Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-5-2018.pdf
PDF · 118.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanej I.T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. U., T. XXXX/XX, v spore o zaplatenie 1103,20 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 772,07 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 673,33 eura od 10. 12. 2016 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v splátkach vo výške 40 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 1. 2018, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 943,20 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 943,20 eura od 10. 12. 2016 do zaplatenia, istiny vo výške 160 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 160 eur od 11. 11. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 4. 7. 2016 uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 420161355, na základe ktorej jej poskytol bezhotovostný úver vo výške 800 eur, za celkový úrok vo výške 36,80 % z istiny z istiny, t. j. 294,40 eura. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 1094,40 eura uhradiť v 12 mesačných splátkach vo výške 91,20 eura, so splatnosťou prvej splátky v 30. deň po poskytnutí úveru a so splatnosťou každej ďalšej splátky v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Keďže žalovaná si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, predžalobnou upomienkou zo dňa 16. 11. 2016 ju upozornil na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 11. 12. 2016 oznámil žalovanej, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 9. 12. 2016. Žalovaná doposiaľ zaplatila na zmluvu 151,20 eura. Dlžná suma predstavuje rozdiel medzi sumou, na ktorej úhradu sa žalovaná zaviazala, v celkovej výške 1094,40 eura a sumou vykonaných úhrad vo výške 151,20 eura. Dňa 4. 7. 2016 uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo V 4201640782, na základe ktorej jej poskytol viazaný spotrebiteľský úver vo výške 160 eur. Predmetom financovania bola úhrada kúpnej ceny z kúpnej zmluvy číslo 004326, uzatvorenej medzi žalovanou a predávajúcim. Čerpanie úveru bolo uskutočnené prevodom na účet predávajúceho. Nakoľko žalovaná si neplnila svoju povinnosť riadne a včas splácať poskytnutý úver, v predžalobnej upomienke zo dňa 17. 10. 2016 ju upozornil na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 11. 11. 2016 jej oznámil,
že celá pohľadávka sa stala splatnou ku dňu 10. 11. 2016. V spore si uplatňuje len nárok na priznanie poskytnutej sumy istiny vo výške 160 eur.
2. Žalovaná vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 11. 4. 2018, uviedla, že si požičala finančnú hotovosť 800 eur od spoločnosť Kešovka. Zaplatila spolu 151,20 eura a zvyšnú sumu je ochotná splácať v mesačných splátkach po 30 eur. Odmieta však zaplatiť sumu 160 eur, nakoľko jej neboli poukázané žiadne finančné prostriedky. Namiesto toho jej prišla kniha - Príručka spotrebiteľa, o ktorú nemala záujem. Neskôr zistila, že má v splátkach uhradiť doručenú zásielku. Keď si preštudovala zmluvu, ktorú jej obchodná zástupkyňa vložila medzi prvú zmluvu, je to aj poplatok za členstvo, poplatok za predmetnú knihu, kurz zameraný na ochranu spotrebiteľa, na ktorý ju nik nevolal, kartu vernostného programu Sphere. Všetky uvedené údaje zistila až po tom, ako jej prišla kniha, o ktorej nevedela, a ktorú prevzal jej syn. Spoločnosť Kešovka ju vedome podviedla tým, že jej pri podpisovaní pridala ďalšiu zmluvu. Potom ju následne kontaktoval zástupca spoločnosti Kešovka, bola ochotná splácať pôžičku po 30 eur mesačne. Keď spomenula knihu, školenie, členstvo, oznámil jej, že to nechajú tak. Pôžičku prestala plniť aj z dôvodu, že nevedela ako to je a prečo to je tak. Nerozumie tomu, prečo žalobu podala spoločnosť TELERVIS PLUS a. s., s ktorou nevedomky uzavrela zmluvu na 160 eur.
3. Žalobca nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku a ku vyjadreniu žalovanej sa v súdom určenej lehote nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 11. 4. 2018, ktoré právny zástupca žalobcu prevzal dňa 18. 4. 2018.
4. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.
5. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že si našla inzerát v letákoch ohľadne pôžičky, následne tam volala. Povedali jej, že prídu dve panie, a to šéfka Q. a druhá pani. Zmluvu podpisovala u nej doma v kuchyni, boli tam dve panie. Bolo tam veľa papierov, podpisovala listiny, ktoré jej predkladala Q.. Potom išla Q. preč a druhá pani jej dala podpisovať ďalšie listiny. Dohodla sa na poskytnutí pôžičky 800 eur, na ničom inom sa nedohodli. Predmetom dohody nebolo dojednanie úveru vo výške 160 eur, nevraveli jej, že by mala byť predmetom dohody aj nejaká príručka, kurz, členstvo v klube. Pri podpisovaní listín bola v tom, že podpisuje pôžičku na 800 eur. Keď jej prišla príručka, začala pozerať v tých listinách a zistila, že je tam zmluva na 160 eur. Vôľu uzavrieť zmluvu na 160 eur nemala. Nikto ju nevolal na žiadne školenie. Následne ju hľadal doma pán ohľadne splátok, dohodla sa s ním na splátkach po 30 eur. Povedala mu, že 160 eur zaplatiť nemieni. Dlh by bola schopná splácať po 30 eur mesačne. Poberá starobný dôchodok vo výške 410 eur mesačne a vdovský dôchodok vo výške 140 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so synom, ktorý je invalidný dôchodca a poberá dôchodok vo výške 450 eur mesačne. Výdavky na bývanie v nájomnom byte sú 220 eur mesačne, na elektriku 40 eur mesačne, na mobilné telefóny 80 eur mesačne. Spláca aj pôžičku R. banke vo výške 125 eur mesačne. Syn jej na bývanie neprispieva, nakoľko nemá z čoho, keďže má svoje dlhy. Majetok nevlastní. Mesačne jej vznikajú aj výdavky na lieky približne vo výške 23 eur.
6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 4. 7. 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 420161355, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 800 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver, spolu s celkovým úrokom vo výške 36,80 % z istiny, čo činí 294,40 eura, spolu 1094,40 eura, zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 91,20 eura, pozostávajúcich z istiny vo výške 73,10 % a úroku vo výške 26,90 %, so splatnosťou prvej splátky v 30. deň po poskytnutí úveru a splatnosťou ďalších splátok v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 84,95 %, priemerná hodnota RPMN 25,87 %. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dojednaný na deň 4. 7. 2017. Podľa čl. III. ods. 1 zmluvy, veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Podľa čl. III. ods. 2 zmluvy, termín poslednej splátky úveru, t. j. konečná splatnosť úveru, je v 365 deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t. j. 365 kalendárnych dní. V klientskej karte, podpísanej dňa 4. 7. 2016, žalovaná požiadala o poskytnutie
úveru vo výške 800 eur, so splatnosťou 12 mesiacov, na opravu práčky. V štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere bola žalovaná informovaná o výške úveru 800 eur, výške splátky 91,20 eura, celkovej čiastke, ktorú bude povinná zaplatiť 1094,40 eura, RPMN 84,95 %, priemernej hodnote RPMN 25,85 %. V informácii o RPMN a priemernej RPMN poskytnutej veriteľom dňa 4. 7. 2016 bola žalovaná informovaná o RPMN 84,95 %, priemernej RPMN 25,87 %, pričom pri výpočte RPMN sa vychádzalo z istiny vo výške 800 eur, úroku vo výške 294,40 eura a 12 mesačných splátkach vo výške 91,20 eura. Dňa 16. 11. 2016 žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy po lehote splatnosti vo výške 273,60 eura a súčasne ju upozornil, že v prípade, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, uplatní si po uplynutí 15 dňovej lehoty právo na zaplatenie celej pohľadávky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dňa 11. 12. 2016 oznámil žalobca žalovanej, že dlh bol ku dňu 9. 12. 2016 zosplatnený a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 1003,20 eura v lehote 5 dní od doručenia upomienky. Oznámenie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 12. 12. 2016. Podľa amortizačnej tabuľky, vykonala žalovaná úhrady na istinu v celkovej výške 126,67 eura a na úrok vo výške 24,53 eura.
8. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 4. 7. 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo V 4201640782, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 160 eur na financovanie členstva ŠTART, na základe kúpnej zmluvy číslo 00426, uzatvorenej s predávajúcim, spoločnosťou EduHouse, a. s. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala úver, spolu s dojednaným úrokom vo výške 11,95 % z istiny, čo činí 19,12 eura, spolu 179,12 eura, splatiť v 6 mesačných splátkach vo výške 29,85 eura, so splatnosťou prvej splátky v 30. deň po poskytnutí úveru a každej ďalšej splátky v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN predstavovala 48,89 %, priemerná hodnota RPMN 23,05 %. Dňa 17. 10. 2016 žalobca predžalobnou výzvou vyzval žalovanú na úhradu neuhradených splátok zo zmluvy o úvere vo výške 89,55 eura a súčasne ju upozornil, že v prípade neuhradenia dlhu si po uplynutí lehoty 15 dní uplatní právo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Dňa 11. 11. 2016 oznámil žalobca žalovanej, že ku dňu 10. 11. 2016 zosplatnil celý dlh v celkovej výške 179,12 eura a vyzval ju na úhradu uvedeného dlhu v lehote 5 dní od doručenia upomienky. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 12. 12. 2016.
9. Žalovaná ako kupujúca dňa 4. 7. 2016 podpísala kúpnu zmluvu číslo 004326 s obchodnou spoločnosťou EduHouse a. s. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol predaj členstva v klube EduHouse ŠTART v cene 160 eur, obsahujúci knihu Príručka spotrebiteľa I. vo zvýhodnenej cene 40 eur, kurz zameraný na ochranu spotrebiteľa vo zvýhodnenej cene 40 eur, karta vernostného programu Sphere v cene 40 eur, zľava na vybrané služby vo výške 10 % z konečnej ceny služieb, bezplatné členstvo v klube po dobu prvých 6 mesiacov. V čl. III. ods. 1 zmluvy sa žalovaná ako kupujúca zaviazala zaplatiť kúpnu cenu vo výške 160 eur predávajúcemu v lehote 10 dní od podpisu zmluvy.
10. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 15. 5. 2017 dohodu o splácaní záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 420161355, v ktorej žalovaná vyhlásila, že dlh vo výške 1003,20 eura, ktorý vznikol neuhradením pohľadávky z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uznáva čo do dôvodu aj výšky a zaväzuje sa ho uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv o spotrebiteľských úveroch, t. j. k 4. 7. 2016 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
24. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 800 eur a zo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 160 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 420161355, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 800 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani poskytnutie uvedeného úveru žalovanej, neplnenie povinností zo strany žalovanej splácať poskytnutý úver riadne a včas, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 9. 12. 2016, ani výška dlžnej sumy z uvedenej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve. Vzhľadom na
charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (takto bola zmluva aj výslovne označená). Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 772,07 eura, pozostávajúcich zo zostatku nesplatenej istiny úveru vo výške 673,33 eura (prihliadajúc k výške poskytnutého úveru v sume 800 eur a výške úhrad žalovanej, započítaných na istinu, ktorá, podľa žalobcom predloženej amortizačnej tabuľky, činila 126,67 eura) a dojednaného úroku do dňa predčasnej splatnosti úveru vo výške 98,74 eura (úrok zo splátok úveru splatných od 7. 9. 2016 do 6. 12. 2016, t. j. 4 splátky po 24,53 eura, čo činí 98,12 eura, keďže, podľa amortizačnej tabuľky, z úhrad, vykonaných žalovanou, bolo na úrok započítaných 24,53 eura, a to na splátku úveru splatnú dňa 8. 8. 2016 a úrok vo výške 36,80 % ročne, dojednaný v zmluve o úvere, z dlžnej istiny, ktorá ku dňu 7. 12. 2016 činila 206,68 eura, od 7. 12. 2016 do konečnej splatnosti úveru, t. j. do 9. 12. 2016, čo činí 0,62 eura). V zostávajúcej časti uplatneného nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 420161355, predstavujúcej úrok za obdobie po predčasnej splatnosti úveru vo výške 171,13 eura, súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Zmluvný úrok, ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. 5Co/165/2013-148, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn. 9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov zo splátok úveru, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. za obdobie po splatnosti úveru.
26. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 420161355 do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ktoré boli v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, avšak len zo sumy dlžnej istiny, t. j. zo sumy 673,33 eura, nakoľko Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník, neumožňujú priznať príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania z príslušenstva, t. j. z úrokov (uvedený právny názor bol judikovaný napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 8. 2016, č. k. 10Co/111/2016-143). Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od 10. 12. 2016 do zaplatenia, keďže mal preukázané, že, v súlade so zákonným ustanovením § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, sa stal úver predčasne splatným dňom 9. 12. 2016, preto sa žalovaní dostala s plnením záväzku do omeškania dňom nasledujúcim. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol.
27. Pokiaľ aj žalovaná dňa 15. 5. 2017 uznala čo do dôvodu a výšky celkový dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 420161355 vo výške 1003,20 eura, bola uvedená skutočnosť bez vplyvu na právne posúdenie veci. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. Nakoľko súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú neexistenciu dlhu v časti úrokov za obdobie po predčasnej splatnosti úveru, nevzťahovali sa účinky uznania dlhu žalovanou na jej záväzok v uvedenej časti, nakoľko domnienka o existencii dlhu v uvedenej časti bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ žalovaná vo vyjadrení ku žalobe tvrdila, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrela so spoločnosťou „Kešovka“, v zmluve o spotrebiteľskom úvere bol veriteľ (žalobca) označený jasným a zrozumiteľným spôsobom jeho obchodným menom, sídlom, údajom o IČO, aj o zápise v obchodnom registri.
28. Súd podanú žalobu v časti o zaplatenie 160 eur, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo V 4201640782 zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalovaná sa od počiatku sporu bránila tým, že uvedenú zmluvu so žalobcom nemala vôľu uzatvoriť, zmluva jej bola žalobcom predložená na podpis spolu s ďalšou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiacimi listinami a o jej existencii nadobudla vedomosť až následne, keď jej bola doručená kniha Príručka spotrebiteľa. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, je právny úkon prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedenej legálnej definície vyplývajú pojmové
znaky právneho úkonu, ktorými sú prejav vôle, jeho zameranie na následky, ktoré sa prejavom vôle majú vyvolať, pričom sa jedná o právne následky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Aby právny úkon vyvolal následky, ku ktorým má smerovať, je nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti. Náležitosťami právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a predmete. Jedným z najčastejších právnych úkonov je zmluva, ktorá predstavuje právny úkon, vznikajúci na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Obsahom zmluvy, tak ako každého právneho úkonu, sú práva a povinnosti. Na platnosť zmluvy, z hľadiska jej obsahu, je nevyhnutné, aby obsahovala podstatné náležitosti, bez ktorých vzniknúť nemôže. Podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú: dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a záväzok spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou nebola platne uzatvorená zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere vo výške 160 eur, ktorý mal byť poskytnutý na kúpu členstva v klube EduHouse Štart, nakoľko u žalovanej nebola daná vôľa (neexistovala vôľa), smerujúca k uzatvoreniu uvedenej zmluvy. Existencia (danosť) vôle je základnou náležitosťou vôle v rámci posudzovania platnosti právneho úkonu. Bez toho, aby vôľa bola daná, aby skutočne existovala, právny úkon nevznikne. Vôľa (a prejav vôle) je základným atribútom právneho úkonu, ktorý je predpokladom vzniku právneho úkonu. Preto, ak na strane konajúceho subjektu absentuje vôľa na vykonanie právneho úkonu, jedná sa o neexistentný právny úkon (non negotium). Občiansky zákonník však pojem neexistentného právneho úkonu neupravuje a niektoré prípady, vrátane právnych úkonov, pri ktorých absentuje vôľa konajúceho subjektu, subsumuje pod neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo V4201640782, podpísanú stranami sporu dňa 4. 7. 2016, považoval za absolútne neplatný právny úkon, s ktorým sa nespájajú žiadne právne následky. Žalovaná čiastočne už vo svojom písomnom vyjadrení ku podanej žalobe a následne pri výsluchu na pojednávaní popísala kontraktačný proces vzniku uvedenej zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom tvrdenia žalovanej, uvedené vo vyjadrení ku žalobe, nerozporoval. Žalovaná uviedla, že súčasne s podpisovaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 420161355 jej bola predložená na podpis aj zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo V4201640782, ako aj kúpna zmluva so spoločnosťou EduHouse a. s. Uvedené skutočnosti však zistila až následne, a to po tom, ako jej bola doručená kniha Príručka spotrebiteľa. Na jej strane však absentovala akákoľvek vôľa uvedené zmluvy uzatvoriť, o kúpu členstva v klube EduHouse a. s. Štart a v nadväznosti na to ani o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na účel úhrady jeho kúpnej ceny, žiaden záujem nemala a v čase podpisu zmlúv nemala ani vedomosť, že zmluvy s uvedeným obsahom podpisuje. Jej vôľou bolo uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 800 eur a toto si aj so žalobcom dojednala. Uvedenej skutočnosti nasvedčuje aj to, že aj všetky listiny, ktoré boli podpisované žalovanou pred podpísaním samotných zmlúv o spotrebiteľských úveroch, obsahovali údaje len o spotrebiteľskom úvere vo výške 800 eur. Tak žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 4. 7. 2016, obsiahnutá v listine označenej ako „Klientská karta“, ako aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Informácie o RPMN a priemernej RPMN, obsahujú len údaje týkajúce sa úveru vo výške 800 eur. Ani jedna z uvedených listín neobsahuje údaje, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaná v rámci jednaní pred uzavretím zmluvy, žiadala poskytnutie úveru vo výške 160 eur a mala vôľu takúto zmluvu uzatvoriť. Napokon aj dohoda o splácaní záväzku v splátkach zo dňa 15. 5. 2017 bola uzavretá medzi stranami sporu len vo vzťahu k záväzkom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 420161355.
29. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznané plnenie v splátkach vo výške 40 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní prihliadol na výšku priznaného plnenia, osobu žalobcu, osobu žalovanej, najmä výšku jej príjmov a výdavkov. Súd mal za to, že povolením splácania priznaného plnenia v splátkach nebude závažným spôsobom zasiahnuté do práv žalobcu, vzhľadom na to, že sa jedná o právnickú osobu poskytujúcu úvery, vzhľadom na výšku poskytnutého úveru a výšku priznaného plnenia, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že sám žalobca si so žalovanou dojednal v dohode o splácaní záväzku splátky vo výške 30 eur mesačne. Súd prihliadol aj na žalovanou tvrdenú výšku príjmov a výdavkov. Žalovaná je dôchodkyňa, žije v nájomnom byte spolu so svojím synom. Žalovanej vznikajú aj výdavky na splátku ďalšieho záväzku vo výške 125 eur mesačne. Súd mal zo skutkových tvrdení
žalovanej preukázané, že jej príjmy, po zohľadnení tvrdených výdavkov, jej umožňujú splácať priznanú sumu v splátkach vo výške 40 eur mesačne. Súd prihliadol aj k tomu, že v spoločnej domácnosti so žalovanou býva jej syn, ktorý poberá príjem z invalidného dôchodku, a preto nie je dôvod, aby žalovaná v plnom rozsahu uhrádzala výdavky na bývanie. Súd preto zohľadnil ako dôvodný výdavok žalovanej len pomernú časť výdavkov na bývanie a energie.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v spore predstavoval 772,07 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 70 %, jeho neúspech 331,13 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 30 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 40 % (70 % - 30 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.