Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-54-2017.pdf
PDF · 102.06 KB
No categories available
12Csp/54/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove súd sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: S.. L. E., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XX, XXX XX K., Š. Q. N., v konaní právne zastúpená JUDr. Igorom Šofrankom advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Bratislave, Na vršku 12, o zaplatenie 595, 25 EUR takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2017 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 595,25 EUR a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 28C/216/2015 bola, ako žalovaná v postavení spotrebiteľky. Žalovaný v pôvodnom konaní sp. zn. 28C/216/2015 si voči nej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 883,30 EUR, s príslušenstvom. Úspešný však bol len v časti 272,50 EUR, v časti o zaplatenie istiny vo výške 15,55 EUR konanie zastavil a vo zvyšku, t.j. 595,25 EUR, okresný súd žalobu zamietol. Okresný súd pod sp. zn. 28C/216/2015 zistil porušenie jej spotrebiteľského práva, zo strany obchodníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedol: „34. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 25.01.2013 k uzatvoreniu úverovej zmluvy majúcej charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej poskytol žalovanej žalobca úver vo výške 850 EUR. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve však chýbali náležitosti v zmysle citovaného § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch písm. k), teda výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že pokiaľ tieto náležitosti úver neobsahuje, považuje sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) za bezúročný a bez poplatkov. 35. Na základe tohto právneho záveru a ustálenej súdnej praxe v tomto ohľade súd považuje predmetnú úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže bolo poskytnutých 850 EUR a žalobca vybral celkovo od žalovanej čiastku 305,25 EUR na istinu, ale aj 348,08 EUR, čo si žalobca účtoval ako poplatky. Keďže sa jedná o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, nezaplateným ostáva teda suma 272,50 EUR a v tejto časti súd návrhu vyhovel. “ Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 28C/216/2015, zo 14.09.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2016 a vykonateľnosť 17.12.2016. Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva si musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutámu. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy,
finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 595,25 EUR, čo predstavuje sumu, ktorú od nej žalovaný neoprávnene požadoval.
3. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila rozsudok tunajšieho súdu spisovej značky 28C/216/2015 zo dňa 14.09.2016.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nesprávne interpretuje ustanovenie § 3 ods. 5 ZoOS, a to v časti, v ktorej predmetná dikcia upravuje ako nevyhnutný predpoklad vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie: „úspešné uplatnenie práva (...). “. Poukázal na to, že bol to práve žalovaný, ktorý v pôvodnom konaní uplatňoval svoje právo, resp. nárok, ktorý mu vznikol z titulu porušenia povinnosti žalobcu plniť riadne a včas, pričom žalovaný bol aj čiastočne úspešný, a teda aj keď len čiastočne, úspešne uplatnil svoje právo. Žalobkyňa tým, že porušila svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť plniť riadne a včas, vytvorila protiprávny stav, pričom povinnosťou žalovaného bolo uplatniť svoje právo na súde, ktorý rozhodol, čo bolo v pôvodnom konaní „quid iuris“. Žalovaný poukázal na to, že zákon výslovne kvalifikuje kvalitatívnu stránku finančného zadosťučinenia. Súd nemá možnosť priznať akékoľvek (svojvoľne súdom stanovené) zadosťučinenie. Musí dbať o to, aby toto bolo primerané, pričom túto primeranosť musí súd skúmať starostlivo v každom jednotlivom prípade a až po vyhodnotení môže ustáliť jeho primeranosť. Ak tak neučiní, môže sa dopustiť zásahu do ústavou chráneného práva žalovaného vlastniť majetok (20 Ústavy SR). Z konštantnej judikatúry ESĽP vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie vo väčšine prípadov nemá byť rovnaké ako hodnota porušeného práva (to iba vo veľmi výnimočných a závažných prípadoch). Naopak, primerané finančné zadosťučinenie by malo iba primerane kompenzovať (a nie úplne nahrádzať) ujmu ktorá vznikla. O to viac je potrebné sa zamyslieť nad výškou primeraného finančného zadosťučinenia (alebo dokonca i nad vznikom nároku na také zadosťučinenie) v prípade, keď žalobkyni žiadna ujma reálne nevznikla a naopak, sama žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému konal contra legem. Žalovaný ako subjekt povinný konať s odbornou starostlivosťou, bol povinný domáhať sa žalobou voči žalobkyni svojho práva, a týmto spôsobom hájiť práva a oprávnené záujmy akcionárov žalovaného. Skutočnosť, že z procesného hľadiska bola čiastočne úspešnejšia v pôvodnom konaní žalobkyňa, nemožno zamieňať s hmotnoprávnym posúdením veci v pôvodnom konaní.
5. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola porušovateľkou práva, čo v pôvodnom konaní uznal aj súd a zaviazal žalobkyňu na plnenie. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že v zmysle zásady „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ sa žalobkyňa nemôže domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia, pretože takéto právo jej nemohlo vzniknúť na základe nepráva - nastolenia protiprávneho stavu, ktoré predchádzalo pôvodnému konaniu, spočívajúcom v čiastočnom nezaplatení dlhu. Žalovaný tiež s poukázal na to, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala výšku finančného zadosťučinenia a ani okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aby mohlo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie, je nevyhnutne aby vznikla a zo strany žalobkyne bola nespochybniteľné preukázaná ujma. Táto podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade nevznikla. Žalobkyňa svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie opiera o ňou tvrdenú potrebu sankcionovať žalovaného. Primerané finančné zadosťučinenie však v zmysle platnej právnej normy nemá sankčnú funkciu, naopak, má do istej miery zmierňovať a reparovať ujmu spotrebiteľa, ktorá musí byť dôvodne preukázaná, musí vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a musí byť takého rozsahu a charakteru, že je na mieste, aby súd uložil povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená. Poukázal na to, že ani ochrana spotrebiteľa nesmie za žiadnych okolnosti bezbreho dominovať a zasahovať do práva dodávateľa. Predpokladom na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia je, aby vznikla ujma, aby bola ujma preukázaná, a tiež aby bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou a konaním žalovaného. Žalobkyňa ani jeden z týchto zákonných predpokladov žiadnym spôsobom nepreukázala a teda neuniesla dôkazné bremeno. žalovaný poukázal na právny záver rozsudku Krajského súdu v Trnave, zo dňa 31.01.2017, sp. zn. 23Co/824/2015.
6. Súd v súlade § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pojednával v neprítomnosti žalovaného.
7. Súd vo veci vykonal všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli stranami sporu prednesené a navyše vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne z úradnej moci.
8. Podľa § 187 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523187'&ucin-k- dni='30.12.9999'> dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
9. Podľa § 191 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523191'&ucin-k- dni='30.12.9999'> dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 28C/216/2015 - 60 zo dňa 14.09.2016, z ktorého bolo zistené že konanie v časti istiny 15,55 EUR bolo zastavené, žalovanej v tomto konaní žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v tomto konaní žalovanému istinu vo výške 572,50 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 07.10.2013 do zaplatenia v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.
11. V danej právnej veci súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom tejto právnej veci žalovaným a žalovanou v tejto právnej veci žalobkyňou došlo dňa 25.01.2013 k uzatvoreniu úverovej zmluvy majúcej charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. na základe, ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 850 EUR. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve však chýbali náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch písm. k) teda výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že pokiaľ tieto náležitosti úvahy neobsahuje považuje sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) za bezúročný a bez poplatkov keďže bolo poskytnutých 850 EUR žalovaný vybral celkovo od žalovanej sumu 305,25 EUR priznal súd žalovanému sumu 272,50 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
12. Zo spisu sp. zn. 28C/216/2015 tunajšieho súdu mal súd zistené, že žaloba bola podaná dňa 26.02.2015, žalobca (v tejto právnej veci žalovaný) predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520130222 zo dňa 25.01.2013, predžalobnú upomienku zo dňa 05.06.2013, oznámenie o zosplatení záväzku zo dňa 18.09.2013, žaloba bola potom doručovaná žalovanej v tomto konaní žalobkyni, aby sa k žalobe vyjadrila. Žalobkyňa v konaní vedenom pod sp.zn. 28C/216/2015, ako žalovaná bola právne zastúpená a vo veci sa vyjadrila, súd nariadil pojednávanie na, ktorom žalobkyňu vypočul a uviedla, že uzatvorila predmetnú zmluvu, mala uzatvorených viacero zmlúv, pokiaľ mala prácu mala nastavené aj splátky a všetko bolo v poriadku. Následne sa však dostala do jedného kolotoča a nevedela si rady, uviedla, že sa chcela so žalovaným dohodnúť na nižších splátkach. Pojednávanie bolo odročené nakoľko súd nemal presne preukázané koľko žalobkyňa uhradila na predmetný úver. Žalobca uvedené skutočnosti doplnil a súd vo veci na druhom pojednávaní rozhodol, tak ako je vyššie uvedené.
13. Aj v tomto konaní bola žalobkyňa výsluchnutá na pojednávaní konanom dňa 05.06.2018, uviedla, že sa dostala do finančných problémov mala viacero úverov, ktoré nestíhala platiť, žiadala veriteľa, aby jej umožnil zaplatiť dlh v splátkach, čo je umožnené nebolo. Uviedla, že sumu 272,50 EUR, na ktorú bola zaviazaná rozsudkom č.k. 28C/216/2015 - 60 zo dňa 14.09.2016 ešte nezaplatila. Uviedla, že úver si zobrala na práčku a chladničku. Pred tým už mala pôžičky od iných nebankových spoločnosti, bola samoživiteľka nemala dostatok finančných prostriedkov. Uviedla, že pracovala 37 rokov v oblasti školstva a mala záujem ešte ďalej pracovať bola však nútená odísť do dôchodku. Poukázala nato, že manžel neuhrádzal výživné pravidelne čo musela riešiť súdnou cestou.
14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
15. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Počas alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so subjektom alternatívneho riešenia sporov v záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu na doručovanie, elektronickú adresu alebo telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.
16. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007 Z.z. ) a osobitnými právnymi predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom.
17. V danej právnej veci sa žalobkyňa domáha v postavení spotrebiteľa voči žalovanému zaplatenia sumy 595,25 EUR z dôvodu, že súd v konaní vedenom pod č.k. 28C/216 /2015 - 60, zamietol v časti žalobu voči žalobkyni v danej veci v postavení žalovanej pritom však zaviazal aj ju zaplatiť žalobcovi v tomto konaní žalovanému sumu istiny 272,50 EUR spolu s príslušenstvom. Z toho žiadnym logickým výkladom nemožno dospieť k záveru akého porušenia práv a povinností na žalobkyni sa žalovaný dopustil ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými právnymi predpismi. Pokiaľ súd v konaní vedenom pod sp.zn. 28C/216/2015 - 60 zamietol v časti nárok žalobcu (v tomto konaní žalovaný) nemožno to považovať bez ďalšieho za úspešne uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi.
18. Je potrebné poukázať na to, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov je odškodniť spotrebiteľa, z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti.
19. Navyše pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného finančného zadosťučinenia súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že dotknutým rozsudkom č.k. 28C/216/2015 - 60 bola žalobkyňa v tomto konaní zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 272,50 EUR, ktorú do dnešného dňa neuhradila.
20. Taktiež vo svojej výpovedi žalobkyňa uviedla len také skutočnosti, ktoré boli dôvodom prečo o úver sama požiadala, nakúpila za to spotrebný tovar z ktorého mala úžitok, boli to dôvody, že si o úver požiadala.
21. Pokiaľ žalobkyňa vzhliadla dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia v tom, že žalovaný podal žalobu na vrátenie úveru, ktorý žalobkyňa riadne nesplácala (hoci mohla žalovať aj vopred pred podaním žaloby žalovaným vo veci 28C/216/2015 ona sama napr. o určenie úveru už je bezúročný a bezpoplatkový), tu sa súd domnieva že nemožno sankcionovať skutočnosť ak ktokoľvek uplatňuje svoje práva, na nestrannom a nezávislom súde a pritom je toto právo ústavným právom garantovaným mu ustanovením čl. 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd.
22. Žalobkyňa hoci bola právne zastúpená navyše neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu na základe akých skutočností, by bolo možné posúdiť primeranosť výšky finančného zadosťučinenia. Pokiaľ ide o tvrdenie, že ide o satisfakciu a takisto, že by to mala byť suma, ktorá plní od odradzujúcu funkciu ešte reálne neponúka súdu základ na, ktorom by súd mohol spravodlivo založiť fakt, že práve suma 595,25 EUR alebo iná suma, je primeraná, už s poukazom aj na to, že žalobkyňa do tohto času nevrátila ani istinu požičanej sumy vo výške 272,50 EUR.
23. Súd poukazuje aj na rozhodnutie napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v rozsudku sp.zn. 13Co/253/2016 zo dňa 28.11.2017 uviedol, že žaloba týkajúca sa primeraného finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 3 ods. 5 <aspi://module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.%25233'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie sa označuje za prostriedok satisfakcie. Okrem satisfakčnej funkcie
má inštitút primeraného finančného zadosťučinenia taktiež funkciu sankčnú, pretože zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre porušiteľa taktiež finančnú ujmu, nielen ujmu morálnu. Primerané finančné zadosťučinenie je považované za nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy, a teda nie ako náhradu za spôsobenú materiálnu škodu. Plní taktiež preventívnu funkciu, pretože musí odradiť od ďalšieho nezákonného postupu porušiteľa (nositeľa zákonných povinností). Tento účinok môže vyvolať len finančné zadosťučinenie zodpovedajúce významu chráneného záujmu. Žalobca v súdnom konaní musí preukázať, že sa žalovaný dopustil porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zák. č. 250/2007 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností. Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti. Výšku peňažnej formy primeraného zadosťučinenia uvedenú v petite nemôže súd prekročiť.
24. Tiež Krajský súd v Trnave, rozsudkom zo dňa 31.01.2017, v konaní vo veci žalobkyne, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, pod sp. zn. 23Co/824/2015, uviedol: „Na základe výsledkov dokazovania dospel sud k záveru, že návrh žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie nie je dôvodný. Je síce pravdou, je v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008 č.k. 6Obo/302/2006 uvedené, že Najvyšší súd SR vymedzil aj kritériá pre posúdenie finančného zadosťučinenia, pričom pri posudzovaní je treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého, a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo. Súd je však toho názoru, že nestačí na tieto kritériá iba poukázať, ale aj preukázať vznik takých okolností, ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie. “.
25. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne v tejto konkrétnej právnej veci zamietol ako nedôvodnú.
26. Podľa § 251 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523251'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 255 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a žalovanému, ktorý mal plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.