Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cpr-30-2017.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Cpr/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, v právnej veci žalobcu: Jozef Szegedi AUTOŠKOLA, IČO: 35 207 396, so sídlom 943 65 Kamenica nad Hronom 338, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. Y. XXX, 943 65 Kamenica nad Hronom, o zaplatenie sumy 250,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu zamieta.
II.Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2017 domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 250,- eur spolu s úrokom z omeškania od 07.04.2016 do 17.08.2017 vo výške 30,45 € a náhrady trov konania vo výške 16,50 eur. V žalobe uviedol, že žalovaný bol u žalobcu zamestnaný viac ako 10 rokov ako inštruktor. Keďže autoškola môže podľa platnej legislatívy zamestnať ako inštruktora osobu s platným inštruktorským a vodičským preukazom a žalovanému skončila platnosť inštruktorského preukazu, aby nedošlo k zrušeniu pracovného pomeru žalobca zaplatil žalovanému kurz, aby žalovaný mohol zotrvať v zamestnaní, nakoľko žalovaný nemal dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie doškoľovacieho kurzu inštruktorov. Následne žalovaný požiadal o rozviazanie pracovného pomeru a počas výpovednej lehoty sa zamestnal v inej autoškole s inštruktorským preukazom, ktorý mu zaplatil žalobca. Ide o jednoznačné zneužitie pomoci žalobcu, a tým aj o bezdôvodné obohatenie žalovaného. Žalobca preto trvá na vrátení zaplatenej sumy za doškoľovací kurz inštruktorov. Vo vyjadrení zo dňa 24.01.2018 doručenom súdu dňa 25.01.2018 uviedol, že osobné nezrovnalosti medzi ním a žalovaným nemajú nič spoločné s pracovnoprávnym vzťahom a vznikli z dôvodu, ktorý zavinil žalovaný odcudzením majetku firmy a snahou zrušiť autoškolu, aby na konkurenčnom trhu získal zvýhodnenie pre inú autoškolu. Poukázal na ustanovenia zákona č. 93/2005 Z.z. o autoškolách a uviedol, že okrem žalovaného zamestnáva firma aj ďalších inštruktorov, a teda vôbec nebolo ohrozené prevádzkovanie firmy.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 27.12.2017 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že sumu 250,- eur žalobca za neho zaplatil s cieľom zabezpečiť predĺženie jeho oprávnenia vykonávať činnosť inštruktora autoškoly, avšak žalobca zaplatenie tejto sumy od neho požaduje neoprávnene. Žalovaný uviedol, že jeho brat - zosnulý manžel žalobcu bol zakladateľom a majiteľom autoškoly a po jeho smrti žalobca potreboval na ďalšie podnikanie zodpovedného zástupcu. Na žiadosť žalobcu žalovaný túto funkciu prijal, pričom pracovnú zmluvu na túto funkciu uzavreli dňa 20.11.2015. Žalovaný predtým bratovi vypomáhal v podnikaní ako inštruktor s riadne uzavretou pracovnou zmluvou, túto činnosť však žalovaný vykonával ako vedľajšie zamestnanie, pretože od roku 1980 má dlhodobý pracovný pomer so ŽSR. Z toho dôvodu tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že v dôsledku skončenia platnosti inštruktorského oprávnenia by muselo dôjsť k rozviazaniu pracovného pomeru. V roku 2016 mala žalovanému skončiť platnosť inštruktorského oprávnenia a nemal záujem v
tejto činnosti pokračovať, nakoľko jeho pôvodnou pohnútkou k tejto činnosti bola spolupráca s bratom. Avšak neustále naliehanie žalobcu zo strachu o budúcnosť si kurz spravil. Žalobca sa ponúkol, pričom nežiadal žiadne záruky, že mu kurz zaplatí, len aby nemusel autoškolu zavrieť. Teda žalobca skutočne cenu kurzu zaplatil, avšak vykonanie kurzu bolo v jeho záujme a žalovaný mu chcel len pomôcť, pričom všetky ostatné náklady spojené s kurzom, ako cestovné, poplatky, ubytovanie, si hradil sám a tieto náklady prevýšili cenu samotného kurzu a ich preplatenie nikdy nepožadoval. Po úspešnom vykonaní kurzu ďalej pokračoval v dohodnutej činnosti a fungovanie autoškoly nebolo ohrozené. Ďalej uviedol, že v pracovnej zmluve, ani v inom dokumente, ani sa ústne nedohodli, že žalovaný náklady na kurz žalobcovi vráti, a to z dôvodu, že kurz absolvoval v záujme autoškoly a nie vo vlastnom záujme. V lete 2016 sa vzťah so žalobcom značne zhoršil. Požiadavky žalobcu na žalovaného sa stále zvyšovali, čo vyústilo do ostrých hádok, preto sa žalovaný rozhodol tento vzťah ukončiť. Od 11.11.2016 neboli v žiadnom kontakte, iba naďalej žalovaný figuroval ako zodpovedný zástupca, kontaktovali sa len písomne, kde sa napokon dohodli na skončení pracovného pomeru. Výpoveď z roku 2016 žalobca nechcel akceptovať, tak napokon došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru ku dňu 31.03.2017. Medzitým dostal žalovaný ponuku z inej autoškoly a túto prijal a naďalej vykonáva prácu inštruktora ako vedľajšie zamestnanie. Uviedol, že zákon č. 93/2005 Z.z. o autoškolách nijakým spôsobom neobmedzuje, aby bol inštruktor v tom istom časovom období zamestnaný vo viacerých autoškolách. Vo vyjadrení zo dňa 12.02.2018 doručenom súdu dňa 13.02.2018 uviedol, že medzi ním a žalobcom nebola uzavretá žiadna písomná dohoda podľa § 155 Zákonníka práce, v zmysle ktorej by bol povinný uhradiť akékoľvek náklady spojené s obnovením inštruktorského preukazu, a teda neexistuje právny titul, na základe ktorého žalobca žiada zaplatenie predmetnej sumy. Tiež poukázal na to, že v zmysle zákona č. 93/2005 Z.z. o autoškolách je možné registrovať autoškolu, ak žiadateľ okrem iného spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti a dĺžku praxe, ktorá u inštruktora autoškoly musí presiahnuť 3 roky, aby mohol byť ustanovený za zodpovedného zástupcu. A túto skutočnosť v tom čase spĺňal len žalovaný. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.04.2018 uviedol, že keď jeho brat založil autoškolu, zamestnal ho ako inštruktora autoškoly a keď brat náhle zomrel, jeho manželka nemohla sama prevádzkovať autoškolu. Podľa živnostenského zákona k tomu potrebovala ďalšiu osobu - zodpovedného zástupcu, ktorý má minimálne 3-ročnú prax ako inštruktor autoškoly. Autoškola riadne fungovala, blížil sa však termín ukončenia jeho inštruktorského preukazu, čo znamenalo pre autoškolu zánik. Denno-denne ho manželka jeho brata žiadala, aby si predĺžil inštruktorský preukaz, lebo keď zatvoria autoškolu, nebude mať zamestnanie a zostane na úrade práce. Žalovaný nemal o to obavy, lebo mal a aj má trvalé zamestnanie, a to ŽSSK Nové Zámky ako elektromechanik. Teda v autoškole mal iba vedľajšiu pracovnú činnosť ako inštruktor autoškoly a zodpovedný vedúci autoškoly. Bratova manželka mu prisľúbila, že je ochotná zaplatiť kurz inštruktora aj preto, lebo okrem iného si to mohla odpísať z dane a aby mala kvalifikovaného pracovníka na fungovanie autoškoly. Žalovaný na tento kurz išiel, kurz sa konal v Banskej Štiavnici a trval 5 dní, ubytovaný bol 4 noci a výdavky spojené s ubytovaním, stravou a dochádzkou si hradil sám. Takže tieto výdavky činili spoločne 50,- eur, a to boli iba poplatky a ďalšie náklady, ktoré uviedol, boli okolo 200,- eur, pretože štyrikrát musel autom vycestovať do Banskej Štiavnice na jazdu zručnosti a skúšky. Tieto náklady nikdy od bratovej manželky nežiadal zaplatiť, hoci činili okolo 400,- eur. To, že za neho zaplatila 250,- eur, nepopiera, avšak zo žiadneho predpisu mu nevyplýva povinnosť zaplatiť si tento kurz, bolo to iba na jeho slobodnej vôli. Nešlo ani o služobnú cestu, nakoľko u svojho zamestnávateľa ŽSSK si zobral dovolenku a počas tejto dovolenky absolvoval kurz. Týmto kurzom nedochádza ani k prehĺbeniu, ani k zvyšovaniu kvalifikácie, prakticky iba k udržiavaniu kvalifikácie. Obe funkcie, ktoré v autoškole vykonával, teda inštruktor aj zodpovedný zástupca, sú viazané na platnosť inštruktorského preukazu. S bratovou manželkou nemal spísanú žiadnu dohodu o tom, že v prípade ukončenia pracovného pomeru výpoveďou by mal vrátiť nejakú čiastku, ktorú za neho zaplatila. Na pojednávaní dňa 05.06.2018 uviedol, že inštruktora autoškoly robí na základe živnosti, pretože novým zákonom o autoškolách sa vyžaduje mať živnosť, pokiaľ chce naďalej vykonávať inštruktora autoškoly. V záverečnej reči žalovaný zhrnul skutočnosti, ktoré doposiaľ uviedol a okrem toho poukázal na to, že za to, že bratova manželka za neho zaplatila kurz, nie je pravda, že by musel mať u nej odpracovaných 5 rokov, nie je k tomu zaviazaný ani písomne, ani ústne, ani zákon mu to neprikazuje a výpoveď môže podať kedykoľvek. Taktiež nie je pravda, že by nemal peniaze na zaplatenie kurzu. 3. Žalobca sa na pojednávanie dňa 27.04.2018 a 05.06.2018 nedostavil, svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom sa pridržiava tvrdení uvedených v žalobe.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä so žalobou, výpisom z účtu, faktúrou, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, ukončením pracovného pomeru,
pozvánkou na doškoľovací kurz inštruktorov autoškôl, vyjadreniami žalovaného, pracovnou zmluvou, potvrdením o zamestnaní, vyjadrením žalobcu, výpoveďou pracovnej zmluvy, odpoveďou žalobcu na výpoveď žalovaného, odpoveďou žalovaného na list žalobcu, výpisom zo živnostenského registra a zistil nasledujúci skutkový stav: 5. Žalobca Jozef Szegedi AUTOŠKOLA vykonáva od 01.07.1998 podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania - vyučovanie vedenia motorových vozidiel. Žalovaný (brat žalobcu) bol u žalobcu zamestnaný viac ako 10 rokov ako inštruktor. Po smrti Jozefa Szegedu dňa 19.11.2015 jeho pozostalá manželka S. D. pokračuje naďalej vo vykonávaní vyššie uvedenej podnikateľskej činnosti ako právny nástupca. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.11.2015 pracovnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prijatie žalovaného do pracovného pomeru na funkciu zodpovedný zástupca autoškoly a inštruktor autoškoly. Vzhľadom k tomu, že v roku 2016 mala žalovanému skončiť platnosť inštruktorského oprávnenia, žalobca zaplatil žalovanému doškoľovací kurz inštruktorov s cieľom zabezpečiť predĺženie oprávnenia žalovaného vykonávať činnosť inštruktora autoškoly. Účastnícky poplatok za doškoľovací kurz inštruktorov bol stanovený na sumu 250,- eur, ktorá suma je predmetom podanej žaloby. 6. Podľa § 222 ods.1,3 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
7. Na rozdiel od občianskoprávnej úpravy bezdôvodného obohatenia neoprávnený majetkový prospech musí byť získaný na základe pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Predpokladom založenia zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je, aby bol majetkový prospech získaný protiprávne a aby tým vznikla druhému účastníkovi majetková ujma. Medzi protiprávnym konaním a majetkovou ujmou musí byť príčinná súvislosť, dôkazné bremeno je na účastníkovi, ktorý sa vydania predmetu bezdôvodného obohatenia dožaduje. 8. Takto vykonaným dokazovaním súd nemal žalobu žalobcu za preukázanú. V tomto konaní žalobca mal osvedčiť, že žalovaný získal majetkový prospech protiprávne a zároveň jemu vznikla majetková ujma s tým, že medzi protiprávnym konaním a majetkovou ujmou musí byť príčinná súvislosť. Z listinných dôkazov, ktoré boli oboznámené ako aj výsluchom strany v konaní bolo preukázané a žalovaný to ani nepopieral, že absolvoval predmetné školenie a tak isto nenamietal ani skutočnosť, že zamestnávateľ za ňho zaplatil predmetnú čiastku, pričom ďalšie finančné náležitosti ohľadne školenia si hradil sám. Toto školenie sa však uskutočnilo v dňoch 11.4. až 15.4.2016 a od vykonania tohto školenia pracoval žalovaný u žalobcu ešte prakticky po dobu jedného roka, presne do 31.3.2017, kedy si riadne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.11.2015 vykonával svoje pracovné povinnosti v pracovnom zaradení inštruktora autoškoly, resp. zároveň aj zodpovedného zástupcu autoškoly. Žiaden listinný dôkaz neosvedčil, že by tento majetkový prospech zo strany žalovaného bol získaný protiprávne. Školenie predstavovalo predpoklad pre ďalšie vykonávanie pracovnej činnosti, ktorú potom aj riadne žalovaný vykonával a preto nemožno považovať tento stav za majetkový prospech na strane žalovaného . Tak isto sa nepodarilo žalobcovi uniesť ani dôkazné bremeno v tom, že by mu vznikla majetková ujma v tejto výške aj s poukazom na to, ako už bolo hore uvedené, že žalovaný ešte po dobu jedného roka vykonával pracovnú činnosť. Ani z pracovnej zmluvy na čl.27,28 nevyplýva, že by žalovaný mal v prípade ukončenia pracovného pomeru takýto záväzok na vrátenie sumy, pokiaľ by ukončoval pracovný pomer so zamestnávateľom a táto povinnosť žalovanému nevyplýva ani z iných pracovnoprávnych predpisov a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobca sa dňa 3.mája 2018 písomným podaním, ktoré došlo na tunajší súd 9.mája 2018 domáhal zmeny návrhu žaloby, úpravy petitu a to tak, že predmetný neoprávnený prospech je potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie podľa § 454 ObZ, pričom súd samostatným uznesením zo dňa 17.5.2018 nepripustil zmenu žaloby a to aj z dôvodu, že právne posúdenie nároku patrí len súdu samotnému. V tomto prípade ako vyplýva zo žaloby a vyjadrení žalobcu neoprávnený majetkový prospech mal byť získaný na základe pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom a preto súd posudzoval nárok žalobcu v zmysle ust.§ 222 Zákonníka práce. 9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento síce mal úspech vo veci, ale žiadne trovy mu nevznikli a tieto ani nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.