Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5C-22-2017.pdf
PDF · 80.99 KB
No categories available
5C/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: C. Y., X.. XX.XX.XXXX, L.: L. XXX/XX, D., zast.: JUDr. Gejza Sidó, advokát so sídlom: Malá 13, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému : P. M. R., C..R.., A.: XX XXX XXX, R. R.: V. XXXX/XXX, XXX XX J., o zaplatenie 1.837,26 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.837,26 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou dňa 16.05.2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.1 Obč. zák., získané žalovaným plnením zo strany žalobcu bez právneho dôvodu, keď tunajší súd rozsudkom dňa 29.06.2015, č.k. XXC/XX/XXXX-XX, zamietol nárok žalovaného na zaplatenie nedoplatku na úvere poskytnuté žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 11.09.2003, pre absenciu zákonom stanovených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere§4 ods. 2 písm. i/ a §4 ods.5 zákona č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď konštatoval, že z poskytnutého úveru 3858,88€, žalobca uhradil 5696,14€, kde rozdiel 1.837,26 € prestavuje majetkový prospech žalovaného , získaný bez právneho dôvodu.
2. Žalovaný mal za to, že neboli splnené zákonné dôvody na vydanie bezdôvodného obohatenia a vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získané z úverovej zmluvy, ktorý si žalobca uplatnil za čas pred 16.05.2014, keď žaloba bola podaná dňa 16.05.2017.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu XXC/XX/ XXXX, na základe ktorého zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu bola žaloba na zaplatenie pohľadávky, uplatnená v danom konaní žalobcom, v tomto konaní vystupujúci ako žalovaný, na zaplatenie istiny 1.528,72€ s príslušenstvom zamietnuté z dôvodu konštatovania súdu , že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá dňa XX.XX.XXXX J. Č..XXXXXXXXXX, poskytujúca úverový rámec 1.493,73€ je bez úročná a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods.3 písm. a zákona č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve absentoval údaj o výške RPMN, údaj o výške, počte splátok istiny, úroku a poplatkov, ako aj údaj o výške úroku z poskytnutého úveru v zmysle § 4 ods.5 citovaného zákona, keď tieto úroky veriteľ nemôže požadovať od spotrebiteľa. Podľa výpisu čerpania úveru bola
predpísaná istina 3858,88€, keď žalobca, v tom spore žalovaný, zaplatil celkom 5696,14€, žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie rozdielu 1528,72€, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.8.2015.
4. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
5. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
6. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
7. Podľa § 205 Civilného sporového poriadku, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
8. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
9. Vzhľadom na konkrétny prípad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď súd v inom rozhodnutí, ktorého pravdivosť nebola spochybnená, rozsudok vo veci XXC/XX/XXXX nadobudol právoplatnosť ku dňu 11.08.2015, keď žalovaný v danom konaní odvolanie nepodal, je pre súd v tejto veci záväzný, z ktorého záveru súd vychádzal pri posúdení opodstatnenosti nároku a v ďalšom dokazovanie v tomto smere nevykonával. Súd v danom rozsudku, nepriznal žalobcovi, v tomto konaní žalovaný, nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov. Žalobcom uplatnení nárok tým v danom konaní bol neopodstatnený, žalovaný v tom konaní plnil nad rámec dôvodného plnenia čo do istiny 3858,88 €, pričom dlh preplatil, keď uhradil celkom na splátkach 5696,14€. Rozdiel predstavoval sumu 1837,26 €, ktoré plnenie bol žalovaný povinný vydať.
10. Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa § 107 ods.1 a 2 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
12. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 13. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou žalobou, kompenzačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium.
14. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody . Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej lehote , ako aj v objektívnej lehote . Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
15. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.
16. Žalobca sa dozvedel o tom, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, až právoplatnosťou rozsudku vo veci XXC/XX/XXXX, teda dňom 11.08.2015.Žalobu podal dňom 16.05.2017, teda ešte pred uplynutím dvojročnej subjektívnej doby, ktorá by uplynula ku dňu 11.08.2017 a počas plynutia trojročnej objektívnej doby, ktorá nemohla začať plynúť skôr než ako dvojročná subjektívna doba.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď nárok žalobcu premlčaný nebol, súd z dôvodov uvedených v ods.8 a 9 odôvodnenia, vyhovel nároku a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.
18. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Vzhľadom na úspešnosť žalobcu v konaní súd mu priznal náhradu trov v plnej výške, keď trovy konania si žalobca uplatnil len z istiny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)