Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Csp/207/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. U. XXX, štátna občianka SR, o zaplatenie 933,35 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 933,35 eur ako istiny úveru, úrokov v sume 50,59 eur, úrokov vo výške 25,50 % ročne zo sumy 933,35 eur od 8.6.2017 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 933,35 eur od 8.6.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 4,42 eur. V žalobe uviedol, že dňa 02.01.2012 veriteľ, Poštová banka, a.s. a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala veriteľovi vrátiť v splátkach s lehotou splatnosti za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Žalovaná sa dostala do omeškania. Pred uplatnením požadovať predčasné splatenie úveru Poštová banka a.s. uplatnila postup podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nevykonala úhradu pohľadávky v lehote 15 dní od doručenia upozornenia, Poštová banka a.s. si uplatnila právo na predčasné splatenie úveru, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť za poskytnutý úver zaplatiť i úroky v dohodnutej výške 25,5 % ročne, pričom veriteľ v zmysle obchodných podmienok je oprávnený nesplatenú istinu úročiť ak sa úver stane predčasne splatným. Žalobca si uplatňuje príslušné zákonné úroky z omeškania. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej sumy je daný dňom vystavenia Aktuálneho stavu úveru, kedy boli úroky zmluvné a sankčné spolu vyčíslené. V zmysle ust. § 2 písm. g ) zákona č. 129/2010 Z.z. sa do celkových nákladov nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru (ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné resp. nebolo povinné na získanie úveru za dohodnutých podmienok). Pohľadávka veriteľa - Poštovej banky a.s. voči žalovanej bola so všetkými právami a povinnosťami na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 postúpená na žalobcu. Žalobca v žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Súd žalobu doručil žalovanej s tým, že jej umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ju poučil o jej procesných právach a povinnostiach. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. Ide o spotrebiteľský spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd postupom podľa ust. § 297 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej predloženými listinnými dôkazmi, a to: Zmluva o úvere, dostupná pôžička zo dňa 2.1.2012, Predpis splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úver, dostupná pôžička účinné od 1.8.2011, sadzobník poplatkov s účinnosťou od 31.12.2011, aktuálny stav úveru k 7.6.2017, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 spolu s prílohou, Výzva Poštovej banky a.s. zo dňa 5.12.2014 adresovaná žalovanej na úhradu dlžnej sumy (č.l. 35) z ktorých zistil, že Poštová Banka a.s. (ďalej aj ako banka) uzatvorila dňa 2.1.2012 so žalovanou Zmluvu o úvere, dostupná pôžička predmetom, ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru 1500,- eur bankou žalovanej. Účastníci zmluvy sa dohodli na podmienkach: výška úveru: 1500,- eur, dátum konečnej splatnosti: 7.5.2015, dátum prvej platby do: 7.2.2012, počet mesačných splátok: 40, výška mesačnej splátky: 59,62 eur, celková výška nákladov: 732,84 eur, ročná úroková sadzba 25,50 %, RPMN banky 28,70 %, priemerná RPMN na trhu: 45,66 %, poistenie: základný súbor poistenia. V bode č. [2] sú uvedené podmienky poistenia. Dňa 5.12.2014 vyhotovila banka listinu - Výzva na úhradu dlžnej sumy adresovanú žalovanej, v ktorej žalovanej oznamuje, že porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.1.2012 a úverová pohľadávka sa k 5.12.2014 stáva predčasne splatnou a banka touto výzvou vyzvala žalovanú na úhradu celej sumy záväzku vo výške 988,36 eur, pozostávajúcej z istiny úrokov a poplatkov za upomienky do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Doklad o doručovaní uvedenej písomnosti žalobca nepredložil. Z listiny-Aktuálny stav úveru vyplýva že žalovaná žalobcovi uhradila do 22.9.2014 celkom sumu 1360,92 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017 postúpila spoločnosť, banka Poštová banka, a.s. žalobcovi, a.s. aj pohľadávku voči žalovanej.

5. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 525 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; ďalej len Zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 15. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 16. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 17. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

18. Podľa ust. § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

19. Súd posudzoval vzťah strán sporu podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, zmluva o úvere zo dňa 2.1.2012 má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá

poskytnutím úveru uspokojovala svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - banka. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom a preto na daný úverový vzťah súd aplikoval i ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto norma nadobudla účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod.

20. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu tvrdí, ale je povinný ju súdu aj preukázať.

21. V danej veci žalobca súdu tvrdil, že Poštová banka, a.s.. a žalobca uzavreli dňa 13.6.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom mal byť aj pohľadávka voči žalovanej uplatňovaná v tomto spore žalobcom. Súd uvádza, že súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.3.2003. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/40/2008 ako aj sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. US337/2012 zo dňa 03.07.2012.

22. Súd mal predloženými listinami zo strany žalobcu preukázané, že pôvodným veriteľom je banka. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a z dôkazov žalobcu a z vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci neboli dodržané všetky podmienky postúpenia ustanovené zákonom o bankách. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

23. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V

danom prípade ,keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, je potrebné zisťovať, či boli pri samotnom postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

24. Súd zistil z predložených všeobecných obchodných podmienok že postúpenie pohľadávky banky je upravené v bode 9.1, časť II všeobecných obchodných podmienok. Súd k tomuto dojednaniu uvádza, že ide neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože táto nebola individuálne dojednaná (je súčasťou formulárových všeobecných obchodných podmienok) dovoľuje dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa(a podľa ust. § 53 ods.4 písm. b) Občianskeho zákonníka). V zmysle § 525 ods. 1 občianskeho zákonníka je možné postúpiť pohľadávku za predpokladu, že zmenou veriteľa by sa nezmenil obsah pohľadávky. Takouto pohľadávkou je aj pohľadávka banky. S každou pohľadávkou banky sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle zákona o bankách. Nejde o povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu s klientom, ale priamo zo zákona. Ak banka pohľadávku postúpi na iný subjekt, ktorý nespadá pod právny režim zákona o bankách, obsah právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom sa podstatným spôsobom zmení (napr. aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka a pod.). Postupca (ak to nie je opäť banka) totiž už nie je viazaný právnou úpravou zákona o bankách, jeho postavenie je odlišné od postavenia banky, má iné zákonné právo a povinnosti voči dlžníkovi, nemá tie povinnosti, ktoré má banka priamo určené zákonom. A preto ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje kedy banka môže postúpiť písomnou zmluvou postúpiť pohľadávku z bankového úveru inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta, dlžníka. Ak toto zákonné ust. postupca- banka nedodrží, takéto konanie je v rozpore so zákonom a podľa § 39 Občianskeho zákona je takýto právny úkon neplatný.

25. Po zistení skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovanej v tomto spore domáha. Je tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení zo dňa 13.6.2017 so zákonom, a teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení zo dňa 13.6.2017 vo vzťahu k žalovanej nebol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba splatná pohľadávka za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní nepreukázal, že riadne vyzval žalovanú v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

26. Každá strana má v spore povinnosť tvrdenia. Žalobca v žalobe všeobecne s odkazom na Obchodné podmienky uviedol, že žalovaná bola zo strany právneho predchodcu žalobcu pred zosplatnením upozornená na postup podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom však neuviedol ostatné, konkrétne rozhodné skutočnosti t.j. kedy sa tak malo stať, s ktorou splátkou sa dostala do omeškania, aká je výška dlhu a nepredložil o tom hodnoverný a riadny dôkaz. Povinnosťou strán (§ 132 O.s.p.) je dôkaz označiť a tento aj súdu predložiť. Žalobca v žalobe tento dôkaz označil všeobecne ako Upozornenie s podacím hárkom, pričom žiadny takáto dôkaz k žalobe nepripojil, pričom ani neuviedol, že takto označený dôkaz nemôže predložiť a z akého dôvodu tak nemôže urobiť. Súd mal zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, o tom že žalovaná bola pred tým ako predchodca žalobcu dňa 5.12.2014 vyhotovil listinu o predčasnej splatnosti úveru písomne upozornená že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávky, t.j. o splnení povinnosti podľa ust. 53 ods.9 Občianskeho zákonníka pre vyhlásením predčasnej splatnosti celého úveru. Žalobca je v tomto spore zastúpený advokátom, súd nemá voči strane zastúpenej advokátom poučovaciu povinnosť.

27. Žalobca v spore predložil len výzvu Poštovej banky, a.s. zo dňa 5.12.2014 označená ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“, o ktorej však v konaní nebolo preukázané ale ani tvrdené, kedy bola žalovanej doručovaná, a teda či a kedy tak mali nastať účinky jej doručenia. Okrem toho je však súd i názoru, že ani uvedenú písomnosť banky-právneho predchodcu žalobcu nemožno považovať (a to aj napriek tomu, že obsahuje znenie o určení lehoty na úhradu 10 dní od jej doručenia na úhradu avšak už dlhu „v celom rozsahu“) za výzvu v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách, a to vzhľadom na obsah tohto právneho úkonu, pretože ním banka - predchodca žalobcu nevyzýva žalovaného k úhrade v dôsledku omeškania dlžníka so splnením záväzku ale uvedeným jednostranným úkonom predchodca žalobcu

- banka už vyhlasuje mimoriadnu, predčasnú splatnosť úveru. Vzhľadom na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, súd mal zato, že vôľou banky týmto právnym úkonom bolo „nadobudnúť právo na splatnosť celého úveru“, v tomto úkone nie je žiadna zmienka o tom, že by mal byť dlžník v omeškaní, s akým plnením, odkedy, resp. v akej výške a preto je nemožno považovať za výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. A aj ak by aj došlo k doručenie tejto listiny ani v takom prípade by banka nemohla postúpiť celý úver, pretože celý úver sa stal splatný až 7.5.2015, pretože vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena o povinnosti podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (bod 25 tohto odôvodnenia) predčasná splatnosť úveru na základe úkonu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 5.12.2014 nenastala (a žalobca tiež nepreukázal, že na zvyšnú časť už splatnej pohľadávky v čase od 5.12.2014 do 7.5.2015 žalobca postupom podľa ust. § 92 ods.8 o bankách žalovanú vyzval). Uvedené vyplýva i z rozsudku KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016, (podľa ktorého rozhodnutia, že keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k riadnemu vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu). Zmluva o postúpení pohľadávok z 13.7.2017 je preto v časti k žalovanej neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má, žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.

28. Súd mal predloženými listinami zo strany žalobcu preukázané, že pôvodným veriteľom je banka, ktorá mala úver predčasne zosplatniť listom zo dňa 5.12.2014, pričom podľa zmluvy o úvere zo dňa 2.1.2012 by konečná splatnosť nastala dňom 7.5.2015. Keďže žalobcom nebolo preukázané, ale ani tvrdené, naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (výzva banky doručovaná dlžníkovi - žalovanej pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. I na základe vyššie uvedených dôvodov považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2017 v časti pohľadávky voči žalovanej za neplatnú, žalobca tak nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným, žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia, žalobcom uplatnené právo v tomto spore mu nie je možné priznať a preto súd žalobu zamietol. Súd sa už ďalšími okolnosťami v spore majúcimi vplyv na nemožnosť uplatneného nároku či už celého alebo v časti, vzhľadom k tomu, že ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy postupcu, predchodcu žalobcu nezaoberal, pretože k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

29. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej bola žalovaná (súd žalobu zamietol) a preto by jej patril nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania si neuplatnila, z predmetnej veci je zrejmé, že jej žiadne trovy ani nevynikli, preto súd rozhodol, že žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).