Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne J. O., bytom K.E., S.. Š. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Krompákom, advokátom, so sídlom Sobrance, Michalovská 2, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 11.01.2018 č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 11.01.2018 č. XXX XXX XXXX X a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 19.04.2017 č. XXX XXX XXXX X a v r a c i a ich žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím z 11.01.2018 č. XXX XXX XXXX X zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 19.04.2017 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 17.03.2014, pretože nesplnila podmienky uvedené v § 65 ods.1, 2 a 6, § 60 ods.2, § 112 ods.1 a § 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“).

2. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že názor správneho orgánu, že starobný dôchodok nie je možné priznať, pretože doba jej služobného pomeru v colnej správe nebola zaradená do I., ani do II. kategórie funkcií, je prekonaný ustálenou judikatúrou všeobecných súdov a Najvyššieho súdu SR. Poukázala na článok 33 Dohovoru č. 128, z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov môže vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, 7So/11/2011, 9So/159/2011, 9So/138/2011, i rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20.07.2016 č.k. 3Sd/43/2016-17.

3. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, a pripojenú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny.

4. Žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek XX.XX.XXXX v zmysle § 65 ods.6 zákona o sociálnom poistení, vzhľadom na to, že vychovala dve deti. Ďalej konštatoval, že zákon o sociálnom poistení v § 1 ods.1 a ods.3 vymedzuje predmet a pôsobnosť tohto zákona tak, že nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným zákon, ktorým je zákon č. 328/2002

Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“). Žalovaný uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť len po zohľadnení doby služby a počas nej dosiahnutých osobitných vymeriavacích základov, i keď už raz boli zhodnotené v inej dávke sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorou je v prípade žalobkyne konania výsluhový dôchodok.

5. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 60 ods.2 a § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby, a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia len v prípade, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.

6. Žalobkyni bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo 06.12.2002 č. 55458/02-8904 priznaný od 01.01.2003 výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002, pričom pre nárok na výsluhový dôchodok jej bola započítaná doba výkonu štátnej služby v trvaní 28 rokov a 245 dní. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.05.1974 do 31.12.2002.

7. Žalovaný ďalej konštatoval, že zamestnanie - funkcia colníka, ktorú žalobkyňa vykonávala, podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Podľa evidenčných listov o dobe zamestnania a zárobku obsiahnutých v administratívnom spise, žalobkyňa nevykonávala zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a ani dobu služby vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcií, ale vo funkcii colníka vykonávala zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie, preto podľa žalovaného pri posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a podľa článku 33 Dohovoru č. 128.

8. Žalovaný konštatoval, že nakoľko žalobkyňa nevykonávala službu colníka v období od 01.05.1974 do 31.12.2002 vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné posudzovať jej nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR tak, ako je to v prípade poistencov, ktorí získali dobu služby výkonom zamestnaní zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií. Pretože žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení, sa doba služobného pomeru colníka nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola na nárok na starobný dôchodok táto doba žalobkyni zhodnotená.

9. Z obsahu evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, a z obsahu administratívneho spisu, žalovaný zistil, že k 30.11.2013 žalobkyňa nebola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov, keďže do uvedeného dňa získala vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 3894 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 10 rokov a 244 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nesplnila jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, preto jej žiadosť o starobný dôchodok bola správne zamietnutá.

10. K odvolacej námietke žalobkyne, ktorá sa týka diskriminácie oproti iným poistencom v osobitných systémoch sociálneho zabezpečenia, žalovaný uviedol, že táto námietka nie je dôvodná, pretože Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií, a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článku 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. V prípade žalobkyne taký postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna

poisťovňa, ústredie v prípade žalobkyne zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania, alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.

11. K rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, ako aj k ďalším, na ktoré v odvolaní žalobkyňa poukázala, žalovaný uviedol, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol doteraz zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou týchto rozsudkov je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011.

12. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní nároku žalobkyne možno v zmysle článku 2 ods.2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Na nárok na starobný dôchodok žalobkyne boli započítané preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Z uvedených dôvodov podľa žalovaného bola žiadosť žalobkyne o priznanie starobného dôchodku ku 17.03.2014 správne zamietnutá v súlade s platnými právnymi predpismi, nakoľko dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

13. V zákonnej lehote podala žalobkyňa správnu žalobu, v ktorej navrhla, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

14. V žalobe poukázala na to, že jediným argumentom, pre ktorý jej žalovaný nepriznal starobný dôchodok, je to, že doba jej služobného pomeru v colnej správe nebola zaradená ani do I. ani do II. kategórie funkcií. Uviedla, že tento názor žalovaného je prekonaný judikatúrou všeobecných súdov a Najvyššieho súdu SR. Poukázala tiež na článok 33 ods.2 Dohovoru č. 128 a uviedla, že vo svojej žiadosti o priznanie starobného dôchodku nepožadovala, aby jej bola zhodnotená tá istá doba dvakrát, ale sa domáhala, aby Sociálna poisťovňa voči nej postupovala rovnako, ako postupuje u výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií.

15. Uviedla, že výsluhový dôchodok jej bol priznaný iba za dobu služby od 01.05.1974 do 31.12.2002 a ďalšia doba do dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. doba 10 rokov a 244 dní je pre ňu dobou stratenou, ak jej nebude priznaná pomerná časť starobného dôchodku. Konštatovala, že aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/214/2008 z 28.10.2009 vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z článku 33 ods.2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok, tak zo všeobecného, ako aj z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia), je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Žalovaný, ani prvostupňový orgán pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti citovaný judikát nerešpektovali, aj keď tak urobiť mali, čo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/59/2012. Aj Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20.07.2016 sp. zn. 3Sd/43/2016-17 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 08.03.2016 č. XXX XXX XXXX X a vec jej vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, pričom v uvedenej veci žiadateľ o starobný dôchodok pracoval s ňou na tom istom pracovisku, a v tom istom zaradení colník od roku 1974 až do odchodu do výsluhového dôchodku 31.12.2002. Na základe uvedeného rozsudku krajského súdu Sociálna poisťovňa tomuto žiadateľovi starobný dôchodok priznala.

16. Žalovaný po vyjadrení z 09.04.2018 k žalobe žalobkyne navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom obsah vyjadrenia je totožný s dôvodmi žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla nezákonným spôsobom. Na námietku diskriminácie žalobkyne poukázal na ustálenú judikatúru ESĽP,

podľa ktorého právo na užívanie práv v zaručených európskych dohovoroch o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie, zaručených článkom 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách, alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V prípade žalobkyne nebolo rozhodnuté inak, ako u poistencov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Inak bolo rozhodnuté, na čo poukázala žalobkyňa v správnej žalobe, len v tých prípadoch, (v individuálnych prípadoch), v ktorých súd Slovenskej republiky žalobkyňu zaviazal rozhodnúť podľa správneho názoru vyjadrenom právoplatnom rozhodnutí. Žalovaný trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, má za to, že obe rozhodnutia sú správne a zákonné, a preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalovaného na obsahu svojej žalobe a poukázala na to, že žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. Konštatovala, že v právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Poukázala na to, že žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa, vo svojom rozhodnutí jej nedali odpoveď na základnú otázku, prečo je diskriminovaná vo vzťahu k tým poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, čo ani logicky vysvetliť nemožno vzhľadom na základný princíp započítania doby zo všeobecného systému a z osobitného systému poistenia. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a navrhuje ich zrušiť z dôvodov uvedených v § 191 ods.1 písm.c) ods.3 písm.a) Správneho súdneho poriadku, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

18. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s dávkovým spisom, a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

19. Žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek XX.XX.XXXX. Dňa 17.03.2017 žalobkyňa podala žiadosť o starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od XX.XX.XXXX. Zo žiadosti o starobný dôchodok vyplýva, že žalobkyňa v čase od 01.09.1969 do 15.06.1973 študovala na I. E. Š. C. H., ktoré štúdium ukončila maturitou. Od 01.07.1973 do 18.07.1973 bola nezamestnaná, neevidovaná, od 19.07.1973 do 30.04.1974 pracovala v J.Ý. U. K., a od 01.05.1974 do 31.12.2002 má vykázanú dobu služobného pomeru na P. Ú. Č. R. T.. Od 01.01.2003 žalobkyňa je poberateľkou výsluhového dôchodku. Z evidenčných pomôcok Sociálnej poisťovne je zrejmé, že žalobkyňa v čase od 01.04.2005 do 31.12.2006 a od 16.03.2007 do 31.12.2008 pracovala v I..W..V.. H. P.-T..

20. V spise žalovaného sa nachádza tiež rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo 06.12.2002 č. 55458/02-8904 o priznaní výsluhového dôchodku žalobkyne od 01.01.2003. Z rozhodnutia vyplýva, že celková doba výkonu štátnej služby u žalobkyne je 28 rokov a 245 dní, z toho pre výšku výsluhového dôchodku bolo rozhodných 28 rokov. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR z 03.02.2014 vyplýva okrem iného, že zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I., ani v II. pracovnej kategórii.

21. Súd zo žiadosti o starobný dôchodok, ako aj z podanej žaloby zistil, že žalobkyňa nežiadala o priznanie starobného dôchodku v dôsledku zamestnania v I. alebo v II. kategórii funkcií, preto dôvody uvedené v žalobou napadnutých rozhodnutiach žalovaného a Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava nie sú opodstatnené. Žalobkyňa žiadala priznať starobný dôchodok podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení v spojení s článkom 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných, a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991. Je síce pravdou, že ustanovenie § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení upravuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu, a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Súd sa v súlade s judikatúrou všeobecných súdov a Najvyššieho súdu SR stotožnil s námietkou žalobkyne, že oproti poistencom, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok, výlučne zo všeobecného systému, je diskriminovaná. S poukazom na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR v odvolací žalobkyne proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, aj v žalobe, jednoznačne vyplýva, že žalovaný rozhodol v rozpore s touto judikatúrou, keď žiadosť o starobný dôchodok žalobkyni zamietol, nerešpektujúc aj zákaz diskriminácie, a nepostupoval tak, že nevypočítal žalobkyni teoretickú výšku dôchodku započítaním celej doby poistenia, vrátane doby poistenia v služobnom pomere a civilných zamestnaní. Od teoretickej výšky dôchodku je potrebné odpočítať sumu výsluhového dôchodku a rozdiel medzi týmito sumami je starobný dôchodok žalobkyne zo všeobecného systému. Tým, že žalovaný nepostupoval týmto spôsobom, je aj podľa názoru súdu žalobkyňa diskriminovaná oproti poistencom, ktorí sú iba poistencami vo všeobecnom systéme.

23. Podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov.

Podľa § 65 ods.2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Žalobkyňa, ako to vyplýva z obsahu spisu, vychovala dve deti, preto podľa § 65 ods.6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého žene, ktorá vychovala dve deti a vek 55 rokov dovŕšila 16.05.2006, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta 54 kalendárnych mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa dôchodkový vek dovŕšila XX.XX.XXXX. K tomuto dňu žalobkyňa získala 10 rokov a 244 dní obdobia dôchodkového poistenia. Nezískala teda potrebnú dobu najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí však v rozpore s ustálenou súdnou praxou odlišne posudzuje celkovú dobu poistenia a jeho argumentácia § 274 zákona o sociálnom poistení je právne bezvýznamná, pretože toto ustanovenie neupravuje celkovú dobu poistenia.

24. V obdobnej právnej veci rozhodoval Najvyšší súd SR rozsudkom z 28.02.2018 sp. zn. 9So/15/2016, v ktorom okrem iného konštatoval: „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).

Z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zn. 23163/2003-8904 zo dňa 19.06.2003 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods.1, § 39, § 68 ods.2 písm.a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 zákona je 31 rokov a 90 dní a pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 30 rokov.

Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba

dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z.), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporca by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.

Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.

Pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods.2 zákona č. 328/2002 Z.z. označuje aj colník.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods.2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.

Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok

má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods.2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods.2 Dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods.2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z.“.

25. Súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR, poukazuje na ne a z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a z dôvodu uvedené v § 191 ods.1 Správneho súdneho poriadku, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je potrebné rozhodnúť tak, ako to vyplýva z právneho názoru citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR.

26. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O ich náhrade rozhodne uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.