Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-139-2008.pdf
PDF · 96.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/139/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W. M. XXX, A., zast. JUDr. Štefanom Detvaiom, advokátom, so sídlom Cukrová 14, Bratislava proti žalovaným: 1. M. M., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, A., zast. JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, Čadca a 2. V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. W. 7, A., o zaplatenie 5.116,08 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.616,08 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v tomto rozsahu zaniká plnenie druhého zo žalovaných.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 25.6.2008 sa žalobca domáhal voči pôvodne žalovaným v 1. rade M. M. - VANEX, IČO: 40224937, miesto podnikania Macharova 9, Bratislava, zast. M. M., v 2. rade C. A., v 3. rade Q. V., v 4. rade V. K. a v 5. rade P. Q. zaplatenia žalovanej sumy a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 8.4.2008 bola medzi zložiteľkou ako budúcou kupujúcou S. V., ktorá je manželkou žalobcu a príjemcom zálohy - žalovaným 1 v zastúpení vlastníkov nehnuteľnosti - žalovaných 2-5, uzatvorená zmluva o zložení zálohy v sume 169.190,- Sk (5.616,08 eur) na kúpu pozemku. Zmluvné strany sa dohodli, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dôjde do 30.4.2008. Žalobca ako manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, sa listom zo dňa 28.4.2008 dovolal neplatnosti zmluvy zo dňa 8.4.2008 z dôvodu, že nejde o bežnú vec a finančné prostriedky predstavujúce zloženú zálohu patria do jeho a manželkinho bezpodielového spoluvlastníctva. Manželka žalobcu konala bez jeho súhlasu, keď uvedenú sumu odovzdala žalovanému 1. Následne listom zo dňa 3.6.2008 vyzval žalovaných na vrátenie zloženej sumy. Žalovaný 1 oznámil žalobcovi zamietavé stanovisko a zástupca žalovanej 5 uviedol, že on ani jeho matka, ktorú zastupuje, žiadne peniaze neprevzali. Ostatní žalovaní nereagovali.
2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Uznesením č. k. 12C/139/2008-120 zo dňa 13.4.2012 súd konanie, v nadväznosti na dispozitívny úkon žalobcu, voči žalovaným 2, 3 a 5 zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2012.
3. Rozsudkom č. k. 12C/139/2008-163 zo dňa 25.10.2012 súd žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Co 157/2013-192 zo dňa 30.06.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými na vec sa vzťahujúcimi právnymi otázkami, z ktorého dôvodu je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, zakladajúce skutkovú podstatu odňatia práva účastníka na spravodlivý proces. Uložil
súdu prvého stupňa riadne sa vysporiadať s otázkou potreby súhlasu žalobcu k právnemu úkonu uzatvorenia zmluvy o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti realizovaného jeho manželkou, s otázkou absencie udelenia tohto súhlasu, s otázkou existencie či absencie účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu žalobcom voči svojej manželke v spojení s právnym posúdením, či v danom prípade je potrebné tento jednostranný právny úkon realizovať v písomnej forme, ak nie, či v inej forme realizovaný bol alebo nebol. Z výsledkov vykonaného dokazovania potom ustáliť, či finančné prostriedky poskytnuté manželkou žalobcu patrili do BSM.
4. Okresný súd Bratislava V riadiac sa závermi odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne S. V. a V.. R. K., zhodnotil listinné doklady oboznámené na č. l. 156 a rozsudkom č. k. 12C/139/2008-229 zo dňa 19.3.2015 opätovne žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od vyhlásenia rozsudku. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Co/335/2015-262 zo dňa 30.11.2017 odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ustálil, že predmetom preskúmavaného súdneho konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého v dôsledku plnenia z právneho dôvodu, ktorého neplatnosti sa mal žalobca dovolať, keďže k zloženiu zálohy na kúpu nehnuteľnosti nedal súhlas. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30.06.2014 č. k. 4Co 157/2013-192 zaujal právny názor, že nakladanie s finančnými prostriedkami vo výške 169.190,-Sk (aktuálne 5.116,08 eur) nemožno kvalifikovať za bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov a preto k právnemu úkonu, ktorého obsahom bolo nakladanie s touto sumou, bol potrebný súhlas žalobcu. Od tohto právneho záveru sa odvolací súd ani po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie nemá dôvod odchýliť, keď vzhľadom na vysokú sumu týchto finančných prostriedkov nemožno ustáliť nakladanie s prostriedkami nepatrnej hodnoty. Ak teda žalobca k nakladaniu s týmito finančnými prostriedkami súhlas nedal, čo bolo v konaní ním preukázané, ide o relatívne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s ust. § 145 ods. 1 OZ. Predmetom konania nie je určenie neplatnosti relevantného právneho úkonu, keď táto forma žaloby by nedisponovala existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ale o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého je povinnosťou súdu prvej inštancie a následne i súdu odvolacieho neplatnosť tejto zmluvy o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti posudzovať prejudiciálne. Stranami sporu teda nemusia byť všetky subjekty danej zmluvy, keď predmetom konania je len vydanie bezdôvodného obohatenia a v takom prípade sa nejedná o procesné spoločenstvo. Žalobca ako dominus litis teda správne za okruh strán sporu na strane žalovaných označil len subjekty, o ktorých tvrdí, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili, t. j. plnenie od jeho manželky prijali, keď prijatie finančných prostriedkov týmito subjektmi dokazovaním vykonaným vo veci bolo preukázané. Pasívna vecná legitimácia označených žalovaných teda v tomto smere spochybnená nie je. Z vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že časť finančných prostriedkov vo výške 30.000,- Sk manželke žalobcu požičala svedkyňa K.. Uvedená pôžička bola podľa výsledkov vykonaného dokazovania svedkyni splatená žalobcom a jeho manželkou zo spoločných finančných prostriedkov. S poukazom na uvedené potom dlh vzniknutý uvedenou splatenou pôžičkou tvorili prostriedky patriace do BSM, keď v konaní nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že by tieto prostriedky vychádzajúc z dikcie ust. § 143 OZ do BSM nepatrili. Rovnako i pre prípad nesplatenia pôžičky je potrebné poukázať na ust. § 147 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa pohľadávky veriteľov uspokojujú z majetku patriaceho do BSM. Súdom prvej inštancie došlo zároveň k ustáleniu zistenia, že zvyšná časť finančných prostriedkov poskytnutých ako záloha na kúpu nehnuteľnosti pochádzala z finančných prostriedkov firmy žalobcu FM Asia Art, ktorej majiteľom je žalobca. Z vykonaného dokazovania však nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že by išlo o spoločnosť s ručením obmedzeným, resp. že by žalobca so svojou manželkou mali zrušené BSM z dôvodu získania živnostenského oprávnenia podľa ust. § 148a ods. 2 OZ, prípadne že by ich BSM bolo zúžené (§ 143a ods. 1 OZ). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s týmito právnymi aspektmi veci nevysporiadal, keď len stroho uviedol, že relevantné finančné prostriedky patrili firme žalobcu a preto do BSM nepatria. V odôvodnení napadnutého rozsudku však necitoval právne normy, ktoré tieto právne aspekty veci riešia, neuviedol ich výklad a už vôbec nie svoj spôsob ich aplikácie na daný prípad. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia znemožnil stranám sporu uskutočňovanie im patriacich procesných práv v rovine bránenia sa proti argumentom súdu prvej inštancie v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pričom v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania nemožno tento nedostatok napraviť súdom odvolacím, rovnako nesprávnym právnym posúdením veci najmä ohľadom otázky, či finančné prostriedky zložené na zálohu patrili alebo nepatrili do BSM žalobcu a jeho manželky nevykonal všetky navrhnuté dôkazy.
5. V ďalšom konaní súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa zástupca žalovaného 1 nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní a vyjadril súhlas s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti i neprítomnosti žalovaného 1. Zotrval pritom na svojich doterajších prednesoch s poukazom na to, že odvolací súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie len z formálnych dôvodov. Žiadne dôkazy nenavrhoval. Žalobca zotrval na žalobe a žiadal jej vyhovieť. Zhrnul, že z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že nešlo o právny úkon uzatváraný manželkou žalobcu, ktorý je možný kvalifikovať ako bežnú vec v rámci BSM. Je podľa neho tiež zrejmé, že žalobca sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu účinne dovolal a prostriedky vyplatené ako záloha žalovaným 1 a 2 pochádzali z prostriedkov patriacich do BSM.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 8.4.2008 uzavreli S. V. (manželka žalobcu) ako zložiteľka a budúca kupujúca, M. M. - VANEX ako príjemca zálohy v zastúpení vlastníkov nehnuteľnosti a C. A., Q. V. v zast. C. A., V. K., P. Q. v zast. Mgr. Milanom Jajcajom Zmluvu o zložení zálohy na kúpu pozemku (ďalej len „zmluva“),na základe ktorej S. V. zložila zálohu na kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v bode II. uzavretej zmluvy vo výške 169.190,-Sk (5.616,08 eur). Na základe vykonaného dokazovania, ako zároveň ustálil aj odvolací súd, mal súd preukázané, že predmetom nároku žalobcu je vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobám, ktoré prijali manželkou žalobcu vyplatenú zálohu na kúpu pozemku na základe zmluvy o zložení zálohy bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu, ktorý sa neplatnosti tohto právneho úkonu účinne dovolal. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu nakladanie s finančnými prostriedkami v žalovanej výške nemožno kvalifikovať za bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov a preto k právnemu úkonu, ktorého obsahom bolo nakladanie s touto sumou (pričom nejde o sumu nepatrnej hodnoty), bol potrebný súhlas žalobcu. Ak teda žalobca k nakladaniu s týmito finančnými prostriedkami súhlas nedal, čo bolo v konaní ním preukázané, ide o relatívne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 40a OZ v spojení s ust. § 145 ods. 1 OZ. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že časť finančných prostriedkov vo výške 30.000,- Sk manželke žalobcu požičala svedkyňa K.. Uvedená pôžička bola svedkyni splatená žalobcom a jeho manželkou zo spoločných finančných prostriedkov. Dlh vzniknutý uvedenou splatenou pôžičkou tvorili prostriedky patriace do BSM. Zvyšná časť finančných prostriedkov poskytnutých ako záloha na kúpu nehnuteľnosti pochádzala z finančných prostriedkov firmy žalobcu FM Asia Art, ktorej majiteľom je žalobca.
7. Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie v zmysle ust. § 455 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) viazaný, súd okrem dokazovania vykonaného v predchádzajúcom priebehu konania vykonal tiež dokazovanie v súlade s pokynmi odvolacieho súdu zamerajúc sa na pôvod časti finančných prostriedkov uhradených manželkou žalobcu ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti v sume 139.190,- Sk, t. j. 4.620,26 eur (169.190,- Sk - 30.000,- Sk, ktoré pochádzali z poskytnutej pôžičky partnerkou syna žalobcu). Svedkyňa S. V., manželka žalobcu okrem iného vypovedala, že tieto finančné prostriedky získala z manželovej firmy FM Asia Art a išlo o tržby tohto obchodu. Uviedla, že tieto peniaze pochádzali z obchodu, ktorý prevádzkovali spoločne s manželom, ktorý sa nachádzal na Panskej ul. č. 33 v Bratislave pod názvom Ethnosumba. Predávali tu len ona so žalobcom. Išlo o hotovosť, ktorú mali uloženú doma z dôvodu, že ona bola vycestovaná v zahraničí a neskôr ich mienila použiť na zaplatenie colných poplatkov. Tvrdila, že to boli peniaze z prevádzky a išlo o ich spoločné peniaze. Vo všeobecnosti so žalobcom ako manželia riadne hospodárili, s prostriedkami nakladali spoločne. Platenie účtov však realizoval len manžel, aj keď išlo o spoločné prostriedky. Nikdy nemali oddelené hospodárenie.
8. Súd tiež za rovnakým účelom vykonal aj dokazovanie listinami predloženými žalobcom (č. l. 208-211) a výpismi zo živnostenského registra, z ktorých vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ vykonával v čase od 22.3.200 do 12.1.2012 podnikateľskú činnosť pod obchodným menom H. V. (FM Asiaart), IČO: 37154648, miesto podnikania Pri vinohradoch 173, Bratislava - Rača s prevádzkarňou na Panskej 33 v Bratislave, zameranú okrem iného na predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, vína a destilátov, zmrzliny a tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál, ak na ich priamu konzumáciu nie je k dispozícii viac ako 8 miest. Od 1.2.2004 vzniklo žalobcovi oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť aj pod obchodným menom H. V. - Ethno art, IČO: 40784053, s miestom podnikania do 6.10.2013 Pri vinohradoch 173, Bratislava-Rača s obdobným predmetom podnikania.
9. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
10. Podľa § 40a veta prvá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
11. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
14. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15. Bezdôvodné obohatenie v znení citovaného zákonného ustanovenia je konštruované ako záväzkový vzťah, pričom dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pojem bezdôvodného obohatenia vymedzuje ust. § 451 ods. 2 OZ v štyroch formách - majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Dôsledky neplatnosti zmluvy v rámci úpravy bezdôvodného obohatenia upravuje ust, § 457 OZ, ktoré zakladá synalagmatickú povinnosť každému z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý bol zrušený alebo ktorý je neplatný, povinnosť vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa zmluvy dostal.
16. Ako už súd uviedol v bode 6 a 7 tohto odôvodnenia v danom prípade zostalo sporné to, či aj zvyšná časť peňažných prostriedkov vyplatených p. V. žalovaným (okrem poskytnutej pôžičky v sume 30.000,- Sk, t. j. 995,82 eur) pochádzali zo spoločných prostriedkov manželov, resp. boli predmetnom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe vykonaného a doplneného dokazovania má súd za preukázané, že táto zvyšná časť finančných prostriedkov v sume 4.620,26 eur nesporne tvorila prostriedky patriace do BSM, nakoľko v spore nebolo preukázané, že by manželia V. mali zúžené, či zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania manželstva. Obaja potvrdili, a toto tvrdenie nebolo rozporované žiadnymi dôkazmi, že ako manželia v danom čase vykonávali podnikateľskú činnosť predajom tovaru v prevádzkarni na Panskej 33 v Bratislave, pričom živnostenské oprávnenie na túto činnosť získal žalobca a jeho manželka spolu s ním v obchode predávala. Predmetné peňažné prostriedky predstavovali tržby z tohto obchodu v hotovosti, ktorú mali uloženú doma a teda ňou mohla disponovať aj manželka žalobcu bez jeho súhlasu a v jeho neprítomnosti. Čo je predmetom BSM určuje explicitne ust. § 143 OZ, z ktorého vyplýva, že okrem tam uvedených výnimiek do BSM zásadne patria aj všetky príjmy a úspory z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru či príjmy a úspory z podnikateľskej činnosti. Súd tak jednoznačne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovanú sumu sú žalovaní 1 a 2 povinní vydať ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu majetkového prospechu získaného z neplatného právneho úkonu tomu, na úkor koho ho získali.
17. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
18. Súd zaviazal v zmysle citovaného zákonného ustanovenia žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy ako viacerých dlžníkov, ktorí majú tomu istému veriteľovi - žalobcovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, teda žalobca je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo žalovaných. Ak splní dlh jeden zo žalovaných, povinnosť druhého žalovaného voči žalobcovi zanikne, avšak žalovaný, ktorý plnil nad rámec svojho podielu má regresný nárok voči žalovanému, ktorý neplnil.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).