Nie je preto výnimočné, že veriteľ s dlžníkom uzatvorí zmluvu o zaistení pohľadávky zmenkou, pričom zmenku nemusí podpísať dlžník a odovzdať k zaisteniu pohľadávky veriteľovi, ale môže odovzdať veriteľovi zmenku podpísanú iným dostatočne solventným dlžníkom, príp. ďalším avalistom, t. j. treťou osobou, ktorá spravidla nie je účastná ani dohody o zaistení pohľadávky s veriteľom. Takáto osoba spravidla ani okolnosti kauzálnej pohľadávky nepozná. Z hľadiska veriteľa je preto dostatočným dôvodom existencie zmenky dostatočná zmluva s kauzálnym dlžníkom. V zmysle čl. I § 30 ZZŠ zmenkové rukojemstvo zabezpečuje zaplatenie zmenky. Jedná sa teda o zabezpečenie záväzkov zmenečných z danej zmenky a to platí aj o zmenkách, ktoré plnia zaisťovaciu funkciu. Zmenečný záväzok avalistu je teda akcesorický len ku zmenke, a preto existencia tohto záväzku súvisí len s platnosťou a existenciou zmenky a taktiež s formálnym zmenečným záväzkom určitého zmenečného dlžníka. Takéto rukojemstvo je len abstraktným zmenečným rukojemstvom, ktorého predpokladom je určitá zmenečná zmluva, to znamená, že avalistu niekto na podpis zmenky vyzval a avalista s týmto súhlasil alebo prípadne sám ponúkol podpis zmenky (blankozmenky) a jeho ponuka bola prijatá. Teda zásadne nie je vylúčené, že k podpisu zmenky v postavení avalistu dôjde na základe dohody avalistu a výstavcu vlastnej zmenky a v takom prípade ani žiadna zmluva medzi veriteľom zmenky a avalistom nemusí byť uzatvorená. V takom prípade chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu i proti prvému majiteľovi zmenky, t. j. proti remitentovi. Aby mohol mať avalista proti remitentovi akékoľvek kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z jeho vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda spravidla zo zmluvy, ktorej existenciu a obsah musí avalista v rámci podaných námietok tvrdiť a preukázať. Pokiaľ žalovaný 1/ zmenku podpísal ako konateľ za vystaviteľa a tiež vo svojom mene ako ručiteľ, podpisom zmenky per aval sa žalovaný 1/ stal samostatným dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky, pričom podpisom zmenky per aval sa majiteľovi zmenky zaručil, že zmenku zaplatí a podľa čl. I § 32 v spojení s ustanovením § 77 ods. 3 ZZŠ sa tým stal zaviazaný rovnako ako vystaviteľ zmenky, za ktorého sa zaručil. Podpisom zmenky per aval tak vznikol samostatný ručiteľský záväzok, ktorý nie je viazaný na osobu, za ktorú sa avalista zaručil a preto žalovaní ako avalisti garantujú zaplatenie zmenky ako celok a len k tejto zmenke je ich záväzok akcesorický.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil námietky žalovaných v rade 1/, 2/ a 4/ ako nedôvodné, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. V zmysle ustanovenia čl. I § 47 ods. 1 a § 48 ods. 1 súd zaviazal žalovaných ako avalistov, ktorí žalobcom predloženú zmenku opatrili rukojemským prejavom (svojim podpisom), a ktorí sú žalobcovi ako majiteľovi zmenky zodpovední solidárne, zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu spolu so zmenkovým 6%- ným úrokom tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
35. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovaným v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).