Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-93-2012.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/93/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: EXIM IMPEX SK s.r.o., Františkánov 16/3, 945 01 Komárno, IČO: 46 746 391, proti žalovanému: MARTINAS s.r.o., Mliekarenská 8, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 729 600, v konaní o zaplatenie 6.640,20,- €
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobca sa žalobou zo dňa 08.03.2012, doručenou súdu toho istého dňa, domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného vydania rozhodnutia, ktorým by právneho predchodcu žalovaného zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 6.640,20,- € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že na základe objednávky právneho predchodcu žalovaného právny predchodca žalobcu dodal právnemu predchodcovi žalovaného servisnú opravu klimatizačnej jednotky, ktorú vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
- 1011054 zo dňa 16.09.2011 splatná dňa 30.09.2011 v sume 6.421,20 EUR
- 1011033 zo dňa 09.06.2011 splatná dňa 23.06.2011 v sume 156,00 EUR
- 1011043 zo dňa 06.07.2011 splatná dňa 20.07.2011 v sume 63,00 EUR ktoré právny predchodca žalovaného doposiaľ neuhradil.
3. K žalobe sa vyjadril právny predchodca žalovaného v podaní zo dňa 11.12.2014 doručenom súdu 12.12.2014. Namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní, nakoľko pohľadávky, ktoré sú predmetom žaloby boli postúpené Zmluvou o predaji časti podniku v znení dodatku č. 1 zo dňa 14.10.2011 na spoločnosť SLOVUNIT R96 s.r.o., IČO: 45 713 324 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 65.06.2018, ktorého sa nezúčastnil ani žalobca ani žalovaní, hoci im bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené do elektronickej schránky a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami. Súd sa ako prvé zaoberal námietkou žalovaného ohľadne pasívnej legitimácie.
6. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
7. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov.
8. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je 27Cb/93/2012-139
taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: výpisom z OR žalobcu a žalovaného, Faktúrou č. XXXXXXX, Dodacím listom zo dňa 23.06.2011, Faktúrou č. XXXXXXX, Dodacím listom zo dňa 07.06.2011, Faktúrou č. XXXXXXX, Objednávkou zo dňa 27.06.2011, Objednávkou zo dňa 07.06.2011, Odovzdávacím protokolom zo dňa 13.9.2011, Výpisom z knihy pohľadávok, Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 01.10.2011, Dodatkom č. 1 k Zmluve o predaji časti podniku zo dňa 14.10.2011, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
10. Ako bolo uvedené už vyššie, medzí účastníkmi konania bola sporná otázka pasívnej legitimácie žalovaného. Zo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 01.10.2011 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o predaji časti podniku zo dňa 14.10.2011 mal súd za preukázané, že predmetom zmluvy bolo aj postúpenie záväzkov právneho predchodcu žalovaného, ktoré sú predmetom tejto žaloby na spoločnosť SLOVUNIT R96 s.r.o., Račianska 96, 831 02 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 713 324 (viď č.l. 109). Pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, ktoré sú predmetom tejto žaloby, sú v zmluve o predaji časti podniku riadne špecifikované, sú nezameniteľné s inými pohľadávky, sú určité a existujúce.
11. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má len ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z prvých otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Postúpenie pohľadávky podľa§ 524 a nasl. Obč. zák. zakladá nový záväzok medzi postupníkom a postupcom, obsahom ktorého je prechod pohľadávky z postupcu na postupníka. K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je potrebný súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Obč. zák.), avšak nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú) a existujúcu.
12. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného je vždy bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby.
13. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka a táto musí v čase postúpenia existovať.
14. Podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť (§ 5 zák. č. 513/1991 Z.z. vplatnom znení
- ďalej len „Obch. zák.“).
15. Podľa ust. § 476 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s
podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.
16. Podľa ust. § 477 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka (1) Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. (2) Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. (3) Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. (4) Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.
17. Podľa ust. § 487 Obchodného zákonníka ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.
18. Podľa ust. § 488 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji podniku alebo jeho časti v tomto registri.
19. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností, a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že právny predchodza žalovaného ako predávajúci uzavrel so spoločnosťou SLOVUNIT R96 27Cb/93/2012-140
s.r.o., Račianska 96, 831 02 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 713 324 ako kupujúcim Zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 01.10.2011 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o predaji časti podniku zo dňa 14.10.2011. Predmetom uvedenej zmluvy bolo aj postúpenie záväzkov právneho predchodcu žalovaného, ktoré sú predmetom tejto žaloby na spoločnosť SLOVUNIT R96 s.r.o., Račianska 96, 831 02 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 713 324 (viď č.l. 109). Súhlas veriteľa s prechodom záväzku sa na rozdiel od úpravy prevzatia dlhu v § 531 ods. 1 OZ nevyžaduje. Nevyžaduje sa ani to, aby záväzky súvisiace s predávaným podnikom, ktoré prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho, boli v zmluve identifikované, aj keď z hľadiska právnej istoty možno odporúčať, aby aspoň tie najvýznamnejšie z nich boli uvedené v prílohe k zmluve o predaji podniku. Zmluva o predaji časti podniku zahrňuje všetky podstatné časti zmluvy (jej pojmové náležitosti) v zmysle zákona, pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, ktoré sú predmetom tejto žaloby, sú v zmluve o predaji časti podniku riadne špecifikované, sú nezameniteľné s inými záväzkami, ktoré boli predmetom postúpenia, sú určité a existujúce. Pokiaľ sa právny predchodca žalobcu domnieval, že vymožiteľnosť jeho pohľadávky sa prevodom záväzku na kupujúceho zhoršila, mohol podať na súde odpor podľa § 478 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splnenie oznamovacej povinnosti nie je podmienkou prechodu pohľadávky alebo prevzatia záväzku. Jej porušenie však môže byť dôvodom na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 373 a nasl.. Súd preto v zmysle vyššie uvedeného dospel k názoru, že išlo o platný prechod záväzkov a žalovaný z uvedeného dôvodu nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému zamietol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu.
23. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).