Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-91-2024.pdf
PDF · 111.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/91/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX B., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o návrhu navrhovateľky E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXXX/X, XXX XX C. - I., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Marekom Čuhákom, advokátom, so sídlom F. J. X, XXX XX B. – A. K. F., vo veci zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/145/2023-73 zo dňa 11. januára 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/145/2023-73 zo dňa 11. januára 2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. maloleté deti A. a A. B. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke E. B., trvale pobytom C. – I., H. XXXX/X, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti A. a A. v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Podľa výroku II. právo zastupovať maloleté deti A. a A. a spravovať ich majetok má iba v bežných veciach. Výrokom III. bolo rozhodnuté, že otec detí je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu maloletého A. sumou 100,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, s vyjadrením čísla účtu, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku IV. rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Okresný súd v odseku 2. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na návrh navrhovateľky, jeho odôvodnenie, v odseku 3. odôvodnenia na vyjadrenie otca maloletých detí, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a osobnú starostlivosť o maloletého chce zabezpečovať sám.
3. Okresný súd v odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na rozsah vykonaného dokazovania. Z úmrtného listu bolo zistené, že matka maloletých detí - C. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z neodkladného opatrenia okresného súdu nariadeného uznesením pod sp.zn. 31PPOm/3/2023 bolo zistené, že maloleté deti boli v dôsledku tragickej udalosti – úmrtia matky maloletých detí ponechané v
osobnej starostlivosti E. B., ktorá je starou matkou a ktorej bolo uložené súdom podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia návrh vo veci samej na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
4. Súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu. Rodičia žili spolu s maloletými deťmi A. a A. v spoločnej domácnosti. Otec pracoval dlhodobo v Nemecku. V čase, keď bol v zahraničí, sa matka (ktorá je dcérou navrhovateľky) s maloletými deťmi zdržiavala často v domácnosti navrhovateľky. Dňa 10.09.2023 matka maloletých detí tragicky zahynula a od toho času osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala stará matka spoločne s ich otcom A. B.. Neodkladným opatrením boli maloleté deti dočasne zverené, a to do rozhodnutia vo veci samej, do osobnej starostlivosti navrhovateľky – starej matky, s čím otec maloletých detí súhlasil, pretože v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti sa často nachádzal pracovne v zahraničí.
5. V odseku 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na pomery navrhovateľky, ktorá má zdravotný stav dobrý, je vydatá, je vo veku 47 rokov. Trvalý pobyt má za území Slovenskej republiky, s manželom A. B. a s maloletými deťmi žijú v rodinnom dome, ktorý im patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ich manželstvo je harmonické. Domácnosť navrhovateľky je udržiavaná v čistote a poriadku. Bytové pomery sú vhodné pre zdravý rast a vývoj maloletých detí. Zo správania starých rodičov pri šetrení kolízneho opatrovníka bolo zrejmé, že starí rodičia a maloleté deti majú medzi sebou vytvorené citové väzby. Obidve deti pôsobili v čase šetrenia spokojne a bolo vidieť, že medzi sebou majú vzájomne citové puto. Navrhovateľka bola riadne zamestnaná, no však po tragickej udalosti, úmrtia matky maloletých detí, nastúpila s maloletým A. na materskú dovolenku, keďže ide o dieťa vo veku 10 mesiacov, ktoré potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Maloletý A. má 3 roky a 3 mesiace a bol veľmi citovo naviazaný na matku. Navštevuje materskú školu, za ktorú hradí navrhovateľka 50,- Eur mesačne, do ktorej ho vozia s manželom autom, s čím majú spojené výdavky na PHM 30,- Eur mesačne. Spolu výdavky na maloletého A. vyčíslila sumou 250,- Eur mesačne a na maloletého A. sumou 190,- Eur mesačne, pričom obidve deti majú štandardné potreby. Navrhovateľka nemá záznam v registri trestov Generálnej prokuratúry SR. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že matka maloletých detí trpela závažným ochorením, anorexiou a ona s manželom jej so starostlivosťou o maloleté deti aktívne vypomáhali. Riešenie týkajúce sa zverenia maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti samotná navrhovateľka považovala za dočasné riešenie, pretože rešpektuje plne úlohu otca u maloletých detí a v budúcnosti, keď deti budú vekovo staršie, bude pre ňu prirodzené, že o maloleté deti sa bude starať ich otec, ktorý má na to právo a ona bude môcť naďalej riadne pracovať.
6. Okresný súd v odseku 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vyjadrenie otca maloletých detí, ktorý žije sám v rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva detí a podniká v oblasti elektroinštalácií ako vedúci stavieb, pričom smrť snúbenice ho veľmi zasiahla, pretože musel zmeniť spôsob podnikania. Už nerobí vedúceho stavby, momentálne sa zdržuje na Slovensku, jeho príjem je okolo 1.000,- Eur mesačne brutto a odvody platí vo výške cca 200,- Eur mesačne. Náklady na bývanie v rodinnom dome predstavujú 150,- Eur mesačne. Má úspory z podnikania, avšak výšku odmietol okresnému súdu špecifikovať. Uviedol, že o suicidálnych sklonoch snúbenice nevedel, pričom táto tragická udalosť do istej miery narušila vzťah medzi ním a rodičmi jeho snúbenice. Dochádza medzi nimi pri stretnutiach k hádkam, avšak potvrdil, že dlhodobo má od rodičov snúbenice kľúč od ich rodinného domu, ako aj, že môže maloleté deti navštevovať, ba dokonca aj prespávať v rodinnom dome. Túto skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka, ktorá uviedla, že v tejto súvislosti by iba požadovala, aby otec maloletých detí návštevy vopred ohlásil. Otec maloletých detí uviedol, že by chcel starostlivosť o maloletého A. zabezpečovať sám a od 15.12.2023 ho prihlásil do súkromnej škôlky, ktorá sa bude nachádzať vedľa jeho bydliska. Momentálne pracuje jednu až dve hodiny denne, pričom maloletému A. dokáže po všetkých stránkach kompletne zabezpečiť starostlivosť, ovláda všetky domáce práce. U maloletých detí by išlo len o dočasné rozdelenie, pokiaľ by maloletý A. nebol starší. V súčasnosti akceptuje, že potrebuje maloletý A. ženskú lásku a keď bude starší, tak za dva roky, bude chcieť osobnú starostlivosť zabezpečovať aj jemu. Po materiálnej stránke je plne spôsobilý sa o maloletého A. postarať, pretože jeho finančná situácia nie je zlá. Ak by okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel, tak bol by ochotný prispievať na A. sumou 100,- Eur mesačne a na maloletého A. sumou 75,- Eur mesačne, pretože do domácnosti navrhovateľky deťom nakupuje rôzne veci.
7. V odseku 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na správu kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že nie je v záujme maloletých detí, aby boli rozdelené a ich záujem je v tom,
aby boli vychovávané jednotným výchovným štýlom, udržiavali a upevňovali ich súrodenecké väzby. Šetrením v domácnosti navrhovateľky bolo zistené, že maloletý A. má vytvorený k maloletému A. už silný citový vzťah, usmieval sa naňho, hladkal ho po líci a už v útlom veku vníma, že sú súrodenci. Rozdelenie maloletých detí by mohlo v ich živote znamenať ďalšu traumatizujúcu udalosť po tom, čo stratili matku, na ktorú bol maloletý A. silne citovo naviazaný. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu navrhovateľky, a pokiaľ ide o otca maloletých detí, tak mu bolo odporučené, aby si upravil situáciu tak, aby sa dokázal čo najskôr postarať o obidve maloleté deti. Podľa kolízneho opatrovníka je dôležité, aby otec s maloletými deťmi udržiaval vzťah a kontakt, čo sa aj realizuje, pretože sám otec aj starí rodičia potvrdili, že mu umožňujú styk s deťmi, keďže má k dispozícii kľúče od ich domácnosti, v ktorej mu umožnili aj dočasne prespávať, aby mu zabezpečili kontakt s deťmi a tiež si otec maloletého A. bráva k sebe do domácnosti. Starí rodičia aj otec maloletých detí potvrdili, že po tragickej udalosti v rodine sú vzťahy medzi nimi zhoršené, preto kolízny opatrovník za účelom zmiernenia napätia a urovnania vzťahov odporučil, aby sa starí rodičia spolu s otcom maloletých detí podrobili dobrovoľne odborným konzultáciám, čo by bolo v záujme maloletých detí, ktoré by boli tak chránené pred vnímaním napätej situácie medzi príbuznými. Podľa vykonaného šetrenia v domácnosti otca bolo zistené, že má rovnako ako aj navrhovateľka vytvorené riadne podmienky na starostlivosť o maloleté deti. Kolízny opatrovník navrhol výživné na maloletého A. sumou 150,- Eur mesačne a na maloletého A. sumou 100,- Eur mesačne.
8. Okresný súd poukázal na ust. § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 8, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a na základe výsledkov dokazovania rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. Konštatoval, že navrhovateľka spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby náhradnú osobnú starostlivosť vykonávala v prospech svojich vnúčat. Je nesporné, že tragická udalosť, ktorá sa odohrala v rodine, vážnym spôsobom zasiahla rodičov matky maloletých detí, jej snúbenca, ako aj samotné maloleté deti, ktoré sú ešte v útlom veku. I keď vzniknutá situácia je pre všetkých veľmi bolestivá a ťažko zvládnuteľná, tými najzraniteľnejšími sú práve maloleté deti a práve otec a starí rodičia sú tí najbližší a najkompetentnejší, ktorých úlohou je sa im snažiť toto ťažké životné obdobie preklenúť. Okresný súd bol toho názoru, že práve v tomto ťažkom období, ktoré maloleté deti prežívajú, je v ich najlepšom záujme zveriť ich do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky s cieľom zachovať ich vzájomné citové puto a súrodenecké vzťahy. Okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel aj na doporučenie kolízneho opatrovníka, a to s poukazom na to, že maloleté deti sú obidve ešte veľmi útleho veku, maloletý A. ešte potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Za týmto účelom navrhovateľka nastúpila aj na materskú dovolenku. Je v čo najlepšom záujme maloletých detí, aby si otec dokázal usporiadať svoj pracovný a osobný život tak, aby do budúcna dokázal zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti A. a A. sám. Styk otca s maloletými deťmi nebol upravený, pretože okresný súd mal za preukázané, že navrhovateľka mu styk s maloletými deťmi umožňuje, pričom týmto spôsobom sú zachovávané citové väzby medzi deťmi a otcom. Otcovi bola okresným súdom určená vyživovacia povinnosť podľa § 62 ods. 1 až 5, § 45 ods. 8 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom okresný súd vychádzal z aktuálneho príjmu otca, jeho celkových majetkových pomerov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré vyšpecifikovala navrhovateľka.
9. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozsudkom okresného súdu. Potvrdil, že prekonal ťažšie obdobie, ale ako otec maloletých detí má vyhovujúce podmienky na ich výchovu. Býva v rodinnom dome, v ktorom maloletý A. aj maloletý A. bývali s ním a ich matkou viac ako rok. Deti majú zariadenú svoju detskú izbu a celkovo prostredie poznajú. Uviedol, že je pripravený sa o obe maloleté deti riadne starať, zabezpečiť im každodennú starostlivosť a pre ďalší vývoj maloletých detí je najvhodnejšie, aby čas trávili s ním ako s otcom a osvojili si návyky v mieste jeho bydliska. Prvoradá snaha má byť o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ je to možné, pričom v danom prípade je absolútne odhodlaný a pripravený sa riadne starať o svojich dvoch synov, má k tomu všetky predpoklady. Má za to, že starí rodičia považujú starostlivosť o maloletých len ako svoju povinnosť, avšak on, ako otec, deti milujem a sú na seba citovo naviazaní a momentálne neexistuje dôvod na to, aby mu deti boli odobraté. Žiadal o opätovné posúdenie a prešetrenie celej veci, ako aj o prípadnú pomoc kolízneho opatrovníka a pre najväčšie dobro maloletých detí o zachovanie vzťahu jeho ako jediného rodiča s deťmi, žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh starej matky o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti zamietnuť.
11. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania vyhodnotil, že navrhovateľka spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby náhradnú osobnú starostlivosť vykonávala v prospech svojich vnúčat a je v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli zverené do jej náhradnej osobnej starostlivosti s cieľom zachovať ich vzájomné citové puto a súrodenecké vzťahy. Zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky odporučil aj kolízny opatrovník vzhľadom k tomu, že maloleté deti sú vo veľmi útlom veku, maloletý A. potrebuje 24-hodinovú starostlivosť, z ktorého dôvodu navrhovateľka nastúpila na materskú dovolenku. Navrhovateľka nebránila a ani nebráni styku otca s maloletými, umožňovala otcovi v prípade potreby prespať v mieste jej trvalého pobytu, aby mohol byť s maloletými v čo najväčšom rozsahu. Uviedla, že otec maloletých detí bojuje s nepriateľom, ktorý neexistuje, navrhovateľka nevymazáva otca zo života maloletých a maloleté deti vychováva s vedomím, že je tu otec maloletých. Podľa navrhovateľky otec nedisponuje návykmi potrebnými pre 24-hodinovú starostlivosť o maloletých, pretože sa o nich nikdy v takomto časovom horizonte súčasne výlučne on sám nestaral a väčšinu času sa ani nezdržiaval v spoločnej domácnosti vytvorenej s dcérou navrhovateľky počas jej života, a to z dôvodu pravidelnej práce v zahraničí. Navrhovateľka pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uviedla, že otcovi nezazlieva a nevyčíta nič, je však presvedčená, že v najlepšom záujme maloletých detí je práve ich zverenie do jej náhradnej osobnej starostlivosti, s prihliadnutím na pojem „záujem dieťaťa“ v čo najširšom slova zmysle. Naviac, otec maloletých detí v podanom odvolaní neuviedol spôsob, akým by sa staral o maloletých a nepreukázal, či je schopný sa o maloletých sám riadne postarať. Maloletým je prostredie u navrhovateľky známe, keďže v ňom matka detí spolu s nimi trávila veľa času, keď bol otec detí odcestovaný za prácou v zahraničí a zdržiavajú sa tam už od času úmrtia matky detí a následne aj od nariadenia neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorého boli prenechané do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vytrhnutie maloletých z ich prirodzeného prostredia, na ktoré sú zvyknutí, by mohlo mať nežiadúci vplyv na ich psychický stav, najmä na maloletého A., ktorý ako trojročný má dostatočnú rozumovú vyspelosť na vnímanie takejto veľkej zmeny, nanajvýš v spojitosti s tragickou udalosťou a jeho silné naviazanie na matku. Navrhovateľka sa stotožnila s rozsudok okresného súdu, ktorý žiadala potvrdil.
12. K odvolaniu otca maloletých detí sa kolízny opatrovník nevyjadril.
13. Vyjadrenie navrhovateľky bolo doručené otcovi maloletých detí a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť nevyužili.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania a za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/91/2024-96 zo dňa 21.05.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.05.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
16. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu, ktorým boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá je ich starou matkou a ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti A. a A. v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia s právom zastupovať maloleté deti, spravovať ich majetok v bežných veciach a súčasne bolo rozhodnuté o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 150,- Eur mesačne a maloletého A. sumou 100,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.
17. Z odvolania otca maloletých bolo zrejmé, že tento nesúhlasil s rozsudkom okresného súdu, pretože je pripravený sa o obe maloleté deti riadne starať, zabezpečiť im každodennú starostlivosť a pre ich
ďalší vývoj je najvhodnejšie, aby čas trávili s otcom, osvojili si návyky v mieste ich bydliska a na zabezpečenie starostlivosti má vytvorené všetky predpoklady, pričom je prvoradá snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa. Otec maloletých detí nevidel dôvod na to, aby boli zverené na náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky – starej matky, naviac, ak otec maloleté deti miluje, sú na seba navzájom citovo naviazaní a starí rodičia považujú starostlivosť o maloleté deti len za povinnosť.
18. Krajský súd k odvolacím dôvodom otca maloletých detí, na základe nižšie uvedených zhodnotení, záverov uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný k tomu, aby bolo možné odvolaniu otca maloletých detí vyhovieť. Primárne krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje v celom rozsahu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať.
19. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu je potrebné uviesť to, že okresný súd na úplne zistený skutočný stav veci správnym spôsobom aplikoval rozhodné ustanovenia Zákona o rodine, keď pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky zobral do úvahy najlepší záujem maloletých detí, avšak uvedené súčasne nepopiera to, že otec maloletých detí má k nim hlboký citový vzťah, má ich rád a má aj odhodlanie sa o maloleté deti postarať. Hoci otec maloletého A., ktorý je nar. XX.XX.XXXX, uviedol, že má všetky podmienky k tomu, aby sa oňho osobne postaral, čo nepoprel na základe šetrenia pomerov ani kolízny opatrovník maloletého, súčasne akceptoval, že maloletý A., ktorý je nar. XX.XX.XXXX, je malý a potrebuje ženskú lásku, avšak to len dovtedy, kým nebude starší a potom by si zobral do svojej osobnej starostlivosti aj maloletého A.. Hoci otec maloletých detí ich rozdelenie, a to každého do iného výchovného prostredia, maloletého A. do výchovného prostredia otca a maloletého A. do výchovného prostredia navrhovateľky nepovažoval za rozporné so záujmom týchto maloletých detí, t.j., že nebudú vyrastať v jednotnom výchovnom prostredí, čo však nie je podľa neho trvalé, tak krajský súd v zhode so závermi okresného súdu a odporučením kolízneho opatrovníka bol iného názoru, a to, že je v záujme maloletých detí ako súrodencov, aby vyrastali v jednom (jednotnom) výchovnom prostredí. Práve na túto jednotu a stabilitu výchovného prostredia, na ktorú v rámci záujmu maloletého dieťaťa poukazuje aj Čl. 5 písm. b) Zákona o rodine, bolo nevyhnutné prihliadať, a preto bol vecne správny postup okresného súdu, ktorý obidve maloleté deti zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, aby sa nenarušil vývin ich vzájomného citového, súrodeneckého vzťahu. Uvedené rozhodnutie okresného súdu však nediskvalifikuje otca maloletých detí, aby do budúcna za naplnenia podmienok k tomu, že dokáže zabezpečiť osobnú starostlivosť o obe maloleté deti sám, tým vytvoril predpoklad pre zmenu osobnej starostlivosti, resp. výchovného prostredia pre maloleté deti zverením ich do svojej osobnej starostlivosti.
20. Rozhodnutím okresného súdu bol rešpektovaný najlepší záujem maloletých detí a následne prihliadané na záujem otca maloletých detí, ktorý podľa vykonaného dokazovania má zo strany navrhovateľky vytvorené podmienky na styk s maloletými deťmi, zachovanie a následné prehlbovanie vzájomného vzťahu maloletých detí s otcom. Zo strany navrhovateľky je prístup taký, že otec má možnosť sa stýkať s maloletými deťmi, za ktorého stavu ani odvolací súd nemal preukázané, že by bolo nevyhnutné upraviť styk otca s maloletými deťmi, ktorým stykom sú zachovávané citové väzby medzi maloletými deťmi a otcom.
21. Krajský súd má za to, že rozsudkom okresného súdu sa neupierajú práva otca maloletých detí, pretože sa nachádzalo čo najlepšie riešenie s priorizovaním najlepšieho záujmu maloletých detí na zabezpečenie ich osobnej starostlivosti tak, aby vo svojom útlom veku ako súrodenci neboli rozdelení do odlišných výchovných prostredí, ale zabezpečená jednota výchovného prostredia spôsobom zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke – starej matke, ktorej dcérou bola matka maloletých detí.
22. Bolo namieste, ak okresný súd pri záujme maloletých detí zobral do úvahy aj výsledky šetrenia kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní zastupuje maloleté deti a ktorý nesúhlasil s rozdelením detí do odlišných výchovných prostredí, t.j. do výchovného prostredia navrhovateľky a výchovného prostredia otca, pretože tým by sa narušil aj vzájomný citový súrodenecký vzťah medzi nimi, preto odporučil vyhovieť návrhu navrhovateľky a maloleté deti zveriť do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Nepochybne
z prešetrenia pomerov u otca maloletých detí bolo zrejmé, že aj v jeho domácnosti sú vytvorené dobré podmienky pre starostlivosť o maloleté deti, avšak sám otec sa vyjadroval tak, že zatiaľ si nevie predstaviť starostlivosť o obidve maloleté deti, len o staršieho A.. Ak ale v odvolaní uviedol, že je pripravený zabezpečovať sám starostlivosť o obidve maloleté deti, uvedené zostalo len v rovine tvrdení, nie v preukázaní reálnych podmienok, možností výkonu takejto starostlivosti.
23. K odvolaniu otca maloletých detí krajský súd zvýrazňuje to, že rozhodnutie o náhradnej osobnej starostlivosti je dočasným rozhodnutím, pretože rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú vždy v prvom rade jeho rodičia, v danom prípade otec maloletých detí, pokiaľ ich matka zomrela.
24. Okresný súd posúdil splnenie predpokladov podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine s dôrazom na záujem maloletých detí, a tomuto zákonnému postupu okresného súdu nebolo možné nič vytknúť, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
25. V odvolaní otec maloletých detí nenamietal výšku výživného, ktorou má prispievať na maloleté deti a krajský súd v tejto časti rozhodnutia okresného súdu nezistil nesprávnosť, preto rozsudok okresného súdu v spojení aj so závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
26. V závere krajský súd uvádza tak, ako to vyjadril aj okresný súd v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že tragická udalosť úmrtia matky maloletých detí nepochybne výrazne zasiahla do vzťahov rodičov matky maloletých detí, otca maloletých detí a ani krajský súd nepochybuje o tom, že táto situácia je nielen bolestivá, ale aj ťažko zvládnuteľná, avšak pokiaľ budú spoločne mať na zreteli najlepší záujem maloletých detí, je možné, aby v záujme ich ochrany, zdravého nielen telesného, ale aj psychického vývoja toto náročné životné obdobie preklenuli vzájomnou toleranciou a rešpektovaním sa.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.