Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/488/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: L. O., M..N.., , N. N. Č. X, G., F. XX XXX XXX, zast.: ius aegis s.r.o., so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, konajúca JUDr. Radoslavom Zigom, proti žalovanému: G. N., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, H., o zaplatenie 1.047,60 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 10.7.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.047,60 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že dňa 17.7.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, ktorou bolo zistené: "Odberné miesto bez platnej zmluvy. V čase kontroly nebolo odpojené, elektromer zaznamenával spotrebu. Odpojili sme pod krytom svorkovnice elektromera." O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Žalobca vyfakturoval žalovanému vzniknutú škodu faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 23.8.2013. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil ani na základe výzvy na zaplatenie zo dňa 7.11.2013.

3. Na preukázanie svojho nároku označil a predložil listinné dôkazy, a to výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, protokol o zistení neoprávneného odberu, vyúčtovanie náhrady škody, pokus o zmier a fotodokumentáciu.

4. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd žalobcu vyzval, aby predložil zmluvu o odbere elektrickej energie pre odberné miesto Košúty 34, uviedol dôvod jej neplatnosti, uviedol ako vypočítal náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu a preukázal, že náklady v uvedenej výške mu skutočne vznikli, a ďalej aby uviedol a preukázal aký bol stav elektromera (a to v čase prvého neoprávneného odberu a v čase zistenia neoprávneného odberu) a akým výpočtom bola zistená celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu.

5. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že vo veci predloženia zmluvy o odbere elektrickej energie a určenia dôvodu jej neplatnosti odkazuje súd na dodávateľa elektrickej energie. Ďalej tvrdil, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu, takže protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom žalovaný neuhrádzal jednotlivé zložky

ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. Na základe Cenníka služieb distribúcie elektriny žalobcu účinného od 1.1.2012 predstavuje náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny suma 41,43 eur. K výpočtu sumy 912,88 eur uviedol, že táto predstavuje sumu za celkovú spotrebu elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektrickej energie, teda za 5.132,001 kWh. Ku dňu vzniku neoprávneného odberu stav elektromera č. XXXXXXX pre odberné miesto č. XXXXXXXXXX predstavoval 4,697 kWh. Zároveň predložil cenník služieb, detail pre výpočet škody a prehľad elektromerov.

6. Vo vyjadrení zo dňa 8.3.2015 (správne 2016) doplnil, že žalobca sa o neoprávnenom odbere elektriny zo strany žalovaného dozvedel dňa 17.7.2013, kedy poverení pracovníci žalobcu vykonali kontrolu na predmetnom odbernom mieste. Skutočnosť, že žalovaný odoberal elektrinu z odberného miesta preukazuje tým, že žalovaný reálne odberné miesto užíval a na uvedenej adrese sa v čase neoprávneného odberu zdržiaval. Podľa výstupu z evidencie bola zmluvným odberateľom ešte pred trvaním neoprávneného odberu pani Justína Smutná, zároveň následne po zistení neoprávneného odberu bola opäť zmluvným odberateľom elektrickej energie pani Justína Smutná. Pokiaľ ide o výpočet škody doplnil, že škoda bola vypočítaná podľa skutočnej spotreby elektrickej energie v čase trvania neoprávneného odberu. Neoprávnený odber trval v období od 8.7.2012 do 17.7.2013. Dňa 7.7.2012 (deň ukončenia zmluvy o dodávke s p. Smutnou) bol stav na elektromere v hodnote 4.697 kWh a v deň kontroly odberného miesta bol stav na elektromere 9.829 kWh. Takto vypočítaná celková spotreba elektriny sa potom vynásobila jednotlivými cenami určenými v tom čase platných Rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

7. Žalovaný sa k podanej žalobe ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. O žalobe žalobcu rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k. 30C/488/2015-70 zo dňa 24.1.2017 tak, že žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu uznesením č. k. 9Co/235/2017-92 zo dňa 28.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobcovi znemožnil uskutočnenie jemu patriacich základných procesných práv (vykonanie dôkazu) a takýmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tunajšiemu súdu vytkol, že z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie žalobcu, že práve žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste práve v kontexte návrhu žalobcu na dokazovanie, a to výsluchom svedkyne Justíny Smutnej, či a prečo nevykonal (nezamietol) žalobcom navrhnutý dôkaz a nereagoval na žiadosť žalobcu o predvolanie svedkyne Justíny Smutnej na pojednávanie.

11. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 5.6.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil (napriek obsahu a dôvodom odvolania, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené ešte dňa 9.5.2018), neodstavil sa ani žalovaný, a keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania (§ 183 C.s.p.), súd v súlade s ust. § 180 C.s.p. rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec. Na nariadené pojednávanie súd predvolal i svedkyňu Justínu Smutnú, ktorá sa riadne dostavila. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu. Súd však od výsluchu svedkyne Justíny Smutnej upustil vzhľadom na neprítomnosť žalobcu na pojednávaní, keď výsluchom mala byť preukázaná skutočnosť, že pred neoprávneným odberom ako aj po neoprávnenom odbere mala uzatvorenú zmluvu o dodávke (čo nepovažoval súd za sporné) a ktorá mala preukázať, kto v čase neoprávneného odberu odoberal elektrinu na odbernom mieste.

12. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.047,60 eur s príslušenstvom titulom neoprávneného odberu elektriny bez uzavretej zmluvy.

13. Podľa ust. § 29 ods. 1 písm. a) z. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (v znení do 31.7.2012) oprávnený odberateľ má právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny alebo obchodníkom s elektrinou; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny a obchodník s elektrinou odôvodniť.

14. Podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a) z. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (v znení do 31.7.2012) neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny.

15. Podľa ust. § 39 ods. 2 z. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (v znení do 31.7.2012) pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

16. Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 1.9.2012) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

17. Podľa ust. § 46 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

18. Podľa ust. § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

19. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).

22. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.

23. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,

v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

24. Predpokladom neoprávneného odberu podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a) z. č. 656/2004 Z. z. o energetike, teda odberu bez uzavretej zmluvy, ak predtým zmluva existovala, je riadne ukončenie predchádzajúcej zmluvy.

25. V zmysle ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa názoru súdu v danej veci medzi stranami ide o spotrebiteľský spor v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a spotrebiteľských predpisov, ktorý vznikol (začal, resp. súvisí) na základe zmluvy o dodávke elektrickej energie, spĺňajúcu definičné znaky označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti).

27. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, teda odberom bez uzavretej zmluvy, ak predtým zmluva existovala, ktorú skutočnosť nepreukázal, a súd odkázal na dodávateľa elektrickej energie (č. l. 21). Rovnako tak nepreukázal ani fyzické odpojenie odberného miesta. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu vyplýva, že zmluva mala byť ukončená, teda mala byť ukončená dodávka elektrickej energie zo strany žalobcu. Žalobca však k ukončeniu dodávky elektrickej energie nepristúpil, pokračoval naďalej v dodávke elektrickej energie do odberného miesta a tým umožnil naďalej elektrickú energiu odoberať. Zrejme keď túto skutočnosť zistil, vykonal na odbernom mieste kontrolu a bola uzatvorená aj nová zmluva na dodávku elektrickej energiu (s Justínou Smutnou, nie žalovaným). Žalobca neuviedol dôvod, pre ktorý nebola platne uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny na odbernom mieste a od kedy, a to predovšetkým vo vzťahu k jeho tvrdeniam, že pred a po neoprávnenom odbere bola na odbernom mieste uzatvorená zmluva o dodávke elektriny s pani Justínou Smutnou. V danom prípade nejde o klasický príklad neoprávneného odberu elektrickej energie ako to má na mysli zákon o energetike. Podľa názoru súdu aj keď odpojenie nie je podľa zákona podmienkou kvalifikácie odberu ako neoprávneného, je prirodzené, že pri ukončení zmluvy by dodávateľ mal zabezpečiť odpojenie predmetného odberného miesta, a teda ak nie výpoveď, resp. iné ukončenie zmluvy, tak aspoň protokol o odpojení s následnou kontrolou, pri ktorej bolo zistené neoprávnené znovupripojenie, by preukazovali neoprávnený odber. Keďže v spore nebola sporná existencia zmluvy o dodávke elektriny od 1.7.2007 a jej ukončenie nebolo súdu preukázané, súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k právnej kvalifikácii odberu žalovaného v predmetnom období (od 8.7.2012 do 17.7.2013) ako neoprávneného odberu, preto žalobu zamietol. Skutočnosť, že práve žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste nie je možné odvodzovať od podpisu žalovaného na protokole o zistenom neoprávnenom odbere, ktorý protokol predstavuje formulár vopred pripravený žalobcom, ktorý pracovníci žalobcu dali žalovanému na iba podpis. Dostatočným spôsobom neozrejmil ani výpočet škody, a to až ku dňu 17.7.2013, keď síce tvrdil, že vychádzal z evidencie odpočtov (č. l. 31), avšak z nej vyplýva, že po dni 7.7.2012 (žalobcom označený ako začiatok neoprávneného odberu elektriny) bol odpočet vykonaný dňa 2.10.2012 a následne dňa 3.4.2013, 17.7.2013, 8.4.2014 a 28.7.2014. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi, a to protokolom

o zistení neoprávneného odberu a fotografickou dokumentáciou (začiernené fotografie). Po posúdení týchto dôkazov súd konštatuje, že žalobca riadne nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu neoprávneným odberom elektriny. Žalobca neodôvodnil, prečo si uplatňuje nárok na náhradu škody práve za obdobie od 8.7.2012 do 17.7.2013. Žalobca prenechal povinnosť tvrdenia rozhodných skutočností na vlastnú aktivitu súdu, ktorý si rozhodujúce tvrdenia o uplatnenom nároku na náhradu škody má zistiť z predložených listín, fotografickej dokumentácie a výpočtu škody. Bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje predovšetkým žalobcu, ktorý sa žalobou domáha svojho práva, a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad žalobcu v tomto konaní, nemôže byť v spore úspešný.

28. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca v konaní svoj nárok právne relevantným spôsobom nepreukázal, preto žalobu zamietol.

29. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.