Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-31-2021.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobkyne: C. E., nar. XX.XX.XXXX, K.Č. M. XXX/XX, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad, proti žalovanému v 1. rade L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. XXX/XX, XXX XX J. a žalovanej v 2. rade B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. XXX/XX, XXX XX J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. rade a 2. rade k stavbe - rodinnému domu na parcele č. 213/2 a pozemku parcely registra ,,C“ parcelné číslo 213/2 o výmere 1.357 m2, druh pozemku zastavané plocha a nádvoria, zapísané na LV č. X obec J., katastrálne územie J. s a z r u š u j e.
II. Stavba - rodinný dom na parcele č. 213/2 a pozemok, parcela registra ,,C“ parcelné číslo 213/2 o výmere 1.357 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. X, obec J., katastrálne územie J. s a p r i k a z u j ú do vlastníctva žalovaných v 1. rade a 2. rade.
III. Žalovaný v 1. rade a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni za spoluvlastnícky podiel sumu vo výške 18.849,60 eur v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobkyňa má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo 16.06.2021 žalobkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
2. Tvrdila, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností a že jej spoluvlastnícky podiel k stavbe predstavuje 1/16 k celku a pozemku 9/112 k celku. Jej celkový podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach predstavuje 14,28% k celku.
3. Navrhla preto, aby spoluvlastníctvo bolo vyporiadané prikázaním všetkých nehnuteľností do vlastníctva žalovaných so zreteľom ku skutočnosti, že nehnuteľnosti neužíva a ani do budúcna neplánuje užívať, keďže dlhodobo žije a pracuje v Českej republike a žalovaní ako manželia kritické nehnuteľnosti užívajú a bývajú v nich.
4. V záujme hospodárnosti konania sa súd prvej inštancie pokúsil, pred rozhodnutím o poplatkovej povinnosti žalobkyne, viesť sporové strany k zmierlivému riešeniu vysvetlením podstaty inštitútu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
5. Po tom, ako si žalobkyňa objednala vypracovanie znaleckého posudku podaním z 20.01.2022 zmenila žalobu tak, že sa na žalovaných domáhala zaplatenia hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 18.849,60 eur. Zmena žaloby bola podľa ust. §142 ods. 1 C. s. p. pripustená na pojednávaní 06.04.2022, na ktorom boli prítomní obaja žalovaní.
6. Žaloba, jej prílohy, zmena žaloby i Znalecký posudok znalca Ing. Miroslava Gromadu č. 43/2021 boli žalovaným doručené 27.01.2022.
7. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
8. Na pojednávaní 06.04.2022 vyslovili so žalobou nesúhlas. Žalovaní trvali na tom, že žalobkyni zaplatia sumu vo výške 4.000 eur ako ostatným súrodencom. Žalovaní potvrdili skutkové tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého na návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vypracovaný jej právnym zástupcom 01.04.2021 nereagovali.
9. Skutkové tvrdenia žalobkyne, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi kritických nehnuteľností s uvedenými podielmi a že hodnota jej spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu v celkovej výške 18.849,60 eur žalovaní účinne nepopreli (ust. §151 ods. 1 C. s. p.), a preto ich bolo potrebné považovať za nesporné. Z uvedeného dôvodu tak neboli ani predmetom ďalšieho dokazovania (ust. §186 ods. 2 C. s. p.).
10. V konaní pred súdom prvej inštancie tak bolo nesporné, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených vo výroku rozsudku, že v týchto nehnuteľnostiach bývajú a užívajú ich výlučne žalovaní a že žalobkyňa ich neužíva keďže dlhodobo žije a pracuje v Českej republike ako aj to, že výška podielu žalobkyne na nehnuteľnostiach predstavuje 14,28% čo v peňažnom vyjadrení podľa vyššie citovaného znaleckého posudku predstavuje sumu vo výške 18.849,60 eur.
11. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov (ust. §136 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
12. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (ust. §141 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
13. V danom prípade žalovaní na pojednávaní potvrdili skutkové tvrdenie žalobkyne, že k dohode o vzájomnom vyporiadaní medzi nimi nedošlo, keďže nereagovali na návrh jej právneho zástupcu z 01.04.2021.
14. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť (ust. §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu a že žalobca v princípe nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Je preto namieste v danom prípade podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.
16. Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. O reálne rozdelenie veci ide však len vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takom prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci.
17. Na strane druhej predpokladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva (spoluvlastníctva), je skutočnosť, že vlastník (spoluvlastník) sa hodlá stať vlastníkom celej veci resp. spoluvlastníkom s iným. Vyporiadanie týmto spôsobom predpokladá, že ten komu je vec prikazovaná sa stáva jej výlučným vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom s iným, avšak súčasne dochádza k zmene veľkosti jeho spoluvlastníckeho
podielu. To samozrejme predpokladá aj majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi (spoluvlastníkmi).
18. Zákon stanovuje i kritériá, na ktoré súd pri zrušení spoluvlastníctva pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliada.
19. Prvým kritériom je veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov (sporových strán). Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že toto kritérium nie je vždy kritériom rozhodujúcim, hoci nesporne významným, a to najmä vtedy, ak veľkosť spoluvlastníckych podielov je vo výraznom nepomere.
20. Ďalším kritériom je kritérium účelného využitia veci. Pod ním je treba rozumieť predovšetkým využitie veci za účelom, na ktorý je vec určená. Rozdielne je potrebné napríklad využitie rodinného domu v situácii, že v dome dlhodobo býva len niektorý z podielových spoluvlastníkov (v danom prípade obaja žalovaní), pričom iný spoluvlastník (v danom prípade žalobkyňa) má bytovú potrebu vyriešenú inak. O tento stav ide aj v prejednávanej právnej veci, keďže žalobkyňa dlhodobo žije a pracuje mimo územia Slovenskej republiky a nemá záujem mať vo svojom vlastníctve žiadnu časť vyporiadavaných nehnuteľností.
21. Pri prikázaní vecí uvedených vo výroku rozsudku súd kládol dôraz aj na to, aby sa prikázaním veci vytvorili priaznivé podmienky pre nerušené využitie vyporiadavaných vecí a najmä, aby založením spoluvlastníctva nedochádzalo ku vzniku nových sporných situácií a konfliktov.
22. Pri úvahe o tom, ktorou zo sporových strán budú vyporiadavané nehnuteľnosti využívané účelnejšie, prihliadol súd predovšetkým na to, že rodinný dom je primeraný bytovej potrebe žalovaných, že žalovaní v tomto dome dlhodobo žijú, zatiaľ čo žalobkyňa žije dlhodobo v Českej republike v nesporne vyhovujúcich bytových pomeroch. Súd vzal zreteľ na nespornú skutkovú okolnosť, že žalovaní na rozdiel od žalobkyne nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku dlhodobo užívajú, starajú sa o ne a vykonávajú ich údržbu. Preto boli nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalovaných.
23. Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel bola stanovená podľa výšky spoluvlastníckych podielov a z ceny nehnuteľností preukázanej Znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava Gromadu č. 43/2021, pričom za primeranú náhradu je nutné považovať sumu uvedenú vo výroku rozsudku, ktorá je hodnotovým ekvivalentom výšky spoluvlastníckeho podielu, o ktorý žalobkyňa prichádza.
24. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ust. §255 ods. 1 C. s. p.)
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ust. §262 ods. 1 C. s. p.).
26. Výrok o nároku na náhradu trov konania vychádza zo situácie, že žalobe bolo vyhovené a spoluvlastníctvo zrušené spôsobom navrhovaným žalobkyňou, proti ktorému sa žalovaní účinne nebránili, keďže riadne a včas neuplatnili žiadne prostriedky procesnej obrany tak ako im to ukladá ust. §150 ods. 1 C. s. p.
27. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 100%, a preto jej bol voči žalovaným priznaný nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu (výrok IV).
28. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.