Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4C-24-2017.pdf
PDF · 85.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci žalobcu: V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, zast.: JUDr. Eva Luticová, advokátka so sídlom v Námestove, Hviezdoslavova 51, proti žalovanému: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.K. XX, zast.: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom v Námestove, Mieru 312/13, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou súdu dňa 04.09.2017 žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom budovy postavenej na pozemku parc. reg. ,,C", parc. č. XX/X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 a pozemku parc. reg. „C", par. č. XX/X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. registra ,,C", č. XX/X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2, pozemku parc. registra ,,C" č. XX/X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, pozemku parc. reg. ,,C" č. XX/X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre k.ú. O.. Na pozemku parc. reg. ,,C" č. XX/X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 je postavený rodinný dom súp. č. XX, ktorý je jeho výlučným vlastníctvom.
3. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. ,,C" č. XX/X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, pozemku parc. reg. ,,C" č. XX/X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. O..
4. Na pozemku žalobcu s parcelným číslom XX/X a pozemku žalovaného s parcelným číslom XX/X sa nachádza hospodárska budova bez súpisného čísla evidovaná na liste vlastníctva. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemkom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.07.2006 s U. S., rod. B., v znení Dodatku č. 1 zo dňa 04.09.2006. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 31.10.2006. Kúpna zmluva medzi žalobcom a U. S. bola uzatvorená z dôvodu spravodlivého usporiadania vlastníckych vzťahov, ktoré boli narušené p. S. tým, že nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v rozpore so zákonom a skutočným stavom, na základe osvedčenia o držbe (zapísané v katastri nehnuteľnosti pod Z 7271/95 zo dňa 15.11.1995). Pozemky žalobcu, rodinný dom aj hospodárska budova, boli v spoluvlastníctve R. B. st. (spoluvlastnícky podiel 1), ktorý bol starým otcom žalobcu. Po jeho smrti prešiel v zmysle Uznesenia Štátneho notárstva v Námestove Dnot 45/54, D56/54 jeho majetok - polovica domového majetku zapísaného v pozemnoknižnom protokole č. XXX, k.ú. O. pod A.I. urb. pozemok r.č. 1 m.č. XXX, dom súp. č. XX, dvor a humno podľa dohody dedičov
na všetkých dedičov v podiele 2/20. Pani S. ako jedna z dedičov nerešpektovala dedičskú dohodu a využila zjednodušenú možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa zákona č. 293/1992 Z,z. v znení účinnom do 30.11.2000, kedy na základe osvedčenia notára o držbe nadobudla vlastníctvo k pozemkom žalobcu, rodinnému domu a hospodárskej budove a to aj napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti boli v nepretržitom užívaní žalobcovho otca a jeho rodiny. Otec žalobcu sa staral tak o rodinný dom, ako aj o priľahlé pozemky a hospodársku budovu, ktorí denno-denne využíval a platil za ne príslušné dane a poplatky. Takto boli predmetné nehnuteľnosti užívané žalobcom a jeho rodinou až do momentu, kedy pani S. od nich nezačala žiadať platenie nájomného. Nakoľko bol žalobca toho názoru, že užíva nehnuteľnosti oprávnene, nikdy jej nájomné nevyplatil, ale ju požiadal, aby v záujme predídenia sporov urovnala predmetnú záležitosť a uznala jeho právny nárok na predmetné nehnuteľnosti. Pani S. tak urobila a uznala že má nárok na dedičský podiel po R. B. st. a na základe toho s ním uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli pozemky žalobcu a rodinný dom. Keďže hospodárska budova nebola evidovaná v katastri nehnuteľnosti, nebola táto stavba v kúpnej zmluve spomenutá. Avšak tak predávajúca p. S. ako aj kupujúci mali vôľu a úmysel spolu s rodinným domom previesť aj jeho súčasť a to hospodársku budovu, nakoľko táto bola v užívaní žalobcu, ako aj jeho právnych predchodcov. Keďže jediný vstup do hospodárskej budovy sa nachádzal na pozemku žalobcu č. XX/X,. tento v dobrej viere nadobudol presvedčenie, že je vlastníkom hospodárskej budovy. Zmena nastala v januári 2017, kedy pozemky susediace s pozemkami žalobcu nadobudol žalovaný a to dňa 21.06.2017 povolením vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti V 1457/17. Po nadobudnutí týchto pozemkov sa žalovaný rozhodol odstrániť hospodársku budovu, pričom žiadal príslušný stavebný úrad - Obec O. o vydanie povolenia na odstránenie hospodárskej budovy. Konanie o odstránenie stavby sa začalo dňa 15.08.2017 a je vedené pod č. SOcÚ/17/0613/BA-1. Žalobca ako účastník konania o odstránenie stavby podal riadne a včas námietky proti odstráneniu hospodárskej budovy, kde uviedol, že nakoľko z katastrálnej mapy vyplýva, že hospodárska budova je súčasťou rodinného domu, je táto budova jeho vlastníctvom na základe kúpnej zmluvy. Z dôvodu podanej námietky bolo zo strany stavebného úradu rozhodnuté o prerušení konania o odstránení stavby, pričom stavebný úrad odkázal účastníkov na vyriešenie sporu súdnou cestou.
5. Uviedol, že v prípade, ak by súd neurčil, že je vlastníkom hospodárskej budovy, bolo by jeho vlastnícke právo ohrozené, nakoľko by zo strany žalovaného došlo k odstráneniu hospodárskej budovy a on by nemal iný spôsob, ako ochrániť svoje vlastnícke právo.
6. Na pojednávaní sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to so žalobným návrhom, so splnomocnením, s výpisom z LV č. XXXX k.ú. O., s výpisom z LV č. XXXX k.ú. O., s kúpnou zmluvou zo dňa 16.06.2006, s geometrickým plánom č. LS - 29/2006, s dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 16.06.2006, s uznesením Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne Dnot 45/54, D 56/54, s poistnou zmluvou, s dokladom č. 40295, s oznámením o začatí konania na odstránenie stavby, s nesúhlasom s vydaním rozhodnutia na odstránenie stavby, s rozhodnutím o odkázaní účastníka konania na súd a o prerušení konania, s vyjadrením žalovaného, s oznámením Spoločného obecného úradu, Stavebný úrad Obce Babín, s plnomocenstvom, s vyjadrením žalobcu a so zmenou žalobného návrhu, so žiadosťou o poskytnutie informácií, s podacím lístkom, so záznamom o zložení a so substitučným splnomocnením.
7. Na pojednávaní súd pripustil zmenu žalobného návrhu v znení:
„Súd určuje, že žalobca V. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, je výlučným vlastníkom budovy postavenej na pozemku parcely registra „C", parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 zapísanom na LV č. XXXX, pre k.ú. O. a na pozemku parcely registra „C", parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. O..
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia."
8. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že sa cíti byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Túto nadobudol ústnou darovacou zmluvou od svojho otca v roku 1985. On v roku 1990 zomrel s tým, že v 1991 opravoval strechu a v roku 1998 muroval stenu. Od 30.tych rokov užívali túto nehnuteľnosti jeho predkovia. Potom vie, že ho napadla U. S., ktorá žiadala od neho nájomné a nakoniec uzavreli medzi sebou kúpno-predajnú zmluvu. Predložil súdu uznesenie Štátneho notárstva v Námestove sp. zn. Dnot 45/54 s tým, že v dedičskom konaní po jeho otcovi spolu s bratom zdedili poľnohospodársku pôdu s tým, že vzhľadom k tomu, že ich matka ešte žila, sa všetci súrodenci zriekli
svojich podielov v prospech matky. Po otcovi dedili pozemky len on s bratom. Svoje vlastnícke právo odvodzuje od toho, že U. S. nadobudla v 1 svoje vlastnícke právo k predmetnej hospodárskej budove po jeho dedovi a po smrti jeho otca vydržala celý podiel. Svoje vlastnícke právo odvodzuje aj na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 2006. Momentálne sa dá definovať predmetná stavba ako ruina, ale vtedy keď začínali búrať, tak nie. Hospodársku budovu spolu s humnom búrali žalovaní so svojou rodinou. Trikrát bola prizývaná polícia na zastavenie, ale oni aj napriek tomu pokračovali ďalej. Žalovaný pred tým než začal búracie práce od neho nežiadal žiaden súhlas. On vlastne reagoval iba na listiny, ktoré mu chodili z obecného úradu.
9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetnú budovu nebúral, iba odstraňoval následky spadnutej stavby. Predtým, ako začal odstraňovať následky spadnutej budovy nezisťoval kto je vlastníkom predmetnej budovy. Vyjadril sa, že nemá dôkazy o tom, ako stavba vyzerala pred spadnutím.
10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná.
11. Žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.07.2006 a jej následného dodatku zo dňa 04.09.2006 uzatvorenej medzi ním a U. S.. Preskúmaním uvedenej kúpno-predajnej zmluvy a jej dodatku mal súd za preukázané, že predmetom zmluvy a jej dodatku boli pozemky KN parc. č. XX/X o výmere 97 m2, zastavané plochy a nádvoria, KN parc. č. XX/X o výmere 63 m2, zastavané plochy a nádvoria a KN parc. č. XX/X o výmere 145 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XX stojaci na pozemku KN parc. č. XX/X v k.ú. O., obec O.. Predmetom zmluvy a jej dodatku však nebola hospodárska budova postavená na pozemku parc. reg. ,,C" č. XX/X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 a pozemku parc. reg. ,,C" č. XX/ X: zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2.
12. V zmysle ustálenej judikatúry stavby nezapísané v katastri nehnuteľnosti tvoria príslušenstvo hlavnej stavby a môže byť určené pre účelné využívanie hlavnej stavby, Ako príslušenstvo však netvoria a nemôžu tvoriť súčasť veci, sú oddeliteľné a spôsobilé samostatného užívania, teda akákoľvek iná stavba môže mať svoj právny osud.
13. Teda v zmysle vyššie uvedenej skutočnosti ak v zmluve o prevode nehnuteľnosti nebolo príslušenstvo (hospodárska budova) uvedené, nemohla prejsť na žalobcu ako nadobúdateľa hlavnej veci aj vec, ktorá by mohla byť jej príslušenstvom, teda by bola spôsobilá samostatného užívania a mohla by mať aj samostatný právny osud.
14. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa preto žalobca nemohol stať vlastníkom predmetnej hospodárskej budovy.
15. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku stranami sú žalobca a žalovaný.
16. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
17. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno- právneho oprávnenia o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti o ktorú v konaní ide.
18. Vzhľadom na to, že žalobca v tomto konaní nemôže byť na základe vyššie uvádzaných skutočnosti relevantným vlastníkom hospodárskej budovy, nie je v danom prípade splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie. Rovnako je však súd toho názoru, že v danom prípade nebola splnená ani podmienka pasívnej vecnej legitimácie, keďže zo žiadneho dôkazu nevyplýva vlastníctvo žalovaného k spornej nehnuteľnosti. Naopak v rámci vykonávaného štátneho stavebného dozoru v konaní o vydanie povolenia X. S. na odstránenie stavby z dôvodu, že táto ohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb pohybujúcich sa na pozemku KN-C parc. č. XX bola ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti zistená F. E., ktorá sa aj v
zápisnici z výkonu ŠDD zo dňa 05.06.2014 zaviazala k oprave hospodárskej budovy do 30.09.2014. Táto skutočnosť bola známa aj žalobcovi, ktorý s ňou komunikoval prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne.
19. Preto je súd toho názoru, že neboli splnené základne podmienky konania spočívajúce v správnom označení strán sporu a preto s poukazom na tieto skutočnosti žalobu zamietol.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.