Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/116/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: STILLA a. s., so sídlom Palugyayho č. 1/787, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 410 021, právne zast. advokátskou kanceláriou JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého č. 720/2, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Námestie osloboditeľov č. 1, Liptovský Mikuláš, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-LM-OCDPK-2017/011311 zo dňa 26.10.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím Číslo: OU-LM-OCDPK-2017/011311 zo dňa 29.09.2017 rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla uložil žalobcovi pokutu vo výške 150 € podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako prevádzkovateľovi vozidla e. č. LM630CV, krajina registrácie Slovenská republika, kategória M1, charakteristika: motorové vozidlo do 3,5t, najväčšia prípustná celková hmotnosť 2540 kg a najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 4790 kg, za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 citovaného zákona tým, že dňa 04.10.2016 v čase o 06:06:30 h užíval vymedzený úsek cesty R1, 155,1 km, smer ZV, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení poukázal na ust. § 2 ods. 4, § 4 ods. 2, § 10a ods. 1, § 11 ods. 1, § 11 ods. 5, § 12 ods. 1, § 16b ods. 2 citovaného zákona. Vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 2641025 a fotografie (2x), vyhotovený dňa 06.10.2016 v čase o 20:24:25 h. Na základe tohto záznamu a fotografií bolo zistené a preukázané, že účastník dňa 04.10.2016 v čase o 06:06:30 h užíval vymedzený úsek cesty R1, 155,1 km, smer ZV vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa § 10a ods. 1 citovaného zákona. Zároveň nezistil dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 tohto zákona a podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 16b ods. 2 tohto zákona mu uložil pokutu 150 €.

2. Na základe podaného odporu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo: OU-LM- OCDPK-2017/011311 zo dňa 26.10.2017 odmietol odpor proti rozkazu o uložení pokuty, nakoľko posúdením odporu bolo zistené, že podaný odpor neobsahoval predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z.. K odporu neboli priložené listinné dôkazy, ktoré by boli dôkazom o tom, že vozidlo malo v deň spáchania deliktu uhradenú diaľničnú známku, alebo že prevádzkovateľ vozidla inak neporušil ust. § 10a ods. 1 citovaného zákona. V odôvodnení uviedol, že vo veci bol vydaný rozkaz o uložení pokuty na základe záznamu o vykonaní kontroly a dvoch fotografií vyhotovených dňa

06.10.2016, ktorým bol preukázaný skutkový stav, ako je uvedený v rozkaze. Voči tomuto rozkazu podal účastník v stanovenej lehote odpor, ktorý ale neobsahoval predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona. Preto bol odpor odmietnutý.

3. V zákonnej lehote podal voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Uviedol, že žalovaný nesprávne interpretoval § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z., keď ako obligatórnu povinnosť účastníka požadoval priložiť k odporu akékoľvek listinné dôkazy bez ohľadu na to, či účastník nejaké listinné dôkazy v odpore označil a navrhol alebo nie. Vzhľadom na to, že účastník žiadne listinné dôkazy nepripojil, správny orgán si túto skutočnosť vyhodnotil ako nesplnenie formálnych podmienok podania odporu a odpor bez ďalšieho odmietol. Žalobca v odpore navrhol len dva dôkazy, a to výsluch štatutárneho orgánu účastníka a spisový materiál evidencie motorového vozidla. Ani jeden nemá takú povahu, že by ho bolo možné pripojiť k podanému odporu. Správny orgán mal teda postupovať podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona, keď včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla. Správny orgán mal po podaní odporu odpor preskúmať z obsahového hľadiska. Jedná sa o rozhodnutie svojvoľné a arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.02.2018. Uviedol, že v odpore žalobca uviedol, že ako prevádzkovateľ vozidla mal ešte na evidenčnom čísle LM705CE uhradenú diaľničnú známku a že v októbri 2016 boli prevádzkovateľovi vozidla odcudzené tabuľky s evidenčným číslom LM705CE a ODI v Liptovskom Mikuláši mu vydal nové značky. Tieto tvrdenia však nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi, a to ani potvrdením z ODI Liptovský Mikuláš o odcudzení tabuliek ani dokladom o úhrade diaľničnej známky na predmetné vozidlo s evidenčným číslom LM705CE. Na daný prípad sa nevzťahuje § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 488/2013 Z.z., pretože pokiaľ by bola pravda, čo tvrdí žalobca, o odcudzení tabuliek s evidenčným číslom LM705CE, vozidlo malo už v čase spáchania správneho deliktu pridelené nové evidenčné číslo LM630CV. Ďalej konštatoval, že úhrada diaľničnej známky sa priamo vzťahuje na evidenčné číslo vozidla, preto nie je správna obrana žalobcu v odpore, že predmetný zákon explicitne neupravuje povinnosť držiteľa motorového vozidla nahlasovať zmenu evidenčného čísla. Konštatoval, že žiadne listinné dôkazy s odporom neboli predložené. Poukázal na § 13 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého k odporu prevádzkovateľ vozidla pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Ďalej poukázal na to, že dňa 07.11.2017 bola evidovaná úhrada 150 €, a preto správny orgán má za to, že účastník súhlasil s rozhodnutím v plnom znení.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podaním zo dňa 26.02.2018. Zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Bolo zákonnou povinnosťou žalovaného odpor riadne prejednať a vykonať navrhované dôkazy za účelom riadneho a úplného zistenia skutkového stavu. Poukázal na podľa neho scestnú argumentáciu žalovaného, keď tvrdil, že úhradou uloženej sankcie žalobca súhlasil s rozhodnutím v plnom znení.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 07.03.2018. Zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Mal za to, že žalobca nemá naštudované znenie zákona č. 488/2013 Z.z. a svojimi vyjadreniami o účelových tvrdeniach, nesprávnom právnom posúdení a neznalosti právnych predpisov zavádza.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec v zmysle § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom nevzhliadol potrebu aplikovať § 195 SSP. Zistil, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

9. Zo správneho spisu súd zistil, že voči rozkazu zo dňa 29.09.2017, ako prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, žalobca podal odpor zo dňa 16.10.2017. Tvrdil v ňom, že sa nedopustil správneho deliktu, pretože v čase, keď vymedzený úsek cesty užíval, diaľničnú známku na dané vozidlo uhradenú mal. Mal ju zaplatenú pre dané vozidlo s evidenčným číslom LM705CE. V októbri 2016 boli účastníkovi odcudzené značky s týmto evidenčným číslom, pričom príslušný dopravný inšpektorát mu vydal nové

značky s iným evidenčným číslom. V danom čase však nedošlo k zmene držiteľa motorového vozidla, iba k faktickej výmene značiek s evidenčným číslom. V čase, keď malo dôjsť k porušeniu povinnosti, boli mu už odcudzené tabuľky s evidenčným číslom vozidla. Ako dôkaz na tieto tvrdenia navrhol výsluch štatutárneho orgánu účastníka a spisový materiál evidencie motorového vozidla, ktorý žiadal pripojiť. Ďalšie uvádzané skutočnosti v odpore sa týkali právneho posúdenia veci (výklad § 2 citovaného zákona, § 5 citovaného zákona). V nadviazaní na konštatovanie skutkových okolností vyslovil záver, že jediné pochybenie z jeho strany je v tom, že nezabezpečil zosúladenie evidenčného čísla vozidla s údajmi, ktoré uviedol pri úhrade známky. Konkrétne listinné dôkazy k odporu nepriložil.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 04.10.2016 (spáchanie iného správneho deliktu) prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

Podľa § 10a ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom od 01.11.2016 správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.

Podľa § 10a ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.11.2016 za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom do 31.10.2016 správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla alebo jazdnej súpravy poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.10.2016 ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa odseku 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 300 eur.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom od 01.11.2016 ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.11.2016 správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods. 1 možno prejednať a uložiť zaňho pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba poverená výkonom kontroly alebo orgány Policajného zboru.

Podľa § 11 ods. 5 citovaného zákona v znení účinnom od 01.11.2016 na rozkazné konanie o správnom delikte je miestne príslušný okresný úrad, v obvode ktorého má prevádzkovateľ vozidla sídlo, ak ide o právnickú osobu, miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa alebo bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Ak je prevádzkovateľom vozidla osoba s bydliskom, miestom podnikania, alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, miestne príslušným na rozkazné konanie o správnom delikte je okresný úrad v sídle kraja, v obvode ktorého došlo k prvému zisteniu porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 spáchaného v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom od 01.11.2016 rozkaz vydaný podľa § 11 ods. 1 má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie, ak odsek 9 neustanovuje inak. Spolu s rozkazom sa prevádzkovateľovi vozidla zašle aj fotografia o porušení povinnosti podľa § 4 ods. 2 a záznam o kontrole. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou.

Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.11.2016 prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije.

Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom od 01.11.2016 okresný úrad odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b) bol podaný podľa odseku 7 a neobsahuje údaje o vodičovi podľa odseku 7, c) bola pokuta už uhradená.

Podľa § 16 citovaného zákona a konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov.

Podľa § 16b ods. 1 citovaného zákona konania o priestupkoch alebo o správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. novembrom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2016; neskoršia právna úprava sa použije, ak je to pre páchateľa priestupku alebo správneho deliktu priaznivejšie.

11. Správny súd sa v zmysle § 195 SSP najskôr vyjadruje k časovej aplikácii zákona č. 488/2013 Z.z., aj keď táto otázka nebola predmetom žalobných bodov. Je potrebné zdôrazniť, že iný správny delikt sa stal dňa 04.10.2016. V tomto čase ešte nebolo účinné ust. § 10a ods. 1 citovaného zákona, ktorého skutková podstata mala byť naplnená v zmysle výroku prvostupňového správneho rozhodnutia. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.11.2016. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2016, t.j. v čase spáchania správneho deliktu, táto skutková podstata bola upravená v § 11 ods. 1 tohto zákona a rozkaz o uložení pokuty za jej naplnenie mohol byť vydaný len v taxatívne stanovenej výške 300 € (§ 11 ods. 2 citovaného zákona). Skutková podstata tohto správneho deliktu je od 01.11.2016 zakotvená v § 10a citovaného zákona. Sankcia za jej porušenie je zakotvená v § 11 ods. 1 cit. zákona. Táto právna úprava je pre páchateľa priaznivejšia, pretože v zmysle § 11 ods. 1 za správny delikt podľa § 10a ods. 1 môže byť vydaný rozkaz o uložení pokuty v taxatívne stanovenej výške 150 €. Potom v zmysle prechodného ustanovenia § 16b citovaného zákona ods. 1 sa konanie o správnom delikte, ktorý bol spáchaný pred účinnosťou tejto priaznivejšej úpravy, bude posudzovať podľa tejto priaznivejšej úpravy. Uvedené je v súlade aj s ústavnou zásadou čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Preto nepochybili správne orgány, keď trestnosť správneho deliktu posudzovali podľa novšej právnej úpravy § 10a a § 11 citovaného zákona.

12. Súd sa ďalej zaoberal žalobnou námietkou, že žalovaný nemal bez ďalšieho odmietnuť odpor voči rozkazu o uložení pokuty, keďže samotný účastník žiadne takéto listinné dôkazy v odpore neoznačil a označil len dva dôkazy, ktoré ale nemajú takú povahu, že by ich bolo možné pripojiť k podanému odporu. K tejto námietke súd uvádza nasledovné: Podľa § 16 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje , ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku veta prvá podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Aj odpor proti rozkazu o uložení pokuty je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, a to v tej súvislosti, že žalobca uvádza konkrétne skutkové okolnosti, pre ktoré podľa jeho názoru sa nedopustil správneho deliktu. Takouto skutočnosťou je jeho tvrdenie, že diaľničnú známku mal uhradenú na vozidlo s evidenčným číslom LM705CE. Ďalším takýmto relevantným skutkovým tvrdením je, že v októbri 2016 mu boli odcudzené značky s evidenčným číslom vozidla a príslušný dopravný inšpektorát mu vydal nové značky s iným evidenčným číslom. Na tieto skutkové okolnosti, ktoré sú zistiteľné z listinných dôkazov, však žalobca navrhol vykonať iba výsluch štatutárneho zástupcu samotného žalobcu a pripojiť bližšie nešpecifikovaný spisový materiál

evidencie nešpecifikovaného motorového vozidla, z ktorého návrhu nie je možné ani zistiť, z akého orgánu by mal byť tento spisový materiál vyžiadaný. Nie je tiež z neho zrejmé, spisový materiál ktorého motorového vozidla s akým evidenčným číslom (či s evidenčným číslom LM705CE alebo LM630CV) mal byť vyžiadaný. V tejto súvislosti správny súd musí prisvedčiť žalovanému, že sa jednalo o také konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli byť rozhodujúce vo veci samej, o ktoré opiera účastník svoju obranu, teda sú to tvrdenia špecifikované v § 13 ods. 2 citovaného zákona. V zmysle tohto ustanovenia však nepostačuje tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdiť, ale zároveň je účastník povinný označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení a pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Táto povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, je kumulatívna k povinnosti tvrdiť rozhodujúce skutočnosti.

13. Ak teda žalobca tvrdil v odpore, že mal uhradenú diaľničnú známku na vozidlo evidenčného čísla LM705CE, mal povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia a v prípade, ak existujú listinné dôkazy, mal takýto listinný dôkaz aj predložiť. Z obsahu tohto tvrdenia jednoznačne vyplýva, že takéto tvrdenie žalobcu nie je možné preukázať potvrdením tejto skutočnosti ním samým (tvrdením jeho konateľa), ale je potrebné ho preukázať listinným dôkazom. V prípade, ak by žalobcovo tvrdenie v tomto ohľade bolo pravdivé, nič by mu nebránilo takýto dôkaz označiť, prípadne ho aj predložiť, ak ním disponuje (doklad o úhrade diaľničnej známky na vozidlo s evidenčným číslom LM705CE). Ďalším takýmto tvrdením bolo tvrdenie žalobcu, že mu boli odcudzené tabuľky s evidenčným číslo LM705CE a ODI v Liptovskom Mikuláši mu vydal nové značky. Na toto tvrdenie bolo taktiež potrebné označiť dôkaz, ktorým označením však nie je poukázanie na bližšie nešpecifikovaný spisový materiál evidencie nešpecifikovaného motorového vozidla neznámeho orgánu, ale takéto označenie dôkazu malo byť riadne špecifikované tak, aby si ho mohol správny orgán zabezpečiť. Pokiaľ bolo toto tvrdenie žalobcu o odcudzení tabuliek s evidenčnými číslami pravdivé, potom taktiež mohol mať k dispozícii aj listinný dôkaz o tomto odcudzení. Žalobca však v odpore takýto dôkaz neoznačil a ani ho nepripojil. Zároveň v odpore neuviedol, aké objektívne skutočnosti by prípadne bránili predloženiu týchto listinných dôkazov spolu s odporom.

14. Správne potom vyhodnotil túto procesnú situáciu žalobca, keď v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) citovaného zákona konštatoval, že odpor podaný s takýmto obsahom neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti je ešte potrebné konštatovať, že sa v danom prípade použije s výnimkou aplikácie § 19 ods. 3, a preto pokiaľ odpor nemal predpísané náležitosti, takýto nedostatok sa výzvou správneho orgánu neodstraňuje.

15. Pokiaľ by správny súd prijal argumentáciu žalobcu za právne relevantnú, potom by mohlo dôjsť k situácii, v ktorej by síce účastník správneho konania namietal rozhodujúce skutočnosti, ale napríklad i účelovo by na preukázanie svojich tvrdení označil len také dôkazy, ktoré by nemali listinnú formu alebo by ich mohol zadovážiť len správny orgán, čím by sa vyhol povinnosti pripojiť k odporu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Pritom by existovali dôkazy, ktoré by mohol predložiť k odporu on sám, čo by vyplývalo priamo z rozhodujúcich skutočností, ktoré by tvrdil, napr. ako v danom prípade, že diaľničnú známku zakúpil a napriek tomu by doklad o jej zaplatení nepredložil. Takýto postup žalobcu by bol zrejme špekulatívny s cieľom vyhnúť sa deliktuálnej zodpovednosti, čo nie je účelom naplnenia zásady v rámci správneho trestania o riadnom zistení skutkového stavu veci. Ak teda žalobcovi nič nebránilo na svoje rozhodujúce tvrdenia označiť listinné dôkazy a aj ich k odporu pripojiť(žiadny dôvod nemožnosti pripojenia týchto listinných dôkazov v odpore ani netvrdil), potom v prípade absencie týchto náležitostí odporu je potrebné vyhodnotiť takýto odpor ako odpor neobsahujúci predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona.

16. Súd teda ako v plnom rozsahu nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že ani jeden z navrhnutých dôkazov nemal takú povahu, že by ho bolo možné pripojiť k podanému odporu. Naopak, žalobca tvrdil také rozhodné skutočnosti, ktoré bolo v jeho dispozícii aj preukázať listinnými dôkazmi, pretože obe tieto skutočnosti sa týkali tvrdených okolností ohľadne osoby žalobcu, ktoré žalobca aj podľa jeho tvrdenia realizoval. Na jednej strane realizoval kúpu diaľničnej známky a na druhej strane realizoval aj faktickú výmenu značiek s evidenčnými číslami, keď za odcudzenú evidenčnú značku vozidla č. LM705CE mu bola vydaná nová značka s iným evidenčným číslom. Nie je reálny predpoklad, že by diaľničná známka bola zakúpená bez vydania dokladu o kúpe, ani že k zmene evidenčného čísla vozidla na dopravnom inšpektoráte došlo bez akéhokoľvek písomného dokladu. Nejednalo sa v žiadnom prípade o také dôkazy, ku ktorým by nemal prístup a ktoré by mohol zabezpečiť jedine správny orgán. V tom

prípade by totiž skutočne žalobca nemohol svoje rozhodujúce skutočnosti tvrdené v odpore preukázať listinnými dôkazmi, alebo by nevedel ani označiť konkrétne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade však táto situácia nenastala; naopak, situácia je diametrálne odlišná, a preto takéto tvrdenie žalobcu sa javí ako účelové, bez opory v konkrétnom skutkovom stave.

17. Súd sa nestotožnil ani s námietkou svojvoľného a arbitrárneho rozhodnutia žalovaného, ktoré nie je náležite odôvodnené. Je pravda, že rozhodnutie žalovaného obsahuje len stručné odôvodnenie a v podstate sa obmedzuje, čo sa týka právneho posúdenia veci, len na konštatovanie, že odpor neobsahoval predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z.. Bližšie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je paradoxne uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, kde je zdôraznené, že k odporu neboli pripojené listinné dôkazy, ktorých sa prevádzkovateľ vozidla dovoláva. Ďalej bolo vysvetlené, že k odporu neboli priložené listinné dôkazy, ktoré by boli dôkazom o tom, že vozidlo malo v deň spáchania deliktu uhradenú diaľničnú známku alebo že prevádzkovateľ vozidla inak neporušil ust. § 10a ods. 1 citovaného zákona. V tomto ohľade má súd za to, že nie je dôvodom nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia, že bližšie odôvodnenie bolo uvedené už v jeho výroku, keďže samotný výrok o odmietnutí odporu (rozhodnutie vo veci samej) je dostatočne určitý a zrozumiteľný.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotenie žalobných námietok ako nedôvodných a aj vzhľadom na to, že v konaní sa nevyskytli vady v zmysle § 195 SSP, správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.