Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-192-2017.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/192/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. zastúpená advokátkou JUDr. Evou Csémiovou, Wolkrova 4, Bratislava a otec - S., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletá K. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. výživným vo výške 180,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 16.8.2017.
Zročné výživné za obdobie od 16.8.2017 do 30.5.2018 vo výške 1.243,32 € súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 100,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou K. každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 11.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletej a matka je povinná maloletú k styku riadne pripraviť.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto za r u š í uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/174/2017-17 zo dňa 10.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/429/2017-32 zo dňa 13.10.2017.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 16.8.2017 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. tak, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou vo výške 300,-€ mesačne od 15.8.2017 a zároveň navrhla konkrétnu úpravu styku otca s maloletou. Návrh odôvodnila tým, že s otcom nie sú manželia a nežijú ani v spoločnej domácnosti. Po ich rozchode otec sľúbil, že bude na dcéru prispievať 200,-€ mesačne a tiež že si ju bude brávať na víkendy, avšak od roku 2015 prestal na maloletú úplne prispievať a zaujíma sa o ňu iba nepravidelne.
2. Otec s návrhom súhlasil, s výnimkou výživného, ktoré navrhol určiť v maximálnej výške 150,-€ mesačne, keďže má niekoľko exekúcií.
3. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/174/2017-17 zo dňa 10.8.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,-€ mesačne, počnúc dňom 10.8.2017 a bol upravený aj styk otca s maloletou. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/429/2017-32 zo dňa 13.10.2017.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/174/2017, s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
6. Matka vo výpovedi uviedla, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej doposiaľ nebolo v riadnom konaní rozhodnuté. S otcom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2014 a pri rozchode sa dohodli, že otec bude na výživu maloletej prispievať 200,-€ mesačne, čo aj pár mesiacov robil. Potom tvrdil, že je to pre neho vysoká suma a že bude dávať 150,-€ mesačne, ktoré dával nepravidelne. Od októbra 2015 však na výživu maloletej neprispieva vôbec, s výnimkou 30,-€, ktoré zaplatil v októbri 2017 a teda bola nútená podať návrh na neodkladné opatrenie a následne aj návrh na exekúciu. V súčasnosti jej exekútor už 2x poslal sumu 219,-€, čiže takto sa spláca aj dlh na výživnom. Ďalej uviedla, že vo februári 2018 zmenila zamestnanie a jej príjem momentálne je asi 750,-€ mesačne netto. Je vydatá a jej manžel je riadne zamestnaný, zarába asi 750,-€ mesačne netto, avšak má dve svoje vyživovacie, na ktoré platí 450,-€ mesačne. Maloletá K. navštevuje 4.triedu ZŠ, výdavky s ňou má primerané veku, až na to, že zvýšené výdavky má v súvislosti s návštevou zubára. Dcéra chodí aj na tanečný krúžok, za ktorý sa platí 120,-€ ročne a chodí aj na kone, za ktoré sa platí 50,-€ mesačne. V súčasnosti sa otec s dcérou stretáva podľa neodkladného opatrenia a už vedia spolu aj viac komunikovať, dcére doterajší rozsah úpravy styku vyhovuje.
7. Otec vo výpovedi potvrdil, že od roku 2015 výživné na dcéru neplatil, ale bolo to z toho dôvodu, že mu matka neumožnila stretávať sa s maloletou. Začiatkom roka 2018 matka s ním začala viac komunikovať a odvtedy sa s dcérou stretáva asi každý druhý týždeň podľa toho, či je doma alebo nie, pretože pracuje ako J.. Je riadne zamestnaný, poberá minimálnu mzdu, ale spolu s diétami môže zarobiť asi 750,-€ mesačne netto, iný príjem nemá. Exekútor mu priamo z účtu strháva asi 290,-€ a nevie presne uviesť, aký dlh na výživnom má. Dodal, že žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá je ale dlhodobo chorá a nemá žiaden príjem. Podnájom im platí partnerkin strýko a majetok vyššej hodnoty nemá žiaden, okrem starého auta.
8. Kolízny opatrovník sa pripojil k čiastočnej dohode rodičov ohľadom zverenia maloletej, zastupovania a úpravy styku. Jediným sporným ostalo výživné a k tomu uviedol, že konkrétnu výšku výživného ponecháva na úvahe súdu s tým, aby prihliadol na príjmy rodičov ako aj na vek a potreby maloletej. Dodal, že výživné vo výške 100,-€, ktoré je určené neodkladným opatrením, je pomerne nízke, vzhľadom na vek maloletej.
9. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná, jej príjem v období od augusta 2016 do novembra 2017 bol 639,31 € priemerne mesačne netto. Vo výpovedi uviedla, že aktuálne zarába asi 750,-€ mesačne netto.
10. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je tiež riadne zamestnaný, pracuje ako J. a v období od augusta 2017 do februára 2018 dosiahol príjem 439,80 € priemerne mesačne netto. Uviedol však, že spolu s diétami je schopný mesačne zarobiť asi 750,-€ netto.
11. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
12. Maloletá K. v školskom roku 2017/2018 navštevuje 4.triedu ZŠ, výdavky má primerané veku.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne a teda úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je odôvodnená. Z dokazovania vyplýva, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd teda maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú aj zastupovať a spravovať jej majetok, s čím súhlasil aj otec a kolízny opatrovník. Rodičia prezentovali aj zhodné stanovisko o úprave styku otca s maloletou, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal. Čo sa týka konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca, súd túto ustálil vo výške 180,-€ mesačne, pričom zohľadnil najmä vek a potreby maloletej a má za to, že určené výživné je primerané. Pri určení výživného súd zároveň zohľadnil príjmy oboch rodičov, ktorí sú obaja zamestnaní, dosahujú príjem v podobnej výške a opäť konštatuje, že určené výživné je primerané a zodpovedá kritériám rozhodným pre jeho určenie. Vzhľadom k tomu, že určené výživné súd považoval za dostatočné, zamietol vo zvyšku návrh matky. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom podania návrhu, t.j. dňom 16.8.2017, nakoľko bolo preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletej neprispieval dostatočne, vznikol mu za obdobie od 16.8.2017 do 30.5.2018 na výživnom dlh vo výške 1.243,32 €, ktorý mu súd podľa § 232 ods. 1 C.s.p. povolil splácať v mesačných splátkach po 100,-€, s prihliadnutím na výšku dlhu a výšku jeho príjmu. V označenom období mal otec zaplatiť 1.712,80 € (9 mesiacov po 180,-€ a 16 dní za mesiac august 2017), pričom prostredníctvom exekútora zaplatil 439,48 € a 30,-€ zaplatil priamo matke, čo bolo z dlžnej sumy odpočítané.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).