Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/171/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: Ľubomír Cuninka, Bernolákova 667/24, Zeleneč, IČO: 37 274 546, zast. JUDr. Jaroslav Belko, advokát, Fedákova 6, Bratislava, proti žalovanému: S Slovensko, spol. s r.o., Tomášikova 17, Bratislava, IČO: 35 812 419, zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 724 111, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 04.09.2013 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by Okresný súd Bratislava I. zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. Rsp V-60/2012 zo dňa 16.07.2013 vydaný Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory so sídlom v Bratislave. Žalobca podal na tunajší súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods.1 písm. c), g), j) zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 cit. zákona.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že Zmluva o finančnom prenájme č.XX.XX.XXXX, ktorá bola medzi účastníkmi rozhodcovského konania uzavretá dňa 29.07.2010 je podľa neho od počiatku neplatná, a to z dôvodu neuskutočnenia plnenia zo strany spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o., a teda nie je platná ani rozhodcovská doložka v zmluve dohodnutá. Žalobca zároveň uviedol, že Zmluva v čase rozhodnutia rozhodcovského súdu už bola z jeho strany odstúpená, čo samo o sebe predstavovalo popretie platnosti rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalobcu v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania tým, že napriek tomu, že sa žalobca na nariadené pojednávanie riadne ospravedlnil, súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na žalobcove tvrdenie o nedodaní tovaru žalovaným žalobca poukazuje na to, že podľa jeho názoru potom rozhodcovský rozsudok porušuje jeho práva ako spotrebiteľa.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 22.12.2015 v ktorom uviedol, že dňa 29.7.2010 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi spoločnosťou S Slovensko, spol. s r.o. ako kupujúcim, spoločnosťou LOADERS COMPANY s.r.o. ako predávajúcim a Ľubomírom Cuninkom, ktorý ako leasingový nájomca s ustanoveniami kúpnej zmluvy súhlasil. V rovnaký deň bola podpísaná aj Zmluva o finančnom prenájme, ktorú podpísalo S Slovensko ako prenajímateľ a Ľubomír Cuninka ako nájomca. V tento deň podpísali žalobca a Loaders odovzdávací protokol v zmysle ktorého žalobcovi dodávateľ LOADERS COMPANY s.r.o. predmetov leasingu riadne, bez vád a akýchkoľvek výhrad dodal taxatívne vymenované predmety

leasingu. Na odovzdávacom protokole je riadne čitateľný dátum a podpisy oboch zúčastnených, nie sú zaznamenané výhrady k miestu, spôsobu alebo času odovzdania predmetu leasingu.

4. Žalobca leasingové splátky od uzavretia leasingovej zmluvy a prevzatia predmetu leasingu platil riadne a načas, spolu 19 celých splátok a 1 nie celú, celkovo v sume 62 310,30 €. Následne (11.1.2012) žalobca oslovil žalovaného s tým, že predmet leasingu nemá k dispozícii, a aby sa žalovaný vyjadril k tomu, „z akého dôvodu nedošlo k odovzdaniu predmetu kúpy v súlade s čl. III kúpnej zmluvy". Na tento list žalovaný zareagoval tým, že žalobcu vyzval na ďalšie riadne platenie splátok, nakoľko neexistuje dôvod k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Na to žalobca od leasingovej zmluvy „odstúpil" z dôvodu, že predmet leasingu neexistuje, resp. že mu nikdy nebol odovzdaný relevantným spôsobom, ako to ukladá kúpna zmluva v čl. III. Odstúpenie leasingového nájomcu od leasingovej zmluvy ani leasingová zmluva, ani Všeobecné leasingové podmienky neumožňujú. Ak predmet leasingu nebol žalobcovi odovzdaný alebo ak neexistuje, nemal žalobca odovzdávací protokol podpísať a platiť leasingové splátky. Je neprípustné, aby leasingový nájomca, pokiaľ by predmet leasingu skutočne neprevzal, alebo ak by predmet leasingu neexistoval, aby platil leasingové splátky po dobu 19 mesiacov a až potom „si všimoľ', že predmet leasingu neexistuje. Podľa žalovaného je prekvapujúce, že sa žalobca odvoláva na údajnú neplatnosť rozhodcovskej doložky až v čase, keď mu nevyhovuje, hoci s jej existenciou a znením bol uzrozumený práve pri podpise leasingovej zmluvy. Okrem toho, žalobca nelogicky podmieňuje platnosť rozhodcovskej doložky potrebou dodania predmetu leasingu, čo samo osebe nemá význam. Predmet leasingu bol riadne dodaný, čo v konečnom dôsledku potvrdil žalobca svojím podpisom na preberacom protokole. Žalovaný ďalej poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy nemá spätné účinky. Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované a platí to aj pre dojednanie rozhodcovskej doložky. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4 Obo 159/2003, podľa ktorého: „Odstúpenie v prípade obchodného záväzkového vzťahu sa však výslovne netýka nároku na náhradu škody, vzniknutej porušením zmluvy, voľby práva alebo zákona podľa § 262 OBZ, rozhodcovskej doložky, nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a tých ustanovení zmluvy, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy buď podľa prejavu vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu."

5. Žalovaný ďalej uviedol, že účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, čo žalobca neurobil.

6. Ak žalobca, skutočne disponuje skutkovými dôkazmi preukazujúcimi nedodanie plnenia zo strany žalovaného, mal opakovane možnosť to na pojednávaniach pred Rozhodcovským súdom 30Cb/171/2013-96

preukázať. Túto možnosť však opakovane nevyužil a to ani napriek niekoľkonásobným odročeniam pojednávaní - vždy z dôvodov na strane žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Neurobil tak ani mimo pojednávaní, napríklad písomným podaním. Žiadosti o odročovanie pojednávaní tak boli jednoznačne účelové. Je povinnosťou každého účastníka konania dbať aj o to, aby v konaní nevznikali žiadne neodôvodnené prieťahy a zároveň povinnosť využiť svoje práva v procesnej obrane, a to aj tým, že sa bude zúčastňovať na pojednávaniach, o ktorých sa dozvedel. Takto môže každý účastník konania efektívne využiť svoje práva procesnej obrany a predkladať súdu dôkazy, ktoré má k dispozícií, a ktoré preukazujú skutočnosti, o ktorých tvrdí, že sú pravdivé a takýmto spôsobom ovplyvniť výsledok pojednávania.

7. Vyššie uvedenú leasingovú zmluvu uzatvoril žalobca so žalovaným ako podnikateľ, v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vo vzťahu k oprávnenému teda nevystupoval v pozícii spotrebiteľa. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane spotrebiteľa"), je „spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti". Podľa ust. § 52 ods. 4 je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní s plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca je teda podnikateľom, subjektom, zapísaným v živnostenskom registri a Leasingovú zmluvu s rozhodcovskou doložkou uzatvoril so žalovaným v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom nie je nakupovanie výrobkov alebo používanie služieb pre jeho osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov

jeho domácnosti, ale podnikateľská činnosti, nespadajúca pod ust. § 2 a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Dôkazom toho je aj výpis zo živnostenského registra žalobcu. Išlo teda jednoznačne a nepochybne o čisto obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený leasingovou zmluvou s rozhodcovskou doložkou, a akákoľvek aplikácia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, je preto irelevantná.

8. Žalovaný ďalej poukázal na to, že obdobnú obranu aplikoval žalobca aj počas exekučného konania, kde sa s jeho obdobnými argumentmi exekučný súd vysporiadal v jeho neprospech. Žalovaný poukázal ďalej na to, že žalobca sumu priznanú Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dobrovoľne uhradil v dôsledku čoho bola exekúda zastavená.

9. Podľa ust. § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

10. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

11. Podľa ust. § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

12. Podľa ust. § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 05.06.2018, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného. Na pojednávaní nebol prítomný právny zástupca žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas dňa 27.04.2018 (viď doručenka založená v spise). Právny zástupca žalobcu deň pred pojednávaním emailom zo dňa 04.06.2018 požiadal konajúci súd o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a akútneho lekárskeho ošetrenia práve v termíne pojednávania. Konajúci súd emailom zo dňa 04.06.2018 upovedomil právneho zástupcu žalobcu, že je potrebné doložiť práceneschopnosť, na ktorú sa odvoláva v žiadosti o odročenie, nakoľko súd len na základe podanej žiadosti nevie posúdiť dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu v deň pojednávania dňa 05.06.2018 doručil súdu lekársky nález, z ktorého je zrejmé, že ide o niekoľko dní bolestivú ... (ďalej je text zafarbený čiernou farbou), čiže nejde o dôvod, tak ako predpokladá ust. §183 ods. 2 CSP, ktorý by nastal krátko pred pojednávaním. V predloženej lekárskej správe tiež

absentuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že by sa právny zástupca žalobcu nemohol pojednávania zúčastniť. Právny zástupca žalobcu súčasne súdu nepreukázal, že žalobca odôvodnenie trvá na jeho osobnom zastúpení, pričom ide o jednoduchý spor bez závažnejšej právnej problematiky. V zmysle vyššie uvedeného preto súd po obdržaní lekárskej správy od právneho zástupcu žalobcu obratom e- mailom zo dňa 5.6.2018 o 10,00 hod. upovedomil právneho zástupcu žalobcu, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, nakoľko nie je dôvodná, pričom do začatia pojednávania právny zástupca žalobcu na email spisovej kancelárie nereagoval. Správanie právneho zástupcu žalobcu vyhodnotil konajúci súd aj po oboznámení sa so spisom Rozhodcovského súdu ako účelové, nakoľko právny zástupca žalobcu sa obdobne správal aj v konaní pred rozhodcovským súdom, rozhodcovský súd pred rozhodnutím vo veci samej vytýčil aspoň tri pojednávania, ktoré však boli odročené z dôvodu na strane právneho zástupcu žalobcu - opakované nie včas podané žiadosti o ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov.

15. Podľa ust. § 183 ods. 2 Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, 30Cb/171/2013-97

odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

16. Podľa ust. § 183 ods. 4 ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

17. Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2018 žiadal právny zástupca žalovaného z dôvodu neospravedlnenej absencie žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 278 CSP. Konajúci súd právneho zástupcu žalovaného upovedomil, že jeho požiadavke nie je možné zo zákona vyhovieť, nakoľko rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 možno rozhodnúť len o žalobe podľa § 137 písm. a) t.j. v prípade, keď sa žalobou žiada, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, pričom žalobou zo dňa 02.09.2013 sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a nie splnenia povinnosti.

18. Podľa § 185 môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

19. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na

včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 20. Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.

21. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: spisom Rozhodcovského súdu ku konaniu Rsp V-60/2012, ďalej samostatne priloženými dôkazmi, ktoré sa už nachádzali vo vyžiadanom spise Rozhodcovského súdu ku konaniu Rsp V-60/2012 - Odstúpením od zmluvy zo dňa 9.3.2012 s kópiou doručenky a podacieho lístka, rozhodcovským rozsudkom Rsp V-60/2012 zo dňa 16.07.2013, zápisnicou o ústnom konaní zo dňa 19.06.2013, odročením ústneho rozhodcovského konania zo dňa 10.05.2013, 11.04.2013, zápisnicou o ústnom konaní zo dňa 16.07.2013, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, vyúčtovaním exekučného konania EX 1149/2013 zo dňa 10.09.2015, Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 03.08.2015 sp. zn. 37Er/1094/2013-89 ktorým súd námietky žalobcu proti exekúcii zamietol, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise.

22. V danej právnej veci si súd vyžiadal spis Rozhodcovského súdu ku konaniu Rsp V-60/2012. Po jeho preštudovaní súd zistil, že žalobca prevzal predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 06.08.2013, teda žaloba podaná dňa 04.09.2013 a bola doručená tunajšiemu súdu v zákonom určenej 30 dňovej lehote. 23. Ďalej súd zo spisu Rozhodcovského súdu zistil, že žalovaný v rozhodcovskom konaní riadne preukázal, že zmluva medzi účastníkmi bola dohodnutá a z protokolu o prevzatí predmetu leasingu vyplynulo, že žalobca aj predmety leasingu riadne prevzal. Táto skutočnosť je v rozpore s tým, že žalobca v žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku tvrdí, že predmety leasingu mu dodané neboli, a preto je zmluva neplatná. Žalovaný v rozhodcovskom konaní navyše preukázal, že žalobca splatil riadne 20 splátok z predpísaných 48 mesačných splátok.

24. Čo sa týka odstúpenia žalobcu od leasingovej zmluvy, konajúci súd je totožného názoru ako žalovaný, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka ustanovení upravujúcich rozhodcovskú doložku, nakoľko všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované a platí to aj pre dojednanie rozhodcovskej doložky. Súd zhodne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4 Obo 159/2003, podľa ktorého: „Odstúpenie v prípade obchodného záväzkového vzťahu sa však výslovne netýka nároku na náhradu škody, vzniknutej porušením zmluvy, voľby práva alebo zákona podľa § 262 OBZ, rozhodcovskej doložky, nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a tých ustanovení zmluvy, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy buď podľa prejavu vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu."

24. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a rozhodcovské konanie sa napriek jeho ospravedlneniu konalo v jeho neprítomnosti, súd poukazuje na spisový materiál v konaní pred rozhodcovským súdom, z ktorého vyplýva, že rozhodcovský súd pred rozhodnutím vo veci samej vytýčil aspoň tri pojednávania, ktoré však boli odročené z dôvodu na strane žalobcu - opakované nie včas podané žiadosti o ospravedlnenie 30Cb/171/2013-98

zo zdravotných dôvodov. Teda argument žalobcu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, bez ďalšieho dokazovania nemožno považovať za odôvodnený.

25. K argumentu žalobcu, že v rozhodcovskom konaní boli porušené jeho práva ako spotrebiteľa súd považuje za potrebné dodať, že pri uzavieraní Zmluvy žalobca jednoznačne vystupoval ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Teda jeho obrana i v tomto smere nie je relevantná.

26. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

27. Konajúci si ďalej dovoľuje poukázať, že právny zástupca žalobcu po podaní žaloby pravdepodobne opomenul, že po podaní žaloby nadobudla s účinnosťou od 1. januára 2015 nová právna úprava rozhodcovského konania, v zmysle ktorej tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, len ak účastník rozhodcovského konania preukáže, ak nastal jeden z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 bod 1. až 4. zák. č. 244/2002 Z.z s tým, že na uvedené dôvody súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal bez zbytočného odkladu.

28. Právny zástupca žalobcu bol v konaní absolútne pasívny, jeho jediné konanie spočívalo v podaní žaloby a podaní žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 05.06.2018. Výzvy súd, keď sa mal vyjadriť k podaniam žalovaného doručených súdu dňa 22.12.2015 a dňa 20.04.2018, ako aj výzvu súdu na zaslanie súhrnného vyjadrenia vo veci, právny zástupca žalobcu úplne odignoroval.

29. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by nastal aspoň jeden z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 bod 1. až 4. zák. č. 244/2002 Z.z..

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému zamietol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu.

32. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).