Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-986-1999.pdf
PDF · 66.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/986/1999
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1) Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava 814 99; 2) BA One, s.r.o., IČO: 36 722 316 , so sídlom Grösslingova 4, Bratislava - Staré mesto 811 09 proti povinnému: A. G. G. W. S., F. L. U.: XXXXXXXX, A. Z.: XXXXX Z. XXX o vymoženie 19.627,17 € a trov exekúcie, vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej, so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného a na základe vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v neprospech majetku povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.
2. V priebehu exekúcie bolo zistené, že Okresný súd Trenčín uznesením spis. zn. 38OdK/94/2017 právoplatným dňa 9.1.2018 vyhlásil konkurz na majetok povinného.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Vzhľadom na zistené skutočnosti ako aj na to, že v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, súd exekúciu v súlade s citovanými ustanoveniami § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. zastavil.
8. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
9. Podľa § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
10. Ohľadom trov exekúcie súd podotýka, že súd v zmysle prechodných ustanovení rozhoduje podľa predpisov platných a účinných do 31.01.2002, teda oprávneného možno zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v prípade, ak oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom je ponechané na úvahu súdu, či trovy prizná. Ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v aktuálnom znení v čase začatia exekúcie ešte nebolo účinné, a preto v exekúciách začatých do 1.02.2002 nie je možné priznať exekútorovi trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
11. Pri rozhodovaní o priznaní trov skúmal procesnú zodpovednosť oprávneného na zastavení exekúcie. Súd nezistil procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 Exekučného poriadku odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie. Oprávnený totiž nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nežiadal vymôcť už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol na exekútorský úrad doručený dňa 13.04.1999. konkurz na majetok povinného bol vyhlásený dňa 9.01.2018. Exekučné konanie sa teda začalo viac ako 18 rokov predtým, ako došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného. Oprávnený teda ani pri náležitej starostlivosti nemohol predvídať, že dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
12. Súd poukazuje i na nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 12/05 zo dňa 13.1.2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. por. obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie za predpokladu, že súd po uvážení dospeje k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Takýto výklad §-u 203 Ex. por. podľa Ústavného súdu SR nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto zákonného ustanovenia.
13. Keďže na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať ani povinného, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, a ani oprávneného, nakoľko na to neboli splnené zákonné dôvody, súd exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.