Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/79/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: SAMEL TRADE, s.r.o., so sídlom SNP 77, 916 01 Stará Turá, IČO: 44 489 269, právne zastúpený JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát so sídlom Zátišie 1841/23, 925 21 Sládkovičovo, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100673673/2017 zo dňa 21.04.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100673673/2017 zo dňa 21.04.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100153757/2017 zo dňa 25.01.2017 a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 13.07.2017 podal žalobca (ďalej aj „daňový subjekt“) prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100673673/2017 zo dňa 21.04.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. 100153757/2017 zo dňa 25.01.2017, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 13.515,41 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 5.801,95 Eur a vyrubením dane v sume 7.713,46 Eur, v podstate z dôvodu neuznania (spochybnenia) reálnosti uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov s naftou dodanej žalobcovi spoločnosťou AOP s.r.o..

2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Vyslovil názor, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Do správnej žaloby inkorporoval pomerne rozsiahlu citáciu ustanovení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 98/2004 Z.z.“), konkrétne ustanovení § 25d, § 35, § 36, § 38 a § 39 citovaného zákona, z ktorých vyplýva, že výroba a následná distribúcia, predaj, preprava minerálneho oleja od podniku na výrobu minerálneho oleja po jeho dodanie inými daňovým subjektom (daňový sklad, oprávnený príjemca, obchodník s vybraným minerálnym olejom, registrovaný odosielateľ, distribútor, predajca a spotrebiteľ pohonných látok na podnikateľské účely) podlieha prísnej evidencii vedenej nielen podľa druhu minerálneho oleja, ale aj s identifikáciou následných odberateľov minerálneho oleja, pričom záznamy je potrebné vykonať bezodkladne (najneskôr nasledujúci pracovný deň) a takáto držba, pohyb

a vedenie evidencie minerálneho oleja podliehajú daňovému dozoru zo strany colných úradov, ktorí sú oprávnení vykonávať daňovú kontrolu či miestne zisťovanie, ktoré budú podkladom pre prípadné ďalšie vyrubovacie či sankčné konanie v prípade zistenia nedostatkov. Žalobca v daňovom konaní navrhol dožiadať príslušný colný úrad za účelom vykonania kontroly preto, lebo mal za to, že ak chcel žalovaný objasniť skutkové okolnosti danej právnej veci, najmä pôvod tovaru (nafty) a jeho následný pohyb medzi jednotlivými článkami reťazca, javili sa ako kľúčové dôkazné prostriedky práve evidencie minerálneho oleja podliehajúceho spotrebnej dani, ktoré je povinný viesť každý článok reťazca bez ohľadu či ide o výrobcu alebo distribútora či konečného predajcu. Hoci takéto dôkazy sú podľa žalobcu spôsobilé významne prispieť k spoľahlivým skutkovým záverom správcu dane, neboli akceptované.

3. Podľa žalobcu daňové orgány nepostupovali v danej veci tak, ako im to ukladá ustanovenie § 3 ods. 1 v spojení s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku a skutkový stav nebol zistený dostatočne pre prijatie skutkový a právnych záverov, pretože vo vzťahu k spoločnosti AOP s.r.o., ktorá bola dodávateľom žalobcu, bývalý konateľ S. K. uviedol, že konateľovi nástupníckej spoločnosti RADIS, s.r.o. odovzdal všetky účtovné doklady, listiny a iné písomnosti a veci týkajúce sa spoločnosti AOP s.r.o. Svedok S. K. využil svoje zákonné právo a vo veci nevypovedal ako svedok. Rovnako tak konateľ spoločnosti RADIS, s.r.o. Q. P. sa nedostavil na výsluch, pretože v odbernej lehote neprevzal zásielku. Ani spoločnosť RADIS, s.r.o., neprevzala zásielku s výzvou na predloženie účtovných dokladov. Žalovanému sa teda nepodarilo preveriť skutočnosti, čo podľa žalobcu znamená, že sa správcovi dane nepodarilo vyvrátiť tvrdenia žalobcu a spochybniť predložené dôkazy. Žalobca zdôraznil, že jednak vo vzťahu k dodávateľovi minerálneho oleja, ako aj vo vzťahu k odberateľovi minerálneho oleja sa žalovanému nepodarilo dostatočne preveriť okolnosti zdaniteľných plnení a preto závery žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Za danej dôkaznej situácie jednoznačne akcentuje potreba vykonať dokazovanie práve vyššie uvedenými evidenciami minerálneho oleja vedenými každým z dodávateľov a odberateľov v reťazci dodaní minerálneho oleja a žalobca má za to, že práve týmito dôkazmi dospeje žalovaný k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu tak, ako to požaduje ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku. Zároveň má žalobca za to, že vysporiadanie sa s vyššie uvedenou námietkou žalovaným je v napadnutom rozhodnutí nedostatočné, čím rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

4. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke nevykonania dokazovania dožiadaním colného úradu za účelom zabezpečenia príslušných evidencií súvisiacich s distribúciou nafty medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca žalovaný uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty. Predmetom kontroly nebola spotrebná daň z minerálnych olejov, ale preverenie dodania tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočneného zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí na rozdiel od všeobecného správneho konania nie vyhľadávacia (vyšetrovacia), ale prejednávacia zásada. To znamená, že správca dane v konaní nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňovník mohol (ale nemusel) v konaní uplatniť právo na odpočítanie dane z prijatých dodávok tovarov. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať, umožniť ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi (napr. pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sú rigorózne stanovené), pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť daňový subjekt. Žalobca mal možnosť počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania predkladať dôkazy, t.j. ním v odvolaní uvádzané „prísne evidencie vedené nielen podľa druhu minerálneho oleja ale aj s identifikáciou následných odberateľov minerálneho oleja,“ napr. pri ústnom pojednávaní, kedy okrem iného k dodaniu nafty uvedenej na sporných faktúrach uviedol len všeobecne, že predmetné tovary objednal, dodávateľ tovary nakladal, vykladal, pôvodom tovarov bolo Slovensko.

5. K námietke, že vo vzťahu k spoločnosti AOP s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo vyvrátiť tvrdenia žalobcu a spochybniť predložené dôkazy, dal žalovaný do pozornosti, že je na žalobcovi, aby si preveril, s kým jedná, u koho si sporné zdaniteľné plnenie objednáva a hlavne kto ich aj reálne uskutočňuje, nakoľko žalobca disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie DPH (je iniciátorom odpočítania DPH). Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Zo zistení správcu dane počas daňovej kontroly aj podľa žalovaného vyplýva, že bývalý konateľ spoločnosti AOP s.r.o. S. K. odovzdal všetky účtovné doklady, listiny a iné písomnosti a veci týkajúce sa spoločnosti AOP s.r.o., ďalej využil

svoje právo nevypovedať. Taktiež Q. P. - konateľ nástupníckej spoločnosti RADIS, s.r.o. - sa nedostavil na vypočutie svedka (neprevzal zásielku v odbernej lehote). Dodávateľ platiteľa nepredložil správcovi dane účtovné a daňové doklady, čo taktiež preukazuje špekulatívny charakter týchto plnení. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby žalobca, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, musí byť schopný preukázať, že dodanie deklarovaného tovaru mu bolo aj reálne dodané práve dodávateľom (resp. jeho subdodávateľom) uvedeným na faktúre, v tomto prípade spoločnosťou AOP s.r.o. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia.

6. Žalovaný vyslovil názor, že za stavu, keď spoločnosť AOP s.r.o. ako dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu DPH (na výstupe) a zároveň žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr (DPH na vstupe), ide vo vzťahu k štátnemu rozpočtu o daňový únik vo forme neoprávneného odpočítania DPH, ktorý je daňovou výhodou nepožívajúcou právnu ochranu. V predmetnom prípade správca dane posudzoval dodávku tovaru a odberateľa, posudzoval jednotlivé zistenia osobitne a navzájom. Výsledkom bol vytvorený reťazec spoločností, ktorý poukazuje na obchodnú simuláciu dodania nafty, tak ako je deklarované na vystavených dokladoch - faktúrach č. 2015010 zo dňa 20.06.2015 a č. 2015011 zo dňa 30.06.2015. Správca dane skúmal, či tovar podľa predložených faktúr dodal deklarovaný dodávateľ, a či tento dodávateľ bol schopný predmetné dodávky realizovať. Preukázanie reálneho plnenia k deklarovanému dodaniu tovaru je možné, ak samotný dodávateľ (resp. jeho subdodávateľ) formálne a vecne potvrdí, že tovar skutočne dodal. Vzhľadom na výsledky dokazovania správca dane a žalovaný nadobudli pochybnosti o dodaní nafty spoločnosťou AOP s.r.o., ktorá ho mala nadobudnúť od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., a ViOn, a.s. Správca dane preveril účastníkov zdaniteľného obchodu a zároveň preskúmal fakturované zdaniteľné plnenia, pričom spochybnil dodanie tovaru uvedenými spoločnosťami. Žalobca v daňovej kontrole predložil iba formálne doklady o zdaniteľnom obchode s dodávateľom AOP s.r.o., pričom z výsledkov dokazovania vyplynulo, že uvedený dodávateľ a jeho subdodávateľ (OMV Slovensko s.r.o. a ViOn, a.s.) neuskutočnili fakturované zdaniteľné plnenia tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach.

7. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko nariadenie pojednávania nežiadal žalobca ani žalovaný, nevyžadoval to verejný záujem a správny súd to ani nepovažoval za potrebné. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného k nej a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba je dôvodná.

8. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100673673/2017 zo dňa 21.04.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100153757/2017 zo dňa 25.01.2017, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 13.515,41 Eur na DPH nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 5.801,95 Eur a vyrubením dane v sume 7.713,46 Eur.

9. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 103790109/2016 zo dňa 25.08.2016. Žalobca v rámci svojej ekonomickej činnosti vykonával v kontrolovanom zdaňovacom období veľkoobchodnú činnosť s komoditou diesel a obchodnú činnosť so svietidlami a iným materiálom. Pre účely obchodovania s pohonnými látkami je žalobca od 27.03.2014 evidovaný Colným úradom Trenčín ako distribútor pohonných látok základe povolenia ev. č. 666311400026.

10. Žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2015 uplatnil odpočítanie DPH v celkovej sume 13.515,41 Eur na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou AOP s.r.o., Pekárska 14, 917 00 Trnava, IČO: 46 358 048, a to za materiál PA6 B326 E faktúrou č. 2015008 zo dňa 08.06.2015 v celkovej sume 14.022,- Eur (z toho DPH v sume 2.337,- Eur), za 29 932 litrov nafty faktúrou č. 2015010 zo dňa 20.06.2015 v celkovej sume 33.404,11 Eur (z toho DPH v sume 5.567,35 Eur) a za 30 167 litrov nafty faktúrou zo dňa 30.06.2015 v celkovej sume 33.666,37 Eur (z toho DPH v sume 5.611,06 Eur). Uvedené faktúry žalobca uviedol v záznamoch DPH ako odpočítanie dane a eviduje ich vo svojom účtovníctve. K predmetným faktúram daňový subjekt predložil aj dodacie listy. Faktúry boli uhradené bezhotovostne z bankového účtu v období jún - júl 2015.

11. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov správca dane opakovane predvolal na výsluch svedka Q. P., konateľa spoločnosti RADIS, s.r.o., ktorá bola od 13.10.2015 právnym nástupcom spoločnosti AOP s.r.o. Svedok predvolania neprevzal, zásielky sa správcovi dane vrátili s oznámením poštového doručovateľa „adresát neznámy.“ Následne správca dane spoločnosti RADIS, s.r.o. zaslal výzvu zo dňa 11.12.2015 na predloženie dokladov a písomností za obdobie jún 2015, ktorá sa vrátila správcovi dane neprevzatá späť s poznámkou „adresát neznámy.“ Z uvedeného dôvodu spoločnosť RADIS, s.r.o. správcovi dane nepredložila žiadne doklady a písomnosti v predmetnej veci.

12. Správca dane predvolal na výsluch bývalého konateľa spoločnosti AOP s.r.o. S. K., ktorý predvolanie prevzal dňa 22.12.2015, no na výsluch určený správcom dane na deň 14.01.2016 sa nedostavil. Správca dane opätovne predvolal S. K. ako svedka na výsluch, predvolanie svedok prevzal dňa 16.02.2016. Dňa 07.03.2016 svedok doručil správcovi dane písomné ospravedlnenie k predmetnému predvolaniu, prílohou ktorého bol úradne overený preberací protokol zo dňa 07.10.2015, z ktorého vyplýva, že svedok odovzdal konateľovi spoločnosti RADIS, s.r.o. účtovné doklady, listiny a iné písomnosti týkajúce sa spoločnosti AOP s.r.o. Následne správca dane zaslal svedkovi ďalšie predvolanie na výsluch svedka, ktoré svedok prevzal dňa 29.03.2016. V reakcii na to svedok zaslal na e-mail správcu dane elektronické podanie, v ktorom okrem iného uviedol nasledovné: „K predmetnej veci využívam svoje zákonné právo podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku a vypovedať tým pádom nebudem. Moje stanovisko týmto pokladajte za končené a neodvolateľné.“ Na základe uvedených skutočností sa správcovi dane nepodarilo svedka S. K. vypočuť a preveriť obchodné transakcie uvedené na predmetných faktúrach.

13. Správca dane zistil, že právnym nástupcom spoločnosti RADIS, s.r.o. sa od 26.11.2015 stala spoločnosť EUROPAVING s.r.o. K prevereniu uvedenej spoločnosti bol dožiadaný Daňový úrad Žilina, ktorý zistil, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza poštová schránka, na ktorej je označených 6 spoločností, pričom jednou z nich je aj EUROPAVING s.r.o., avšak na žiadnych dverách v budove sa nenachádza označenie uvedenej spoločnosti. Zásielky zasielané miestnym daňovým úradom sa vracajú späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“

14. Materiál PA6 B326 E nakúpený od platiteľa AOP s.r.o. žalobca fakturoval ďalej na základe odberateľskej faktúry č. 2015047 zo dňa 09.06.2015 odberateľovi DM-PLAST s.r.o. s daňou v zdaňovacom období jún 2015. Naftu uvedenú na sporných faktúrach od platiteľa AOP s.r.o. žalobca fakturoval na základe odberateľskej faktúry č. 2015053 zo dňa 20.06.2015 s daňou v zdaňovacom období jún 2015 s predmetom fakturácie diesel a odberateľskej faktúry č. 2015055 zo dňa 01.04.2015 s daňou v zdaňovacom období júl 2015 s predmetom fakturácie diesel spoločnosti Maxchem s.r.o., Michalská 9, Bratislava, IČO: 47 516 909.

15. Správca dane vykonal dňa 20.04.2016 miestne zisťovanie na prevádzke spoločnosti Maxchem s.r.o. na adrese 906 21 Jablonka 152 - čerpacia stanica, o čom bol spísaný úradný záznam. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie ekonomickej činnosti uvedenej spoločnosti. Na uvedenej adrese sa nachádzal areál poľnohospodárskeho družstva, v areáli bola umiestnená unimobunka, na okne ktorej sa nachádzal vzor dokladu elektronickej registračnej pokladnice zo dňa 01.03.2014, na ktorom bol uvedený obchodný názov Maxchem s.r.o. V blízkosti boli ukotvené 3 nefunkčné stojany na distribúciu pohonných látok. Na Obecnom úrade Jablonka následne zamestnanci správcu dane zistili od starostky obce, že prevádzka čerpacej stanice bola ukončená v mesiaci december 2015.

16. Nakoľko podľa informácií poskytnutých konateľom žalobcu mali pohonné látky mať slovenský pôvod u spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., správca dane zaslal spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. výzvu na vydanie fotokópií písomností a dokladov o dodaní pohonných hmôt zo spoločnosti OMV Slovensko,

s.r.o. na miesto dodania Čerpacia stanica Jablonka v období od 01.06.2015 do 01.07.2015 vrátane. Miestnym zisťovaním vykonaným prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Nitra v spoločnosti ViOn, a.s. bolo zistené, že k dodaniam pohonných hmôt s miestom určenia čerpacia stanica Jablonka pre spoločnosť Maxchem s.r.o. došlo v kontrolovanom období v rámci iných dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a to medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. - ViOn, a.s. - SAMEL TRADE, s.r.o. - Maxchem s.r.o. Podklady k týmto zisteniam predložila spoločnosť ViOn, a.s.

17. Na návrh žalobcu vypočul správca dane svedka Q. S., v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení konateľa spoločnosti Maxchem s.r.o. Spoločnosť SAMEL TRADE, s.r.o. dodávala pre spoločnosť Maxchem s.r.o. pohonné hmoty, firma mala prenajatú čerpaciu stanicu od roku 2013 do 14.12.2015 a dodávateľmi pohonných hmôt okrem žalobcu boli aj spoločnosti Slovnaft, a.s. a ViOn, a.s., prípadne ďalší, pričom tovar svedok objednal priamo so K. Z., prepravu zabezpečovala spoločnosť žalobcu prostredníctvom svojho dodávateľa. Vytankovanie cisterien sa realizovalo na čerpacej stanici Jablonka, kde bol svedok vždy prítomný. Vytankovanie do podzemnej nádrže určenej na skladovanie nafty vykonal šofér, ktorý naftu priviezol, meno šoféra si svedok nepamätá. Cisterna prišla zaplombovaná, svedok otvoril stáčacie miesto, ktoré bolo zamknuté a šofér otvoril cisternu, pričom ako sa cisterna otvorí, plomba sa roztrhne a vodič má prístup k samotnému stáčaciemu systému, zoberie hadicu z cisterny a prepojí cisternu s nádržou čerpacej stanice pomocou hadice, následne začne samotné spúšťanie pohonnej hmoty. Objem prečerpaných pohonných hmôt je zaznamenaný na schválenom meracom zariadení na cisterne, objem sa odsúhlasí so šoférom a tento odovzdá obsluhe čerpacej stanice certifikát, vytlačí stáčací lístok s objemom prečerpaných pohonných hmôt, ktorý obsluha čerpacej stanice dvojmo potvrdí, z čoho si jedno potvrdenie ponechá. Podľa svedka objem podzemnej nádrže na naftu na čerpacej stanici Jablonka bol 35 000 litrov, termíny dodaní a vytankovanie cisterien telefonicky nahlasoval K. Z.. Objem predanej nafty za mesiac bol v rozsahu 32 000 až 33 000 litrov, nafta bola predávaná konečným spotrebiteľom prostredníctvom výdajného stojana na naftu, čo je zaznamenané v registračnej pokladnici, z ktorej fiškálnu pamäť svedok archivoval.

18. Svedok Q. S. predložil správcovi dane v elektronickej podobe kópie dokladov elektronickej registračnej pokladnice za obdobie od 01.06.2015 do 31.08.2015, z ktorých vyplynulo, že za uvedené obdobie sa na čerpacej stanici predala nafta v objeme 53 513,30 litrov. Denný objem predaja nafty bol v rozmedzí od 109,18 do 6 381,50 litrov, výnimkou bol predaj dňa 20.06.2015, kedy objem predaja dosiahol 30.290,45 litrov. Z kópií účtov elektronickej registračnej pokladnice zo dňa 20.06.2015 bolo zistené, že v uvedený deň na čerpacej stanici v Jablonke bolo evidovaných celkom 70 pokladničných dokladov, z toho viaceré boli evidované s rovnakým množstvom predaja nafty o objeme 850 litrov za každý samostatný predaj s úhradou v hotovosti, v časovom rozpätí od 18:44 hod. do 23:16 hod. Súčet predanej nafty podľa 35 ks dokladov po 850 litrov nafty a jedného dokladu za predaj 182 litrov nafty predstavoval množstvo 29 932 litrov, čo je objem totožný s množstvom nafty uvedenej na faktúre č. 2015010 zo dňa 20.06.2015 od dodávateľa AOP s.r.o. 19. Na podklade vykonaného dokazovania vydal správca dane rozhodnutie č. 100153757/2017 zo dňa 25.01.2017, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume 13.515,41 Eur na DPH dôvodiac, že žalobcovi na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou AOP s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), nakoľko transakcie deklarované účtovnými dokladmi nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú záver, že k dodávkam nafty nedošlo tak, ako je deklarované dodávateľskými faktúrami u jednotlivých daňových subjektov v reťazcoch obchodníkov v júni 2015, a to podľa správcu dane z nasledovných dôvodov:

- nebol preukázaný prevod vlastníckeho práva medzi deklarovanými účastníkmi zdaniteľných obchodov a tým ani vznik daňovej povinnosti; t.j. obchodníci AOP s.r.o., SAMEL TRADE, s.r.o. a Maxchem s.r.o., ktorí v reťazci predávali predmetný tovar, nepreukázali prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník,

- daňový subjekt AOP s.r.o. je rizikovým subjektom, ktorý so správcom dane nekomunikoval a v súčasnosti je zaniknutý zlúčením s inou spoločnosťou, ktorá neposkytla správcovi dane súčinnosť, čím sa nepreukázali deklarované zdaniteľné obchody,

- bývalý a jediný konateľ spoločnosti AOP s.r.o. neposkytol svedeckú výpoveď využijúc právo nevypovedať, čím neozrejmil deklarované zdaniteľné obchody,

- preverovaním obchodovania s pohonnými hmotami v tuzemsku nebol zistený pohyb - preprava predmetného tovaru, čím nebola preukázaná fyzická a teda pohyblivá dodávka tovarov,

- žalobca nepreukázal, že disponoval zdaniteľným plnením,

- výpovede K. Z. a Q. S. o pôvode pohonných hmôt u spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. sa nepotvrdili,

- výpoveď Q. S. o objeme dodania a predaja pohonných hmôt sa nepotvrdila, dodanie tovarov v dňoch 20.06.2015 a 30.06.2015, resp. 01.07.2015 svedok nepreukázal a vo veci vznikol rozpor o objeme predaja hmôt, ktorý svedok uviedol vo svojej výpovedi, v porovnaní s predajom objemu pohonných hmôt uvedeným v dokladoch elektronickej registračnej pokladnice a mesačnej uzávierke, resp. smenovej uzávierke spoločnosti Maxchem s.r.o.

20. Správca dane skonštatoval, že preverované obchodné reťazce nesú znaky reťazových transakcií, kde na začiatku reťazca figuruje zmiznutý platiteľ. Žalobca nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje takého konania v preverovanom reťazci obchodníkov, ktorého účelom bolo získať daňovú výhodu, lebo jednotlivé zistené skutočnosti vo svojej vzájomnej súvislosti dávajú základ pre záver, že predmetné tovary neboli dodané osobami uvedenými na faktúrach, nakoľko pôvodné sporné faktúry vystavené spoločnosťou AOP s.r.o. uvedený dodávateľ reálne nedodal, nevznikla teda daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH. Ak totiž žalobca ako platiteľ prijal faktúru od subjektu (spoločnosti AOP s.r.o.), ktorý mu tovar uvedený na faktúrach reálne nedodal, pričom jediný konateľ žalobcu K. Z. mal podľa svedeckej výpovede Q. S. telefonicky oznamovať dátumy dodaní na prevádzku čerpacej stanice v Jablonke, samotný platiteľ vedel, resp. mohol vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou reťazcov, ktoré boli realizované za účelom získania daňovej výhody.

21. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 100153757/2017 zo dňa 25.01.2017 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Namietol najmä to, že správca dane sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu, prezentovanými v jeho vyjadreniach a tiež to, že zistený skutkový stav nie je dostatočný na prijatie skutkových a právnych záverov. V predmetnej daňovej veci správca dane sám vlastnou iniciatívou začal obstarávať dôkazy s cieľom vykonať nimi v rámci daňovej kontroly a prípadného následného vyrubovacieho konania dokazovanie, pretože mal pochybnosti o materiálnom podklade fakturovaných obchodov. V takom prípade sa však dôkazné bremeno prenáša z daňového subjektu na správcu dane a preto je to výlučne správca dane, ktorý je povinný v prípade pochybností obstarať také dôkazy, ktoré sú spôsobilé a tak závažné, že dokážu tvrdenia a dôkazy daňového subjektu jednoznačne vyvrátiť. Ak je v danej veci nesporné, že žalobca predložil faktúry, dodacie listy, preukázal vykonanie platieb za tovar a tovar bol reálne dodaný na čerpaciu stanicu v Jablonke, pričom dodanie svedok Q. S. potvrdil, potom žalobca vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť a nie je v jeho silách a schopnostiach predložiť ďalší dôkaz.

22. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že ak svedok S. K. využil svoje zákonné právo nevypovedať, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu daňového subjektu s následkom nemožnosti odpočtu dane. Rovnako tak skutočnosť, že Q. P. sa nepodarilo zabezpečiť na výsluch, nemožno pričítať na ťarchu daňovému subjektu. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo správca dane nepožiadal o predvedenie svedka Policajný zbor, ak jeho výpoveď mala byť kľúčová pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu a jeho správne právne posúdenie. Správca dane sa uspokojil s konštatovaním dožiadaného Daňového úradu Bratislava, že sa nepodarilo preveriť skutočnosti, čo podľa žalobcu znamená, že sa správcovi dane nepodarilo vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu a spochybniť ním predložené dôkazy.

23. Podľa žalobcu tvrdenia správcu dane, že tovar nepochádza od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., pretože to nevyplýva z preverovania v období od 01.06.2015 do 01.07.2015, nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k dodaniam tovaru, pretože dodávateľ mal možnosť jednak obstarávať si tovar mimo uvedeného časového horizontu, a to aj od iných dodávateľov a distribútorov pohonných hmôt tak, ako to napokon predpokladá aj zákon č. 98/2004 Z.z. Správcovi dane sa nepodarilo preukázať, že tovar nebol na čerpaciu stanicu Jablonka dodaný, pretože o dodaní tovaru svedčia príjemky č. 27 zo dňa 20.06.2015 v množstve 29 932 litrov nafty a príjemka č. 30 zo dňa 02.07.2015 v množstve 30 167 litrov nafty. Je teda nesporné, že z dôkazov bola jednoznačne preukázaná existencia tovaru a preukázané reálne dodanie tovaru na čerpaciu stanicu a následne konečným odberateľom. Údaj svedka Q. S. o orientačnom čísle predaja nafty na úrovni 32 000 až 33 000 litrov za mesiac, je v kontexte ostatných dôkazov právne irelevantný.

24. Žalobca poukázal na to, že mu bolo vydané povolenie na distribúciu minerálneho oleja podľa § 25b zákona č. 98/2004 Z.z., pretože osoba, ktorá chce a daňovom území v rámci podnikateľskej činnosti distribuovať v daňovom voľnom obehu minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. a), písm. d) alebo písm. f) citovaného zákona, je povinná pred začatím distribúcie minerálneho oleja požiadať colný úrad o vydanie povolenia na distribúciu minerálneho oleja a takýto distribútor je povinný podľa

§ 25b ods. 9 písm. d) zákona č. 98/2004 Z.z. nakupovať na daňovom území alebo inak odoberať minerálny olej len od distribútora pohonných látok alebo od registrovanej osoby a takisto podľa písm. e) citovaného ustanovenia je povinný predávať na daňovom území alebo inak dodávať minerálny olej len distribútorovi pohonných látok, predajcovi pohonných látok, registrovanej osobe alebo osobe uvedenej v ods. 11, pričom distribútor je povinný viesť za kalendárny mesiac evidenciu nakúpeného a predaného minerálneho oleja, a to samostatne za každú prevádzkareň. Vzhľadom k tomu, že správca dane nie je vecne príslušný vykonávať daňovú kontrolu na spotrebnú daň z minerálneho oleja, bolo namieste dožiadať colný úrad, ktorý by vykonal kontrolu a následne výsledky dožiadania by predstavovali relevantný dôkaz pre daňovú kontrolu v predmetnej veci.

25. Záverom odvolania žalobca poukázal na judikatúru správnych súdov, podľa ktorej skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Je preto úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa žalobcu a či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť.

26. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100673673/2017 zo dňa 21.04.2017 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami správcu dane a jeho právnym záverom, ktorým konštatoval porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH tým, že dodávateľovi AOP s.r.o. daňová povinnosť zo spornej obchodnej transakcie nevznikla, v dôsledku čoho ani nevzniklo právo žalobcu na odpočítanie dane. Správca dane podľa žalovaného preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených platiteľom, prelo možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 a ods. 6 daňového poriadku, jeho závery majú reálny podklad a sú v súlade so skutočnosťou. Správca dane listinné doklady vyhodnotil, pričom posudzoval aj ostatné zistenia u dodávateľa AOP s.r.o., spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., Maxchem s.r.o., vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti správca dane neprihliada.

27. K odvolacej námietke týkajúcej sa nepredvedenia svedka Q. P. prostredníctvom Policajného zboru žalovaný uviedol, že tento procesný úkon nie je dôvodné požadovať, nakoľko uvedená osoba nebola konateľom spoločnosti v čase realizácie zdaniteľných plnení (jún 2015) a taktiež nie je konateľom spoločnosti RADIS s.r.o., ktorá zanikla zlúčením s inou spoločnosťou. Výpoveď tohto svedka by podľa žalovaného neviedla k objasneniu sporných obchodov. K odvolacej námietke požadujúcej dožiadať príslušný colný úrad za účelom preverenia distribučných ciest dodávaných pohonných hmôt žalovaný uviedol, že správca dane vykonával kontrolu podľa osobitného hmotnoprávneho predpisu - zákona o DPH, ktorej predmetom nie je spotrebná daň z minerálnych olejov, ale dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobu, preto táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca je registrovaný ako distribútor pohonných látok a z ustanovení zákona č. 98/2004 Z.z. mu vyplývajú povinnosti predkladať doklady, viesť evidenciu nakúpeného a predaného minerálneho oleja, nakupovať a predávať na daňovom území len medzi distribútormi pohonných látok alebo od registrovanej osoby a pod., mal možnosť v daňovom konaní takéto dôkazy (evidenciu) predložiť, avšak ich nepredložil.

28. K odvolacej námietke ohľadne dôkazného bremena správcu dane v otázke preukazovania vedomosti daňového subjektu o zapojení na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo podvodom, žalovaný zopakoval konštatácie správcu dane, podľa ktorých platiteľ nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje takého konania v preverovanom reťazci obchodníkov, ktorého účelom bolo získať daňovú výhodu, lebo jednotlivé vyššie uvedené skutočnosti vo svojej vzájomnej súvislosti dávajú základ pre záver správcu dane, že predmetné tovary neboli dodané osobami uvedenými na faktúrach, nakoľko pôvodné sporné faktúry vystavené spoločnosťou AOP s.r.o. uvedený dodávateľ reálne nedodal, nevznikla teda daňová

povinnosť podľa § 19 zákona o DPH. Ak platiteľ prijal faktúru od jeho dodávateľa (spoločnosť AOP s.r.o.), ktorý mu tovar uvedený na predmetných faktúrach reálne nedodal, pričom jediný konateľ platiteľa - K. Z. - mal podľa výpovede svedka Q. S. telefonicky oznamovať dátumy dodaní na prevádzku čerpacej stanice Jablonka, tak samotný platiteľ vedel, resp. mohol vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou reťazcov, ktoré boli realizované za účelom získania daňovej výhody. Zo zistení správcu dane vyplýva, že dodávateľ

- spoločnosť AOP s.r.o., platiteľ a následne jeho odberateľ Maxchem, s.r.o. mali predmetný tovar dodávať v ten istý deň, resp. nasledujúci deň, pričom preprava tovaru mala byť ukončená na Čerpacej stanici v Jablonke, avšak platiteľ nepreukázal, kto prepravu zabezpečil, zrealizoval, kto znášal náklady, akými vozidlami sa uskutočnila, a to aj napriek tomu, že K. Z. telefonicky nahlasoval odberateľovi termíny dodania tovarov.

29. Záverom napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že z dôvodu, že vlastníctvo tovaru u dodávateľa AOP s.r.o. bolo na základe zistených skutočností správcu dane spochybnené, keďže vykonaného dokazovania správcu dane vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru, jeho následná dodávka už nenapĺňa skutkový stav skutočného obsahu právneho úkonu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a daň uvedená na faktúrach od dodávateľa AOP s.r.o. sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre, nie však z titulu reálneho dodania tovaru definovaného v § 19 ods. 1 zákona o DPH. Takto splatná daň z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie dane u žalobcu nie je pri samotnom právnom úkone hmotno- právneho predpisu (zákon o DPH) použiteľná. Právo odpočítať daň z tovaru a služby má platiteľ jedine v prípade, keď pri tomto tovare alebo službe vznikne daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH).

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

31. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

34. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

35. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

36. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

38. Podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.

39. Podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.

40. Podľa § 20 ods. 3 daňového poriadku správca dane, ktorým je obec, o predvedenie podľa odseku 2 požiada príslušný útvar Policajného zboru. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie podľa odseku 2 príslušný útvar Policajného zboru, príslušný colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy. O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený.

41. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

43. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

44. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

45. Podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

46. Podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

47. Podľa § 25 ods. 3 daňového poriadku svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.

48. Podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 49. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 50. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

51. Preskúmaním správnej žaloby, písomného vyjadrenia žalovaného k nej a pripojeného administratívneho spisu dospel správny súd k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba je dôvodná. Možno prisvedčiť názoru žalobcu, že zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Pokiaľ ide o výsluch bývalého konateľa spoločnosti AOP s.r.o. S. K. v procesnom postavení svedka, správny súd si pri preskúmaní ostatného pokusu správcu dane o zabezpečenie účasti svedka na ústnom pojednávaní (predvolanie zo dňa 21.03.2016 na deň 12.04.2016) všimol, že svedok v predvolaní na výsluch nebol poučený o možnosti odoprieť vypovedať zo zákonom stanovených dôvodov podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku, že oznámenie svedka o využití práva nevypovedať bolo správcovi dane doručené v podstate neformálnou cestou z adresy neumožňujúcej bezpečné overenie autorstva správy a navyše predvolaný svedok výpoveď odoprel s odkazom na úplne iný právny predpis než je ten, ktorý upravuje výsluch svedka v daňovom konaní, pričom z jeho prejavu vôle nie je zrejmé, či hrozba nebezpečenstva trestného stíhania, odôvodňujúca odopretie výpovede, sa má týkať jeho alebo niektorej z jeho blízkych osôb. Ak za týchto okolností správca dane dospel k záveru, že ďalšie pokusy o predvolanie S. K. už nie sú potrebné, viedol tento jeho prístup v konečnom dôsledku k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, keďže otázka výsluchu S. K. ako svedka v predmetnom daňovom konaní je stále otvorená a nevyriešená. Aj v situácii, že správca dane mal náznaky toho, že S. K. pravdepodobne využije svoje právo odoprieť vypovedať, bolo potrebné pri tom dodržať postup vyplývajúci z ustanovenia § 25 daňového poriadku, ktorého nevyhnutnou podmienkou je zabezpečenie účasti svedka pred správcom dane, riadne poučenie svedka správcom dane o práve odoprieť vypovedať, nasledované výslovným vyjadrením svedka, či toto právo využíva alebo nie a ak áno, obligatórna špecifikácia svedka, či hrozba nebezpečenstva trestného stíhania, pre ktorú odpiera vypovedať, sa má týkať jeho alebo niektorej z jeho blízkych osôb. V prípade nejasností alebo nekonkrétnosti vyjadrení svedka má správca dane právo doplňujúcimi otázkami overiť vecnú dôvodnosť využitia tohto práva zo strany svedka.

52. Správca dane odôvodnil upustenie od pokusov zabezpečiť účasť Q. P. na výsluchu pred správcom dane v podstate tým, že uvedený svedok nie je pre ustálenie skutkového stavu dôležitý, nakoľko nebol konateľom dodávateľskej spoločnosti v čase realizácie deklarovaných zdaniteľných plnení a neskôr aj tak došlo k zániku spoločnosti RADIS, s.r.o. zlúčením s nástupníckou spoločnosťou, avšak s takýmto zdôvodnením sa správny súd nestotožňuje a rozhodnutie správcu dane nevyužiť na zabezpečenie jeho účasti na výsluchu inštitút predvedenia podľa § 20 daňového poriadku považuje za postup prispievajúci k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci. Výsluch Q. P. je podľa názoru správneho súdu dôležitým dôkazným prostriedkom, keďže tento svedok môže byť vypočutý k otázke účtovnej

dokumentácie spoločnosti AOP s.r.o., ktorú mal fyzicky prevziať od S. K., t.j. môže sa vyjadriť, či k prevzatiu účtovnej dokumentácie došlo alebo nie a ak áno, čo bolo jej súčasťou a aký bol jej ďalší osud, najmä v nadväznosti na zánik jeho funkcie konateľa v spoločnosti RADIS, s.r.o., teda či touto účtovnou dokumentáciou stále disponuje a je schopný a ochotný ju predložiť alebo označí osobu, ktorej účtovnú dokumentáciu odovzdal a od ktorej bude následne možné túto dokumentáciu vyžiadať pre účely dokazovania v daňovom konaní.

53. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné zdôvodnenie odmietnutia doplnenia dokazovania dožiadaním colného úradu za účelom získania prístupu k evidenciám jednotlivých distribučných fáz obchodovania s minerálnymi olejmi, vedenými každým z dodávateľov a odberateľov v reťazci dodaní minerálneho oleja. Ak daňové orgány majú vedomosť o tom, že je tu iný orgán verejnej správy disponujúci prístupom k príslušným evidenciám a databázam, pomocou ktorých sa dá vystopovať distribučná trasa nafty, vrátane subjektov dodávateľského reťazca a ak daňový subjekt sám zadováženie takéhoto dôkazu v daňovom konaní navrhne, potom vysvetlenie nevyhovenia tomuto návrhu od správcu dane a žalovaného, spočívajúce v podstate v tom, že u žalobcu je daňová kontrola zameraná na daň z pridanej hodnoty a nie na spotrebnú daň z minerálneho oleja, je argumentačne nedostatočným a nepresvedčivým, teda nepreskúmateľným vysporiadaním sa s predmetným dôkazným návrhom účastníka daňového konania.

54. S poukazom na prezentované úvahy správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a tiež z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Úlohou správcu dane po vrátení administratívneho spisu bude v intenciách právneho názoru správneho súdu uvedeného v bodoch 51. až 53. tohto rozsudku doplniť dokazovanie. Správca dane opätovne predvolá na výsluch svedka S. K., o termíne jeho výsluchu upovedomí žalobcu alebo jeho právneho zástupcu, následne svedka vypočuje k predmetu daňového konania alebo zaznamená procesne korektným spôsobom využitie práva tohto svedka odoprieť vypovedať. Za účelom zabezpečenia účasti tohto svedka na výsluchu je správca dane oprávnený využiť inštitút predvedenia. Podobná situácia platí aj pri svedkovi Q. P., u ktorého správca dane, vzhľadom na zlyhanie predchádzajúcich korešpondenčných pokusov o jeho predvolanie, taktiež využije inštitút predvedenia prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru. V prípade, že sa nestotožní s dôkazným návrhom žalobcu na dožiadanie príslušného colného úradu, odmietnutie tohto dôkazu zrozumiteľne odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti. Následne, potom ako s novými zisteniami oboznámi žalobcu, vo veci znovu rozhodne.

55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

56. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.