Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-89-2017.pdf
PDF · 127.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/89/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: J. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/ A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 392,16 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 382,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 348,- € od XX. XX. XXXX do zaplatenia, zo sumy 34,16 € od XX. X. XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 94 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa X. XX. XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 358,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 358,- € odo dňa XX. XX. XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa XX. X. XXXX uzatvoril so žalovaným Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s úverovým rámcom 30.000,- Sk, štandardnou mesačnou splátkou 1.000,- Sk. Žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že zmluva medzi stranami vôbec nevznikla. Dňa XX. X. XXXX žalobca podpísal dokument „Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Quatro“, ktorý predstavuje návrh na uzatvorenie zmluvy. Dňa XX. X. XXXX predmetnú žiadosť podpísal (prijal) i žalovaný. Podpísaním žiadosti zo strany žalovaného došlo síce k prijatiu návrhu žalobcu, avšak z tohto prejavu nevyplýva, že by žalovaný schválil žiadosť žalobcu (že by súhlasil so žalobcom navrhovanými podmienkami) tak, ako je to uvedené v žiadosti, pričom predmetné konanie žalovaného je nejasné pre priemerného spotrebiteľa. Poukázal na výpis z pôžičkovej karty Quatro, z ktorého vyplýva, že úverový rámec je 300,- € a povinná splátka na úhradu 10,- €. Žalobca však vo svojej žiadosti žiadal o úverový rámec vo výške 30.000,- Sk (cca. 995,81 €) so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 1.000,- Sk (33,19 €). Ak potom žalovaný uvádza nižší úverový rámec a nižšiu splátku ako čiastky žalobcom požadované, s odkazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nutno dospieť k záveru, že neprišlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, nakoľko schválenie žiadosti žalovaným evidentne obsahuje výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, najmä čo sa výšky splátok a úverového rámca týka. Ďalej uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný v zmluve neuviedol hodnotu
RPMN, čím si žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, čo zákonodarca sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Žalovaný v zmluve neuviedol ani výšku úrokovej sadzby, ani poplatky spojené s čerpaním úveru. Vo výpise z účtu žalobcu je uvedený úrok a aj poplatky, ktoré nie sú v texte zmluvy dohodnuté a nijakým spôsobom nesúvisia s poskytnutím úveru. Žalovaný tak požaduje poplatky, o ktorých existencii nemal žalovaný vedomosť a neboli súčasťou textu zmluvy. Na základe uvedeného je poskytnutý úver zo zmluvy bezúročný a bez poplatkov, resp. zmluva medzi stranami vôbec nevznikla. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do výšky istiny, resp. vrátiť len to, čo mu bolo žalovaným poskytnuté, teda sumy, ktoré reálne vyčerpal. Na základe výpisov z pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že žalobca celkovo čerpal finančné prostriedky vo výške 1.989,03 € (8.829,80 Sk, čo v súčasnosti predstavuje 293,03 € + 1.696,- €) a uhradil žalovanému celkovo sumu 2.545,35 € (6.019,- Sk, čo v súčasnosti predstavuje čiastku 199,79 € + 2.345,56 €), čo znamená, že preplatil o sumu 556,32 €. Žalovaný sa prijímaním mesačného plnenia bezdôvodne obohatil na úkor majetku žalobcu, a to v celkovej výške 556,32 €, čím naplnil základné znaky bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca požaduje v rámci tohto súdneho konania preplatok 358,- € vrátiť späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalobca konal v tejto veci najskôr zaslaním Predsporovej výzvy zo dňa XX. XX. XXXX, no žalovaný prejavil negatívny postoj s vyriešením danej situácie a žalobca si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy 358,- € od XX. XX. XXXX až do zaplatenia, nakoľko v tento deň bol žalovaný už v omeškaní s vrátením bezdôvodného obohatenia a ani nenavrhol žiadne iné riešenie.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s tvrdením žalobcu, že zmluva o úvere nevznikla, alebo že je neplatná, z dôvodu využitia práva ich spoločnosti na prehodnotenie bonity klienta a následné zníženie úverového rámca a štandardnej mesačnej splátky nemožno súhlasiť. Po posúdení bonity žalobcu v rámci kontraktačného procesu zo strany ich spoločnosti bol žalobcovi s poukazom na zmluvné dojednania (vyjadril s nimi súhlas podpisom žiadosti) schválený úverový rámec 300,- € (namiesto cca. 995,80 € v žiadosti) a štandardná mesačná splátka 10,- € (namiesto 33,19 € v žiadosti). Predmetné oprávnenie ich spoločnosti (znížiť prvotne klientom žiadaný úverový rámec), s ktorým vyslovil podpisom žiadosti súhlas, slúži na ochranu klienta ich spoločnosti (aby na seba nebral nesplniteľné záväzky), dané odráža aj zákonné predzmluvné povinnosti spoločnosti skúmať bonitu klienta - ostatne dané žalobcovi v čase kontraktácie ani počas zmluvného vzťahu, ktorý plne akceptoval (úver čerpal a splácal) nijak neprekážalo (ak by so znížením nesúhlasil, mohol ukončiť zmluvu v súlade s článkami II ods. 3 odstúpením od zmluvy bez uvedenia dôvodu, a to do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere). Vydanie platobnej karty je v súlade s článkom II ods. 4 Obchodných podmienok podmienené schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a štandardnej splátky. V prípade, ak by nedošlo k schváleniu zmluvy o úvere (tak, ako to tvrdí žalobca), nebola by mu vydaná platobná karta a nemožné by bolo aj čerpanie poskytnutého úveru zo strany žalobcu. Zmluvu o úvere netvorila len žiadosť, ale všetky komponenty zmluvy o úvere - konkrétne žiadosť, obchodné podmienky a cenník, v ktorých je uvedený aj indikatívny výpočet RPMN, úroková sadzba ako aj poplatky uplatňované v čase uzavretia zmluvy o úvere atď. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navyše skutočnosť, že obchodné podmienky a cenník sú neoddeliteľnou súčasťou žiadosti, žalobca zobral na vedomie v článku V ods. 5 a článku VI za odsekom 11 ním podpísanej žiadosti ako aj v úvodnom odseku obchodných podmienok a článku VI v odseku 39 obchodných podmienok. Je preto potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve o úvere a jeho tvrdenia o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane spoločnosti je v tomto smere potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené. Ak by súd nakoniec dospel k záveru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu z dôvodu toho, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov (na čo však podľa názoru spoločnosti nie je vzhľadom na vyššie uvedené daný žiaden dôvod) vzniesol týmto námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému jeho žalobou. Ak žalobca tvrdí, že považoval a považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 2 roky na uplatnenie práva na súde uplynula a plynie od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru; podľa výpisu z kartového účtu a prehľadu splátok za obdobie 2 rokov po dátume X. XX. XXXX (nárok voči spoločnosti si uplatnil na súde X. XX. XXXX) uhradil žalobca celkovo 230,- €, zvyšok jeho údajného nároku je koanzumovaný námietkou premlčania in eventum. Zmluva bola uzavretá v roku 2007. Žalobca zmluvu i zmluvný vzťah vyše 10 rokov akceptoval, úver čerpal i splácal. Diskutabilné sú potom jeho pohnútky vedúce k podaniu žaloby a nepresvedčivé jeho tvrdenia uvádzané v žalobe, ak po vyše 10 rokoch odrazu tvrdí, že
v zmluvách mu niečo chýba a navyše to, čo tam je, odrazu nepovažuje za dostatočné. Žiada preto, aby súd jeho žalobu posudzoval aj v zmysle článku 5 CSP - zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
3. Žalobca v replike uviedol, že popiera tvrdenie, že žiadosť i následne spolu s dokumentmi tvoriacimi zmluvu a informačnými materiálmi zaslaná na adresu (potenciálneho) klienta. Žiadne dokumenty tvoriace zmluvu a informačné materiály spotrebiteľovi neboli doručované, o týchto sa dozvedá až zo súdneho konania, keď žalovaný k svojmu vyjadreniu priložil cenník a žiadosť s obchodnými podmienkami. Žalobca totižto disponoval iba touto žiadosťou bez akéhokoľvek dokumentu, pričom je z praxe známe, že iné dokumenty žalovaný ani v iných prípadoch spotrebiteľom neposiela, resp. ich o obsahu týchto dokumentov ani neoboznámi. Opakovane poukázal na to, že zmluva medzi stranami ani len nevznikla, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj sám žalovaný, keď uviedol, že schválil žalobcovi iný úverový rámec (čo však doteraz ale nie je preukázané) než ten, o ktorý žiadal, teda odmietol návrh žalobcu a jeho prejav vôle sa tak považoval za nový návrh. Na tejto skutočnosti nič nemení ani správanie žalobcu, že úver čerpal a splácal, pretože tak konal iba v záujme vyhnúť sa sankciám zo strany veriteľa. Obchodné podmienky neboli nikdy žalobcovi doručené, nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, pričom túto skutočnosť žalovaný doposiaľ nepreukázal; o obchodných podmienkach sa žalobca dozvedá až v priebehu tohto konania. Zároveň poukázal na to, že obchodné podmienky nie sú žalobcom osobitne podpísané, takže ich nemožno považovať za súčasť zmluvy. Podmienku písomnosti napĺňa len ten dokument, ktorý je zmluvnými stranami aj skutočne podpísaný. Akýkoľvek dokument predložený žalovaným alebo dokument, na ktorý vo svojom podaní odkazuje, nie je súčasťou zmluvy, pokiaľ nie je stranami osobitne podpísaný. Žalovaného argumenty o „právnom pute“ a previazanosti jednotlivých dokumentov sú tak bez právneho významu a nemajú oporu v žiadnom právnom predpise. Navyše obchodné podmienky predložené žalovaným sú takmer nečitateľné pre drobnosť písma, preto ich považuje za listinu bez výpovednej hodnoty. Pokiaľ sa jedná o RPMN v tomto type zmlúv, súdna prax má za to, že je treba uviesť aspoň reprezentatívny výpočet zo vstupných údajov. Tento však zmluva neobsahuje. Tento sa nachádza v žalovaným predložených obchodných podmienkach, s ktorými žalobca nebol pred podpisom zmluvy oboznámený. Navyše, indikatívny výpočet v tomto smere je bez akéhokoľvek významu, pretože vychádza z úplne iného úverového rámca, než bol uvedený v zmluve (v zmluve bol uvedený úverový rámec 30.000,- Sk a pri indikatívnom výpočte je 50.000,- Sk). Námietku premlčania požaduje za nedôvodnú, všeobecnú a účelovú. Žalobca tvrdí, že považuje úver za bezúročný a bez poplatkov až od okamihu, kedy mu právny zástupca predbežne zmluvu posúdil (nie, ako sa žalovaný snaží presvedčiť súd, že to vedel od počiatku). Ide však len o predbežné posúdenie, teda predpoklad, že by zmluva mohla byť bezúročná a bez poplatkov. Skutočnú vedomosť o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, žalobca nadobudne až rozhodnutím súdu. Ak sa žalovaný domnieva, že takúto vedomosť mal žalobca skôr, je povinný svoje tvrdenie preukázať a nie sa len domnievať, že ju mohol mať už skôr. V prípade subjektívnej premlčacej doby, je jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Žalobca musel nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné len predpokladať, že by žalobca mohol skutkové okolnosti vedieť, alebo že by sa to mohol dozvedieť, alebo mal dozvedieť, ak by vynaložil potrebnú starostlivosť. V tomto prípade je nadobudnutie skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vadnosti jeho zmluvy o úvere jednou z podstatných okolností, o ktorých sa musí dozvedieť, aby bola naplnená subjektívna stránka jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení; následne už právna kvalifikácia plnenia na účet tretej osoby (žalovaného) nie je žiadnym spôsobom významná, a to aj v prípade, ak by spotrebiteľ nevedel o tom, že takéto plnenie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Dôvodom, prečo v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere prichádza k bezdôvodnému obohateniu na strane poskytovateľa úveru, je práve a výlučne to, že zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje v presne špecifikovaných prípadoch fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, teda, bez toho, aby ktokoľvek vedel, že na zmluvu o úvere sa vzťahuje táto fikcia, by nebolo možné v žiadnom prípade hovoriť o skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení. V prípade, ak žalobca informáciu o uplatnení fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti na zmluvu o úvere nemá, potom sa jeho skutočná vedomosť obmedzuje na vedomosť o existencii zmluvy o úvere, v ktorej boli dohodnuté zmluvné podmienky, ktoré by mali byť dodržiavané. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností, ktoré sú mu na prospech (premlčanie nároku). Námietka premlčania je tak len formálna, žalovaný nepredložil jediný dôkaz o vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia (práve naopak, zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že túto vedomosť nemal) a dokonca, ani len neoznačil žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení. Žalovaný teda len predpokladá, že by žalobca mohol mať tieto vedomosť, pričom len ich predpoklad nie je dostatočný na
vyslovenie záveru, že by mala začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Na nezákonnosti postupu žalovaného nič nezmení ani skutočnosť, že žalobca zotrval 10 rokov v právnom vzťahu a tento po uvedenú dobu akceptoval. V praktickom živote je konanie spotrebiteľov plne pochopiteľné, nakoľko sami nemajú právne povedomie na takej úrovni, aby sami vedeli vyhodnotiť zmluvu. Záverom žalobca rozšíril žalobu o sumu 34,16 € (50,- € zaplatil a 15,84 € čerpal), nakoľko z opatrnosti stále plní svoje povinnosti a splátky, riadne spláca, a to aj napriek prebiehajúcemu konaniu, pričom túto sumu požaduje vrátiť späť z titulu bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania od 3. dňa po doručení tohto podania žalovanému. Žalobca má za to, že zmena žaloby je prípustná a navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 392,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 358,- € odo dňa XX. XX. XXXX do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34,16 € od 3. dňa po doručení Vyjadrenia žalobcu zo dňa XX. X. XXXX žalovanému až do zaplatenia.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcovi boli v predzmluvnej fáze odovzdané všetky relevantné informácie. Sám žalobca v odseku 5 článku VI žiadosti výslovne vyhlásil, že sa pred podpisom zmluvy o úvere oboznámil so znením obchodných podmienok a cenníka, že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca mal vedomosť o skutočnosti, že zmluva o úvere sa skladá z viacerých komponentov, pričom táto bola zdôraznená na viacerých miestach zmluvnej dokumentácie, aby pozornosti klienta neunikla. Obchodné podmienky dokonca tvorili so žiadosťou jeden dokument (rub a líc), takže tvrdenia žalobcu o jeho dispozícii výlučne žiadosťou sú zjavne účelové. Podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere bolo schválenie žiadosti žalovaným, pričom prijatie a schválenie žiadosti oznámila spoločnosť žalobcovi prostredníctvom potvrdzujúceho listu a ak by k odoslaniu potvrdzujúceho listu nebolo došlo, nebola by žalobcovi vydaná platobná karta a nebolo by možné predmetný úver čerpať. S ohľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá ešte v roku 2007 bez toho, aby voči jej obsahu žalobca vyslovil akékoľvek námietky či výhrady, považuje v konaní uvádzané tvrdenia za účelové a nedôveryhodné. Žalovaný si splnil všetky svoje predzmluvné povinnosti, pričom podpis zmluvy o úvere bolo výlučné rozhodnutie žalobcu, ktoré žalovaný v dobrej viere v seriózny zmluvný vzťah akceptoval. Žalovaný nijak žalobcovi nebránil sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť (a prípadne vzniesť otázky či pripomienky alebo návrhy na úpravu zmluvného textu), tá mu bola riadne pred podpisom odovzdaná. Žiaľ, skutočnosť, či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta alebo nie, už žalovaný nedokáže ovplyvniť. Ďalej poukázal na to, že zákon nevyžaduje podpis strán zmluvy na každom jednom komponente/súčasti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Niet pochýb, že zmluva písomnú formu má. Žiadosť, obchodné podmienky, cenník i potvrdzujúci list sú v písomnej forme. Žiadne zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby bol podpis zmluvných strán prítomný na každom jednom zmluvnom dojednaní; zloženie zmluvy z viacerých listín je bežnou zmluvnou praxou. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. V prípade takzvaného revolvingového úveru je zákonná náležitosť uvádzať v zmluve RPMN splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN. Indikatívny výpočet RPMN je v zmluve prítomný. Na presný výpočet RPMN je potrebné vopred poznať napr. presnú výšku úveru a počet splátok. Pri revolvingovom úvere to nie je možné, zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, spotrebiteľ má k dispozícii na čerpanie úverový rámec, veriteľ a zrejme ani spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nevie, koľko a ako dlho bude čerpať úver a splácať ho. Žalovaný zastáva názor, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mal byť predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, a teda k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu nedošlo. Námietka premlčania bola vznesená z opatrnosti (in eventum) s ohľadom na plynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby. Je irelevantné, kedy si žalobca začal zisťovať bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a kedy mal danú skutkovú situáciuprávne posúdenú. Pokiaľ by žalobca tvrdil, že si vec nechal právne posúdiť v „ten či onen“ deň, dané relevantné byť nemôže - žalovaný navyše by v takom prípade ani nemal žiadnu dostupnú procesnú obranu a začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty by závisel iba a len od tvrdenia žalobcu. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobca o právnom posúdení nedozvedel skôr, a zároveň by nebolo zrejmé, prečo si žalobca nenechal vykonať právne posúdenie oveľa skôr.
5. Uznesením sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa X. X. XXXX súd pripustil zmenu žaloby zo dňa XX. X. XXXX v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 392,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 358,- € odo dňa XX. XX. XXXX do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34,16 € od 3. dňa po doručení vyjadrenia žalobcu zo dňa XX. X. XXXX žalovanému až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
6. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
7. Žalovaný dňa XX. X. XXXX požiadal VÚB, a. s. o vydanie pôžičkovej karty Quatro s úverovým rámcom vo výške 30.000,- Sk (995,82 €) a pevnou mesačnou splátkou 1.000,- Sk (33,19 €) a dňa XX. X. XXXX bola žiadosť podpísaná zo strany banky.
8. Z Výpisov z pôžičkovej karty Quatro (čl. 6 - 21) súd zistil, že žalobca výberom z bankomatu, ako aj platbou predmetnou kartou za obdobie od XX. X. XXXX E. XX. XX. XXXX vyčerpal sumu 8.827,80 Sk (293,03 €) a od X. X. XXXX E. XX. XX. XXXX vyčerpal sumu 1.696,- €, t.j. spolu čerpal 1.989,03 € a vykonal kreditné operácie za obdobie od XX. X. XXXX E. XX. XX. XXXX v sume 6.019,- Sk (199,79 €) a od X. X. XXXX E. XX. XX. XXXX v sume 2.335,56 €, t.j. spolu uhradil 2.535,35 €. Z Výpisu z pôžičkovej karty Quatro zároveň vyplýva, že žalovanému boli účtované rôzne poplatky, napr. za výber z bankomatu, za úverové rizikové poistenie typu A, za správu kartového účtu, za správu rizikovej pohľadávky a pod.
9. Z potvrdenky (č.l. 21 pv.) vyplýva, že žalobca uhradil dňa XX. XX. XXXX sumu 10,- €. Z Výpisov z pôžičkovej karty Quatro (č.l. 52 - 56) vyplýva že žalobca čerpal za obdobie od X. XX. XXXX E. XX. X. XXXX celkovo sumu 15,84 € a uhradil za uvedené obdobie celkovo sumu 50,- €.
10. Listom zo dňa XX. XX. XXXX (čl. 22) vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia do XX. XX. XXXX.
11. Žalovaný zároveň predložil súdu Cenník produktov vydávaných v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. platný od X. X. XXXX (č.l. 42 - 44).
12. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. (3) Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. (4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. (5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami bola dňa XX. X. XXXX uzavretá Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Súd má zato, že zmluva je platný právny úkon, je v písomnej forme, je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, na základe tejto zmluvy žalobca dlhodobo čerpal finančné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty, preto dôvody prípadnej neplatnosti zmluvy uvádzané žalobcom nie sú relevantné. Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi žalovaným ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho podnikania a žalobcom ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu svojho zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník bez ohľadu na to, či bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis vzťahuje aj Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
14. Ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje náležitosti, ktoré musí Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Súd po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. Aj keď z RPMN nevyplývajú účastníkom zmluvy práva ani povinnosti, je jej riadne uvedenie významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. RPMN zohľadňuje časový aspekt splatnosti povinnosti dlžníka, keď povinnosti splatné skôr, sú ťaživejšie ako povinnosti splatné neskôr. Je prekonaný názor, že pri revolvingovom úvere nie je možné stanoviť RPMN, nakoľko zo vstupných údajov uzavretej zmluvy je možné RPMN určiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý dospel k záveru, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia či ide o revolving, resp. iný druh úveru), akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľ ako dodávateľ finančnej služby na profesionálnom finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať, resp. zanedbávať. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre rozhodnutie spotrebiteľa o výhodnosti či nevýhodnosti ponúkaného úveru, nakoľko zahŕňa všetky náklady spojené s poskytnutím úveru. Keďže v zmluve absentuje údaj o RPMN, v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
15. Zároveň súd uvádza, že v zmluve nie sú uvedené žiadne úroky ani poplatky, preto žalovaný nemôže od žalobcu požadovať platenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. Uvedením týchto úrokov a poplatkov vo Všeobecných podmienkach alebo v Cenníku nie je dostačujúce, nakoľko tieto neboli spotrebiteľom podpísané a nie sú súčasťou zmluvy.
16. Nakoľko podľa vyššie uvedených záverov nemá žalovaný nárok na prijatie plnenia spočívajúceho v úrokoch a poplatkoch, každé prijaté plnenie z jeho strany nad skutočne poskytnutý úver je plnením bez právneho dôvodu, a teda na strane žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalobcovi vydať.
17. Súd mal za preukázané, že žalobca čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 2.004,87 € (1.989,03 € od 21. 5. 2007 do 25. 10. 2017 + 15,84 € od XX. XX. XXXX E. XX. X. XXXX). Vzhľadom k tomu, že žalobcovi na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie, vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len istinu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t. j. sumu 2.004,87 €, pričom žalobca preukázateľne zaplatil žalovanému na predmetný úver sumu vo výške 2.585,35 € (2.535,35 € od 21. 5. 2007 do 25. 10. 2017 + 50,- € od XX. XX. XXXX E. XX. X. XXXX), má súd za to, že žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Na strane žalovaného vznikla povinnosť podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka musí žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získal, teda žalobcovi.
18. Nakoľko žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd sa musel s touto námietkou zaoberať. V konaní bolo preukázané, že v období od XX. X. XXXX E. XX. X. XXXX zaplatil žalobca žalovanému spolu sumu 2.004,87 €. Žaloba bola podaná na súd dňa X. XX. XXXX. Žalobca má preto nárok na zaplatenie splátok, ktoré zaplatil v priebehu 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby, teda od X. XX. XXXX. Z Výpisov z pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že za obdobie od X. XX. XXXX až doposiaľ, teda v objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe, uhradil žalobca celkovo 382,16 €. Pokiaľ ide o plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel a mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti dozvedel. Z § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Súd má za to, že žalobca nadobudol vedomosť o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil najneskôr dňom XX. XX. XXXX, kedy vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Možno konštatovať, že už vtedy mal žalobca vedomosť, resp. dôvodne predpokladal, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd nemal preukázanú vedomosť žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia pred týmto dňom, a preto až od tohto dňa tak mohla najskôr začať plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa X. XX. XXXX, žalobca si uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ešte pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby, teda námietka premlčania uplatneného práva vzneseného žalovaným nebola dôvodná. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 392,16 €. Keďže súd mal preukázané, že žalobca za obdobie od X. XX. XXXX až doposiaľ, teda v objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe, uhradil celkovo sumu 382,16 € a nie sumu 392,16 €, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy 382,16 € a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. Žalobca má zároveň nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to počnúc dňom XX. XX. XXXX (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie vo výzve žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa XX. XX. XXXX) zo sumy 358,- € a od XX. X. XXXX (3. deň po doručení vyjadrenia žalobcu zo dňa XX. X. XXXX žalovanému) zo sumy 34,16 €, do zaplatenia. Ku dňu XX. XX. XXXX D. XX. X. XXXX bola sadzba ECB vo výške 0,00 %, ktorá po zvýšení o 5 percentuálnych bodov (k bezdôvodnému obohateniu došlo až po X. X. XXXX) predstavuje 5,00 % ročný úrok z omeškania.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca mal v spore úspech len čiastočný. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 392,16 €, a keďže súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 382,16 €, žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 97 % a žalovaný v rozsahu 3 %. Žalobcov čistý úspech v konaní tak predstavoval 94 %, preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.