Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-14-2017.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., A. XX/XX, proti žalovaným: 1. C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., F. XX, 2. V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., Za dolným mlynom XX, o zaplatenie 5.600,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.5.2017 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 5.600,- eur s 8,75 % úrokmi z omeškania od 13.3.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzatvoril zmluvu o prenájme bytu, na základe ktorej žalovaní užívali nehnuteľnosť na bývanie od 8.4.2014 do 8.5.2017 za dohodnuté nájomné vo výške 200,- eur mesačne. Za 37 mesiacov užívania mali zaplatiť spolu 7.400,- eur, z čoho žalovaní zaplatili 1.800,- eur a ich dlh na nájomnom je 5.600,- eur.
2. Tunajší súd dňa 26.6.2017 vydal platobný rozkaz sp. zn. 24C/14/2017 - 11, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.600,- eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 13.3.2017 do zaplatenia. Žalovaní v 1. a 2. rade proti platobnému rozkazu vydanému súdom podali včas odpor, ktorý odôvodnili tým, že hneď po ubytovaní u žalobcu pýtali od neho nájomnú zmluvu, na čo im žalobca povedal, že žiadnu zmluvu im netreba, stačí keď sa dohodnú ústne. Žalovaní s tým súhlasili, nakoľko boli radi, že majú kde bývať. Žalovaní žalobcovi platili 200,- eur mesačne v hotovosti. Žalobca im nedával žiadne potvrdenia o prijatí hotovosti (č.l. 34).
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaných zo dňa 25.2.2018 (č.l. 38) uviedol, že zákon nenariaďuje, že musí byť písomná zmluva. Každému vyhotovil písomnú zmluvu a každý mal zošitok, do ktorého potvrdzoval svojim podpisom príjem, aj vyhotovil potvrdenku, potvrdenky však žalovaní nechceli, že ich nepotrebujú, preto ich žalobca odložil.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobca súdu predložil Zmluvu o prenájme bytu, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami, predmetom ktorej je časť domu žalobcu o výmere 19 m2, ktorá sa mala používať na bývanie. Zmluva mala byť uzavretá na dobu určitú od 8.4.2014 do 8.5.2017 a nájomné bolo dohodnuté vo výške 200,- eur mesačne so splatnosťou mesačne vopred
k prvému dňu v mesiaci osobne do rúk prenajímateľa. Zmluva je podpísaná žalobcom, žalovanými podpísaná nie je (č.l. 2). Žalobca súdu predložil pokladničné doklady zo dňa 23.6.2014, 12.6.2014, 23.8.2014, 12.8.2014, 12.9.2014, 12.11.2014 o príjme hotovosti titulom nájomného od žalovaného v 1. rade v celkovej sume 520,- eur (č.l. 41, 43). Žalobca na pojednávaní dňa 5.6.2018 uviedol, že žalovaným vyhotovil nájomnú zmluvu ohľadom predmetu nájmu, avšak žalovaní nájomnú zmluvu nepodpísali a teda písomne uzavretá nájomná zmluva medzi nimi nebola, ale bola uzavretá ústna nájomná zmluvu. Predmetom nájomnej zmluvy bola garsónka v jeho rodinnom dome, ktorú žalovaní využívali na bývanie. Dohodli sa na nájomnom vo výške 200,- eur mesačne so splatnosťou k prvému dňu príslušného mesiaca vopred. Na dobe nájmu sa nedohodli. Žalovaní predmet nájmu užívali od 8.4.2014 do 8.5.2017. Uviedol, že žiada dlžné nájomné vo výške 5.600,- eur a úroky z omeškania od 13.3.2017, lebo si myslí, že od uvedeného dátumu má nárok na úroky z omeškania. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 5.6.2018 uviedli, že od žalobcu na základe ústnej nájomnej zmluvy prenajímali jednu izbu v jeho rodinnom dome. Písomná nájomná zmluva uzavretá medzi nimi nebola, napriek tomu, že o to žalobcu žiadali. So žalobcom sa dohodli na nájomnom vo výške 200,- eur mesačne so splatnosťou k 1. dňu príslušného mesiaca vopred. Doba nájmu bola dohodnutá na neurčito a predmet nájmu užívali tak, ako tvrdí žalobca, od 8.4.2014 do 8.5.2017. Za každý mesiac žalobcovi platili v hotovosti dohodnuté nájomné a v dohodnutej lehote splatnosti. Ani raz im žalobca potvrdenie o platbe nedal, napriek tomu, že ho od neho žiadali. Pokiaľ by neplatili takú dlhú dobu ako to tvrdí žalobca, tak by ich určite vyhodil z izby a nenechal by ich tam bývať. Písomnú zmluvu žiadali aj z toho dôvodu, aby si mohli uplatniť nárok na príspevok na bývanie, na čo im však žalobca povedal, že uňho sú len na návšteve a odmietol vyhotoviť písomnú nájomnú zmluvu. O platbách mesačného nájomného im nikdy žiadne potvrdenie, napriek tomu, že ho o to žiadali, nevydal a nikdy ani nevideli potvrdenky o prijatí platieb od nich, ktoré žalobca založil do spisu a na týchto potvrdeniach sa nenachádza ich podpis. Poukázali na to, že nemá logiku tvrdenie žalobcu, že odmietli prijať potvrdenia o zaplatení nájomného, pretože, keď mu raz zaplatili nájomné, nemali dôvod prečo o tejto svojej platbe neprijať potvrdenie.
5. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
6. Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
7. Medzi stranami nebolo sporné to, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami bola uzavretá ústna nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca prenajímal žalovaným izbu vo svojom rodinnom dome od 8.4.2014 za dohodnuté nájomné vo výške 200,- eur mesačne, ktoré bolo splatné k prvému dňu príslušného mesiaca vopred, v hotovosti k rukám prenajímateľa. Žalovaní predmet nájmu užívali od 8.4.2014 do 8.5.2017. Žalobca tvrdil, že za 37 mesiacov užívania predmetu nájmu mu mali žalovaní zaplatiť celkom 7.400,- eur (37 x 200,- eur) z čoho zaplatil len časť vo výške 1.800,- eur a zvyšok vo výške 5.600,- eur doteraz nezaplatili. Na preukázanie platieb od žalovaných súdu predložil príjmové pokladničné doklady, ktorými žalobca potvrdil, že prijal od žalovaných celkom 520,- eur, a to dňa 23.6.2014 sumu 100,- eur, 23.8.2014 sumu 50,- eur, 12.6.2014 sumu 100,- eur, 12.8.2014 sumu 100,- eur, 12.11.2014 sumu 70,- eur a 12.9.2014 sumu 100,- eur. Žalobca napriek tomu, že tvrdil, že pri každej jednej platbe vystavil príjmový pokladničný doklad, ktorým potvrdil prijatie platby od žalovaných, ďalšie príjmové doklady súdu nevedel predložiť, aj keď tvrdil, že žalovaní mu spolu zaplatili 1.800,- eur. Žalovaní naopak tvrdili, že žalobcovi uhrádzali dohodnuté nájomné v dohodnutej lehote splatnosti každý mesiac počas celej doby užívania predmetu nájmu. V opačnom prípade by žalobca nestrpel, aby predmet nájmu užívali bez platenia. Nájomné žalobcovi uhrádzali v hotovosti a napriek ich žiadosti žalobca im nikdy žiadne písomné potvrdenie o zaplatení nájomného nevydal. Tvrdili, že žalobcovi nedlhujú vôbec nič.
8. Podľa ust. § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
9. Podľa ust. § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
10. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.
11. Na základe uvedeného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenia ohľadom nedoplatku na nájomnom ani čo do dôvodu, ani čo do výšky nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Práve žalobca tvrdil, že žalovaným pri každej platbe nájomného vystavil doklad o prijatej platbe, napriek tomu vedel preložiť doklady len o prijatí 520,- eur, hoci podľa žalobcu, žalovaní zaplatili spolu 1.800,- eur, z čoho sa dá dôvodne predpokladať, že tak, ako to tvrdili žalovaní, žalobca doklady o platbách nevystavil, hoci žalovaní nájomné zaplatili. Súd neuveril tvrdeniam žalobcu aj z toho dôvodu, že žalobca nevedel rozumne vysvetliť, prečo trpel užívanie časti svojho domu žalovanými počas pomerne dlhého časového obdobia (3 roky) a navyše bez písomnej nájomnej zmluvy (ktorá by ho prípadne zaväzovala k nejakým povinnostiam pre prípad ukončenia nájomného vzťahu
- napr. dĺžka výpovednej doby, povinnosť zabezpečiť náhradné bývanie a pod.) za situácie, keď mu žalovaní nezaplatili nájomné za obdobie až 28 mesiacov. Preto súd jeho žalobu zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným, ktorí boli v celom rozsahu úspešní, priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.