Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-572-2014.pdf
PDF · 110.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/572/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpená advokátskou spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: K. o zaplatenie 454,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 145,76 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 36,44,- € od 18.10.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 36,44 € od 19.11.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 36,44 € od 19.12.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 36,44 € od 19.01.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.09.2012 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 454,70 € s príslušenstvom titulom poskytnutých komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca (ďalej ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky proti žalovanému. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 21.01.2009 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému ako účastníkovi. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazal riadne odoberať služby, uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému nasledovné faktúry: č. 5708425470 splatnú dňa 18.11.2009 na sumu 49,95 €, č. 9707414598 splatnú dňa 17.10.2009 na sumu 36,44 €, č. 7709440414 splatnú dňa 18.12.2009 na sumu 36,44 €, č. 710455062 splatnú dňa 18.01.2010 na sumu 36,44 € a č. 2711477353 splatnú dňa 18.02.2010 na sumu 295,43 €. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný neuhradil faktúry do dnešného dňa. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.
2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená spolu s poučením a výzvou na vyjadrenie nevyjadril.
4. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur
6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 05.06.2018. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 29.05.2018. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky z neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o.i. predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.
8. Zo zmluvy o pripojení zo dňa 21.01.2009 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako poskytovateľ uzavrel so žalovaným ako užívateľom podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení. Žalovaný túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe zmluvy o pripojení sa poskytovateľ zaviazal pre žalovaného dodávať MAGIO Naked - samoinštaláciou, Mail Box-provisioning product s programom služieb Magio-vianoce 2008, s KZ Magio Box s HDD, Magio-DSL prístup Naked a Magio - DSL Internet s viazanosťou na 24 mesiacov. Poskytovateľ na základe tejto zmluvy o pripojení zaviazal zriadiť a poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu za akciové ceny počas doby viazanosti.
9. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie elektronických komunikačných služieb po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov. Za porušenie záväzku 24 mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio, je v zmluve v odseku E - zmluvné pokuty pod bodom 1. uvedená zmluvná pokuta jednorázovo v sume 295,43 € s tým, že DPH sa neuplatňuje. K zmluve o pripojení bol uzavretý medzi tými istými účastníkmi aj dodatok k zmluve o pripojení, ktorý je podpísaný bez uvedenia dátumu podpisu stranami. Predmetom dodatku bola len zmena doručovania vyúčtovania, t.j. na elektronickú faktúru a doručovanie EF PDF do e-mailu.
10. Faktúrou č. 2711477535 splatnou dňa 18.02.2010 na sumu 295,43 € vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za porušenie ktorej pokutu uplatňuje.
11. Faktúrami č. 9707414598 splatnou dňa 17.10.2009 na sumu 36,44 € za obdobie od 01.10.2009
- 31.10.2009, č. 5708425470 splatnou dňa 18.11.2009 na sumu 49,95 € za obdobie 01.11.2009
- 30.11.2009, č. 7709440414 splatnou dňa 18.12.2009 na sumu 36,44 € za obdobie od 01.12.2009 do 31.12.2009 a č. 0710455062 splatnou dňa 18.01.2010 na sumu 36,44 € za obdobie od 01.01.2010 - 31.01.2010 fakturoval právny predchodca žalovanému cenu za poskytované služby. Spolu cena služieb predstavuje sumu 159,27 €.
12. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
13. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
14. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 9 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.
27. V danom prípade je nesporné, vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
28. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretej zmluvy, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona č. 610/2003 Z. z. bol povinný vykonávať úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté mobilné hlasové služby vyúčtované faktúrami č. 5708425470, č. 9707414598, č. 710455062, č. 7709440414, v celkovej sume 145,76 € za dôvodný, a preto mu v tejto časti súd vyhovel.
29. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z priznanej sumy, a to s ohľadom na vznik omeškania s úhradou každej jednotlivej faktúry, ktorými boli žalovanému vyúčtované poskytnuté elektronické služby (deň nasledujúci po splatnosti faktúr, s ktorých úhradou je žalovaný v omeškaní) vo výške 9% ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania, predstavovala výšku 1 % (1% + 8%).
30. Za nedôvodný súd považuje nárok žalobcu uplatnený faktúrou č. 5708425470 v časti jednorazové poplatky (obnovenie poskytovania VTS vo výške 11,85 vrátane DPH a zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti v sume 1,66 €, keďže žalobca v žalobe neuviedol, podľa ktorého ustanovenia zmluvy, cenníka alebo všeobecných podmienok si predmetný nárok uplatňuje, pričom ani všeobecný odkaz na predmetné dokumenty v zmysle § 132 ods. 2 CSP nie je postačujúci. Uplatnený nárok žalobca ani v žalobe a ani vo vystavenej faktúre nešpecifikoval, a teda nie je zrejmé a aké obnovenie poskytovania VTS resp. službu vlastne ide. V prípade, že by takýto nárok aj vyplýval z cenníka alebo všeobecných podmienok, (rovnako ako v prípade zmluvnej pokuty) podľa názoru súdu by išlo o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t) Obč. zákonníka, nakoľko žalobca požaduje od spotrebiteľa poplatky resp. plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a takisto nebolo žalobcom preukázané individuálne dojednanie takejto podmienky. V tejto súvislosti súd poukazuje na pomerne ustálenú rozhodovaciu súdnu prax (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 350/2012 z 22.05.2014), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Súd preto žalobcovi v časti uplatnenej 11,85 € nárok nepriznal. Súd zistil, že z faktúr č. 5708425470 je vyúčtovaný aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby platnosti vo
výške jednotlivo 1,66 €, ktorý ale súd považuje za nedôvodný, pretože nevyplýva z obsahu zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia. Pre dodržanie písomnej formy zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby zmluvné ustanovenie upravujúce zmluvnú pokutu bolo súčasťou zmluvy alebo iného dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Zmluva ale neobsahuje osobitné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 1,66 € za nedodržanie doby platnosti, ktorá bola žalovanému vyfakturovaná. Žalobca nepreukázal, že by so žalobcom uzatvoril osobitnú zmluvu týkajúcu sa tejto zmluvnej pokuty alebo existenciu iného dokumentu podpísaného zmluvnými stranami, súčasťou ktorého je takéto zmluvné dojednanie. Aj za predpokladu, že by predmetné zmluvné dojednanie bolo súčasťou cenníka pripojeného k zmluve, neznamenalo by to dodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy zmluvnej pokuty (ako je vyššie uvedené, vyžaduje sa dokument podpísaný zmluvnými stranami). Taktiež nemožno konštatovať, že by aj prípadný odkaz na cenník v zmluve bolo možné považovať za spôsob určenia zmluvnej pokuty. Pod spôsobom určenia zmluvnej pokuty je potrebné chápať určitý mechanizmus výpočtu výšky zmluvnej pokuty a nie odkaz na dokument naformulovaný jednou zmluvnou stranou. Nárok vyplývajúci z faktúry č. 5708425470 je dôvodný v rozsahu 36,44 € (49,95 € mínus 1,66 € mínus 11,85 €), preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu a v časti istiny 13,51 € súd žalobu zamietol.
31. V časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 295,43 € titulom zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 2811477535 vo výške 295,43 € uvedenej v zmluve súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností žalovaného (porušenia záväzku 24 mesačnej viazanosti užívať Magio) dojednali účastníci zmluvnú pokutu. Tento nárok nemožno žalobcovi priznať, nakoľko po právnom posúdení je nutné konštatovať, že zmluvná pokuta nebola dojednaná medzi účastníkmi individuálne, nebola dojednaná tak, aby nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná s ohľadom na zásadu primeranosti. Okrem toho možno konštatovať, že v zmluva o pripojení ani neobsahuje dohodu o dojednaní takejto zmluvnej pokuty, ale v zmluve je len jednostranne zo strany právneho predchodcu konštatovaná táto zmluvná pokuta.
32. Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení a dodatkom je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, táto bola uvedená na predtlačenom formulári. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve sporné zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 295,43 € považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do pozornosti preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej
pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
33. Súd dáva do pozornosti, že zmluvná podmienka, od ktorej odvodzuje žalobca žalobou uplatnený nárok, a tiež zmluvné podmienky rovnakého významu používané v zmluvách uzatváraných právnym predchodcom žalobcu so spotrebiteľmi, boli judikované ako neprijateľné zmluvné podmienky s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka, ktoré je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
34. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
35. Súd dospel k záveru, že v zmluve o pripojení uvedená zmluvná pokuta je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ustanovenia§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a žalobou uplatnený nárok v časti o zaplatenie 331,94 € s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 454,70 € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 145,76 € s príslušenstvom, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 308,94 € s príslušenstvom, (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Vo veci bol teda úspešnejší žalovaný, patrilo by mu teda právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).