Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-2428-2021.pdf
PDF · 119.55 KB
Case nature
Subarea
35Ek/2428/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: Z. S., F.. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX M., o vymoženie pohľadávky vo výške 876,95 eur s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Petra Bednáriková, Björnsonova 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 124 646, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu n e p r i z n á v a.
III. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 87,24 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 30.06.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 876,95 eur s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 18229/14 vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave, rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom, dňa 31.12.2014 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 14.07.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petru Bednárikovú, so sídlom Björnsonova 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 124 646, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 334EX 873/21.
3. Dňa 13.08.2021 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku, a zároveň sú tu okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a bránia vykonateľnosti. Podľa povinného exekučný titul je v rozpore so zákonom, dobrými mravmi, Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. V prvom rade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, keďže rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu spôsobuje podľa
povinného aj skutočnosť, že mu exekučný titul nebol doručený. Ďalším nedostatkom vo vedení exekúcie je spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr. kumuláciu viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, či spôsob rozvrhnutia úhrady jednotlivých splátok. V súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný poukázal aj na nezákonnosť uplatnených nárokov, pričom exekučný súd mal preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol predmetnú exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí s jej zastavením. Návrh na zastavenie je všeobecný, chýba mu riadne odôvodnenie, nie je možné zistiť, v čom spočíva podľa povinného dôvod na zastavenie exekúcie. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom, keďže tie mal povinný namietať v základnom konaní, čo však neurobil, hoci výzva rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede bola povinným prevzatá dňa 12.12.2014. Preto oprávnený považuje tvrdenia povinného za účelové a nedôvodné. Rozhodcovská zmluva č. 8500039500 zo dňa 27.01.2014 je platne a individuálne dojednaná, nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, nie povinnosťou, čo aj vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Odstúpenie od nej, bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa, by malo za následok jej zánik, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný tak nemusel pristúpiť k jej uzavretiu, resp. mohol od nej odstúpiť o čom bol výslovne poučený v rozhodcovskej zmluve (uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere a možnosť jednostranne odstúpiť od zmluvy do 14 dní od jej uzavretia). Toto poučenie je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie zmluvy prečíta. V súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou oprávnený ďalej poukázal, že spory vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva tak neobsahuje povinnosť riešiť spory výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania, ale ide o alternatívu. Zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva boli povinnému predložené na samostatných listinách, z každej vyplýva, že ide o 2 samostatné právne úkony, uzatvárané nezávisle, a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. S poukazom na uvedené má oprávnený za to, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, a preto navrhol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť a priznať oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 87,24 eur.
6. Súdny exekútor uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 19.07.2021 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 03.08.2021.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 876,95 eur s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou a trov exekúcie a dospel k záveru, že nie je dôvodný.
13. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené podľa predloženej doručenky do vlastných rúk dňa 19.07.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 02.08.2021 pod podacím číslom RF529039125SK a bol doručený na exekútorský úrad dňa 03.08.2021, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019).
16. Predmetná exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2015 a vykonateľnosť dňa 15.03.2015, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 2 071,70 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 54,65 eur od 02.07.2014 až do 21.09.2014, zo sumy 49,65 eur od 22.09.2014 až do zaplatenia, zo sumy 54,65 eur od 02.08.2014 až do zaplatenia, zo sumy 54,65 eur od 02.09.2014 až do zaplatenia, zo sumy 54,65 eur od 02.10.2014 až do zaplatenia a zo sumy 1 858,10 eur od 06.10.2014 až do zaplatenia a zároveň zaplatiť trovy konania vo výške 386,40 eur.
17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“) tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
20. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., ktorým došlo po splnení zákonom stanovených podmienok k ukončeniu niektorých exekučných konaní. Na základe § 2 ods. 1 písm. a)
zákona č. 233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu niektorých (starých) exekúcií, pretože uplynula rozhodná doba, ktorou je podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. doba 5 rokov a začína plynúť odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, v rámci ktorej nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, čím platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
21. Súd tak mal už v čase posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie za preukázané, že na podklade rovnakého exekučného titulu bola voči povinnému už skôr vedená exekúcia pod sp. zn. súdneho exekútora EX 2750/15, sp. zn. súdu 3Er/525/2015, ktorej vedením poveril Okresný súd Levice súdneho exekútora JUDr. Anetta Demešová., a ktorá bola na základe zákona č. 233/2019 Z. z. zastavená, a následne došlo dňa 28.08.2020 aj k ukončeniu exekučného konania. V priebehu starej exekúcie došlo k ukončeniu výkonu funkcie súdneho exekútora a jeho náhradníkom sa stal JUDr. Rudolf Krutý, PhD., ktorý viedol túto exekúciu pod sp. zn. EX 51502/18.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
23. Uvedený zákon č. 233/2019 Z. z. síce ukončil niektoré staré exekúcie, avšak zároveň dal možnosť oprávnenému podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj) za splnenia určitých zákonných podmienok.
24. Oprávnený využil zákonom danú možnosť a podal dňa 30.06.2021 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia nároku priznaného exekučným titulom s ohľadom na vykonanú čiastočnú úhradu, ktorá v zmysle Upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. súdneho exekútora EX 51502/18, sp. zn. súdu 3Er/525/2015 zo dňa 18.06.2020 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“) bola v celkovej výške 1 194,75 eur. V návrhu na vykonanie exekúcie o. i. uviedol, že návrhom sa uplatňuje nárok zo starej exekúcie, v dôsledku čoho k návrhu na vykonanie exekúcie priložil v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým bola exekúcia pod sp. zn. súdneho exekútora (JUDr. Rudolf Krutý, PhD.) EX 51502/18, sp. zn. súdu (Okresný súd Levice) 3Er/525/2015 zastavená. Zároveň oprávnený priložil aj Oznámenie o ukončení exekučného konania sp. zn. súdneho exekútora EX 51502/18, sp. zn. súdu 3Er/525/2015 zo dňa 10.09.2020 (ďalej len „oznámenie o ukončení starej exekúcie“), na základe ktorého mal súd za preukázané ukončenie daného exekučného konania dňa 28.08.2020, čím odpadla prekážka skôr začatého exekučného konania (litispendencie) brániaca tomu, aby na exekučnom súde prebiehalo iné exekučné konanie v tej istej veci. Nakoľko podaný návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval žiadne vedy, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním dňa 14.07.2021 súdneho exekútora JUDr. Petru Bednárikovú.
25. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
26. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 233/2019 Z. z., ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované. Exekútor na žiadosť doručí exekútorovi poverenému na základe opätovného návrhu exekučný spis.
27. V súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie a skutočností v ňom namietaných požiadal súd dňa 30.11.2021 povereného súdneho exekútora o predloženie exekučného spisu sp. zn. súdneho exekútora EX 51502/18, sp. zn. súdu 3Er/525/2015 v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 233/2019 Z. z. Napriek
tomu bol súdu doručený dňa 03.12.2021 exekučný spis sp. zn. súdneho exekútora 334EX 873/2021, t. j. exekučný spis povereného súdneho exekútora.
28. Súd preto vyzval o jeho predloženie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorý viedol (starú) exekúciu pod sp. zn. súdneho exekútora EX 51502/18, sp. zn. súdu 3Er/525/2015, a to dňa 07.12.2021, a následne z dôvodu neposkytnutej súčinnosti znova v dňoch 24.01.2022, 17.02.2022 a 14.03.2022. Predmetný exekučný spis bol doručený súdu až dňa 30.03.2022.
29. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) (v znení účinnom do 31.05.2014) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.05.2014) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.05.2014) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.05.2014) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
33. Jedným z nedostatkov predmetnej exekúcie má byť spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje podľa povinného neprijateľné zmluvné podmienky ako kumuláciu viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, či spôsob rozvrhnutia úhrady jednotlivých splátok. V súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný poukázal aj na nezákonnosť uplatnených nárokov, pričom exekučný súd mal preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu
34. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. V tomto konaní má byť spotrebiteľskou zmluvou Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500039500 uzavretá medzi oprávneným (podpísal v Bratislave dňa 27.01.2014) a povinným (podpísal v Leviciach dňa 21.01.2014) (ďalej len „spotrebiteľská zmluva“). Je nesporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.
36. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu a súd musí sa v súlade so zásadou rovnocennosti exekučných titulov s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd je rozsudkom rozhodcovského súdu viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Zároveň súd dodáva, že po novele Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. má exekučný súd navyše obmedzenú možnosť preskúmavať správnosť exekučného titulu, a to aj spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov. Exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje riadny exekučný titul, ktorý vydal stály rozhodcovský súd ako subjekt na to oprávnený, ktorého činnosť je pod dohľadom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky. Pokiaľ povinný namieta neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, mal sa brániť v základnom konaní či už podaním žalobnej odpovede po doručení výzvy rozhodcovského súdu na vyjadrenie, resp. sa mohol po doručení rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) žalobou na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, no povinný tak neurobil. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, a preto povinný nemôže sa ním domáhať nápravy exekučného titulu, a teda uplatňovať hmotnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní. Nakoľko exekučný súd nepreskúmava meritórnu stránku rozhodcovského rozsudku neobstoja námietky povinného, ktoré mal uplatniť pred vznikom exekučného titulu.
37. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť v danej veci.
38. Zmluvnými stranami (oprávneným a povinným) bola osobitne dojednaná aj rozhodcovská zmluva, ktorá zakladá legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, navyše tento dokument je výrazne označený ako Rozhodcovská zmluva č. 8500039500 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“) podpísaná zmluvnými stranami v rovnaký deň ako spotrebiteľská zmluva. Už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom - povinným dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto rozhodcovskú zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „...uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. rozhodcovskej zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia ...“, a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto rozhodcovskej zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v bode 7. rozhodcovskej zmluvy, a to: „Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 8 hlavných bodov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote a povinný s jej obsahom súhlasil, keďže ju autorizoval, súd tak nemal za preukázané, že povinný neuzavrel rozhodcovskú zmluvu slobodne a vážne.
39. Vo vzťahu k námietke právomoci rozhodcovského súdu súd uvádza, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave, rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom. Rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola podkladom pre vedenie rozhodcovského konania pred predmetným rozhodcovským súdom, bolo v bode 5. dohodnuté medzi oprávneným a povinným, že v prípade akýchkoľvek sporov, nezrovnalostí alebo nárokov medzi zmluvnými stranami bude vec riešená cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred niektorým z vymenovaných
rozhodcovských súdov. Súd mal z predloženej rozhodcovskej zmluvy za preukázané, že povinný súhlasil s takým postupom riešenia prípadného sporu medzi zmluvnými stranami, nakoľko predmetnú zmluvu podpísal, čím prejavil vôľu byť ňou viazaný, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že od nej v stanovenej lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia neodstúpil. Vzhľadom na uvedené má súd za to, rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola daná možnosť riešenia sporov v rámci súdneho konania vedenom príslušným všeobecným súdom a právomoc rozhodcovského súdu tak bola daná v súlade zo zákonom a v intenciách dohodnutých medzi účastníkmi konania. Nakoľko rozhodcovské konanie boli iniciované oprávneným, t. j. v rozhodcovskom konaní žalobcom, ten mal možnosť výberu riešenia sporu pred ním vybraným súdom.
40. Povinný ďalej poukázal na exekučný titul, ktorý je podľa neho nespôsobilý, ničotný a materiálne nevykonateľný.
41. Tak ako bolo spomenuté už vyššie exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady sa do exekučného konania neprenášajú, t. j. vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2018). Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia.
42. Súd je však oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané, v tomto prípade zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku súd postupuje v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a skúma či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné.
43. Súd ďalej preskúmal aj namietané nedoručenie exekučného titulu. Na základe poskytnutej súčinnosti a predloženého exekučného spisu sp. zn. súdneho exekútora EX 51502/18 mal súd za preukázané, že povinný túto námietku neuplatnil v rámci starej exekúcie, hoci bol poučený o možnosti podania námietok proti exekúcií v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo v zmysle doručenky povinnému doručené dňa 20.05.2015. Súd mal rovnako túto skutočnosť za preukázanú aj na základe poskytnutej súčinnosti Okresného súdu Levice zo dňa 05.04.2022, ktorý poveril súdneho exekútora vedením exekúcie pod sp. zn. súdu 3Er/525/2015.
44. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou
je pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
45. Súd má tak za to, že bolo úlohou povinného preukázať nedoručenie exekučného titulu, keďže nenamietol v rámci starej exekúcie nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, v dôsledku čoho je zrejmé, že aj keď mal možnosť danú námietku prvýkrát uplatniť v rámci starej exekúcie, neurobil tak v lehote na to určenej, hoci mu to umožňoval na to určený procesnoprávny inštitút. Na základe toho súd nemal dôvod pochybovať o správnosti údajov zapísaných v doložke právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrený exekučný titul. Z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti svedčí prezumpcia správnosti, pretože jej vyznačením (rozhodcovský) súd v základnom konaní potvrdil, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, v dôsledku čoho bol aj zákonným spôsobom doručený. Súd nad rámec uvedeného dopĺňa, že povinný v rámci starej exekúcie plnil nárok priznaný exekučným titulom, kde celková uhradená časť predstavuje podľa upovedomenia o zastavení starej exekúcie sumu vo výške 1 194,75 eur, a teda povinný tak uznal nárok deklarovaný exekučným titulom. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietnutý dôvod - nedoručenie exekučného titulu za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie.
46. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
47. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinných naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
48. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
49. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiadal zaviazať oprávneného na náhradu trov konania. Nakoľko povinný v konaní nemal úspech a trovami povinného podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku sú len výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, pričom povinný v exekučnom konaní nie je právne zastúpený, súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.
50. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
51. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
52. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
53. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
54. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 87,24 eur.
55. Nakoľko mal oprávnený v konaní úspech, súd mu priznal v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd tak priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia tak ako si uplatnil, a síce vo výške vo výške 87,24 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.