Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-86-2010.pdf
PDF · 68.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/86/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska ul. č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: H., Nám. oceliarov 10, Košice pre vymoženie 300,00 € s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdnemu exekútoroni JUDr. Márii Bílej
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, Hlavná 115, Košice trovy exekúcie v sume 39,83 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom zo dňa 30.11.2009 súdnemu exekútorovi doručenom dňa 30.11.2009 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 300 €. Dňa 13.1.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803 091386 zo dňa 19.1.2010. Dňa 19.1.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Povinný zomrel dňa 29.12.2015. Dedičské konanie po nebohom povinnom bolo vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24D/6/2016 a právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 Exekučného poriadku a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Podmienkou však je, že takýto dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a bolo rozhodnutím súdu vyslovené, že exekúcia je neprípustná. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť objektívne daná.
Uznesením Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 24D/6/2016 zo dňa 10.8.2016 bolo dedičské konanie po nebohom povinnom zastavené pre jeho nemajetnosť. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené súd posúdil danú situáciu tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti. Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované ako odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhl. vo výške 33,19 € a 20%DPH vo výške 6,64 €, teda spolu 39,83 €. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že súdnym exekútorom uplatňované vyššie uvedené položky sú vyúčtované podľa vyhlášky a boli vynaložené účelne. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 €. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.