Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-124-2017.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/124/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. I. XXXX/X, I., o zaplatenie 185,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23. januára 2017, č.k. 37C/14/2016-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach priznania úrokov z omeškania, zamietnutia žaloby vo zvyšku a nároku na náhradu trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 14,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 14,72 eur od 1.5.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 709, § 711 ods. 1 a § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 48, § 52, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 488, § 489, § 491, § 494 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný iba čiastočne, a to v rozsahu nároku, ktorý nie je premlčaný. Strany sporu uzavreli dňa 5.8.2011 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (t.j. bežného účtu), predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná uvedený bežný účet využívala, vykonávala na ňom rôzne finančné transakcie a obraty (debetné a kreditné) a platby kartou, a to od (najneskôr) 16.9.2011. Návrh na súd bol podaný dňa 14.4.2016, pričom na ťarchu účtu boli zúčtované po dni 14.4.2013 operácie v celkovej výške mínus 14,52 eur, čo vyplýva z histórie transakcií na účte žalovanej; k zániku účtu došlo ku dňu 30.4.2013, v dôsledku jeho „zatvorenia“ zo strany žalobcu, pričom ale posledná kreditná operácia vykonaná žalovanou je datovaná ku dňu 10.2.2012. Skutočnosť, že žalobca sa rozhodol ukončiť zmluvu až ku dňu 30.4.2013 nie je možné v súvislosti s premlčaním jeho nároku akceptovať, nakoľko teoreticky by mohol potom veriteľ odkladať vypovedanie zmluvy „do nekonečna“, a nikdy by tak nemohlo prísť k premlčaniu jeho nárokov. Po dni 10.2.2012 nezaplatila / nevložila už žalovaná na bežný účet žiadnu sumu. Súd -v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania- potom považoval všetky nároky žalobcu vzniknuté predo dňom 14.4.2016 (t.j. viac ako tri roky spätne odo dňa podania žalobného návrhu na súd) za premlčané, preto ich žalobcovi nemohol priznať; nepremlčaný ostal nárok žalobcu vo výške 14,72 eur. Nakoľko po zániku zmluvy o účte nezaplatila žalovaná žiadnu sumu, súd rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine čiastku vo výške 14,72 eur, a vo zvyšku návrh (spolu s prislúchajúcou časťou požadovaného úroku) zamietol. Čo sa týka úroku požadovaného žalobcom vo
výške 28,0% ročne zo sumy 185,04 eur od 1.5.2013 do zaplatenia, tomuto súd nemohol vyhovieť, a to tak vo výške požadovaného úroku, ani (v súvislosti so zamietnutím návrhu v podstatnej časti) vo výške úročenej istiny. Žalobca žiadal o priznanie úroku vo výške 28,0% ročne od 1.5.2013 - takýto úrok však súd žalobcovi nemohol priznať, nakoľko samotný žalobca zmluvu, z ktorej by teoreticky mohol byť tento úrok priznaný, ku dňu 30.4.2013 zrušil, a z uvedeného dôvodu tak neexistuje žiadny právny titul (ani na základe zákona, ani na základe platnej a trvajúcej dohody), na základe ktorého by sa žalobca mohol domáhať úroku z dlžnej istiny vo výške 28,0% ročne; čo sa týka istiny, súd ju žalobcovi priznal iba vo výške 14,72 eur, preto nebolo možné mu priznať úrok z vyššej sumy. Žalobca má tak podľa názoru súdu iba nárok na úrok z omeškania zo sumy 14,72 eur (prisúdená, nepremlčaná suma), a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (tak ako si ju určil žalobca, keď v tomto smere súd jeho návrh nemohol prekročiť) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 14,72 eur (priznaná sumy) od 1.5.2013 do zaplatenia (pričom právo na úrok z omeškania priznal žalobcovi od toho dňa, od ktorého to požadoval, keď žalobca žiadal priznať právo na úrok z omeškania za kratšie obdobie, než za aké mal v skutočnosti nárok - v tomto smere však súd jeho návrh nemohol prekročiť); v časti úroku z omeškania prevyšujúcej hodnotu 8,75% ročne zo sumy 14,72 eur súd návrh teda tiež zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalovanej prevažne úspešnej v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadala, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania jej nepriznal.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznaných úrokov z omeškania a v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, žalovanej uložiť nahradiť mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle bodu 3.4 všeobecných obchodných podmienok (VOP) banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorené medzi bankou a klientom, pričom zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených. V zmysle bodu 3.8 VOP klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. V zmysle bodu 3.12 VOP pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, pričom ustanovenia odseku 8.8 sa použijú primerane. Nakoľko došlo na účte žalovanej k nepovolenému prečerpaniu, žalobca v zmysle VOP dňa 18.4.2013 odstúpil od zmluvy a dňa 30.4.2013 vykonal internú účtovnú transakciu, ktorou zatvoril účet žalovanej a previedol dlh na vnútorné pohľadávky účtu. Poukázal na to, že žiadny predpis banke neukladá povinnosť zmluvu o vedení účtu ukončiť v prípade, ak si klient neplní svoje povinnosti. Banka je na takéto konanie výlučne oprávnená a to, že tak neučinila, jej nemôže byť pričítané na ťarchu. Nakoľko bol účet žalovanej uzatvorený dňa 30.4.2013 a žaloba bola podaná dňa 14.4.2016, mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Taktiež uviedol, že výška úroku 28% bola dohodnutá individuálne, a to v zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 5.8.2011. V zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Uviedol, že zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch nestanovoval, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, pričom toto pravidlo nezaviedol ani zákon č. 129/2010 a takýto výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument. Nakoľko je výška úroku pri nepovolenom prečerpaní obsiahnutá vo výveske úrokových sadzieb, ktorá je v zmysle vyššie uvedené súčasťou zmluvy o účte, mal za to, že výška úroku bola individuálne dojednaná a nie je daný dôvod na priznanie úroku z omeškania len v zákonnej výške.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37C/14/2016 je zaplatenie 185,04 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 14,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 14,72 eur od 1.5.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania úroku z omeškania, v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a závislom výroku o trovách konania.
8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
9. Odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že predmetný vzťah vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej a ani inej podnikateľskej činnosti. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ. S poukazom na to, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom (§ 708 a nasl.), s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.
10. Po zhrnutí vyššie uvedených skutočností je potrebné dospieť k záveru, že predmetná zmluva je vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy zmluvou spotrebiteľskou, ktorá musí byť v súlade s ust. § 52 a nasl. OZ.
11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca od uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenej medzi stranami dňa 5.8.2011 podaním zo dňa 18.4.2013 platne odstúpil, čím sa zmluva podľa jeho názoru od počiatku zrušila.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva.
13. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
14. S prihliadnutím na uvedené je potrebné, aby sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou, z čoho vyplývalo právo žalobcu od uzatvorenej zmluvy odstúpiť, nakoľko žalobca vo svojich podaniach len všeobecne uviedol, že toto právo vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok a v prípade preukázania práva žalobcu odstúpiť od zmluvy bude potrebné zamerať dokazovanie na preukázanie,
či sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušila, prípadne či nebolo niečo iné účastníkmi dohodnuté. Ak by sa uzatvorená zmluva od začiatku zrušila, účastníci zrušenej zmluvy by mali povinnosť navzájom si vrátiť už poskytnuté plnenia (§ 457 OZ). V prípade, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že sa zmluva od začiatku odstúpením neruší, bolo by možné uvažovať o povinnosti žalovanej zaplatiť dojednané úroky. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností je v danom prípade na žalobcovi, pričom z obsahu spisového materiálu doposiaľ nevyplýva, že by toto dôkazné bremeno uniesol.
15. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné k veci uviesť, že v prípade dojednania práva žalobcu odstúpiť od zmluvy je len na žalobcovi, či a kedy svoje právo využije, pretože žiadne zákonné ustanovenie mu v tomto smere neukladá povinnosť, prípadne lehotu na uplatnenie tohto práva. Moment odstúpenia od zmluvy je potom i dôležitým pre posúdenie premlčania nároku žalobcu, pričom je potrebné prihliadnuť na to, že v prípade, že sa odstúpením od zmluvy zmluva ruší, momentom odstúpenia od zmluvy sú účastníci zrušenej zmluvy povinní vrátiť si už vykonané plnenia a premlčanie by sa upravovalo ust. § 107 OZ a nie ust. § 101 OZ.
16. Súd prvej inštancie tiež pochybil, keď v prípade, že dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na priznanie požadovaného úroku vo výške 28% (ktorý záver je s poukazom na vyššie uvedené predčasný), priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z priznanej istiny, nakoľko žalobca sa podanou žalobou úroku z omeškania nedomáhal a súd je v zmysle ust. § 216 ods. 1 a 2 CSP žalobným návrhom viazaný.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
18. Po vrátení veci súd prvej inštancie posúdi vec v zmysle vyššie uvedeného, keď bude na žalobcovi, aby preukázal svoje skutkové tvrdenia a následne vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).