Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-38-2018.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24Csp/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, proti žalovanému: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., Ortoviská 1, o zaplatenie XXX,XX eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 422,38 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 5.5.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.2.2018 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 909,52 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 5.5.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (spol. Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130) a žalovaný uzatvorili dňa 15.6.2013 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 32,09 eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.871,40 eur. Do dňa podania žaloby žalovaný zaplatil 577,62 eur. Žalobca listom zo dňa 27.2.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.4.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.4.2015. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je vo výške 909,52 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania od 6. dňa nasledujúceho po oznámení, ktoré bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, ktorá sa podľa zmluvných podmienok považuje za doručenú 5. dňom po dni, keď bola písomnosť daná na poštovú prepravu. Dlžnú sumu tvorí istina vo výške 1.485,53 eur + náklady na vymáhanie vo výške 1,61 eur - prijaté úhrady vo výške 577,62 eur = žalovaná suma vo výške 909,52 eur.
2. Podľa ust. § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Na základe cit. ustanovenia súd dňa 5.6.2018 verejne vyhlásil vo veci tento rozsudok.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. vyplýva, že táto spoločnosť zanikla a jej právnym nástupcom je žalobca. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 15.6.2013 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur pri RPMN 32 % (bez uvedenia ročnej úrokovej sadzby) a žalovaný sa zaviazal vrátiť 1.871,40 eur v 60 mesačných splátkach po 31,19 eur, s poistením vo výške 32,09 eur pri termíne konečnej splatnosti v júni 2018 (č.l. 9). Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný bol povinný zaplatiť prvú splátku dňa 20.7.2013 a nepravidelne zaplatil spolu 577,62 eur (č.l. 16). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.2.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok v celkovej výške 82,17 eur a zároveň ho upozornil, že v prípade nezaplatenia dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru (č.l. 14). Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 11.3.2015 (č.l. 15). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.4.2015 oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a zároveň ho vyzval na zaplatenie zostatku úveru (č.l. 14).
4. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, t.j. k 15.6.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
5. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
6. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
7. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
8. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 15.6.2013 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur pri RPMN 32 %, bez uvedenia výšky dohodnutých úrokov. Žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v 60 mesačných splátkach po 32,09 eur vrátane poistenia, pri splatnosti v poradí prvej splátky dňa 20.7.2013 a poslednej splátky dňa 20.6.2018. Spolu sa zaviazal vrátiť 1.871,40 eur. Žalovaný nepravidelne zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu celkom 577,62 eur. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti podľa uzavretej zmluvy, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 19.4.2015 a dlh vyčíslil vo výške 909,52 eur. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že pôžička bola poskytnutá pri RPMN 32 %. Podľa zistenia súdu banky v SR poskytovali v júni 2013 úvery za priemerné ročné úrokové miery 11,06 % ročne. Odplatu dohodnutú medzi stranami sporu súd považoval za neprimerane vysokú, v rozpore s dobrými mravmi, preto v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka považoval v tejto časti zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú a pôžičku za bezúročnú. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 1.000,- eur, z ktorej žalovaný vrátil 577,62 eur a takto dlh žalovaného predstavuje 422,38 eur (1000 - 577,62). Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie zostatku istiny vo výške 422,38 eur a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol ako nedôvodnú.
10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania od 5.5.2015, keďže predčasná splatnosť pôžičky bola vyhlásená k 19.4.2015, preto ho súd zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, ktoré v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania boli vo výške 5,05 % ročne od 5.5.2015 do zaplatenia.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 909,52 eur a úspešný bol vo výške 422,38 eur, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.