Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_11P-24-2018.pdf
PDF · 98.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 8, dieťa rodičov - matka: F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, R., a otec: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.A. C. XXXX/X, R., o návrhu starej matky: M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloletá N. sa s účinnosťou od 05.06.2018 z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Matka je p o v i n n á platiť na maloletú N. výživné v sume 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od 05.06.2018 na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú N. výživné v sume 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od 05.06.2018 na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 21P/189/2009-73 zo dňa 23.04.2010 v časti zverenia maloletej, v časti určenia výšky bežného výživného otca na maloletú a v časti určenia platobného miesta pre bežné výživné od otca maloletej.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.04.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky zo dňa 04.04.2018 na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazania rodičov výživným, a to matku vo výške 50,- eur mesačne a otca vo výške 80,- eur mesačne. Na pojednávaní navrhovateľka doplnila, že navrhuje zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti s účinnosťou odo dňa rozhodnutia.
2. Spolu s návrhom vo veci samej podala navrhovateľka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by jej maloletá bola zverená do starostlivosti. Uznesením č.k. 11P/24/2018-10 zo dňa 09.04.2018 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 01.05.2018.
3. Návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky vo veci samej bol odôvodnený tým, že maloletá sa narodila z partnerského vzťahu matky a otca. Rozsudkom Okresného sudu Trnava č.k. 21P/189/2009-73 zo dňa 23.04.2010 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne, styk otca s maloletou upravený nebol. Okrem maloletej má dcéra navrhovateľky z ďalšieho vzťahu ešte dve maloleté deti, s ktorých otcom žije v spoločnej domácnosti. V novembri 2017 začala mať dcéra navrhovateľky (matka maloletej) vážne problémy s požívaním alkoholických nápojov, a to až do takej miery, že nebola schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú. Keďže matku maloletej už kvôli týmto problémom začalo kontaktovať oddelenie sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately, chcela jej navrhovateľka pomôcť. Chcela, aby sa dcéra dala do poriadku, preto sa jej navrhovateľka rozhodla s maloletou pomôcť. Po dohode začala maloletá odo dňa 23.11.2017 navštevovať T. školu v D. X., kde je žiačkou tretieho ročníka. Od tejto doby zabezpečuje výlučnú starostlivosť o maloletú navrhovateľka po všetkých stránkach. Matka sa s maloletou stretávala počas víkendov, otec maloletej o maloletú nejaví žiadny záujem. Najskôr všetko vyzeralo, že dcéra sa dáva do poriadku, avšak dňa 01.04.2018 sa stal medzi dcérou a jej partnerom incident, pričom mal dcéru partner fyzicky napadnúť. Tá zavolala na neho políciu, pričom polícia keď prišla, zistila, že obaja sú pod vplyvom alkoholických nápojov a nikto z nich nie je schopní zabezpečiť starostlivosť o ďalšie dve deti. Následne starostlivosť o obe mladšie deti prevzala stará matka z otcovej strany. Partner matky bol vzatý do väzby. Dcéra naďalej popiera, že by mala problémy s alkoholom. Navrhovateľka žije v X-izbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Maloletá má spoločnú izbu so synom navrhovateľky. Pre starostlivosť o maloletú má navrhovateľka vytvorené vhodné podmienky. Manžel navrhovateľky súhlasí so zverením maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Ako dôkazy navrhovateľka predložila rodný list maloletej, potvrdenie o svojom zdravotnom stave.
4. Matka maloletej sa k návrhu nevyjadrila.
5. Otec maloletej k návrhu uviedol, že s náhradnou osobnou starostlivosťou starej matky súhlasí, ako aj s výškou výživného 80,- eur mesačne.
6. Procesný opatrovník uviedol, že s návrhom starej matky súhlasí, ako aj s výškou výživného.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to rodným listom maloletej, Potvrdením o zdravotnom stave zo dňa 04.06.2018, výsledkami elektronickej lustrácie navrhovateľky a rodičov maloletej v Registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovni, výsledkami elektronickej lustrácie navrhovateľky v Registri priestupkov, odpisom Registra trestov na navrhovateľku, uznesením č.l. 10, Oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 12.04.2018, Odpoveďou Sociálnej poisťovne pobočka R. zo dňa 11.04.2018, Oznámením ÚPSVaR R. zo dňa 11.04.2018, Odpoveďou ÚPSVaR R. zo dňa 13.04.2018, Odpoveďou Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 25.04.2018, odpoveďou C.. zo dňa 09.05.2018, Správou zo dňa 31.05.2018, Súhlasom manžela navrhovateľky zo dňa 17.04.2018, obsahom pripojeného spisu sp.zn. 21P/189/2009, a tiež výsluchom navrhovateľky a otca maloletej, keď pojednával v neprítomnosti matky, ktorá mala predvolanie riadne doručené, svoju neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21P/189/2009-73 zo dňa 23.04.2010, právoplatným dňa 22.05.2010, zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný platiť na maloletú výživné v sume 50,- eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci. Matka maloletej od novembra 2017 nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú z dôvodu nadužívania alkoholických nápojov, ktoré tvrdenie navrhovateľky (starej matky) matka nepoprela. Otec sa s maloletou nestretáva prakticky od narodenia, platí na ňu pravidelne výživné vo výške 50,- eur mesačne. Každý z rodičov má okrem maloletej Vanessy ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 433,20 eura mesačne. Podľa potvrdenia od lekárky je zdravotný stav navrhovateľky stabilizovaný a navrhovateľka je zdravotne spôsobilá zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Navrhovateľka nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov. Manžel navrhovateľky je zamestnaný s čistým mesačným príjmom cez 1.000,- eur mesačne. Písomne vyjadril súhlas s tým, aby bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Ich náklady na bývanie predstavujú asi 200,- eur mesačne. Matka maloletej má učňovské vzdelanie, pričom od mája 2018 začala pracovať v Nemecku, príjem zatiaľ nemala. Otec má náklady na bývanie vo výške 260,- eur mesačne, na hypotéku vo výške 290,- eur mesačne, na internet vo výške 15,- eur, na telefón vo výške 30,- eur mesačne, na poistky synom jednému vo výške 290,- eur ročne a druhému vo výške 30,- eur mesačne. Otec je vyučený kuchár-čašník, pričom pracuje v Nemecku ako stavebný robotník s čistým
príjmom 1.200,- eur mesačne. Maloletá navštevuje 3. ročník základnej školy, obedy ani školský klub detí nenavštevuje a nenavštevuje ani krúžky, za ktoré by sa doplácalo, jej zdravotný stav je dobrý. Názor maloletej bol zisťovaný pri prešetrení pomerov v domácnosti navrhovateľky, pričom maloletá sa vyjadrila, že sa jej u starej matky páči, i keď by bola najradšej, keby s nimi bývala aj jej matka. Maloletá uviedla, že svoju matku veľmi ľúbi a nepáči sa jej, že jej terajší partner ju naučil „piť“. To, že nemôže byť v starostlivosti matky jej je veľmi ľúto, ale u babky je spokojná, dobre si vychádza so starými rodičmi i Kristiánom, bratom jej matky. S matkou sa stretávajú cez víkendy, taktiež je s matkou v kontakte prostredníctvom telefonátov. Matka jej nosieva darčeky, najčastejšie sladkosti. Maloletá svojho otca nikdy nevidela, nie sú spolu v kontakte.
9. Podľa § 44 ods. 1 až 4 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. (1) Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. (2) Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. (3) Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. (4)
10. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
12. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
13. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
14. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
15. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej
osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
16. Podľa § 46 ods. 2 ZR, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
17. Podľa § 54 ods. 1 ZR, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
18. Podľa § 81 ods. 1 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
19. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) (3) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)
20. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
25. Podľa § 111 písm. c) a o) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o c) výžive maloletého, a o) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
26. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloletej nezabezpečujú a nemajú záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Nakoľko náhradná osobná starostlivosť má prednosť pre ústavnou starostlivosťou, súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej bude jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, jej starej matky, v domácnosti ktorej maloletá žije od novembra 2017. Navrhovateľka spĺňa všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 ZR. Manžel navrhovateľky so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil, čím bol splnený predpoklad stanovený § 46 ods. 2 ZR. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhodnotil zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky ako v celom rozsahu súladné so záujmom maloletej, pričom prihliadol aj na názor maloletej, ktorá chce zostať v starostlivosti navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s účinnosťou od vyhlásenia rozhodnutia, t.j. od 05.06.2018. Navrhovateľka bude povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, ako by ju vykonávali rodičia, a súčasne je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.
27. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletej v súlade s § 81 ods. 1 ZR povinnosť platiť na maloletú výživné, a to otcovi vo výške 80,- eur mesačne a matke vo výške 50,- eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred a s účinnosťou odo dňa 05.06.2018. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na skutočnosť, že obaja rodičia majú okrem maloletej ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a teda zo svojho príjmu musia vyživiť každý tri maloleté deti. Otcovi súd stanovil výživné vo výške 80,- eur mesačne (s ktorou výškou výživného otec súhlasil), nakoľko na rozdiel od matky sa s maloletou vôbec nestretáva, nad rámec výživného ničím neprispieva, teda okrem výživného nemá na maloletú žiadne iné výdavky. Naproti tomu matka sa o maloletú zaujíma, s maloletou sa stretáva a kupuje jej darčeky, a teda má na maloletú náklady aj nad rámec výživného, z ktorého dôvodu súd výživné matky vo výške 50,- eur mesačne považoval za primerané. Súd považuje rodičom stanovené výživné za primerané ako potrebám maloletej, tak možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, s prihliadnutím na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 ZR uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
28. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 21P/189/2009-73 zo dňa 23.04.2010 v časti zverenia maloletej, v časti určenia výšky bežného výživného otca na maloletú a v časti určenia platobného miesta pre bežné výživné od otca maloletej, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku.
29. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1 CMP), avšak odvolanie podané zo strany navrhovateľky, otca maloletej a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.