Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-23-2018.pdf
PDF · 101.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/23/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému L. Z., nar. XX.XX.XXXX v Q., pre zločin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a), ods.2 písm.a) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 5. júna 2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2018 , sp. zn. 4T/4/2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2018, sp. zn. 4T/4/2016, bol obžalovaný L. Z. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 15. januára 2016, sp. zn. 1Pv 741/14/3309-56, pre skutok kvalifikovaný ako zločin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a), ods.2 písm.a) Tr.zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 23. mája 2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ŐMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu odkúpil za účelom ďalšieho odpredaja a dosiahnutia zisku od obvineného I.. D. N. a od obvineného L.. R. F. tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4 % o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0 % o váhe 156,60 kg spolu v hodnote 10.992,33 € za ktorý na mieste zaplatil 5.070,- € a následne 24. júna 2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ŐMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu odkúpil od týchto istých osôb tyčový cín s označením 815L 1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 56,60 kg spolu v hodnote 5.844,53,- € a 113,1 kg medi v hodnote 475,- €, za ktorý tovar spolu zaplatil 3.110,- € a napokon dňa 21. júla 2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ŐMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu prevzal od tých istých osôb odcudzený tyčový cín s označením 815L 1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 110 kg, odcudzený tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 105,20 kg spolu v hodnote 6.604,45,- €, za ktorý tovar zaplatil 3.270,- €, takto na seba previedol uvedené kovy v hodnote 23.916,31,- € napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru ako veci, ktorá bola odcudzená obvinenými I.. D. N. a L.. R. F.,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného L. Z., t. j. výrokov o vine a treste.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožňuje, nakoľko podľa jeho názoru súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom vyhodnotil zadovážené dôkazy. Predovšetkým je potrebné uviesť, že tovar, ktorý bol predmetom kúpy a predaja obžalovaným L. Z. jednoznačne vykazuje jeho špecifickosť, tento tovar sa na bežnom trhu nepredáva, využíva sa iba v určitých špeciálnych odvetviach výroby. Obaja /v čase po podaní obžaloby/
spoluobžalovaní I.. D. N. a L.. R. F. iniciatívne sami obžalovanému L. Z. nedokladovali jeho pôvod a to príslušnými dokladmi o jeho nadobudnutí /faktúry o kúpe tovaru a podobne/. Práve týmto spôsobom by mohli bez akýchkoľvek pochybností dokumentovať legálny pôvod jeho získania. Toto sa však v skutočnosti nestalo. Dôvodne je preto možné predpokladať, že tovar bol získaný nelegálnym spôsobom, napríklad jeho odcudzením, čo sa vykonaným dokazovaním aj potvrdilo. S možnosťou nelegálneho získania tovaru spoluobžalovanými musel byť obžalovaný L. Z. pri jeho kúpe prinajmenšom uzrozumený, teda sám nemohol vylúčiť variantu nelegálneho získania tovaru. Preto sa sám z logických dôvodov ani o pôvod tovaru nezaujímal. Z tohto pohľadu bolo preto namieste v danom prípade aplikovať ustanovenie § 15 písmeno b/ Trestného zákona. Okrem toho sa obžalovaný L. Z. pri následnom odpredaji získaného tovaru od spoluobžalovaných I.. D. N. a L.. R. F. snažil neprezentovať svoju totožnosť, túto utajiť a tovar predávať anonymne, ktorá skutočnosť tiež nasvedčuje možnosti získania tovaru nelegálnym spôsobom. Obžalovaný L. Z. s poukazom na uvedené totiž mohol vedieť, že svojim konaním sa môže dopúšťať protiprávneho konania, pričom pre prípad, že by také konanie aj spôsobil, bol s týmto svojim konaním uzrozumený. Tieto, síce iba nepriame dôkazy, bolo potrebné pri rozhodovaní súdom l. stupňa náležitým spôsobom vyhodnotiť, tieto majú svoju výpovednú hodnotu a mohli v súhrnnom vyhodnotení odôvodniť aj rozhodnutie súdu o vine obžalovaného. Na základe týchto skutočností preto navrhol odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne, aby rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 4T 4/2013 zo dňa 16.01.2018 podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, § 322 odsek 1, 4 písmeno a/ Trestného poriadku zrušil a vec vrátil Okresnému súd Trenčín, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný L. Z. v písomnom vyjadrení zo dňa 28.3.2018 (doručeného odvolaciemu súdu dňa 5.4.2018) k písomným dôvodom odvolania prokurátora i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spolu so svojím obhajcom navrhli, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné s poukazom na to, že napadnutý rozsudok považujú za vecne správny. Už v úvode treba upriamiť pozornosť na to, že prokurátor svoje odvolacie dôvody neopiera o žiadne konkrétne a pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy. Zrejme aj preto, že vo vykonaných dôkazov neexistuje žiaden priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by relevantne vyvrátil jeho obhajobné argumentácie. Naopak, všetky vykonané dôkazy svedčia v jeho prospech. Tvrdenie prokurátora, že v preskúmavanom prípade ide o tovar, ktorý sa na bežnom trhu nepredáva, využíva sa iba v určitých špeciálnych odvetviach výroby, nezakladá samo o sebe a bez ďalšieho jeho nelegálny pôvod, pretože aj bežne dostupný tovar môže mať nelegálny pôvod. Inak povedané, nie je právne rozhodujúce či ide o tovar, ktorý je bežne dostupný alebo nie. Právne relevantné je poznanie, či mal vedomosť o nelegálnom pôvode tovaru alebo naopak takú vedomosť nemal. Nemal žiadnu vedomosť o pôvode tovaru a ani jeho pôvod nikdy nezisťoval, čo opakovane po zákonnom poučení potvrdili aj I.. D. N. a L.. R. F.. Ich výpovede počas prípravného konania ako aj v konaní pred súdom sú konzistentné. Osôb, od ktorých kovy kupoval, sa nikdy nepýtal, odkiaľ tieto kovy majú a oni jemu tiež nikdy pôvod týchto kovov neoznámili, teda nielenže nepoznal pôvod kovov, ale vôbec nevedel, že kovy majú pochádzať z trestnej činnosti. Uvedené potvrdil aj samotný vyšetrovateľ PZ na strane 9 svojho uznesenia o vznesení obvinenia, kde uviedol, „Z výpovedí obvinených D. N. a R. F. vyplýva, že L. Z. nemal od nich informáciu odkiaľ kovy pochádzajú ...“ S ohľadom na subjektívnu stránku spočívajúcu v úmysle podielnika a objektívnu stránku trestného činu je nutné, aby podielnik od začiatku vedel, že vec, ktorú ukryl, resp. na seba alebo na iného previedol, prenajal alebo prijal ako záloh, bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. Tak ako už uviedol, on nemal žiadnu vedomosť o pôvode predmetných kovov, čo bolo potvrdené vykonaným dokazovaním. Nielen výpovede obvinených I.. D. N. a L.. R. F., ale aj všetky ďalšie výpovede vykonané počas prípravného konania a v konaní pred súdom svedčia v jeho prospech. Keďže nemal žiadnu vedomosť o pôvode tovaru, v trestnom spise nie je a ani nemôže byť žiadny dôkaz o opaku. Zo stabilnej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že na naplnenie všetkých znakov žalovaného zločinu je potrebné, aby bola splnená podmienka protiprávnosti konania, teda, aby páchateľ, v tomto konkrétnom prípade podielnik, vedel o tom, že vec, s ktorou ďalej disponoval, pochádza z trestnej činnosti. Ak nevedel, že takáto vec pochádza z trestnej činnosti, resp. konal v domnení, že vec nadobudol legálne, teda zákonne a ďalej môže s ňou zákonne disponovať, nie je možné hovoriť o protiprávnosti jeho konania a to najmä s ohľadom na objektívnu stránku znakov skutkovej podstaty trestného činu. Z vykonaného dokazovania nijako nevyplynulo, že by
pri kúpe kovov mal vedomosť o tom, že kovy pochádzajú z trestného činu spáchaného inou osobou, resp. osobami a teda v danom prípade nedošlo k naplneniu všetkých zákonných znakov zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. ani iného trestného činu. Naopak, vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že nemal žiadnu vedomosť o pôvode kovov. Inými slovami, k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu podielnictva podľa § 231 Tr. zák. je nutné, aby páchateľ poznal všetky skutkové okolnosti rozhodné pre záver, že čin spáchaný inou osobou, ktorým bola vec uvedená v tomto ustanovení získaná, je trestný čin. Argumentácia prokurátora k zavineniu, že: " ... S možnosťou nelegálneho získania tovaru spoluobžalovanymi musel byť obžalovaný L. Z. pri jeho kúpe prinajmenšom uzrozumený, teda sám nemohol vylúčiť variantu nelegálneho získania tovaru. Preto sám z logických dôvodov ani o pôvod tovaru nezaujímal. Z toho pohľadu bolo preto namieste v danom prípade aplikovať ustanovenie § 15 písmeno b) Trestného zákona .... ", je právne nesprávna, neudržateľná a primárne v rozpore s § 2 ods. 1 Tr. por. Žiadne trestné stíhanie a už vôbec odsúdenie, nemôžu byť založené na domnienkach (predpokladoch), resp. dôkazmi nepodložených subjektívnych názoroch. Naopak, k tvrdeniam prokurátora uvádza, že seriózne jednanie, kultivované vystupovanie a slušné oblečenie tak I.. N. ako aj L.. F. nevzbudzovalo u neho nedôveru voči menovaným ani predávanému tovaru. Prokurátor aj v ďalšej časti svojho písomného odvolania predostiera svoju ďalšiu subjektívnu úvahu takto: „... Okrem toho sa obžalovaný L. Z. pri následnom odpredaji získaného tovaru od spoluobžalovaných I.. D. N. a L.. R. F. snažil neprezentovať svoju totožnosť, túto utajiť a tovar predávať anonymne, ktorá skutočnosť tiež nasvedčuje možnosti získania tovaru nelegálnym spôsobom ...“ Ani toto tvrdenie prokurátora nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše uvádza, že svoju totožnosť neuvádzal len z dôvodu, že odpredaj (výkup) tovaru za istých okolností by mohlo byť v rozpore s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov pod prospechom treba rozumieť čistý zisk, teda po odpočítaní nákladov vynaložených na získanie takejto veci. V tomto ohľade vo vzťahu k pojmovému znaku prospech orgány prípravného konania nevykonali žiadne dokazovanie. Suma 23.916,31 Eur je súčet hodnôt kovov - tyčového cínu, teda škoda, ktorá bola spôsobená ich krádežou a nie prospech v zmysle stíhaného zločinu podielnictva. Rovnako za prospech nemožno považovať ani sumu, ktorú mal vynaložiť na kúpu predmetných kovov. V daných súvislostiach uznesenie o vznesení obvinenia a rovnako i obžaloba sú založené na nesprávnom právnom posúdení, resp. právna kvalifikácia údajného skutku nemohla byť ani v teoretickej rovine v súlade s príslušným ustanovením hmotného práva, pretože ako už bolo uvedené, počas prípravného konania nebolo vykonané žiadne dokazovanie ani ohľadom údajného čistého zisku, ktorý mal predajom predmetných kovov získať. V tejto súvislosti podľa názoru obžalovaného orgány prípravného konania primárne porušili zákon v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa § 231 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech (najmenej 2 660 Eur). Pod získaním prospechu väčšieho, značného a prospechu veľkého rozsahu sa rozumie čistý zisk, teda po odpočítaní nákladov vynaložených na získanie takejto veci. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti ku kvalifikovanej skutkovej podstate uviedol toto: „... Navyše zo žalovaného skutku ani nevyplýva, aký veľký prospech mal mať z nákupu a následného odpredaja, čo by bolo potrebné pre náležité ustálenie právneho posúdenia jeho konania prísnejšie, t.j. aj podľa odsek 2 písm. aj žalovaného zločinu ...“ Okrem toho, podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov, medzi škodou, ktorá vznikla z majetkového trestného činu (z krádeže, sprenevery, podvodu a podobne), a konaním podielnika, ktorý ukryje, na seba alebo iného prevedie vec, ktorá bola získaná majetkovým trestným činom spáchaným inou osobou, spravidla nebýva príčinný vzťah, a preto podielnik za túto škodu nezodpovedá. Podielnik získava neoprávnený majetkový prospech, ale účasť na spôsobení škody prevažne nemá. Ojedinele sa však môžu vyskytnúť prípady, kedy konanie podielnika bude mať vplyv i na spôsobenie škody. Bude to napríklad pri ukrývaní veci a pri znemožňovaní jej užívania vlastníkovi, čo môže mať vplyv na spôsobenie tzv. inej škody (R 13/75). Predovšetkým na základe uvedených argumentov je toho názoru, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. (jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach). Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.01.2018, sp. zn. 4T/412016, ktorým jeho spod obžaloby prokurátora oslobodil je správny, zákonný, odôvodnený a spravodlivý. Podľa jeho názoru preto nie sú dané zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie predmetnej veci súdu prvého stupňa na nové konanie a vykonanie ďalšieho hlavného pojednávania, ktoré navrhuje prokurátor. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.01.2018, sp. zn. 4T/4/2016 ako nedôvodné uznesením podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 20. marca 2018, vykonal dňa 5. júna 2018 verejné zasadnutie, na ktorom preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, postupoval súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov a pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi konanie a rozhodovanie po podaní obžaloby pred súdom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa kontradiktórnym spôsobom vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného L. Z. spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného L. Z. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako zločin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a), ods.2 písm.a) Tr.zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného L. Z., závery znaleckých posudkov zaoberajúcich sa materiálom, ktorý mal byť odcudzený a ktorý mal aj obžalovaný L. Z. odkupovať a aj o svedecké výpovede toho času už právoplatne odsúdených I.. D. N. a L.. R. F., ktorí predmetný tyčový cín odcudzili a následne odpredali obžalovanému L. Z., na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, keď aj podľa názoru krajského súdu tvrdenie v žalovanom skutku, že obžalovaný L. Z. od I.. D. N. a L.. R. F. predmetný tovar v inkriminovanom čase a na označenom mieste odkúpil napriek tomu, že mal vedomosť o jeho nelegálnom pôvode, nebolo v žiadnom prípade jednoznačne preukázané a neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by obžalovaný L. Z. mal vedomosť, že ide o tovar, ktorý I.. D. N. a I.. R. F. získali nelegálnym spôsobom, teda, že ho odcudzili. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného L. Z. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako zločin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a), ods.2 písm.a) Tr.zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho spáchal obžalovaný L. Z., je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný L. Z. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného L. Z. a dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho teda nespáchal.
Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom výlučne v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa (predovšetkým výpovede Ing. D. N. a L.. R. F.), pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného konania i z hlavného pojednávania, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.
Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Súd prvého stupňa takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného L. Z. zodpovedá stavu veci a zákonu.
Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora okresnej prokuratúry sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.