Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: OQEMA, s.r.o., so sídlom Prievidza, J. Kalinčiaka 5, IČO: 36 326 089, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101961038/2017 zo dňa 14. septembra 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 101961038/2017 zo dňa 14. septembra 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100485928/2017 zo dňa 16.03.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 29.008 eur na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobie jún 2014.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na skutkový stav a na to, že žalovaný na strane 12-19 svojho rozhodnutia sformuloval východiská, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozhodnutia správcu dane tak, že nebol preukázaný pôvod tovaru, preprava tohto tovaru a ani prevod vlastníckeho práva od jeho dodávateľa. Ďalej boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužívajúce konanie realizované za účelom získania daňovej výhody na niektorom stupni obchodného reťazca, pričom žalobca o tomto mal vedieť. K uvedenému žalobca namietal, že samotný žalovaný na strane 16 svojho rozhodnutia potvrdil, že nie je zodpovedný za skutočnosť, či a ako si jeho obchodní partneri plnia svoje zákonné povinnosti vo vzťahu ku správcovi dane. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že nezodpovedá za skutočnosti, či jeho dodávatelia, resp. odberatelia evidujú príslušné faktúry vo svojom účtovníctve, podávajú riadne a včas daňové priznania, komunikujú so správcom dane v požadovanej kvalite, riadne nahlasujú nadobudnutie tovaru z iného členského štátu alebo sú osobitne registrované v zmysle príslušných daňových predpisov. Takéto zistenia môžu byť spôsobilé založiť podozrenie, či vybraným subjektom porušenia povinností boli spôsobilé privodiť neoprávnenú daňovú výhodu, avšak bez ďalšieho nespôsobujú porušenie daňových povinností samotným žalobcom. Ak aj určité zistenia správcu dane založili pochybnosť o časti kontrolovaného obchodného reťazca, nie je možné označiť celý tento reťazec za podvodný, ale je potrebné skúmať individuálne prípadnú účasť obchodných spoločností na konaní, ktoré by mohlo vykazovať znaky podvodu. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na obsah svojho

odvolania proti rozhodnutiu správcu dane, v ktorom podrobne rozobral judikatúru Súdneho dvora k tejto otázke.

3. Žalobca poukázal na to, že žiadnu zo skutočností, ktoré správne orgány konštatovali nebolo možné predvídať v čase uskutočnenia kontrolovaného obchodu a teda ju ani nie je možné vyhodnotiť v jeho neprospech. Zdôraznil, že žalovaný a správca dane sa ho snažia sankcionovať ako jediný subjekt obchodného reťazca, ktorý je slovenským daňovým rezidentom a stále vykonáva svoju činnosť. Mal za to, že správne orgány veľmi nedôsledne rozlišujú medzi skutočnosťami, ktoré mu boli známe v čase uskutočňovania obchodov a skutočnosťami, ktoré zistil správca dane. Žalobca označil doklady, ktoré správcovi dane predložil, pričom po materiálnej stránke preukázal realizáciu obchodov aj svedkami, výpismi z účtu. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že obchody prebiehali štandardnou formou, obvyklou pre obchodných partnerov v danom mieste a čase.

4. Žalobca namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov - vodičov, ktorí mali vykonať prepravu a nevyžiadal si ani záznamy z mýtneho systému. Vykonanie týchto dôkazov je o to dôležitejšie, že správca dane vo svojom rozhodnutí úplne vylúčil spôsobilosť spoločnosti Corsano s.r.o. realizovať prepravu. Žalobca opakovane poukázal na formalistický prístup správcu dane k doplneniu dokazovania ako aj skutočnosť, že ukončenie dokazovania bolo podľa jeho názoru ukončené v dôsledku uplynutia lehoty na rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na to, že svedkovi Kerekesovi bola pôvodne stanovená lehota 10 dní na predloženie určitých podkladov, avšak následne 4 dni po jeho výsluchu bolo dokazovanie ukončené. Úvahy žalovaného o nedôveryhodnosti obchodovania žalobcu s potravinárskym materiálom a nepravdepodobnosti kontaktovania žalobcu spoločnosťou z Českej republiky považoval za tendenčné, nakoľko v konaní niekoľkokrát uvádzal, že je zástupcom českej spoločnosti Eurošarm s.r.o. na slovenskom trhu a od septembra 2010 spadá pod nemeckú medzinárodnú skupinu Overlack AG Nemecko. Ako etablovaná spoločnosť disponuje internetovou stránkou a sieťou kontaktov v tuzemsku aj zahraničí, ktorá je výsledkom jej dvanásťročného pôsobenia na trhu.

5. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, ako aj postup žalovaného, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal a preto žiadal rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ až f/ SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach sa javí celý obchod ako účelový, realizovaný s cieľom získať daňovú výhodu na niektorom stupni obchodného reťazca, pričom žalobca vzhľadom na všetky okolnosti o tomto konaní mohol vedieť a to aj vzhľadom k tomu, že daňovú výhodu týmto obchodom získal práve on. Poukázal na zistený reťazec spoločností, prepravu tovaru mala uskutočniť spoločnosť Corsano s.r.o. Za prepravnú spoločnosť Corsano s.r.o. vystupoval Z.. X., ktorý v čase uskutočnenia predmetných obchodov nebol konateľom tejto spoločnosti. Zároveň vystupoval aj za českú spoločnosť ACETUM INVEST, s.r.o., ktorá mala byť odberateľom tovaru od žalobcu, a ktorá si prepravu aj objednala, čo sa javí nelogické, keďže preprava bola postupne fakturovaná spolu s tovarom. Ani žalobca a ani jeho dodávateľ si prepravu neobjednali. Tovar mal byť prepravovaný zo skladu v Rožňave, avšak žalobca a ani jeho dodávateľ (a subdodávateľ) nemali k tomuto skladu žiaden vzťah. Nie je zrejmé odkiaľ sa tovar do tohto skladu dostal. Taktiež Z.. X., ktorý mal byť pri nakládke tovaru už vtedy ako prepravca vedel, že tovar je určený českej spoločnosti ACETUM INVEST s.r.o. a má byť prepravený priamo do Maďarska. Jediným dôvodom fakturačne tento tovar presunúť medzi spoločnosťami LEGOS, s.r.o. - L.A.S. Company, s.r.o.- žalobca (umelo vložené spoločnosti) sa tak javí získanie daňovej výhody. Žalovaný poukázal na to, že tieto spoločnosti bežne neobchodujú s potravinárskou komoditou.

7. Žalobca v následnom vyjadrení zdôraznil, že domnienky, subjektívne očakávania a názory žalovaného týkajúce sa jeho možnej účasti na údajnom podvodnom konaní v obchodnom reťazci tak, ako sú uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí a vyjadrení k správnej žalobe, nemajú oporu v zisteniach a výsledkoch daňovej kontroly. Mal za to, že žalovaný sa účelovo snaží vyvolať dojem, že žalobca si vyberá istý pochybný typ obchodných partnerov, čo žalobca vyvracal tým, že jeho zisk má stúpajúcu tendenciu. Takýto stav by nebolo možné dosiahnuť výberom pochybných obchodných partnerov. Pokiaľ išlo o to, že či bol Z.. X. oprávnený konať za spoločnosť ACETUM INVEST s.r.o., resp. Corsano s.r.o. tak poukázal na to, že tomuto svedkovi bola určená lehota na preukázanie tejto skutočnosti, avšak nakoniec správca dane bez akéhokoľvek dôvodu pred vypršaním tejto lehoty dokazovanie ukončil.

8. Následne sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že čestné vyhlásenie Z.. X., ktoré predložil žalobca správcovi dane obsahovalo len vyjadrenie tejto osoby ako sprostredkovateľa. Nevyplývalo z neho, že by mal Z.. X. konať aj za spoločnosť O. s.r.o.. Prepravy tovaru preveroval správca dane už počas daňovej kontroly, a to prostredníctvom dožiadaní. Bolo pritom zistené, že ide o nekontaktný daňový subjekt, a preto nebolo možné prepravu tovaru v zmysle predložených CMR preveriť. Z.. X. bol potom vypočutý vo vyrubovacom konaní. Svoje tvrdenia však nevedel podložiť žiadnymi dokladmi.

9. Po začatí konania došlo k zmene obchodného mena žalobcu na OQEMA, s.r.o. (predtým SLOVCHEMA distribution, s.r.o., so sídlom Prievidza, A. Stodolu 8/12, IČO: 36 326 089).

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný. Po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu, správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali). Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.

11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 07.05.2015 správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až jún 2014. V zdaniteľnom období jún 2014 si žalobca uplatnil aj odpočítanie dane v sume 29.008,- eur z dodávateľských faktúr č. 2014/52 až 2014/55 od dodávateľa L.A.S. Company, s.r.o., Bratislava, ktorej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť KOEF, s.r.o., Bratislava za dodávku paštét rôzneho druhu, pričom vo faktúrach je deklarovaná aj prefakturácia dopravy. Žalobca si uplatnil zároveň aj oslobodenie od dane z deklarovaného intrakomunitárneho dodania predmetného tovaru (§ 43 zákona o DPH) v celkovej hodnote 150.933,- eur na základe odberateľských faktúr pre českého odberateľa ACETUM INVEST s.r.o., Praha.

12. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v totožnej veci ako tej, ktorá je predmetom tohto konania už rozhodoval.

13. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

14. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. 13S/82/2017 rozsudkom zo dňa 7. marca 2018, č.k. 13S/82/2017-119 zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o dovyrúbení DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2014, keď žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od totožnej dodávateľskej spoločnosti ako v prejednávanej veci - L.A.S. Company s.r.o. za dodávky paštét rôzneho druhu a zároveň si žalobca uplatnil aj oslobodenie od dane z deklarovaného intrakomunitárneho dodania predmetného tovaru pre toho istého odberateľa - ACETUM INVEST s.r.o. Praha (§ 43 zák. o DPH). Podkladom pre rozhodnutie boli skutočnosti zistené pri daňovej kontrole u žalobcu na obdobie január až jún 2014 a vo vyrubovacom konaní, t.j. totožné ako v prejednávanej veci. Preto s poukazom na vyššie cit. ust. § 140 SSP správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 13S/82/2017-119 a jeho odôvodnenie, z ktorého uvádza:

15. „Správny súd dospel k záveru, že nevykonaním dokazovania, ktoré požadoval žalobca došlo k porušeniu jeho práva, pričom takéto porušenie zakladá nezákonnosť rozhodnutia, ktoré viedlo k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Za situácie, keď správne orgány spochybnili dodanie tovaru od dodávateľskej spoločnosti L.A.S. Company, s.r.o. a vlastnícke právo tohto dodávateľa k predmetnému tovaru ako aj samotnú prepravu tovaru, je zrejmé, že žalobca sa snažil takýmto spôsobom preukázať reálnosť dodania tovaru a skutočnosť, že jeho dodávateľ, resp. subdodávateľ s tovarom disponoval ako vlastník, rovnako ako skutočnosť kam bol tovar prepravený, a aké boli okolnosti realizácie prepravy. Napriek uvedenému však správca dane odmietol tieto dôkazy vykonať. Žalovaný sa s odvolacou námietkou, ktorá smerovala k nezákonnosti postupu správcu dane, ktoré spočívalo v

takomto nevykonaní navrhovaných dôkazov vysporiadal tak, že v podstate popredu vyjadril, že nemôžu prispieť k objasneniu podstaty veci. Je však zrejmé, že výsluch šoférov spolu s informáciami z mýtneho systému môžu prispieť k objasneniu reálnosti dopravy a tým aj reálnosti obchodov v rámci reťazca. Správca dane ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní posudzovali a vychádzali aj zo skutočností, ktoré sa týkali spoločností, ktoré neboli v priamom obchodnom styku so žalobcom, avšak mali participovať vo vyššie uvedenom dodávateľskom reťazci. Práve zo skutočností, ktoré sa týkali týchto spoločností správca dane a žalovaný učinili skutkové závery, ktorými potom v konečnom dôsledku pri právnom posúdení veci spochybnili právo žalobcu na odpočítanie dane a oslobodenie od dane. Za tejto situácie je možné len výnimočne možné odmietnuť vykonanie dôkazov, ktoré sa ich týkajú. Rovnako správny súd poukazuje na to, že žalobca predložil správcovi dane svoje účtovníctvo, teda predložil všetky doklady, ktoré mal vo svojej dispozícii. Je zrejmé, že za danej situácie budú navrhované dôkazy mimo jeho účtovníctva, tak ako je tomu v prejednávanej veci. S poukazom na to, že v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte je nanajvýš dôležité, aby mu bolo zo strany správnych orgánov umožnené splniť svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia.

Žalovaný sa okrem toho vyjadril vo svojom rozhodnutí aj k účelovosti deklarovaných obchodov v rámci obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu a vedomosti žalobcu o nej. Správny súd konštatuje, že spoločným znakom konceptu zneužitia práva v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora je, že mieri na tzv. umelé situácie, keď fyzické či právnické osoby zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie výhody plynúcej z únijného práva, bez toho, aby formálne porušili právne normy. Ide teda o prípady, keď aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právom, nedôjde k dosiahnutiu cieľa týchto noriem. Za zneužitie je považovaná situácia, keď zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že hlavným účelom dotknutých plnení bolo získanie daňových zvýhodnení. Napriek splneniu formálnych podmienok stanovených relevantnými ustanoveniami smernice o DPH a vnútroštátnych predpisov, ktoré túto smernicu vykonávajú by bolo poskytnutie daňového zvýhodnenia v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Je preto potrebné zistiť skutočný obsah a význam dotknutých plnení a pričom je možné zobrať od úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, hospodárske alebo personálne vzťahy medzi subjektmi účastniacimi sa na pláne na znížení daňovej záťaže (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21. 02. 2006, Halifax, C-255/02, odst. 73-75 a 81). Za zneužitie práva je preto možné vo všeobecnosti označiť obchádzanie zmyslu a účelu právnych noriem, bez toho, aby muselo dôjsť ku konaniu v rozpore s ich znením.

Naopak podvodom na DPH dochádza k porušeniu právnych noriem. Podvody na DPH môžu mať rôzne formy. Ako poznamenal generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo svojom stanovisku k spojeným veciam Kittel a Recolta (C-439/04 a C-440/04, odst. 35), v skutočnosti existujú varianty tak neobvyklé alebo spletité, ako je predstavivosť tých, ktorí ich pripravujú. Vo všetkých prípadoch ide v podstate o to, že nie je určitá čiastka odvedená získaná ako DPH. Jedná sa teda o dva odlišné spôsoby ako neoprávnené získať daňový prospech. Z úvahy žalovaného nie je bez pochybností či malo ísť o zneužívajúce alebo podvodné konanie, tak ako vyplýva z konštantnej judikatúry Súdneho dvora. Nárok na odpočet dane je chránený za situácie, keď platca dane nevedel a s prihliadnutím ku všetkým objektívnym okolnostiam ani nemohol vedieť o zámere krátiť daň. Za tejto situácie je namieste trvať na tom, že každé plnenie musí byť zohľadnené samo o sebe a povaha určitého plnenia v reťazci dodávok sa nemôže meniť na základe predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Pravidlo, že každé plnenie je treba posudzovať samostatne a samo o sebe, bez ohľadu na jeho účel alebo výsledky, totiž vychádza z požiadavky, aby spoločný systém DPH bol neutrálny, a zo zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby používanie únijných právnych predpisov bolo pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje predvídateľné.

Zásada daňovej neutrality bráni všeobecnej diferenciácii medzi legálnymi a protiprávnymi plneniami. Preto subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré od nich môžu byť rozumne vyžadované, aby sa uistili, že ich plnenia nie sú súčasťou podvodu, bez ohľadu na to či sa jedná o podvod na DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť dôverovať legalite uvedených plnení, bez toho, aby riskovali stratu svojho nároku na odpočet DPH odvedenej na vstupe (rozsudok zo dňa 11.05.2006 Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological Industries a další, C-384/04, Sb. rozh., s. I 4191, bod 33). Rozsudky Súdneho dvora umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Pokiaľ by obchodníci konajúci v nevedomosti o tom, že sa stali súčasťou podvodného reťazca, nemali nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, niesli by najmä oni náklady podvodu. Také riešenie by ohrozilo ich právnu istotou.

V predmetnej právnej veci žalovaný konštatoval, že sa obchodovanie v obchodnom reťazci realizovalo za účelom získania daňovej výhody, avšak (ako bolo uvedené vyššie) nie je z úvahy žalovaného zrejmé či malo ísť o zneužívajúce alebo podvodné konanie a v nadväznosti na uvedené, o ktoré konkrétne skutkové zistenia je uvedený záver opretý. Žalovaný spochybnil prepravu tovaru, jednotlivých obchodníkov a nadobudnutie vlastníckeho práva medzi nimi, pričom nie je zrejmé či mal za to, že išlo iba o fakturačné obchody bez toho, aby bol tovar na ktoromkoľvek stupni reťazca dodaný alebo malo ísť o situáciu, keď tovar existoval a nie je spochybnené jeho dodanie, avšak niektoré spoločnosti, ktoré boli súčasťou reťazca boli do neho zapojené umelo. Za takejto situácie nie je možné jeho úvahu riadne podrobiť súdnemu prieskumu.“

16. S poukazom na vyššie uvedené správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods.1 d), g), SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).