Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-270-2002.pdf
PDF · 100.21 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/270/2002
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému Asociácia sprievodcov cestovného ruchu, so sídlom Zvolenská cesta 19, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 35982306, o vymoženie pohľadávky vo výške 159,33 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 125/02, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 97,04 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 159,33 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 503-21-4220/2000-24 zo dňa 26. 09. 2000. 2. Poverením č. 5601 029263 * zo dňa 20. 03. 2002 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Cimermanovú, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 125/02. 3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 3Er/270/2002-24 zo dňa 24. 08. 2015 pripustil, aby z konania vystúpil doterajší oprávnený Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005. 4. Dňa 02. 03. 2016 súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že počas vykonávania exekúcie súdny exekútor zistil, že povinný je „odsťahovaný“ z adresy sídla zapísanej „v obchodnom registri“, neznámy je aj konateľ povinného na adrese trvalého pobytu, iná adresa povinného nie je známa. Z vykonaných súčinností mal súdny exekútor preukázané, že povinný nevlastní žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie, preto nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie taxatívne upravených v § 62 a nasl. Exekučného poriadku. Súdny exekútor súdu zároveň predložil vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský spis EX 125/02. 5. Súd z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 125/02 zistil, že súdny exekútor vykonal lustrácie majetku povinného s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nebol zistený účet povinného, nebol zistený žiadny iný hnuteľný majetok, prípadne pohľadávky povinného. V priebehu vykonávania exekúcie teda zo strany súdneho exekútora nebol zistený žiadny exekvovateľný majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. 6. Súd mal z vlastnej činnosti preukázané, že proti povinnému sú na tunajšom súde vedené tri exekúcie, z toho jedna skôr začatá. Súd z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/479/2006-14 zo dňa 30. 10. 2014 zistil, že exekúcia proti totožnému povinnému bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Lustráciou v katastri nehnuteľností nebol zistený nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného.
7. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 10. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že v danom prípade boli naplnené všetky zákonné dôvody pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora v spojení s predloženým exekútorským spisom a z vykonaných lustrácií mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený. 11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. 12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 13. Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň (viď Nález ÚS SR II. ÚS 31/04-30). 14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 15. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. 16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 17. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 18. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk). 19. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 20. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 22. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 23. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 170,89 Eur. 24. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich súdny exekútor uplatnil. 25. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tam vymenované úkony exekučnej činnosti, vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 Eur. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti tak, ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nad rámec vyhlášky si však pri úkone exekučnej činnosti, ktorý sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňuje paušálnou sumou 3,32 Eur, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a úkon zahrnutý v predmetnom úkone si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkon, ktorý sa odmeňuje paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je zahrnutý v úkone odmeňovanom paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu, a to úkon „prevzatie a zaevidovanie exekučného spisu“ v trvaní 15 minút, ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín za predmetný úkon aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora (prevzatie a zaevidovanie) nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. V tomto smere súd poukazuje na rovnaký právny názor vyslovený napr. v uzneseniach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 16CoE/364/2011-44 zo dňa 25. 10. 2011). 26. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín „účelne“ vynaložených na exekúciu za úkony „spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + vyúčtovanie“ zo dňa 13. 09. 2013 v trvaní 30 minút, „spracovanie žiadosti o vrátenie spisu“ v trvaní 10 minút. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že na základe predmetného podnetu súdneho exekútora súd exekúciu nezastavil z dôvodu, že nemal dôvody na zastavenie exekúcie z predmetného podnetu preukázané. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon „spracovanie správy o stave exekučného konania“ zo dňa 03. 04. 2014 v trvaní 20 minút, pretože z predloženého exekútorského spisu vyplýva, že od spracovania správy o stave exekučného konania zo dňa 20. 01. 2010 nedošlo zo strany súdneho exekútora k vykonaniu žiadneho úkonu smerujúceho k zisteniu majetku povinného, a teda priznanie odmeny za správu s totožným obsahom súd považoval za neúčelné. 27. Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi čas 10 minút, ktorý si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonaný úkon, ktorý bude vykonaný až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisí s účelným vykonaním exekúcie, a to za „ukončenie spisu po rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie“ v trvaní 10 minút. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. 28. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 13,28 Eur za dve začaté hodiny, a to za úkony „spracovanie upovedomenia o ďalších trovách“ zo dňa 31. 01. 2007 v trvaní 15 minút, „spracovanie správy o stave exekučného konania“ zo dňa 20. 01. 2010 v trvaní 30 minút, „spracovanie návrhu na zmenu účastníkov konania“ zo dňa 10. 08. 2015 v trvaní 10 minút a „spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + vyúčtovanie“ v trvaní 30 minút.
29. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vyúčtovanú paušálnou sumou vo výške 3,32 Eur v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za úkon exekučnej činnosti „doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie“ zo dňa 16. 01. 2003, ktorý úkon nepovažoval za účelný. V predmetnom upovedomení súdny exekútor upovedomil účastníkov o spôsoboch vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním inej peňažnej pohľadávky a postihnutím iných majetkových práv bez toho, aby bola preukázaná existencia hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, účtov vedených na jeho meno v peňažných ústavoch, iných peňažných pohľadávok alebo iných majetkových práv povinného. 30. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 23,24 Eur za sedem paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie bydliska, resp. sídla povinného, každé zisťovanie účtu povinného a 2x každé zisťovanie majetku povinného (motorové vozidlá a nehnuteľnosti). 31. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,98 Eur za „administratívne réžijné výdavky“, „vecné náklady na papier a obálku, kopírovanie“ „kopírovanie“ pri jednotlivých písomnostiach. Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho boli vypočítané v danej výške a pri administratívnych režijných výdavkoch nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch táto položka vznikla. Súd konštatuje, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti čo do výšky, účelnosti a dôvodnosti takýchto výdavkov. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd taktiež konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05. 2015. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za „telefonát - lustrácia internet“ zo dňa 09. 04. 2002 vo výške 1,80 Eur, nakoľko z obsahu predloženého spisu nemal vynaloženie preukázané (v spise sa nenachádza žiadny úradný záznam z telefonátu v tento deň). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za „vyhotovenie faktúr“ zo dňa 13. 09. 2013 vo výške 0,96 Eur, pretože nemal preukázané, že predmetný hotový výdavok súvisí s vykonávaním exekúcie, ani jeho výšku, navyše obsahom predloženého spisu nie je žiadna faktúra z uvedeného dňa. Taktiež súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať náhradu hotových výdavkov za „archiváciu spisu“ zo dňa 13. 09. 2013 vo výške 3,98 Eur, keďže predmetný výdavok ešte reálne nevznikol, nemá súvis s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a nebol reálne preukázaný (ešte nedošlo k archivácii spisu, keďže navyše podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 13. 09. 2013 súd nepovažoval za dôvodný). 32. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 18,64 Eur za pracovnú cestu vykonanú dňa 20. 09. 2006 na trase Zvolen - Banská Bystrica a späť, spolu 50 km, vozidlom Hyundai Tucson (spotreba: 8,2 l/100 km; cena PHM: 1,266 Eur/1l; náhrada za jazdu: 0,183 Eur/1km) vykonanú za účelom zistenia majetkového stavu povinného, súpisu hnuteľných vecí. Súd priznal súdnemu exekútorovi taktiež náhradu za stratu času vo výške 2,38 Eur pri pracovnej ceste vykonanej dňa 20. 09. 2006 v rozsahu 1,5 hodiny, t. j. 3 x 0,66 Eur za každú aj začatú polhodinu. Súd však súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 18,17 Eur za pracovnú cestu vykonanú dňa 20. 02. 2007 na totožnej trase s totožným účelom cesty, pretože ju nepovažoval za účelne vykonanú, keďže súdny exekútor už pri predchádzajúcej pracovnej ceste zistil, že povinný je na adrese sídla neznámy. Preto súd súdnemu exekútorovi taktiež nepriznal náhradu za stratu času vo výške 2,38 Eur pri pracovnej ceste vykonanej dňa 20. 02. 2007.
33. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 125/02, a to poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením vo výške 0,93 Eur (28 Sk) v zmysle pripojenej doručenky, doručenie žiadosti o súčinnosť (register občianskych združení) vo výške 1,39 Eur, doručenie správy o stave exekučného konania oprávnenému vo výške 1,80 Eur, doručenie exekučného príkazu doporučene oprávnenému vo výške 1,40 Eur, doručenie exekučného príkazu doporučene do vlastných rúk banke vo výške 1,40 Eur (súd vychádzal z výšky poštovného uvedenej na vrátenej obálke od konateľa povinného) a doručenie podnetu na zastavenie exekúcie súdu vo výške 1,80 Eur, t. j. poštovné spolu vo výške 8,72 Eur. Súd taktiež priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov aj za kolok za poskytnutie súčinnosti - výpis z registra občianskych združení vo výške 3,32 Eur (z obsahu spisu vyplýva vynaloženie hotových výdavkov za kolok v tejto hodnote, t. j. 100,- Sk, nie vo výške 3,98 Eur, ako si vyúčtoval súdny exekútor), za lustráciu v katastri nehnuteľností vo výške 19,92 Eur a za elektronickú súčinnosť pri lustrácii motorových vozidiel vo výške 0,24 Eur (súd vychádzal z faktúry obsiahnutej v predloženom spise a zo sumy vyúčtovávanej inými súdnymi exekútormi), t. j. spolu 23,48 Eur. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 1,39 Eur (absencia doručenky v spise), doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie konateľovi povinného (upovedomenie už bolo doručené povinnému náhradným doručením v zmysle § 49 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005), doručovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie spolu vo výške 2,79 Eur (ako bolo uvedené vyššie, súd nepovažoval predmetný úkon za účelný, a teda ani hotové výdavky v súvislosti s ním nepovažuje za účelne vynaložené), doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie opätovne vo výške 1,39 Eur (absencia doručenky v spise), doručovanie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie vo výške 3,74 Eur (absencia doručenky v spise), doručenie podnetu na zastavenie exekúcie zo dňa 13. 09. 2013 vo výške 3,60 Eur a za žiadosť o vrátenie spisu zo dňa 13. 03. 2014 vo výške 1,80 Eur (ako bolo uvedené vyššie, súd nepovažoval predmetný podnet na zastavenie exekúcie za dôvodný, a teda uvedené hotové výdavky nepovažuje za účelne vynaložené), vrátenie poverenia zo dňa 13. 09. 2013 vo výške 1,80 Eur (k vráteniu poverenia vtedy nedošlo), doručenie správy o stave exekúcie zo dňa 03. 04. 2014 vo výške 1,80 Eur (ako bolo uvedené vyššie, súd nepovažoval predmetný úkon za účelný, a teda ani hotové výdavky v súvislosti s ním nepovažuje za účelne vynaložené), doručenie exekučného príkazu doporučene do vlastných rúk konateľovi povinného vo výške 1,40 Eur (doručenie štatutárnemu orgánu nepovažoval za účelné, keďže nevyvoláva účinky tak, ako doručenie povinnému) a doručenie návrhu na zmenu účastníkov (absencia doručenky v spise). 34. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal vyúčtovanú 20 % DPH z odmeny vo výške 7,30 Eur (základ dane 36,52 Eur). 35. Po vykonaných úpravách súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. augusta 2005 a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 sumu 97,04 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 36,52 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje spolu 50,84 Eur, náhrada za stratu času 2,38 Eur a uplatnená 20 % DPH z odmeny predstavuje 7,30 Eur. 36. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01. 2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.