Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-402-2017.pdf
PDF · 103.58 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/402/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00 001 350, zast.: JUDr. Peter Mašek, advokát so sídlom Boušova 792, 190 14 Praha9, Česká republika proti žalovanému: R. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Ď. XXX, XXX XX Ď., v konaní o zaplatenie 20.010,97 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 20.010,97 Kč, kapitalizovaný úrok z úveru 632,46 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1.543,97 Kč, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 20.010,97 Kč od 19.08.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy tohto konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.09.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 20.010,97 Kč, kapitalizovaný úrok 3.954,25 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1.543,97 Kč., spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 20.010,97 Kč od 19.08.2017 do zaplatenia a s úrokom vo výške 18,90% ročne zo sumy 20.010,97 Kč od 19.08.2017 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 11.12.2015 zmluvu č. 008197533R, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 20.000 Kč. Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu č. 273007857/0300 s poskytnutým úverovým limitom. Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných anuitných splátkach. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so splácaním. Žalobca preto vyhlásil všetky pohľadávky zo Zmluvy za splatné ku dňu 30.09.2016. Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny 19.710,97 Kč., poplatky vo výške 300 Kč, vyčíslený (tzv. kapitalizovaný) úrok z úveru do dňa podania žaloby v sume 3.954,25 Kč., rovnako tak kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1.543,97 Kč., zmluvný úrok 18,90% ročne z dlžnej sumy 20.710,97 Kč od 19.08.2017 a úrok z omeškania v sume 8,05% zo sumy 20.710,97 Kč od 19.08.2017. Žalovaný aj napriek tomu zostal pasívny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada žalobca aby súd vyhovel žalobnému návrhu.
3. Pobyt žalovaného sa konajúcemu súdu nepodarilo zistiť, a preto vyvesil na úradnú tabuľu súdu ako aj na webové sídlo súdu oznámenie o podanej žalobe a to od 16.01.2018 do 16.02.2018, na ktoré žalovaný nereagoval.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky - ide o konanie s cudzím prvkom, a preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci, a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
5. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
6. Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 12.12.2015 o právomocí a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako „Brusel Ia. -prepracovanie znenie“), súd skonštatoval, že toto nariadenie možno použiť aj vzhľadom na to, že spor vznikol po 01.05.2004 a teda po dni, kedy sa Česká republika aj Slovenská republika stali členmi Európskej únie, ďalej, že je tu daná podmienka vecnej príslušnosti, nakoľko ide o spotrebiteľský spor a po ďalšie, podmienka teritoriálnej pôsobnosti vyššie zmieneného nariadenia Brusel Ia. sa aplikuje na členské štáty Európskej únie s výnimkou Dánskeho kráľovstva. Prepracované nariadenie pôvodného Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomocí a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako „Brusel I.“) sa uplatňuje podľa čl. 66 nariadenia Brusel 1a na spory začaté po 10.01.2015. Súd preto v tomto prípade aplikoval prepracované nariadenie Brusel 1a.
7. Podľa kapitoly II. oddielu 4, čl. 17 ods. 1 nariadenia Brusel Ia.: Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. 8. Podľa kapitoly II., čl. 18 ods. 2 Brusel Ia.: Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
9. V zmysle kapitoly I. čl. 1 ods. 1 prvá veta nariadenia Brusel Ia., sa toto nariadenie uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.
10. V zmysle kapitoly II. oddiel 1 čl. 4 ods. 1 nariadenia Brusel Ia., ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
11. V otázke použitia predpisov hmotného práva je potrebné prihliadnuť na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné strany (ďalej ako „Rím I.“).
12. Podľa kapitoly I, čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rím 1 , toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.
13. Podľa kapitoly II. čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rím I., Bez toho aby boli dotknuté čl. 5a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci predmetu svojej činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“) sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, za predpokladu že podnikateľ:
1. vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa
2. akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na ´tuto krajinu, alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
14. Predloženou Zmluvou o úvere formou povoleného prečerpania a obchodnými podmienkami bolo súdu preukázané, že ju sporové strany uzavreli podľa ustanovení zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku platného a účinného v Českej republike a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěřu, preto sa vzťahy medzi stranami riadia právnym poriadkom Českej republiky.
15. Na základe vyššie uvedeného tak súd skonštatoval, že má právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Vykonal tak dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o úvere, s výpismi z účtu, jednotlivými upomienkami a žiadosťami o zaplatenie úveru, oznámením o zosplatnení úveru, obchodnými podmienkami pre ČSOB, a ostatným spisovým materiálom a na ich základe zistil nasledovný skutkový stav.
16. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur nakoľko istina 20.010,97 Kč činí 767,82 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.06.2018.
17. Sporové strany uzavreli dňa 30.10.2015 zmluvu o ČSOB PLUS KONTE, ktorej predmetom bolo zriadenie platobného účtu a vydanie platobnej karty s možnosťou poskytnutia povoleného prečerpania. Následne žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.12.2015 zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania účtu č. 008197533R, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume povoleného prečerpania s úverovým limitom 20.000 Kč, pri úrokovej sadzbe 18,90% ročne, RPMN vo výške 24,88%, s mesačným poplatkom za vedenie účtu v sume 55Kč a mesačným poplatkom za inkaso splátky v sume 6 Kč. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver pravidelne uhrádzať splatiť najneskôr do 6 mesiacov po poslednom čerpaní a to ideálne vo výške spolu 21.139 Kč (pri splatení do 3 mesiacov od čerpania), pričom výška mesačnej splátky závisí od výšky vyčerpaného úverového limitu. Úver bol poskytnutý na dobu neurčitú. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoj záväzok riadne a včas nesplnil, žalobca ho na omeškanie so splácaním vyzval upomienkou zo dňa 05.06.2016. Keďže žalovaný bol aj napriek týmto upozorneniam pasívny, žalobca ku dňu 30.09.2016 pristúpil k zosplatneniu úveru, o čom informoval žalovaného listom zo dňa 06.09.2016. Žalovaný do dňa podania návrhu svoju povinnosť nesplnil, žalobca tak žiada, aby súd zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle podaného žalobného návrhu.
18. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa zákona č. 50/2012 Sb. občanský zákoník v platnom znení a podľa zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v platnom znení.
19. Podľa čl. 3 ods. 1 všeobecných podmienok pre povolené prečerpanie účtu a ČSOB študentského konta, ČSOB poskytne Klientovi po splnení podmienok stanovených zmluvou peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jeho účte/ČSOB študentskom konte, do výšky dohodnutej v zmluve.
20. Podľa čl. 5.3 všeobecných podmienok pre povolené prečerpanie účtu a ČSOB študentského konta, klient je povinný zaistiť na svojom účte/ČSOB študentskom konte, ku ktorému je poskytnuté povolené prečerpanie, k poslednému pracovnému dňu kalendárneho mesiaca dostatok disponibilných peňažných prostriedkov k automatickej úhrade mesačných splátok úrokov, vrátane vzniknutých úrokov z omeškania. V prípade prekročenia úverového limitu, je čiastka, o ktorú bol úverový limit prekročený, splatná ihneď. Ku dňu konečnej splatnosti úveru je klient povinný uhradiť aktuálne čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva.
21. Podľa ust. § 2662 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku platného v čase uzavretia zmluvy medzi sporovými stranami (ďalej len „zákon č. 89/2012 Sb.“), smlouvou o účtu se ten, kdo vede účet, zavazuje zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, umožnit vložení hotovosti na účet nebo výběr hotovosti z účtu nebo provádět převody peněžních prostředků z účtu či na účet. 22. Podľa § 2665 zákona č. 89/2012 Sb., ujednají-li strany, že ten, kdo vede účet, umožní výběr hotovosti nebo provede převod peněžních prostředků z účtu, ač pro to na účtu není dostatek peněžních prostředků, použijí se přiměřeně ustanovení o úvěru.
23. Podľa ust. § 2395 zákona č. 89/2012 Sb., smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. 24. Podľa § 2396 zákona č. 89/2012 Sb., úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky. 25. Podľa § 2399 ods. 1, ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb., úvěrovaný vrátí úvěrujícímu poskytnuté peněžní prostředky v dohodnuté době, jinak do měsíce ode dne, kdy byl o vrácení požádán.Úvěrovaný může vrátit úvěrujícímu peněžní prostředky před smluvenou dobou. Úroky zaplatí jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků. 26. Podľa § 1968 zákona č. 89/2012 Sb., dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele. 27. Podľa § 1969 zákona č. 89/2012 Sb., po dlužníkovi, který je v prodlení, může věřitel vymáhat splnění dluhu, anebo může od smlouvy odstoupit za podmínek ujednaných ve smlouvě nebo stanovených zákonem. 28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami vznikol záväzkový právny vzťah podľa § 2662 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku a to na základe zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.04.2015. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na základe predmetnej zmluvy zriadil a viedol účet v mene CZK pre žalovaného. Súčasne dňa 27.04.2015 strany uzavreli aj Zmluvu o vydaní kreditnej karty, na základe ktorej žalobca vydal žalovanému ako majiteľovi účtu kreditnú kartu.
29. Podľa čl. 2 písm. b) a c) Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu, bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
30. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13 EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
31. Podľa čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.
32. Pokiaľ sa týka návrhu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 20.010,97 Kč od 19.08.2017 do zaplatenia a kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 3.321,79 eur, v tejto časti súd návrh zamietol.
33. V tomto prípade súd skonštatoval, že žalobca dňa 30.09.2016 zosplatnil tento úver, nakoľko žalovaný riadne a včas úver nesplácal, pričom sa dostal so splácaním do omeškania a žalobca aj po tomto dátume žiada úroky z úveru, pričom už sú súčasťou žalobcom požadovanej istiny ako tzv. celkové náklady úveru (také, aké by žalovaný splatil, keby úver splácal poctivo tzn. riadne a včas), a teda žalobca ich nemá právo ďalej úročiť, v tomto prípade by išlo o tzv. anatocizmus - branie úrokov z úrokov čo je zakázané. V tomto prípade by bol žalovaný viacnásobne potrestaný za to, že je v omeškaní. Niet pochybností o tom, že by žalobca nemohol svoje poskytované úvery úročiť, pretože úrokom sa jednoducho rozumie odplata za to, že veriteľ svoje peniaze obetuje v prospech dlžníka a očakáva, že ten mu ich vráti aj s odplatou riadne a včas, nakoľko veriteľ v čase, keď tieto peniaze poskytol dlžníkovi, nemohol s nimi disponovať a brať z nich želané úžitky.
34. Tento názor bol potvrdený aj uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, v ktorom uviedol, že Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu
v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
35. Z prehľadu účtu žalovaného tak vyplýva, že ku dňu zosplatnenia t.j. 30.09.2016 činila výška dlžných úrokov z úveru vo výške 18,90% ročne sumu 632,46 eur, a preto na túto sumu súd zaviazal žalovaného titulom kapitalizovaných, teda vyčíslených a nesplatených úrokov z úveru do dňa zosplatenia úveru.
36. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že v konaní mal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom za preukázané, že žalovaný na základe uzavretej zmluvy o úvere vyčerpal úver v sume 20.000 Kč, ktorý neuhradil riadne a včas, súd ho vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, zaviazal zaplatiť žalobcovi 20.010,97 Kč spolu s úrokom z omeškania, a kapitalizovaným úrokom z omeškania do dňa
podania žalobného návrhu v sume 1.543,97 Kč, keďže žalovaný je so splnením svojho dlhu v omeškaní, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
37. Podľa § 218 CSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
38. Vzhľadom na uvedené citované ustanovenie a na fakt, že žalobca je v súlade s § 2 zákona 202/1995 Z.z. Devízového zákona považovaný sa devízového cudzozemca, okolnostiam prípadu neodporuje, aby bol nárok rozsudku vyjadrený v cudzej menej, konkrétne českej korune.
39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Súd rozhodol podľa § 262 CSP o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko bol neúspešný len v nepatrnej časti. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.