Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-199-2017.pdf
PDF · 139.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/199/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F., J. K. XXX/XX, zastúpeného GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: MM DENTAL s. r. o., so sídlom Nová Dubnica, Janka Kráľa 363/11, IČO: 45 982 031, zastúpeného JUDr. Q. R., advokátom so sídlom C., N.. sv. P. XX, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. októbra 2017, č.k. 37Cb/22/2016-65, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 22.12.2015 prijaté pod č. 2m/15, ktorým valné zhromaždenie schválilo zmenu spoločenskej zmluvy tak, že z článku VIII sa vypúšťa celý bod 6 a dovtedajší bod 7 sa označuje ako 6, je neplatné. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Podanou žalobou (doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.01.2016) sa žalobca proti žalovanému domáhal, aby súd určil, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 22.12.2015 v znení: „Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti MM DENTAL, s. r. o. rozhodlo o odmene konateľa spoločnosti v sume 25.000 Eur. Odmena bude vyplatená do 30 dní od prijatia tohto rozhodnutia. Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti MM DENTAL, s. r. o. rozhodlo o zmene spoločenskej zmluvy tak, že z článku VIII sa vypúšťa celý bod 6. a doterajší bod 7 sa označuje ako bod 6., sú neplatné.“ Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na § 56a ods. 1, 2, § 122 ods. 1, § 125 ods. 1, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, 2, 3, § 129 ods. 1, § 131 ods. 1, 2, § 141 ods. 1 Obch. zák. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca a MUDr. V. V. sú spoločníkmi v spoločnosti MM DENTAL s. r. o., v spoločnosti žalovaného. MUDr. V. V. je zároveň jedinou konateľkou spoločnosti žalovaného, a to od vzniku spoločnosti dňa 29.12.2010. Pozvánkou na valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti žalovaného zo dňa 03.12.2015 bolo konateľom žalovaného zvolané valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, a to na deň 22.12.2015 o 09.00 hod do sídla Advokátskej kancelárie JUDr. V. A.
- Q.. B. Bartková, Piaristická 6667, Trenčín. Programom valného zhromaždenia malo byť šesť bodov, 1. Voľba predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa a overovateľov zápisníc, 2. Rozhodnutie o zmene
spoločenskej zmluvy, 3. Rozhodnutie o odmene konateľa spoločnosti, 4. Schválenie prevodu obchodného podielu zo spoločníka V. V. na spoločníka MUDr. V. V., 5. Rozhodnutie o zmene v osobe konateľa, 6. Rôzne. Dňa 22.12.2015 sa na mieste uvedenom v pozvánke na valné zhromaždenie uskutočnilo valné zhromaždenie o výsledku a priebehu ktorého bola vyhotovená zápisnica. Zo zápisnice vyplýva, že sa valného zhromaždenia zúčastnili obaja spoločníci žalovaného. Žalobca po prednesení návrhu na zmenu spoločenskej zmluvy vzniesol výhrady a žiadal o písomné predloženie návrhu a konkrétne znenie spoločenskej zmluvy. Tento návrh nebol prijatý a o zmene bolo valným zhromaždením hlasované tak, že navrhované uznesenie bolo prijaté pod číslom 2m/15. K bodu programu, ktorým bola rozhodovanie o odmene konateľa žalobca vzniesol výhrady voči navrhovanej odmene z dôvodu jej neprimeranosti, z dôvodu, že konateľ si neplní svoje povinnosti a požiadal o písomné vyhotovenie návrhu. Konateľ žalovaného odmietol výhrady žalobcu, s tým, že ich považoval za neopodstatnené. O návrhu na priznanie odmeny bolo hlasované a bolo valným zhromaždením prijaté rozhodnutie pod č. 3m/15, ktorým bola konateľovi žalovaného priznaná odmena vo výške 25.000 Eur.
4. Žalobca napadol neplatnosťou dve rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 22.12.2015, a to rozhodnutie, ktorým bola priznaná odmena konateľke spoločnosti a rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. Súd prvej inštancie mal v uvedenom prípade naplnené podmienky aktívnej vecnej legitimácie na podanie predmetnej žaloby v súlade s § 131 ods. 1, 2 Obch. zák. Pasívne vecne legitimovanou v zmysle § 131 odsek 3 Obch. zák. je spoločnosť, voči ktorej bola žaloba aj v predmetnom spore podaná. Žaloba bola podaná v lehote troch mesiacov od konania valného zhromaždenia (§ 131 ods. 1 Obch. zák.), nakoľko valné zhromaždenie žalovaného sa konalo dňa 22.12.2015 a žaloba bola podaná na súde dňa 21.01.2016, na čo je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
5. Žalobca sa tak domáhal prvým petitom žaloby vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, ktorým pod č. 3/2015 bolo dňa 22.12.2015 valným zhromaždením rozhodnuté o priznaní odmeny konateľke spoločnosti žalovaného vo výške 25.000 Eur s tým, že jej táto odmena bude vyplatená v lehote 30 dní od jeho prijatia. Žalobcom tvrdený rozpor predmetného uznesenia so zákonnou úpravou (úpravou nároku na odmenu za výkon funkcie konateľa), ktoré zároveň spojil aj s prijatím rozhodnutia zneužitím väčšiny v zmysle § 56a Obch. zák., nemal súd prvej inštancie v spore preukázané. Nesporné medzi stranami sporu bolo, že odmena konateľa v spoločenskej zmluve ani inej zmluve dohodnutá nebola. Rovnako nebolo sporné, že nebol medzi žalovaným a konateľom spoločnosti dohodnutý výkon tejto funkcie bez nároku na odmenu. Na druhej strane v rámci spoločenskej zmluvy bolo výslovne zachytené, v článku VII odsek 2 písm. f), že odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia. Preto za uvedeného skutkového stavu bolo na rozhodnutí valného zhromaždenia určiť konateľovi výšku odmeny. Ak preto žalobca tvrdil, len samotným rozhodnutím o výške odmeny konateľovi (ako uviedol žalobca „zneužitím inštitútu odmeny konateľa“) bol porušený zákon, uvedené tvrdenie súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné. V prípade aj keby nebolo rozhodnuté o výške odmeny valným zhromaždením, konateľ spoločnosti by sa mohol domáhať, aj v rámci súdneho konania svojho nároku. K výške odmeny súd prvej inštancie poukázal na § 66 ods. 3 Obch. zák. v spojení s § 566 ods. 1 Obch. zák. v zmysle ktorých ak medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti nie je uzavretá písomná zmluva o výkone funkcie, prípadne je uzavretá ale neobsahuje určenie výšky odplaty, členovi vzniká nárok na obvyklú odplatu. Rozhodnutím valného zhromaždenia o výške odmeny konateľa nemohlo preto dôjsť k porušeniu zákona, nakoľko konateľ má nárok za výkon svojej funkcie na odmenu, ak nie je dohodnuté inak. Ani tvrdenie žalobcu, že odmena konateľovi spoločnosti nepatrí, nakoľko si neplnil riadne svoje povinnosti, súd prvej inštancie v spore preukázané nemal. Tvrdenie žalobcu o nezvolávaní valného zhromaždenia si priamo protirečí s do spisu predloženými listinnými dôkazmi, nakoľko aj valné zhromaždenie, na ktorom boli prijaté napadnuté uznesenia bolo zvolané konateľom žalovaného. K nezvolaniu valného zhromaždenia obsahom ktorého by bolo rozhodnutie o účtovnej závierke a rozdelení zisku súd prvej inštancie uviedol, že aj v uvedenom prípade je tvrdenie žalobcu v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, nakoľko ako z výpisu zo zbierky listín (č.l. 6) tak aj zo samotnej účtovnej závierky za rok 2014 (č.l. 19) vyplýva, že k schváleniu účtovných závierok za rok 2014 došlo a v prípade rokov 2010, 2013 nie zrejmé, či skutočne ide o neschválené účtovné závierky. Uvedené z listinných dôkazov nevyplýva. Čo sa týka nezvolania valného zhromaždenia za účelom rozdelenia zisku, súd prvej inštancie v tejto časti dal za pravdu žalovanému, ktorý v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že zákon konateľovi žiadnu konkrétnu lehotu na zvolanie valného zhromaždenia o tejto otázke nedáva. Ak preto nebol konateľ povinný valné zhromaždenie v určitej lehote zvolať, nemohol ani porušiť žiadnu svoju
povinnosť. Žalobca nepreukázal, že v zmysle § 129 ods. 2 Obch. zák. požiadal kvalifikovane konateľa žalovaného o zvolanie valného zhromaždenia. Podanie žalobcu zo dňa 19.10.2015 žiaden konkrétny bod programu, ktorý by mal byť predmetom rokovania valného zhromaždenia neobsahuje, preto ani v uvedenom prípade nie je preukázané porušenie povinnosti konateľa. Rovnako súd prvej inštancie nemal preukázané, že žalobca žiadal informácie o ekonomickom stave spoločnosti a tieto by mu zo strany konateľa neboli poskytnuté. Poukázal na to, že jedným z povinností konateľa je aj obchodné vedenie spoločnosti čo znamená nastavenie smerovania spoločnosti tak, aby spoločnosť dosahovala svoj základný ekonomický cieľ a to dosiahnutie zisku. Medzi stranami nebolo sporné, že spoločnosť bola v zisku, zisk od vzniku v decembri 2010 spoločnosti do konca roku 2015 bol vo výške cca 100.000 Eur a bol dosiahnutý predovšetkým aktívnou činnosťou konateľa spoločnosti a ním zabezpečovaním prevádzky zubnej ambulancie. Žalobca nebol ani zamestnancom žalovaného, nebol ani jeho štatutárom, zabezpečoval určité drobné činnosti, ktoré však k dosiahnutiu zisku mali iba sekundárny charakter (upratovacie práce, komunikácie s poisťovňami). Tým, kto sa predovšetkým vo výraznej miere podieľal na dosiahnutí pozitívneho hospodárskeho výsledku spoločnosti bol práve konateľ. Súd prvej inštancie nemal preukázané porušenie povinností konateľa, práve naopak, medzi stranami nebolo sporné, že výkonom jeho činnosti spoločnosť dosahovala zisk, preto nárok na odmenu za takýchto skutkových okolností, bol dôvodný. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že od založenia spoločnosti v roku 2010 konateľovi odmena priznaná nebola. Žalovaný tvrdil neprimeranosť odmeny konateľa, ale konkrétne v čom je táto odmena neprimeraná neuviedol. V prepočte vzhľadom k výške priznanej odmeny je zrejmé, že nakoľko spoločnosť vznikla 29.12.2010 a odmena bola priznaná až prvý krát 22.12.2015 t. j. ročná odmena predstavuje 5.000 Eur, t. j. mesačná odmena konateľa predstavuje cca 416 Eur. Súdu prvej inštancie vzhľadom k výške mesačnej odmeny tvrdená neprimeranosť, nejaké možno „plytvanie“ prostriedkami spoločnosti, zrejmé nie je. Uvedené ani sám žalobca bližšie súdu nevysvetlil. Žalobca tvrdenia o nedôvodnosti a neprimeranosti odmeny konateľa zároveň spojil aj s tvrdením o zneužití väčšinového hlasovacieho práva druhého spoločníka, ktorý z pozície sily presadil a priznal konateľovi, ktorým bola osoba totožná s osobou druhého spoločníka, vyššie uvedenú odmenu. K hlasovaniu na valnom zhromaždení a totožnosti osoby konateľa a spoločníka súd prvej inštancie uviedol, že osoba konateľa a spoločníka v predmetnej spoločnosti je jednou a tou istou osobou. Uvedené bolo medzi spoločníkmi dohodnuté už pri vzniku spoločnosti. Rovnako už pri vzniku spoločnosti bol na základe vkladov jednotlivých spoločníkov vymedzený rozsah vplyvu na spoločnosť. Súd prvej inštancie uviedol, že ak spoločník má v spoločnosti 20 % vplyv, musí mu byť už pri vstupe do spoločnosti zrejmé, že jeho postavenie a vplyv na spoločnosť bude rozsahom jeho podielu, obmedzený. Ide o zákonné obmedzenie, ktoré samotný zákon predpokladá a to v zmysle § 127 Obch. zák. pri rozhodovaní na valnom zhromaždení. Spoločník, ktorý na valnom zhromaždení disponuje potrebným počtom hlasov, je schopný presadiť svoju vôľu. Ak spoločník, ktorý disponuje väčšinou hlasov, je schopný presadiť na valnom zhromaždení svoj návrh, a teda v rámci valného zhromaždenia realizovať svoje predstavy o chode spoločnosti, pričom rozdielnosť hlasov a spoločenská zmluva mu to umožňuje, ide o zákonom súladné konanie spoločníka. O zneužitie väčšiny (ako aj menšiny) v zmysle § 56a Obch. zák., však nemôže ísť v prípade každého hlasovania valného zhromaždenia, keď niektorý spoločník je prehlasovaný a presadená je vôľa majoritného spoločníka, nakoľko by potom plynulé fungovanie spoločností nebolo reálne možné. O zakázanom zneužití väčšiny preto v zmysle § 56a Obch. zák. pôjde len vtedy, ak väčšinový spoločník získa hlasovaním neodôvodnenú výhodu pre seba, či využije hlasovanie na nečestné ciele. V prípade napadnutého uznesenia toto tieto predpoklady nespĺňa. Spôsob prijímania rozhodnutí na valnom zhromaždení (teda potrebné minimálne kvórum na prijatie rozhodnutia) bolo odsúhlasené spoločníkmi pri vzniku spoločnosti, pričom ak by si boli spoločníci dohodli iné pravidlá, napríklad na prijatie uznesenia súhlas všetkých spoločníkov, museli byť fungovať takto. Obaja spoločníci podpisom spoločenskej zmluvy vyjadrili s uvedením spôsobom prijímania rozhodnutí súhlas. V prípade uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bola priznaná odmena konateľovi spoločnosti, ktorý svoju funkciu riadne vykonával, zaslúžil sa o fungovanie a zisk spoločnosti, pri mesačnej odmene vo výške 416 Eur preto o žiadnom zneužívajúcom konaní, teda o zneužití väčšiny hovoriť nemožno. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti, ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že žalobca na pojednávaní vo vzťahu k uvedenému napadnutému uzneseniu rozšíril dôvody pre ktoré uvedené uznesenie navrhuje vyhlásiť za neplatné, a to aj o formálne vady pozvánky, nakoľko pozvánka neobsahovala predpokladanú výšku odmeny, ani obdobie za ktoré mala byť odmena priznaná. Otázka rozširovania dôvodov pre ktoré sa napáda neplatnosť uznesenia po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty, bola v rámci judikatúry riešená rôzne, pričom je možné nájsť rozhodnutia aj vyšších inštancií ktoré to pripúšťajú aj rozhodnutia, ktoré nie. Súd prvej inštancie bez ohľadu na správnosť toho ktorého názoru, k tomuto rozšíreniu dôvodov neplatnosti uvádza, že má za
to, že aj keby rozšírenie dôvodov neplatnosti pripustil, ani tento dôvod t. j. nedostatok (vada) pozvánky na valné zhromaždenie, v uvedenom prípade, nie je dôvodný. Pozvánka na ktorej je uvedené, že predmetom rokovania valného zhromaždenia je rozhodovanie o odmene konateľa je podľa názoru súdu dostatočne určitá a zrozumiteľná, je z nej dostatočne každému zrejmé, čo bude obsahom rokovania. Na ďalšiu konzultáciu je priestor práve na valnom zhromaždení, kde sa výška odmeny či obdobie bližšie špecifikuje samotnými prítomnými. Písomné zdôvodnenie navrhovanej odmeny, tak ako to žiadal na valnom zhromaždení žalobca, presahuje rámec zákonnej úpravy, ako aj úpravy spoločenskej zmluvy.
6. Žalobca sa druhým petitom žaloby domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, ktorým pod č. 2/2015 bolo dňa 22.12.2015 valným zhromaždením rozhodnuté o zmene spoločenskej zmluvy tak, že z článku VIII sa vypúšťa celý bod 6 a dovtedajší bod 7 sa označuje ako 6 a to z dôvodu, že žalobcovi nebolo umožnené sa na valné zhromaždenie pripraviť a vyhodnotiť navrhovanú zmenu spoločenskej zmluvy, nakoľko sa o predmetnej zmene dozvedel až na valnom zhromaždení. Rovnako žalobca poukázal na zneužitie väčšiny v zmysle § 56a Obch. zák. aj v uvedenom prípade. V zmysle § 129 ods. 1 Obch. zák. termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom aspoň 15 dní vopred pred dňom jeho konania. Judikatúrou bolo už ustálené, že lehota na prípravu na valné zhromaždenie nemusí byť zachovaná ak s tým všetci spoločníci súhlasia. Pozvánka konateľa žalovaného na valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 22.12.2015 obsahovala iba šesť bodov, pričom pod bodom 2/ bolo na pozvánke uvedené „Rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy.“ Nič viac program valného zhromaždenia pod uvedeným bodom neobsahuje. Podľa názoru súdu prvej inštancie, program valného zhromaždenia na pozvánke musí byť uvedený tak, aby bolo spoločníkom dostatočne zrejmé čo je jeho obsahom. Pozvánka na valné zhromaždenie musí obsahovať program valného zhromaždenia tak, aby spoločník dostatočne určito vedel, čo je jeho obsahom a aby sa na valné zhromaždenie mohol vzhľadom k jeho obsahu kvalifikovane pripraviť. Pozvánka s označením bodu „Zmena spoločenskej zmluvy“ je tak široko koncipovaná, že z nej skutočne zrejmé nie je, čo malo byť predmetom rokovania a zmeny. Písomné vyhotovenie navrhovanej zmeny v celom navrhovanom rozsahu, tak ako to požadoval žalobca, súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné, avšak aspoň odkaz na príslušný článok za situácie keď spoločenská zmluva žalovaného má 15 článkov pre určitosť pozvánky je ako minimálna požiadavka nevyhnutné. Pozvánka v bode 2/ tak ako bol tento na pozvánke uvedený je vymedzený veľmi široko a skutočne z nej nie je v tomto bode zrejmé, čo malo byť obsahom rokovania. Zmenou spoločenskej zmluvy je akákoľvek zmena, teda aj taká, keď sa niečo zo spoločenskej zmluvy „vypúšťa“ tak ako to bolo v uvedenom prípade bez nahradenia iným obsahom. Čo malo byť konkrétne obsahom zmeny a teda aj rokovania valného zhromaždenia na pozvánke uvedené nebolo. Ani zo zápisnice z valného zhromaždenia nevyplýva, že by žalobca so zaradením takéhoto konkrétneho programu, po prednesení už konkrétnej navrhovanej zmeny, súhlasil bez zachovania lehoty na prípravu na valné zhromaždenie v súlade so zákonom, v trvaní 15 dní. Aj z predmetnej zápisnice je dostatočne zrejmé, že žalobca žiadal písomné vyhotovenie zmeny, o ktorej sa má rokovať a voči tejto zmene vzniesol výhrady. Súd prvej inštancie dal v tejto časti žalobcovi za pravdu, že žalobca nemal zachovanú lehotu na prípravu na valné zhromaždenie, nakoľko nevedel čo pod bodom 2/ bude prerokovávané a dozvedel sa o tom až na valnom zhromaždení. Predmetné uznesenie o ktorom bolo hlasované na valnom zhromaždení trpí formálnou vadou, pre ktorú je potrebné vysloviť jeho neplatnosť. Každý spoločník má právo byť informovaný o tom, čo bude predmetom valného zhromaždenia s dostatočným časovým predstihom, tak aby sa na valné zhromaždenie mohol adekvátne pripraviť. V prípade žalobcu, v prípade uznesenia č. 2/2015 pre neurčitosť pozvánky táto lehota zachovaná nebola. Účelom jednoznačného a určitého uvedenia programu valného zhromaždenia na pozvánke na valné zhromaždenie je umožniť spoločníkom, aby sa mohli adekvátne na valné zhromaždenie pripraviť, zúčastniť a vykonávať svoje práva spoločníkov a to rozhodovaním na valnom zhromaždení, čím sa zároveň podieľajú na riadení spoločnosti. Žalobca v spore preukázal existenciu formálnej vady pozvánky na valné zhromaždenie, preto súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel. Súd nemal ani v tomto prípade preukázané akékoľvek zneužitie väčšiny tvrdené žalobcom v zmysle § 56a Obch. zák., avšak na vyslovenie neplatnosti je postačujúce preukázať jeden dôvod. Žalobca v priebehu sporu opakovane uvádzal, že nepodpísal zápisnicu z valného zhromaždenia z dôvodu, že nesúhlasil s tým, že listina prítomných bola jej súčasťou, teda nebola na samostatnej listine. Súd prvej inštancie k tomuto uviedol, že to, že žalobca bol prítomný na valnom zhromaždení je dostatočne zrejmé z predložených listinných dôkazov, výsluchu žalobcu a medzi stranami to ani nebolo sporné. Samotná skutočnosť, že žalobca odmietol podpísať listinu prítomných, ktorá bola prvou stranou zápisnice, je podľa názoru súdu bez právnej relevancie. Súd prvej inštancie vyhotovenie listiny prítomných na valnom zhromaždení ako
zapracovanú súčasť zápisnice nepovažuje za vadu konania, preto s tým nemôžu byť spojené akékoľvek právne následky.
7. O trovách konania (výrok III.) rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko bol v rovnakej časti úspešný ako žalobca, tak žalovaný.
8. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výroku II.) a výroku o náhrade trov konania (výroku III.) podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP. Vzhľadom na špecifický charakter ustanovenia § 56a Obch. zák. sa pri jeho aplikácii vyžaduje zo strany súdu vnímanie, skúmanie a posudzovanie omnoho širších okolností a súvislostí, než je tomu v iných prípadoch. Súd prvej inštancie posudzoval konanie žalovaného a druhého spoločníka žalovaného iba z pohľadu, či vykonávajú svoje právo. Neskúmal však, či výkon takéhoto práva je v súlade s cieľom predpokladaným právnou normou. Vôbec sa nezaoberal námietkami žalobcu, že konanie žalovaného a druhého spoločníka žalovaného smeruje k inému cieľu než k uskutočneniu cieľa inak predpokladaného právnou normou, konkrétne, k poškodeniu žalobcu. Žalobca súdu popísal širšie okolnosti (aj mimo hraníc obchodného práva) cez ktoré mal súd celú vec posudzovať a ktoré sú nepochybne tým skutočným základom pre konanie druhého spoločníka a ich primárnym cieľom je šikanovanie žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. Cdo 992/99. Dôvodil, že v konaní poukázal a dôkazmi preukázal, že žalobca a druhý spoločník žalovaného boli manželia. V dôsledku nezhôd v rodinnom živote bolo manželstvo rozvedené. Tento osobný konflikt preniesol druhý spoločník žalovaného i do sféry správy žalovanej spoločnosti. Problémy nastali iba v čase po rozvode manželstva. V konaní bolo nesporné, že medzi manželmi je nastolená i otázka vyporiadania BSM (v čase podania žaloby ešte BSM bolo riešené mimosúdne, dnes je predmetom súdneho sporu). Rozhodnutie valného zhromaždenia žalovaného o odmene konateľa je tak možné vnímať i v tomto kontexte ako snahu o jednostranné prerozdelenie majetku inak patriaceho do BSM, na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s tvrdeniami žalobcu poukazujúcimi na to, že mu bolo zo strany druhého spoločníka upreté základné právo spoločníka na rozhodovanie o rozdelení zisku a nadobudnutie časti zisku spoločnosti. Žalobcovi nebolo nikdy zo strany žalovanej spoločnosti umožnené čerpať zisk. Väčšinový spoločník to z titulu svojej väčšinovej pozície nikdy neumožnil. Naproti tomu si druhý spoločník výplatu zisku cez „odmenu konateľa“ vyplatil, takýto postup určite nie je v súlade s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie opomenul posúdiť i ďalšiu vážnu okolnosť svedčiacu o úmyselnom poškodzovaní žalobcu druhým spoločníkom. Rozsudkom zo dňa 15.02.2017, č.k. 36Cb/29/2016 Okresný súd Trenčín rozhodol, že druhý spoločník a zároveň konateľ hrubým spôsobom porušuje zákaz konkurencie. Súd sám konštatuje, že druhý spoločníka koná ako majoritný spoluvlastník zneužívajúcim spôsobom. Z týchto okolností možno právom usúdiť, že primárnym cieľom konania druhého spoločníka žalovaného je systematické, šikanózne poškodzovanie žalobcu (ukrátenie hodnoty obchodného podielu žalobcu). Z vyššie uvedenými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci sa súd prvej inštancie nevyporiadal a v odôvodnení rozsudku k nim absentuje záver súdu. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a nerieši namietanú podstatu sporu. Súd prvej inštancie sa v procese dokazovania dopustil i ďalších chýb. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že konateľ žalovaného nikdy valné zhromaždenie za účelom schválenia účtovnej závierky a rozhodnutí o rozdelení zisku nezvolal, nepotrebuje túto skutočnosť preukazovať. Bremeno preukázať opak postihuje predsa žalovaného. Nie je možné žiadať od žalobcu, aby predložil niečo, čoho neexistenciu tvrdí. Ak súd považoval za dôkaz o existencii valného zhromaždenia zápis v zbierke listín o uložení schválenej účtovnej závierky, nepostupoval správne. Súd pri uložení účtovnej závierky do zbierky listín obchodného registra neposudzuje správnosť vyhlásenia konateľa, ktorý listinu do zbierky listín obchodného registra uložil. Taktiež neplatí prezumpcia správnosti zbierky listín uložených v obchodnom registri. To, či bola účtovná závierka schválená valným zhromaždením sa dá preukázať výlučne rozhodnutím valného zhromaždenia. Také rozhodnutia však predložené neboli. Rovnako nebola zo strany žalovaného predložená žiadna pozvánka na takéto valné zhromaždenie, preukazujúca jeho zvolanie. Naopak, ak by valné zhromaždenie bolo, je povinnosťou konateľa uložiť zápisnicu z tohto valného zhromaždenia do zbierky listín. V zbierke listín sa nenachádza žiadna zápisnica z valného zhromaždenia, čo len poukazuje na fakt, že nikdy konané neboli. Povinnosťou konateľa v zmysle čl. VII bod 5 spoločenskej zmluvy je zvolať riadne valné zhromaždenie minimálne raz za rok. Ak súd tvrdí, že konateľovi nie je uložená lehota na zvolanie valného zhromaždenia za účelom rozdelenia zisku, potom aj s poukazom na uvedené ustanovenie spoločenskej zmluvy nemá pravdu. Dokonca aj zákon sám určuje nepriamo termín. Účel zorganizovania riadneho valného zhromaždenia je spojený s ukončením hospodárskeho roka po stránke
účtovnej, a teda s rozhodovaním o schválení účtovnej závierky a rozhodovaním o rozdelení zisku a úhrade strát (§ 40 ods. 1, § 125 ods. 1 písm. b) Obch. zák. - spojka „a,“ zákon o účtovníctve). Konateľ tak nepochybne neplnil svoje povinnosti a záver súdu je svojvoľný a založený na nesprávnom posúdení dôkazov. Súd prvej inštancie uvádza, že ak nie je dohodnuté inak, patrí konateľovi primeraná odmena. Vypočítal, že odmena konateľa je za obdobie od 29.12.2010 do 22.12.2015 mesačne 416 Eur. Z čoho však súd dedukoval, že odmena je za obdobie od 29.12.2010 do 22.12.2015? Takýto záver súdu nemá oporu vo vôli vyjadrenej niektorým zo spoločníkov na valnom zhromaždení. Z uznesenia valného zhromaždenia ani zo zápisnice z valného zhromaždenia to nevyplýva. Záver súdu je podľa žalobcu arbitrárny. Vôbec nie je určené na základe čoho, za čo a prípadne za aké obdobie sa odmena vypláca. Nie je možné prijať záver o primeranosti odmeny, nakoľko nie súd zdôvodnené jej základné parametre. I z uvedeného je zrejmé, že cieľom druhého spoločníka žalovaného a konateľa v jednej osobe bolo iba zo žalovanej spoločnosti „vytiahnuť“ peniaze bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Proti výrokom I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach na základe § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu aj v časti o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 22.12.2015 prijaté pod č. 2m/15, ktorým valné zhromaždenie schválilo zmenu spoločenskej zmluvy tak, že z článku VIII sa vypúšťa celý bod 6 a dovtedajší bod 7 sa označuje ako 6, zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o formálnej vade pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 22.12.2015 z dôvodu neurčitosti tejto pozvánky v bode 2) programu rokovania valného zhromaždenia. V tejto časti, tak ako vo všetkých ostatných častiach pozvánky, spĺňala táto pozvánka aj požiadavku určitosti. Žalobca ako spoločník žalovaného musel z bodu 2) pozvánky na valné zhromaždenie vedieť, že predmetom rokovania valného zhromaždenia bude aj zmena spoločenskej zmluvy a že teda valné zhromaždenie bude rozhodovať aj o zmene spoločenskej zmluvy. Samotná skutočnosť, že v pozvánke nebola označená konkrétna časť spoločenskej zmluvy uvedením článku, či bodu, prípadne príslušnej obsahovej časti spoločenskej zmluvy, ktorej sa malo rozhodnutie o jej zmene týkať, nemožno považovať za takú formálnu vadu pozvánky, pre ktorú by bolo spoločníkovi odopreté právo pripraviť sa v dostatočnom časovom predstihu na rokovanie valného zhromaždenia, v dôsledku čoho by potom rozhodnutie o takomto bode programu rokovania valného zhromaždenia malo byť neplatným. Takýto záver súdu prvej inštancie nemá vôbec dostatočnú oporu v platnom právnom poriadku a vzhľadom na ďalšie skutočnosti, ktoré boli v konaní nesporne preukázané a ktoré sa týkajú menšinového postavenia žalobcu v spoločnosti žalovaného, pri ktorom žalobca nemá vôbec reálnu možnosť dosiahnuť na valnom zhromaždení také rozhodnutie, ktoré by nebolo podporené hlasmi ďalšieho spoločníka a zároveň pri závere o nepreukázaní akéhokoľvek zneužitia väčšiny v zmysle § 56a Obch. zák. zo strany ďalšieho spoločníka žalovaného aj pri hlasovaní o tomto bode programu rokovania valného zhromaždenia, nemá ani žiadne vecné opodstatnenie. Z obsahu spoločenskej zmluvy o založení žalovaného zo dňa 16.12.2010 vyplýva, že táto má okrem XV článkov rozpísaných na celkom šesť a pol stranách, vrátane podpisov spoločníkov, bežne používaného formátu A4, pričom sa jedná o spoločenskú zmluvu obsahujúcu viac menej len nevyhnutné predpísané náležitosti, a teda nie o spoločenskú zmluvu rozpracovanú širšie nad rámec zákonných požiadaviek, v ktorej by bola vykonaná v príslušných častiach, kde to zákonná úprava umožňuje, odlišná úprava vzťahov spoločníkov a činnosti spoločnosti a jej orgánov. Z tohto hľadiska potom treba hodnotiť aj zachovanie práva žalobcu na to, aby bol informovaný o tom, čo bude predmetom valného zhromaždenia s dostatočným časovým predstihom tak, aby sa na valné zhromaždenie mohol adekvátne pripraviť. Pokiaľ bolo v pozvánke na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa konalo dňa 22.12.2015 pod bodom 2) programu rokovania uvedené „Rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy,“ musel žalobca z tejto pozvánky, ktorá mu bola riadne a v potrebnom časovom predstihu doručená vedieť, že predmetom rokovania valného zhromaždenia bude aj zmena spoločenskej zmluvy a rozhodnutie o nej a vzhľadom na uvedený obsah spoločenskej zmluvy sa mal žalobca dostatok času adekvátne pripraviť na rokovanie a rozhodovanie o akejkoľvek zmene spoločenskej zmluvy, pričom zároveň si musel byť vedomý od začiatku, že ďalší spoločník žalovaného disponuje aj kvalifikovanou väčšinou hlasov na valnom zhromaždení potrebnou na takéto rozhodnutie a že teda aj v prípade nesúhlasu žalobcu s akoukoľvek zmenou spoločenskej zmluvy nebude pri samotnom rozhodovaní valného zhromaždenia môcť žalobca svojim počtom hlasov prijatiu rozhodnutia o takejto zmene zabrániť. Opačné tvrdenia žalobcu sú podľa žalovaného len účelové a nasvedčujú tomu aj skutočnosti uvádzané žalobcom v
časti žaloby o určenie neplatnosti ďalšieho uznesenia valného zhromaždenia týkajúceho sa odmeny konateľa, v ktorej časti bola žaloba rozsudkom súdu prvej inštancie zamietnutá. Z hľadiska zachovania práva žalobcu ako spoločníka žalovaného na prípravu na valné zhromaždenie je napokon potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že celá zmena spoločenskej zmluvy, o ktorej bolo valným zhromaždením žalovaného rozhodnuté, spočívala len vo vypustení jedného bodu z jedného článku zmluvy a s tým súvisiacim prečíslovaním zostávajúcich bodov tohto článku zmluvy a nešlo teda o žiadnu zložitejšiu zmenu, ktorá by sa týkala celkového obsahu spoločenskej zmluvy alebo takej časti spoločenskej zmluvy, ktorá by mala nadväzovať a dopad na jej ďalšie časti. Valné zhromaždenie v rámci rozhodnutia o zmene spoločenskej zmluvy rozhodlo len o vypustení textu zo spoločenskej zmluvy, ktorý upravoval vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti zákaz konkurencie a obmedzenia konateľa pri nakladaní s pohľadávkami a záväzkami spoločnosti a uzatváraní nájomných a leasingových zmlúv a tiež pri rozširovaní alebo zužovaní predmetu podnikania. Zákaz konkurencie pre konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným vyplýva aj priamo zo zákona, a to z § 136 Obch. zák., pričom úprava tohto zákazu v spoločenskej zmluve žalovaného pred rozhodnutím valného zhromaždenia o jej zmene v zásade neobsahovala nič nad rámec úpravy zákonnej a pokiaľ ide o zákaz rozširovať alebo zužovať predmet podnikania, tak je aj tak zrejmé zo zákonnej úpravy, že toto je vždy zmenou spoločenskej zmluvy, o ktorej prináleží rozhodovať valnému zhromaždeniu a takýto zákaz pre konateľa v spoločenskej zmluve bol bezpredmetný, a aj v rozpore so zákonom. Z článku VIII bod 6 spoločenskej zmluvy žalovaného vyplývalo, že v ňom uvedené činnosti pod ods. 6.1 až 6.7 nesmeli konatelia vykonávať bez predchádzajúceho schválenia valným zhromaždením, čo vzhľadom na už uvedené nesporné zistenia o menšinovom postavení žalobcu v spoločnosti žalovaného, pri ktorom mohol druhý spoločník svojimi hlasmi dosiahnuť rozhodnutia valného zhromaždenia vrátane takých, na ktoré sa vyžadovala kvalifikovaná väčšina, bolo aj tak takéto dojednanie bezvýznamné a nepraktické, keď druhý spoločník žalovaného disponujúci 80 % hlasmi na valnom zhromaždení, ktorý bol zároveň od vzniku spoločnosti jej konateľom, by mohol takýto súhlas valného zhromaždenia ako konateľ vždy zabezpečiť. Teda fakticky rozhodnutím valného zhromaždenia žalovaného o zmene spoločenskej zmluvy, ktorým bol takýto bod zo spoločenskej zmluvy vypustený nemohlo byť postavenie žalobcu žiadnym spôsobom obmedzené, zhoršené ani dotknuté. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej, ktorým bola určená neplatnosť takéhoto rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného o zmene spoločenskej zmluvy nielen nesprávne, ale aj vecne neopodstatnené. Niet žiadneho zákonného dôvodu na určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 22.12.2015 prijatého pod č. 2m/15, ktorým bola schválená zmena spoločenskej zmluvy tak, že z článku VIII bol vypustený celý bod 6 a dovtedajší bod 7 sa označil ako 6, v zmysle § 131 Obch. zák. a že aj v tejto časti je tak žaloba žalobcu celkom nedôvodná. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného do výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, toto nadväzuje na odvolanie do výroku I., keď je zrejmé, že v prípade dôvodnosti odvolania v tejto časti vo veci samej by aj rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo správne, z dôvodu, že by nezodpovedalo pomeru úspechu a neúspechu strán v spore a o náhrade trov konania by bolo potrebné rozhodnúť v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi by bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci rozsudok súdu prvej v napadnutých častiach zmenil v zmysle petitu tohto odvolania a žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného nebolo podané.
12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
13. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP odvolací súd z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP.
18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď výrokom I. určil, že uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 22.12.2015 prijaté pod č. 2m/15, ktorým valné zhromaždenie schválilo zmenu spoločenskej zmluvy tak, že z článku VIII sa vypúšťa celý bod 6 a dovtedajší bod 7 sa označuje ako 6, je neplatné a výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Odvolací súd v tomto smere považoval za vecne správny rozsudok aj vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný ani žalobca neargumentujú žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia.
19. Ustanovenie § 131 je jedným z najdôležitejších prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiam valného zhromaždenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (rozpor s právnymi predpismi nižšej právnej sily neumožňuje využitie tohto prostriedku právnej ochrany), so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Tento rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. ak na valné zhromaždenie neboli pozvaní všetci spoločníci alebo nebola dodržaná lehota určená zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia, z označenia v pozvánke nevyplýva či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie ) a na druhej strane môže ísť aj o obsahový rozpor uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (napr. ak valné zhromaždenie prijalo uznesenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, hoci zákon alebo spoločenská zmluva vyžadovali dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých spoločníkov). Obchodný zákonník v týchto prípadoch umožňuje, aby sa oprávnená osoba obrátila na súd so žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.
20. Podľa § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180501>), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade,
f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180501> a 121 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501> a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180501>, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
21. Podľa článku VII ods. 2 spoločenskej zmluvy žalovaného do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí: a) odmietnutie konaní urobených zakladateľmi pred vznikom spoločnosti, b) schvaľovanie ročnej účtovnej závierky, rozdelenie zisku a úhrady strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (podľa § 141), e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 112 a 121, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.
22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že odmena konateľky nebola v spoločenskej zmluve ani inak dohodnutá, ale nebolo sporné ani to, že konateľka bude výkon tejto funkcie vykonávať bez nároku na odmenu. Obchodné spoločnosti ako právnické osoby konajú navonok prostredníctvom štatutárneho orgánu. Bez existencie štatutárneho orgánu nemôže spoločnosť vykonávať činnosť, na ktorú bola založená. Ak medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie, práva štatutárneho orgánu alebo jej člena sa posudzujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Vychádzajúc z čl. VII odsek 2 písmeno f) spoločenskej zmluvy, do pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného patrí aj odmeňovanie konateľov. V tomto smere nebola porušená spoločenská zmluva ani zákon. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalobcu, že rozhodnutím o priznaní odmeny konateľke došlo k zneužitiu práva väčšinového spoločníka, tak odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. Prijaté uznesenie č. 3/2015 zo dňa 22.12.2015 na mimoriadnom valnom zhromaždení bolo prijaté v medziach kompetencií valného zhromaždenia bez porušenia § 56a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že pri uzavretí spoločenskej zmluvy bola vôľa spoločníkov taká, že navrhovateľ bude mať 20 % obchodný podiel a druhý spoločník 80 % obchodný podiel. Výška obchodného podielu má vplyv na rozhodovanie valného zhromaždenia a žalobcovi muselo byť jasné, že bude menšinový spoločník. Dohodnutý mechanizmus bol prejavom vôle dvoch spoločníkov, ktorí vytvorili základné imanie spoločnosti a nie je v rozpore s ust. § 127 Obch. zák. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd na odvolaciu námietku žalobcu neprihliadol, keď ju vyhodnotil ako nedôvodnú, bez opory vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
23. Odvolací súd posudzoval aj odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, keď určil uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 22.12.2015 prijaté pod č. 2m/15 za neplatné a túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
24. Z ustanovenia § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že súčasťou pozvánky na valné zhromaždenie okrem iných náležitostí musí byť program valného zhromaždenia. Podľa odvolacieho súdu z programu musí byť zrejmé, na aký účel sa valné zhromaždenie zvoláva, o čom sa má uznášať. V oznámení treba uviesť jednotlivé body programu, z ktorých jasne musí vyplývať, o čom sa bude rokovať. Program nemôže byť prekvapivý, ani neurčitý. Ak v pozvánke na mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti MM DENTAL s.r.o. pod bodom 2/ bolo uvedené „rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy“ bez konkretizácie v čom má spočívať zmena spoločenskej zmluvy, ide o bod programu, ktorý je neurčitý.
Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie zastáva názor, že podľa článku XV. spoločenskej zmluvy, ako aj § 129 ods. 1 Obch. zák. bol bod 2/ pozvánky vymedzený veľmi široko, neurčito a pre žalobcu bol i prekvapivý, keďže žalobca nevedel, čoho sa zmena spoločenskej zmluvy bude týkať. Takto vymedzený program nebol v súlade s čl. XV. spoločenskej zmluvy a § 129 ods. 1 Obch. zák., pretože spoločník nemal možnosť sa pripraviť na rokovanie mimoriadneho valného zhromaždenia, keď nevedel, ktorý článok spoločenskej zmluvy má byť predmetom zmluvy a v akom rozsahu. Spoločenská zmluva žalovaného obsahuje 15 článkov, a zmena sa mohla týkať ktoréhokoľvek z nich. Postup súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil neplatnosť uznesenia č. 2m/15 bol správny a v súlade so spoločenskou zmluvou a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
25. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a neprihliadol na námietky žalobcu a žalovaného.
26. Odvolací súd potvrdil aj výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z dôvodu, že žalobca ani žalovaný v odvolacom konaní neboli plne úspešní.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 a podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný vo výroku I. (určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia) a neúspešný vo výroku II. (čiastočné zamietnutie žaloby). Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s výrokom III. (nárok na náhradu trov konania) podal odvolanie žalovaný, pričom proti výroku II. v spojení s výrokom II. podal odvolanie žalobca. Nakoľko odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobca mal úspech vo výroku I. a žalovaný vo výroku II., preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).