Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cbi/17/2017

Potvrdené rozhodnutím 41CoKR/12/2019
„Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu KR solusions, s.r.o., so sídlom Hlavná 104/55, 040 01 Košice, IČO: 48 274 941 / predtým žalobca VVINGS Košice s.r.o., so sídlom Bocatiova 6/1098, 040 01 Košice- Staré Mesto, IČO 44 292 678 / proti žalovanému JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom kancelárie správcu Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca úpadcu Vinohradnícka spoločnosť s.r.o., so sídlom Mestská záhrada 531, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 393, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cbi/17/2017-116 zo dňa 5.júna 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cbi/17/2017-116 zo dňa 5.júna 2018 potvrdzuje. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou v právnej veci žalobcu VVINGS Košice s. r. o., so sídlom Bocatiova 6/1098, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 44 292 678, právne zast. JUDr. Ing. Nora Gardošová, advokátka, Letná 45, 040 01 Košice, proti žalovanému JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom kancelárie správcu Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca úpadcu Vinohradnícka spoločnosť s. r. o., so sídlom Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 393, o určenie popretej pohľadávky

rozhodol:

U r č u j e , že v konkurznom konaní na majetok úpadcu, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 22/2017, žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 512 984,15 Eur, z toho istina v sume 186 370,71 Eur, úrok z omeškania v sume 107 441,44 Eur a zmluvná pokuta v sume 219 172,-- Eur, vzniknutej z právneho dôvodu nezaplatenia ceny diela na základe Zmluvy o dielo č. 04/2008 zo dňa 02. 09. 2008, uplatnenej prihláškou pohľadávky zo dňa 15. 05. 2017, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 3.1, pričom poradím tejto pohľadávky je iná pohľadávka v sume 293 812,15 Eur a podriadená pohľadávka v sume 219 172,-- Eur.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09. 08. 2017 domáhal, aby súd určil, že žalobca je veriteľom peňažnej pohľadávky v celkovej výške 512 984,15 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 186 370,71 Eur, úroku z omeškania vo výške 107 441,44 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 219 172,-- Eur, vzniknutej z právneho dôvodu nezaplatenej ceny za dielo na základe Zmluvy o dielo zo dňa 02. 09. 2008, prihlásenej prihláškou pohľadávky zo dňa 15. 05. 2017, zapísanej v Zozname pohľadávok pod č. 3.1, v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 2K/22/2017 na majetok úpadcu Vinohradnícka spoločnosť s. r. o., so sídlom Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 393, ktorá je vymáhateľná. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R 9/2016 zo dňa 03. 09. 2016 sa začalo reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - úpadcovi a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R 9/2016 zo dňa 17. 08. 2016 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka

- úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Žalobca riadne a v zákonnej lehote prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 512 984,15 Eur a vzhľadom na to, že žalovaný v rozhodujúcom čase nepoprel pohľadávku žalobcu, prihlásená pohľadávka sa považuje za zistenú. Reštrukturalizačný plán dlžníka - úpadcu bol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 20. 01. 2017 a potvrdený konajúcim súdom uznesením zo dňa 02. 02. 2017. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K 22/2017 zo dňa 19. 04. 2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný. Žalobca si prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 512 984,15 Eur dňa 24. 05. 2017 a pohľadávka bola zapísaná do Zoznamu pohľadávok pod položkou zoznamu č. 3.1. Listom zo dňa 10. 07. 2017, doručeným žalobcovi dňa 12. 07. 2017, žalovaný oznámil, že ako

správca poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky v celom rozsahu, čo do výšky pohľadávky v celom rozsahu, čo do poradia pohľadávky k sume 219 172,-- Eur, pričom uznané poradie predstavuje iná pohľadávka v sume 293 812,15 Eur a podriadená pohľadávka v sume 219 172,-- Eur a čo do vymáhateľnosti pohľadávky v celom rozsahu. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 02. 09. 2008 žalobca ako zhotoviteľ s dlžníkom ako objednávateľom uzavreli Zmluvu o dielo č. 04/2008, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť špecifikované dielo a dlžník sa zaviazal zaplatiť cenu diela na základe faktúry vystavenej žalobcom. Žalobca fakturoval dlžníkovi cenu diela stavby „Muškát

- Tokajské agroturistické zariadenie“ faktúrou č. 1010016 na sumu 186 370,71 Eur, splatnou dňa 17. 03. 2010, ktorej prílohu tvorí Súpis vykonaných prác č. 26/2010, pričom dlžník potvrdil prevzatie diela, ako aj doručenie a správnosť faktúry ako aj súpisu svojimi podpismi. Dňa 30. 04. 2013 dlžník písomne uznal svoj záväzok podľa § 323 a s účinkami podľa § 407 Obchodného zákonníka čo do dôvodu a výšky 186 370,71 Eur voči žalobcovi, ktorý vznikol z titulu neuhradenia dojednanej ceny diela žalobcom riadne fakturovanej faktúrou č. 1010016 v zmysle zmluvy o dielo č. 04/2008 uzatvorenej dňa 02. 09. 2008 vo veci realizácie diela: „MUŠKÁT - Tokajské agroturistické zariadenie“, pričom dlžník zároveň prehlásil, že uvedený záväzok a tomu zodpovedajúce faktúry žalobcu riadne vedie vo svojom účtovníctve. Keďže sa dlžník dostal do omeškania s úhradou predmetnej faktúry, na základe článku IX. bod 9.2 Zmluvy žalobca uplatnil dojednanú zmluvnú pokutu jej vyúčtovaním dokladom č. 1016050 zo dňa 24. 08. 2016 vo výške 219 172,-- Eur. Dlžník do dňa podania prihlášky nezaplatil svoj záväzok voči žalobcovi. Žalobca si v prihláške uplatnil okrem istiny pohľadávky a zmluvnej pokuty aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do dňa predchádzajúcemu dňu začatia reštrukturalizačného konania vo výške 9 % ročne zo sumy 186 370,71 Eur od 18. 03. 2010 do 10. 08. 2016, teda vo výške 107 441,44 Eur. Žalobca má za to, že nie je daný dôvod na popretie jeho pohľadávky. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia popretia nie je zrejmé, za aký právny úkon vo vzťahu k odporovateľnosti považuje žalovaný Uznanie záväzku. Žalobca má za to, že nie sú dané dôvody odporovať predmetnému právnemu úkonu. V tomto prípade nemôže ísť o právny úkon bez primeraného protiplnenia, ukracujúci právny úkon, ani právny úkon urobený po zrušení konkurzu. Ak žalovaný mal na mysli zvýhodňujúcu právny úkon, žalobca zastáva právny názor, že uznanie existujúceho, splatného a nepremlčaného záväzku nie je možné považovať za zvýhodňujúce. Uznaním záväzku nedochádza k jeho úprave v neprospech úpadcu, nakoľko daný záväzok v čase jeho uznania existoval v určitej uznanej výške. Uznaním záväzku zmluvné strany prejavili vôľu uznať tento záväzok. S poukazom na § 59 ods. 3 veta prvá Zákona č. 7/2005 Z. z. uznanie záväzku nemohlo spôsobiť úpadok dlžník a je zrejmé, že nebolo urobené počas úpadku dlžníka, nakoľko k uznaniu došlo cca 4 roky pred vyhlásením konkurzu, teda v čase, keď ešte nebolo možné predpokladať, že k úpadku dôjde. Predmetný záväzok bol splatný dňa 17. 03. 2010, tak ako to vychádza z faktúry č. 1010016 a k uznaniu došlo dňa 30. 04. 2013, teda s poukazom na § 397 Obchodného zákonníka záväzok v čase jeho uznania jednoznačne premlčaný nebol. Nakoľko predmetný právny úkon bol urobený dňa 30. 04. 2013, teda ešte pred rozhodujúcou dobou 1 roka pred začatím konkurzného konania s poukazom na § 59 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z., žalovaný nemôže predmetnému právnemu úkonu odporovať. Žalobca nie je spriaznenou osobou podľa Zákona č. 7/2005 Z. z.. Žalobca v zmysle § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. neuznáva právo žalovaného odporovať právnemu úkonu uznania záväzku. Na základe uvedených skutočností žalobca má za to, že uznanie záväzku nebolo urobené v neprospech úpadcu, nezvýhodnilo žalobcu ako veriteľa, nebol ním uznaný premlčaný záväzok a žalovaný mu nemôže úspešne odporovať. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Z odôvodnenia popretia pohľadávky nie je zrejmé, čo mal žalovaný na mysli pod úrokmi z omeškania, ktorých sa netýka uznanie záväzku. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky, na ktorý vzniká nárok priamo zo zákona. Zákon v žiadnom z ustanovení upravujúcich uznanie záväzku nevyžaduje, aby okrem istiny pohľadávky výslovne došlo aj k samostatnému uznaniu úroku z omeškania, nakoľko tento sa považuje za príslušenstvo pohľadávky a sleduje osud istiny pohľadávky. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že si do reštrukturalizácie dlžníka prihlásil pohľadávku v rovnakom rozsahu, v akom si ju neskôr prihlásil do konkurzu, avšak v reštrukturalizácii ju žalovaný ako správca nepoprel. S poukazom na § 110 ods. 1 písm. f) Zákona č. 7/2005 Z. z. žalobcovi nie je známe, že by žalovaný v rozhodnom čase akýmkoľvek spôsobom rozporoval predmetné Uznanie záväzku pre jeho prípadnú odporovateľnosť.

2. Podaním zo dňa 10. 11. 2017, ktoré bolo vyjadrením k žalobe (§ 167 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že neuznáva uplatnený nárok a trvá na vykonanom popretí v celom jeho rozsahu a vo všetkých jeho dôvodoch. Uznanie záväzku je v predmetnom prípade odporovateľným právnym úkonom podľa § 60 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., pretože úpadca ním uznal záväzok, ktorý vznikol v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o

dielo. Zhotoviteľ sa v bode 3.1 Zmluvy o dielo zaviazal ukončiť dielo do 30. 06. 2009 a podľa článku 5.1 Zmluvy mal zhotoviteľ predkladať faktúry raz mesačne zo splatnosťou 60 dní od ich vystavenia. Faktúra č. 1010016 uvádza ako dátum dodania tovaru/služby deň 26. 02. 2010 so splatnosťou do 17. 03. 2010 s odkazom na súpis vykonaných prác č. 26/2010. Z uvedených skutočností vyplýva, že zhotoviteľ vykonal práce alebo ich podstatnú časť až po termíne ukončenia diela podľa zmluvy, odplatu za vykonané práce si vyúčtoval faktúrou, ktorá nespĺňala podmienky článku 5.2.1 Zmluvy. Pokiaľ bol záväzok vyplývajúci z takto vykonaných prác uznaný v celom rozsahu a vyhlásený za splatný do 31. 12. 2013 aj napriek ustanoveniam článku 5.5 Zmluvy o zádržnom, potom je potrebné takéto uznanie hodnotiť ako úkon ukracujúci ostatných veriteľov. Uznaním záväzku bola založená vyvratiteľná domnienka trvania tohto záväzku v čase jeho uznania, pričom takéto uznanie nemalo pre úpadcu žiadne ekonomické opodstatnenie v čase, keď uplynuli takmer 4 roky odo dňa, keď malo byť celé dielo riadne ukončené a odovzdané. Na preukázanie vedomostí žalobcu o úmysle úpadcu ukrátiť ostatných veriteľov nie je možné predložiť žiadne priame dôkazy. Nepriamym dôkazom o prítomnosti takejto kvalifikovanej vedomosti na strane žalobcu sú práve okolnosti uznania záväzku. Žalobca ako adresát uznania si musel byť vedomý toho, že mu bol uznaný záväzok za oneskorene vykonávané práce bez uplatnenia zádržného a bez toho, aby splnil zmluvné podmienky pre fakturáciu. Takýmto uznaním boli ukrátení všetci prihlásení konkurzní veritelia, okrem iných aj veriteľ INVEST-KAPITAL, a. s., Bratislava, IČO: 35 871 334, ktorý si prihláškou do konkurzu uplatnil pohľadávku vo výške 2 819 624,66 Eur, pričom táto pohľadávka existovala už v čase vzniku napádaného úkonu. Ďalším veriteľom, ktorého pohľadávka existovala už v čase vykonania napádaného úkonu bol A. U., H.. Po zohľadnení záväzkov vyplývajúcich z prihlášok označených veriteľov, o ktorých úpadca neúčtoval a v spojení so záväzkami, o ktorých úpadca podľa účtovnej závierky zostavenej k 31. 12. 2012 účtoval, je možné dospieť k záveru, že úpadca bol v čase Uznania záväzku v predĺžení ako jednej z foriem úpadku. Pre odporovanie ukracujúcemu úkonu je daná 5 ročná lehota počítaná spätne od začatia konkurzného konania, ktorá bola v tomto prípade zachovaná. Žalovaný si dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že žalobca sa žalobou nedomáhal určenia iného poriadia než vyplýva z popieracieho prejavu správcu. Úpadca si vo vzťahu k nárokom žalobcu neuplatnil vlastné nároky, ktoré mu vyplývali priamo z článku 9.1 Zmluvy o dielo, čo len zvýrazňuje danosť podmienok odporovateľnosti pri úkone Uznania záväzku. Žalovaný si týmto uplatňuje voči žalobcovi kompenzačnú námietku vychádzajúcu z článku 9.1 Zmluvy o dielo, nakoľko dňom 01. 07. 2009 začalo omeškanie zhotoviteľa (žalobcu) s odovzdaním ukončenia diela úpadcovi, pričom toto omeškanie doposiaľ trvá. Za takto vymedzené obdobie vznikol úpadcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 612,20 Eur za každý týždeň omeškania. Za uvedené obdobie až doposiaľ ubehlo 436 kalendárnych týždňov, čo predstavuje spolu sumu 266 919,20 Eur, ktorú si žalovaný v rámci kompenzačnej námietky uplatňuje oproti žalovanej sume.

3. Podaním zo dňa 09. 01. 2018 (§ 167 ods. 3 žalobca uviedol, že žalovaný prvýkrát až vo vyjadrení k žalobe konštatuje, že Uznanie záväzku zo dňa 30. 04. 2013 je podľa jeho názoru ukracujúcim právnym úkonom. V Oznámení o popretí pohľadávky zo dňa 10. 07. 2017 žalovaný totiž neuviedol, za aký právny úkon vo vzťahu k odporovateľnosti považuje predmetné Uznanie záväzku. Z odôvodnenia popretia v Oznámení sa skôr javí, že žalovaný odporoval predmetnému právnemu úkonu ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Z odôvodnenia popretia nič nenasvedčovalo tomu, že by žalovaný považoval predmetný právny úkon za ukracujúci. Žalobca ma za to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe nevysvetľuje pôvodné dôvody popretia uvedené v odôvodnení popretia v Oznámení o popretí pohľadávky, ale dôvody popretia rozširuje, nakoľko uvádza nový dôvod popretia, a to, že Uznanie záväzku považuje za ukracujúci právny úkon. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo 70/2016 zo dňa 30. 01. 2017 a mal za to, že v prebiehajúcom konaní žalovaný už nemôže uvádzať ďalšie iné dôvody popretia. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že predmetné Uznanie záväzku je ukracujúcim právnym úkonom a jedine pri ukracujúcom právnom úkone Zákon č. 7/2005 Z. z. umožňuje tomuto odporovať v lehote 5 rokov pred začatím konkurzného konania. Žalobcovi sa javí, že práve lehota 5 rokov viedla žalovaného k dodatočnej kategorizácii predmetného úkonu ako ukracujúceho. Žalobca trvá na tom, že Uznaním záväzku, teda úkonom úpadcu, nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a tak isto chýbal úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalobcu o tomto úmysle. Žalobca má za to, že žalovaný nevysvetlil a ani nijako nepreukázal akým spôsobom predmetné Uznanie záväzku malo ukrátiť uspokojenie aspoň z jednej pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzného konania. Len samotné predloženie prihlášok dvoch veriteľov žalobca nepovažuje za dôkaz o ukrátení týchto veriteľov. Žalobcovi tak isto nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný poukázal práve na týchto veriteľov. Od žalobcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby kontroloval účtovné závierky svojich obchodných partnerov v bežnom obchodnom styku.

Navyše v období, keď nič nenasvedčovalo tomu, že ekonomická situácia úpadcu je v akomkoľvek ohrození, o čom svedčí aj skutočnosť, že konkurz bol vyhlásený po takmer 4 rokoch od Uznania záväzku. V rozhodnom období neboli účtovné závierky ani bežne prístupné na internetovej stránke. Zákon č. 7/2005 Z. z. pri prípadnom predĺžení ukladá povinnosti úpadcovi, nie jeho obchodnému partnerovi. Samotný žalovaný uviedol, že úpadca o označených pohľadávkach v účtovnej závierke neúčtoval, takže ak by aj žalobca nahliadol do účtovnej závierky úpadcu, v rozhodujúcom čase by nemal žiadnu vedomosť o existencii akýchkoľvek ďalších pohľadávok neuvedených v účtovnej závierke a s poukazom na § 7 ods. 1 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve by žalobca nemal dôvod pochybovať ani o jej správnosti, tobôž nie zisťovať, či existujú aj iné pohľadávky. V každom prípade žalobca po nahliadnutí do účtovnej závierky úpadcu jednoznačne konštatuje, že úpadca ku dňu 31. 12. 2012 v predĺžení nebol, nakoľko hodnota jeho záväzkov vo výške 867 642,-- Eur nepresahovala hodnotu jeho majetku vo výške 2 061 683,-- Eur. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pohľadávka veriteľa A. U. v čase Uznania záväzku ešte nebola splatná. Žalobca na základe uvedených skutočností má za to, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca mal alebo musel mať akúkoľvek vedomosť o údajnom úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný nepreukázal ani samotný úmysel úpadcu, a to ani priamymi ani nepriamymi dôkazmi. Žalobca ako zhotoviteľ poukazuje na skutočnosť, že nie je pravdou, že by vykonal práce alebo ich podstatnú časť až po termíne ukončenia diela. Uvedenú skutočnosť je možné preukázať aj faktúrou č. 09005 vystavenou dňa 04. 05. 2009 subdodávateľom Michal Gregor - STRECHY M+M Svit, IČO: 40 326 055 za klampiarske, pokrývačské práce na stavbe Muškát - Tokajské agroturistické zariadenie. Z predloženého dôkazu vyplýva, že najneskôr dňa 04. 05. 2009 boli práce, ktoré žalobca fakturoval faktúrou č. 1010016 vykonané, nakoľko klampiarske a pokrývačské práce na streche objektu sa vykonávajú ako posledné. Úpadca nikdy nenamietal a nerozporoval včasné a riadne vykonanie prác a vystavenie predmetnej faktúry. Úpadca v Uznaní záväzku dňa 30. 04. 2013 písomne prehlásil, že uvedený záväzok a tomu zodpovedajúce faktúry žalobcu riadne vedie vo svojom účtovníctve. Tvrdenia o oneskorenom vykonaní prác neuvádzal ani žalovaný, a to až do vyjadrenia k žalobe, pričom uvedených informácií si musel byť vedomý už v čase reštrukturalizácie úpadcu. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že záväzok úpadcu nebol vyhlásený za splatný do 31. 12. 2013. Záväzok úpadcu ostal naďalej splatný dňa 17. 03. 2013, úpadca sa v Uznaní záväzku len zaviazal svoj záväzok „vysporiadať“ najneskôr do 31. 12. 2013, a teda pôvodná lehota splatnosti záväzku úpadcu sa uznaním nezmenila. Uznaním záväzku ako jednostranným právnym úkonom nemôže úpadca svojvoľne predĺžiť lehotu splatnosti. Faktúra č. 1010016 nebola úpadcom uhradená ani len čiastočne, na základe čoho nie je dôvod na uplatnenie zádržného v zmysle zmluvy. Úpadca si bol vedomý svojho záväzku za práce zaplatiť, čo potvrdil aj Uznaním záväzku. V prípade blížiaceho sa uplynutia premlčacej doby záväzku úpadcu, žalobca by zvážil uplatnenie svojich nárokov súdnou cestou. Úpadca si mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi písomnou formou v súlade s článkom 9.4 Zmluvy, pokiaľ sa domnieval, že žalobca je v omeškaní s odovzdaním diela, avšak tak nikdy neurobil, a to zrejme z dôvodu, že si bol vedomý, že žalobca nie je v omeškaní s odovzdaním diela. žalobca nie je v omeškaní s odovzdaním ukončeného diela, a preto uplatnenie kompenzačnej námietky neprichádza do úvahy. Práce fakturované faktúrou č. 1010016 boli riadne a včas vykonané ešte pred zmluvne dohodnutým termínom. V zmysle článku 5.1 a 5.1.1 Zmluvy žalobca pred vystavením faktúry musel predložiť súpis vykonaných prác, overenie ktorých mal vykonať odborný stavebný dozor, ktorý však opakovane odmietal prevziať predložený súpis vykonaných prác a vykonať jeho overenie, a to až do 26. 02. 2010, kedy došlo k overeniu vykonaných prác, tak ako to vyplýva zo Súpisu vykonaných prác č. 26/2010 a faktúry č. 1010016. Na základe článku 3 bod 3 Zmluvy žalobca má za to, že za okolnosť vzniknutú na strane objednávateľa ako úpadcu sa považuje neposkytnutie súčinnosti zo strany odborného stavebného dozoru a z uvedeného dôvodu žalobca nemohol odovzdať riadne a včas doposiaľ vykonané práce, a preto nebol v omeškaní, nakoľko mal zo zmluvy nárok na predĺženie lehoty na zhotovenie diela. Na základe článku 11 bod 5 Zmluvy tým, že úpadca je v omeškaní s úhradou predmetnej faktúry o viac ako 7 dní, teda od 25. 03. 2010, lehota zhotovovania diela sa automaticky predĺžila o trvanie omeškania úpadcu s úhradou predmetnej faktúry. Žalobca má za to, že doteraz nikdy nebol a stále nie je v omeškaní s odovzdaním ukončeného diela, nakoľko lehota na zhotovenie diela doteraz neuplynula. Z opatrnosti žalobca vznáša in eventum námietku premlčania nároku úpadcu, resp. žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ak žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku, teda navrhol započítať údajnú pohľadávku úpadcu, resp. žalovaného „oproti žalovanej sume“, tým uznal, že pohľadávka žalobcu existuje, a to v žalovanej výške. Kompenzačná námietka v zmysle právnej teórie smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku. Strana sporu, ktorá vznáša túto hmotno-právnu námietku, uznáva skutkový a právny dôvod nároku protistrany. Vznesením kompenzačnej námietky žalovaný považuje žalovanú pohľadávku za existujúcu, a teda za spôsobilú, aby voči nej bolo započítané. Ak by žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný, v tomto

prípade mal vzniesť takúto hmotno-právnu námietku in eventum, teda pre prípad, ak by súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu, čo však žalovaný neurobil. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný uznáva existenciu a dôvodnosť nároku žalobcu.

4. Dňa 26. 01. 2018 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 09. 01. 2018 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu (§ 167 ods. 4 . Žalovanému boli listiny doručené do elektronickej schránky dňa 26. 01. 2018 (§ 105 ods. 1 , žalovaný sa k veci už písomne nevyjadril.

5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 27. 04. 2018, ktoré pojednávanie bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti zákonnej sudkyne odročené (zmenené) na deň 05. 06. 2018, na ktorý sa žalobca (konateľ žalobcu, právny zástupca žalobcu a žalovaný dostavili.

6. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku 79/2017, deň vydania 25. 04. 2017, súd považoval za zistené, že Okresný súd Banská Bystrica ako konkurzný súd uznesením č. k. 2K 22/2017 zo dňa 07. 04. 2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (úpadcu) a ustanovil žalovaného za správcu konkurznej podstaty.

7. Z dôkazov strán sporu súd považoval za zistené, že Prihláškou pohľadávky zo dňa 15. 05. 2017 si žalobca prihlásil pohľadávku v celkovej sume 512 984,15 Eur, z toho istina 405 542,71 Eur a úroky z omeškania 107 441,44 Eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca ako veriteľ uviedol, že dňa 02. 09. 2008 ako zhotoviteľ s dlžníkom ako objednávateľom uzavreli Zmluvu o dielo č. 04/2008. Veriteľ fakturoval dlžníkovi cenu diela, teda prác na stavbe „Muškát - Tokajské agroturistické zariadenie“ faktúrou č. 1010016 vystavenou na sumu 186 370,71 Eur, splatnou dňa 17. 03. 2010, ktorej prílohu tvorí Súpis vykonaných prác č. 26/2010, pričom dlžník potvrdil doručenie a správnosť faktúry ako aj súpisu svojimi podpismi. Dňa 30. 04. 2013 dlžník písomne uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky 186 370,71 Eur. Keďže sa dlžník dostal do omeškania s úhradou predmetnej faktúry, na základe článku IX. bod 9.2 Zmluvy veriteľ uplatnil dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 219 172,-- Eur. Veriteľ riadne prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie. Veriteľ si uplatňuje okrem istiny pohľadávky a zmluvnej pokuty aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do dňa predchádzajúcemu dňu začatia reštrukturalizačného konania.

8. Písomným úkonom zo dňa 10. 07. 2017, označeným ako Oznámenie o popretí pohľadávky, žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 10. 07. 2017 poprel pohľadávku žalobcu, a to popretý právny dôvod k sume 512 984,15 Eur, popretá výška 512 984,15 Eur, popreté poradie k sume 219 172,-- Eur, uznané poradie: iná pohľadávka v sume 293 812,15 Eur, podriadená pohľadávka v sume 219 172,-- Eur a popretá vymáhateľnosť k sume 512 984,15 Eur, a to s odôvodnením, že časť prihlásenej pohľadávky vo výške 219 172,-- Eur je zmluvnou pokutou, ktorá sa v konkurze uspokojuje v rovnakom poradí ako podriadené pohľadávky. Správca uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu, a to Uznaniu záväzku zo dňa 30. 04. 2013. Týmto úkonom bol záväzok upravený v neprospech úpadcu a zároveň došlo k zvýhodneniu veriteľa, ktorému bol jeho záväzok uznaný až po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Správca pre prípad úspešného uplatnenia odporovacieho práva namieta premlčanie pohľadávky. Správca namieta premlčanie úrokov z omeškania, ktorých sa netýka Uznanie záväzku.

9. Súd ďalej považoval za zistené, že dňa 02. 09. 2008 úpadca ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v písomnej forme Zmluvu o dielo č. 04/2008.

10. Daňovým dokladom - faktúrou č. 1010016 zo dňa 03. 03. 2010, s uvedeným dátumom dodania 26. 02. 2010 a dátumom splatnosti 17. 03. 2010, žalobca fakturoval úpadcovi na základe Zmluvy o dielo č. 04/2008 práce na stavbe „MUŠKÁT - Tokajské agroturistické zariadenie“ Súpis vykonaných prác č. 26/2010 sumu 186 370,71 Eur.

11. Dňa 30. 04. 2013 úpadca ako dlžník písomne prehlásil, že uznáva čo do oprávnenosti dôvodu i výšky svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi, ktorý vznikol z titulu neuhradenia dojednanej ceny diela veriteľom riadne fakturovanej faktúrou č. 1010016 v zmysle zmluvy o dielo č. 04/2008 uzatvorenej dňa 02. 09. 2008 vo veci realizácie diela: „MUŠKÁT - Tokajské agroturistické zariadenie“. Výška istiny neuhradeného - uznaného záväzku je ku dňu 29. 04. 2013, 186 370,71 Eur. Dlžník prehlasuje, že uvedený záväzok a tomu zodpovedajúce faktúry veriteľa riadne vedie vo svojom účtovníctve. Dlžník

sa zaväzuje svoj záväzok v celosti vysporiadať jednou alebo viacerými bezhotovostnými platbami v prospech bankového účtu veriteľa, najneskôr však do 31. 12. 2013. Predmetný písomný úkon bol označený ako Uznanie záväzku podľa ustanovenia § 323 a účinkami podľa § 407 Obchodného zákonníka.

12. Daňovým dokladom č. 10106050 zo dňa 24. 08. 2016, s uvedeným dátumom splatnosti 07. 09. 2016, žalobca fakturoval úpadcovi sumu 219 172,-- Eur ako úrok z omeškania z faktúry č. 1010016 vo výške 0,05 %.

Podľa § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

13. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K 22/2017 zo dňa 07. 04. 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 25. 04. 2017, teda účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 26. 04. 2017, t. j. nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Základná prihlasovacia lehota na uplatnenie pohľadávok, t. j. 45 dní od vyhlásenia konkurzu, uplynula dňa 10. 06. 2017, čo bola sobota, teda jej koniec sa presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 12. 06. 2017 (§ 28 ods. 2 v spojení s § 203a ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky veriteľov prihlásené v základnej prihlasovacej lehote bolo možné poprieť do 12. 07. 2017, t. j. do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok (§ 32 ods. 3 písm. a) Zákona č. 7/2005 Z. z.).

14. V konaní nebolo sporné (§ 151 ods. 1 , že Prihláškou pohľadávok zo dňa 15. 05. 2017 si žaloba prihlásil pohľadávku v celkovej sume 512 984,15 Eur, keď si prihlásil istinu v sume 405 542,71 Eur a úroky z omeškania v sume 107 441,44 Eur a sporná nebola ani skutočnosť, že pohľadávku si žalobca prihlásil v základnej prihlasovacej lehote, keďže písomným úkonom zo dňa 24. 05. 2017, označeným ako Potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok, žalovaný žalobcovi potvrdil, že pohľadávka bola u žalovaného ako správcu uplatnená dňa 24. 05. 2017 a do zoznamu pohľadávok bola zapísaný pod položkou zoznamu 3.1. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že žalovaný pohľadávku žalobcu poprel dňa 10. 07. 2017, teda v lehote na popieranie pohľadávok. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že žalovaný pohľadávky žalobcu poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a pohľadávku poprel aj čo do poradia k sume 219 172,-- Eur a popretie pohľadávky žalobcovi oznámil písomným úkonom zo dňa 10. 07. 2017. Keďže žaloba na začatie tohto súdneho konania bola súdu doručená dňa 09. 08. 2017, čo preukazuje prezenčná pečiatka súdu nachádzajúca sa na č.l. 1 spisu, považoval súd za preukázané, že žalobca si právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky uplatnil včas, teda uplatnil ho na súde žalobou do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky (§ 30 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z.), ktoré oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 07. 2017.

15. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky s odôvodnením, že nie sú dané dôvody odporovať právnemu úkonu Uznania záväzku zo dňa 30. 04. 2013, uznanie existujúceho, splatného a nepremlčaného záväzku nie je možné považovať za zvýhodňujúce, uznanie záväzku nebolo urobené v neprospech úpadcu, nezvýhodnilo žalobcu ako veriteľa, nebol ním uznaný premlčaný záväzok, preto pohľadávka žalobcu nie je premlčaná a úrok z omeškania je príslušenstvo pohľadávky a sleduje osud istiny pohľadávky.

16. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval dôvodov popretia pohľadávky s tým, že Uznanie záväzku zo dňa 30. 04. 2013 je ukracujúcim právnym úkonom, pretože úpadca ním uznal záväzok, ktorý vznikol v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o dielo.

17. V konaní nebolo sporné, že žalobca si svoju pohľadávku v časti istiny uplatnil z titulu úhrady ceny diela v sume 186 370,71 Eur vzniknutej na základe Zmluvy o dielo č. 04/2008 zo dňa 02. 09. 2008, fakturovanej daňovým dokladom - faktúrou č. 1010016 zo dňa 03. 03. 2010 a z titulu zmluvnej pokuty v sume 219

192,-- Eur za omeškanie úpadcu s úhradou predmetnej faktúry. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že dňa 30. 04. 2013 úpadca ako veriteľ písomne uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi, ktorý vznikol z titulu neuhradenia dojednanej ceny diela fakturovanej faktúrou č. 1010016 v zmysle Zmluvy o dielo č. 04/2008 uzatvorenej dňa 02. 09. 2008.

18. Žalovaný pohľadávku žalobcu poprel s tým, že uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu, a to Uznaniu záväzku zo dňa 30. 04. 2013 a pre prípad úspešného uplatnenia odporovacieho práva namieta premlčanie.

19. Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke môže správca uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku poprie čo do právneho dôvodu a výšky (§ 62 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Ani takáto zákonná možnosť uplatniť právo odporovať právnemu úkonu v konkurze však nezbavuje správcu povinnosti odporovateľnosť právneho úkonu ako dôvod popretia zdôvodniť (§ 32 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z. z.).

20. Žalovaný popretie pohľadávky žalobcu odôvodnil tým, že uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu, a to Uznaniu záväzku zo dňa 30. 04. 2013. Týmto úkonom bol záväzok upravený v neprospech úpadcu a zároveň došlo k zvýhodneniu veriteľa, ktorému bol jeho záväzok uznaný až po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Správca pre prípad úspešného uplatnenia odporovacieho práva namieta premlčanie pohľadávky.

21. Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu v konkurze, bez ohľadu na naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka (§ 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.) a odporovateľný právny úkon musí ukracovať uspokojenie prihlásenej pohľadávky (§ 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Na rozdiel od všeobecnej úpravy odporovateľných právnych úkonov, ktorá sa týka dlžníkových právnych úkonov (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), v konkurze možno odporovať len právnym úkonom týkajúcim sa majetku dlžníka (§ 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.). K ukráteniu uspokojenia pohľadávky pritom dochádza vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza taktiež v prípade, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžník stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR 2/2014 zo dňa 01. 07. 2014).

22. Z odôvodnenia popretia je nesporné, že odporovateľným právnym úkonom je Uznanie záväzku zo dňa 30. 04. 2013. Zhodne s tvrdením žalobcu, aj súd uvádza, že z odôvodnenia popretia nie je zrejmé za aký právny úkon vo vzťahu k odporovateľnosti považuje žalovaný predmetné uznanie záväzku, teda z titulu ktorej skutkovej podstaty odporovateľnosť uplatňuje a z odôvodnenia popretia nie sú zrejmé ani ostatné zákonné predpoklady pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu. Žalovaný pri popretí pohľadávky žalobcu neodôvodnil, ako úkonom uznania mal byť záväzok upravený v neprospech úpadcu a ako ním malo dôjsť k zvýhodneniu žalobcu. Uznanie záväzku je jedným zo zákonných spôsobov zabezpečenia pohľadávky (§ 323 Obchodného zákonníka). Jeho význam spočíva najmä v uľahčení procesnej situácie veriteľa v prípade súdneho vymáhania nároku proti dlžníkovi, a to aj v rámci preskúmania pohľadávky v konkurznom konaní. Uznanie záväzku totiž zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Uznaním záväzku teda nedochádza k úprave záväzku v neprospech dlžníka, keď dlžníkovi stále zostáva zachovaná zákonná možnosť preukázať, že v čase uznania záväzok neexistoval. Nedochádza ani k zvýhodneniu veriteľa, len k uľahčeniu jeho postavenia v tom, že veriteľ nemusí preukazovať existenciu záväzku, ale dlžník môže preukázať neexistenciu záväzku. V prípade obchodno-záväzkových vzťahov zákon výslovne upravuje, že účinky uznania nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná (§

323 ods. 1 in fine Obchodného zákonníka). Uznanie premlčaného záväzku preto nie je možné vyhodnotiť ako zvýhodnenie veriteľa, keďže ide o zákonom predpokladaný postup.

23. V danom prípade nie je zrejmé ani to, ako sa právny úkon Uznania záväzku zo dňa 30. 04. 2013 týkal majetku dlžníka a ako práve v dôsledku tohto právneho úkonu malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásených a zistených pohľadávok veriteľov úpadcu existujúcich v čase vykonania tohto Uznania záväzku. Úkonom Uznania záväzku zo dňa 30. 04. 2013 úpadca len uznal svoj už existujúci záväzok, a teda na základe úkonu Uznania záväzku zo dňa 30. 04. 2013 úpadca neposkytol a ani sa nezaviazal poskytnúť žiadne ďalšie plnenie, keďže záväzok na úhradu ceny diela úpadcovi nevznikol na základe Uznania záväzku zo dňa 30. 04. 2013, ale vznikol na základe Zmluvy o dielo zo dňa 02. 09. 2008. Naviac, ako už bolo uvedené, úpadcovi zo zákona zostala zachovaná možnosť preukázať neexistenciu záväzku, teda mu naďalej zostala zachovaná námietka, že záväzok nevznikol alebo že v čase uznania už netrval, čím by zanikli aj zákonom predpokladané a zamýšľané účinky uznania záväzku, vrátane plynutia novej štvorročnej premlčacej doby od úkonu uznania (§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalovaný sa však v dôvodoch popretia prípadnou námietkou neexistencie záväzku v čase uznania nebránil.

24. Žalovaný v odôvodnení popretia namietol aj premlčanie úrokov z omeškania, ktorých sa netýka Uznanie záväzku.

25. Záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka). Príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), keď úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splniť svoj peňažný dlh, resp. záväzok (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 365 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka).

26. Zhodne s tvrdením žalobcu, aj súd uvádza, že z odôvodnenia popretia nie je zrejmé, čo žalovaný mienil úrokmi z omeškania, ktorých sa netýka uznanie záväzku. Keďže úrok z omeškania je zo zákona príslušenstvom pohľadávky, keďže pohľadávke veriteľa vždy zodpovedá záväzok dlžníka a keďže v čase úkonu uznania záväzku úpadca ako dlžník už bol v omeškaní s úhradou uznaného záväzku, účinky uznania záväzku nastali aj vo vzťahu k úroku z omeškania. Pokiaľ aj v úkone Uznania záväzku zo dňa 30. 04. 2013 úpadca ako dlžník uznal čo do oprávnenosti dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi z titulu neuhradenia ceny fakturovanej žalobcom faktúrou č. 1010016 v zmysle zmluvy o dielo č. 04/2008 zo dňa 02. 09. 2008 s tým, že výška istiny neuhradeného a uznaného záväzku ku dňu uznania bola 186 370,71 Eur, išlo o uznanie právneho dôvodu a výšky celého záväzku úpadcu voči žalobcovi a nie je možné takéto uznanie vzťahovať len na istinu.

27. Súd potom dospel k záveru, že popretie pohľadávky žalobcu nebolo odôvodnené tak, aby boli osvedčené zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, teda námietka premlčania pohľadávky nie je dôvodná a dospel k záveru, že keďže účinky uznania záväzku nastali aj pre príslušenstvo, námietka premlčania nie je dôvodná ani pre úrok z omeškania, na základe čoho súd dôvody popretia pohľadávky žalobcu nevyhodnocuje ako spôsobilé pre vylúčenie pohľadávky žalobcu z uspokojenia v konkurze.

„Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 01. 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016).

28. Hoci v civilnom sporovom incidenčnom konaní súd popretú pohľadávku preskúmava len z dôvodov uvedených v popieracom prejave, keď aj veriteľ, ktorého pohľadávka bola v konkurze popretá, sa môže v žalobe o určenie popretej pohľadávky domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške (§ 32 ods. 14 Zákona č. 7/2005 Z. z.), pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol aj ďalšie skutočnosti k dôvodom popretia pohľadávky, súd poukazuje na to, že ak by aj mal úkon Uznania záväzku zo dňa 30. 04. 2013 vyhodnocovať ako ukracujúci právny úkon (§ 60 Zákona č. 7/2005 Z. z.), stále nie je zrejmé, ako sa tento úkon týka majetku dlžníka a ako práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Žalovaný síce označil a predložil

prihlášky dvoch veriteľov, ale žalovaný ani len netvrdil, že tieto pohľadávky boli v konkurze zistené. Opäť by teda absentovalo splnenie aj len základných zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze.

29. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uplatnil kompenzačnú námietku na zaplatenie sumy 266 919,20 Eur. Žalovaný síce uviedol, že sumu 266 919,20 Eur uplatňuje oproti žalovanej sume, predmetom toho civilného sporového konania nebolo zaplatenie žiadnej sumy, ale podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky, a teda z hľadiska zákonnej definície toho, čo možno požadovať žalobou, predmetom tohto civilného sporového konania bolo rozhodnutie o určení, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) . Žalovaný ako prostriedok obrany si uplatnil proti žalobcovi sumu 266 919,20 Eur, teda z hľadiska zákonnej definície toho, čo možno požadovať žalobou, sa domáhal splnenia povinnosti na peňažné plnenie (§ 137 písm. a) . Keďže v civilnom sporovom incidenčnom konaní súd posudzuje dôvody popretia pohľadávky len s ohľadom na tie, ktoré boli uvádzané v popieracom prejave a keďže nárok úpadcu na zaplatenie sumy 266 919,20 Eur žalovaný neuviedol ako dôvod popretia, nemohla byť v danom prípade kompenzačná námietka účinným prostriedkom obrany žalovaného. Súd je však povinný vysporiadať sa s obranou žalovaného, preto súd podanie žalovaného podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 posúdil ako vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 266 919,20 Eur. Hoci tak žaloba, ako aj vzájomná žaloba, sa týkajú tých istých strán, skutkovo spolu nesúvisia, keďže v konaní o určenie popretej pohľadávky a v konaní o splnenie peňažnej povinnosti sa posudzujú rozdielne podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty (§ 220 ods. 2 . Preto aj s poukazom na princíp hospodárnosti súdneho konania, súd na pojednávaní dňa 05. 06. 2018 vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie.

30. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že ak by aj prejav žalovaného bol posudzoval ako kompenzačnú námietku, súd by nebol prejav žalovaného vyhodnotil ako uznanie existencie a dôvodnosti nároku žalobcu, tak ako to konštatoval žalobca v replike zo dňa 09. 01. 2018, keďže kompenzačná námietka ako prostriedok procesnej obrany žalovaného v civilnom sporovom konaní sama o sebe nemá za následok účinky čiastočného plnenia a s tým spojené účinky uznania zvyšku dlhu. Napokon, aj samotný žalovaný na pojednávaní konanom dňa 05. 06. 2018 uviedol, že kompenzačnou námietkou nárok žalobcu neuznal (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 16. 11. 2005, sp. zn. 32Odo 901/2004 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Odo 432/2005, zo dňa 21. 02. 2006).

31. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný nemienil započítať pohľadávku z odporovaného právneho, tak ako to na pojednávaní dňa 05. 06. 2018 namietal žalobca s poukazom na § 54 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z., v zmysle ktorého pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke, ale žalovaný mienil započítať pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, na ktorú mal úpadcovi vzniknúť nárok na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo.

32. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú.

33. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu aj čo do poradia, podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia len právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky. Keďže žalobca si právo na určenie poradia popretej pohľadávky neuplatnil, toto právo mu zaniklo (§ 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z.), a teda platí poradie pohľadávky žalobcu uznané žalovaným pri popretí pohľadávky (§ 32 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Hoci súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 , ak však určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú (§ 216 ods. 2 . Súd preto z dôvodu právnej istoty vo výroku tohto rozhodnutia vo veci samej vyjadril aj skutočnosť, že poradím pohľadávky žalobcu je poradie uznané žalovaným.

34. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie