Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1T/37/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému U. C., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2018 v Ružomberku, takto

rozhodol:

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

obžalovaného

U. C., nar. XX.XX.XXXX vo Q., C. republika, štátny občan C. republiky, trvale bytom X., X. XXX, okres F., C. republika, zamestnaný, na slobode,

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y , ktorou mu bolo kladené za vinu, že

dňa 28.01.2014 viedol ako vodič na území Slovenskej republiky jazdnú súpravu zloženú z ťažného nákladného motorového vozidla zn. IVECO Eurocargo ML 75E17, ev. č.: 1C74541 (ďalej len „ťažné vozidlo“) a nákladného prívesu zn. AGADOS D10 B2-V4, Dona, ev. č.: 3C14703 (ďalej len „príves“), pričom, keď sa v čase o 17.35 h s jazdnou súpravou nachádzal v 513,500 km cesty I/18, v smere jazdy z obce Hubová do mesta Ružomberok, pri rýchlosti jazdnej súpravy cca. 53 km/h, došlo na rovnom úseku cesty v dôsledku veľmi zlého a dlhodobo nevyhovujúceho technického stavu spojovacieho zariadenia prívesu, v súbehu s jeho preťažením o 1400 kg, k jeho odtrhnutiu od ťažného vozidla, následnému prejdeniu do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k čelnému nárazu do tam idúceho osobného motorového vozidla zn. Volskwagen Passat Variant, ev. č.: SP 821AK (ďalej len „osobné vozidlo“), idúceho rýchlosťou cca. 70 km/h, kde v dôsledku tejto zrážky došlo k usmrteniu vodiča osobného vozidla F. P., nar. XX.XX.XXXX, k usmrteniu spolujazdkyne G. O., nar. XX.XX.XXXX, sediacej na sedadle spolujazdca, u ktorých bolo bezprostrednou príčinou smrti zlyhanie riadiacich a regulačných funkcií ich centrálneho nervového systému, pri rozsiahlych zlomeninách lebky a pomliaždení mozgu, ďalej došlo k spôsobeniu ťažkých zranení, dvom vzadu sediacim spolujazdkyniam, D.G., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola spôsobená impresívna zlomenina lebky, poškodenie mozgových obalov, pohmoždenie mozgu a jeho otras stredného stupňa, čiastočné ochrnutie pravej polovice tela, pohmoždenie hrudníka pľúc, sečné poranenie pravej ušnice, početné tržno-rezné rany tváre, s dobou práceneschopnosti liečenia a obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní jeden rok, s predpokladom trvalých následkov, M. M., nar. XX.XX.XXXX bolo spôsobené pohmoždenie mozgu a jeho otras ťažkého stupňa, ochrnutie dolných končatín a čiastočné ochrnutie horných končatín, zlomenina krčných stavcov (C6,C7) s poškodením miechy, zlomenina pravého rebra, kľúčnej kosti vľavo, pohmoždenie hrudníka a pľúc, tržno-zhmoždené rany tváre a hlavy, s dobou práceneschopnosti liečenia a obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní jeden rok, s predpokladom trvalých následkov, čím závažným spôsobom porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 51 ods. 1 a teda týmto svojím nedbanlivostným konaním porušil dôležitú

povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, hrubo porušil predpisy na úseku dopravy, spôsobil smrť dvoch osôb a rovnako dvom osobám spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

t e d a , ž e

-inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čin spáchal na dvoch osobách, pretože hrubo porušil predpisy o bezpečnosti dopravy, -inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a na viacerých osobách,

č í m m a l s p á c h a ť

-prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, -prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona,

p r e t o ž e s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených: C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., ul. J. L. č. XXXX/XX, D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XX, okres Q. nad S., U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., ul. Q. č. XXX/XX, M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XX, okres Q. nad S., Mgr. X. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., J. L. č. XXXX/XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. , krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov 1, IČO: 35 937 874, odkazuje s uplatneným nárokom na náhradu škody, na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Ružomberok podala na Jana Česáneka dňa 07.05.2015 obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ako aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. h), j) Trestného zákona. Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn 1T/37/2015-890 zo dňa 16.05.2016 trestnú vec proti obžalovanému U. C. vrátil prokurátorovi Okresnej prokuratúry Ružomberok na ďalší postup podľa § 132, § 233 Trestného poriadku do prípravného konania.

Následne dňa 15.06.2016 Okresná prokuratúra Ružomberok podala na Jana Česáneka obžalobu pre vyššie uvedené trestné činy. Obžaloba bola doručená súdu dňa 15.06.2016.

Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Vyslovil ľútosť nad následkom, ktorý sa stal, avšak uviedol, že k takémuto následku by došlo aj vtedy, keby za volantom sedel niekto iný. Vypovedal, že kamarát ho požiadal o prevoz likvidovanej posilňovne na Slovensko. Spolu s otcom boli obzrieť náklad, či sa im zmestí na auto, muž, ktorý ich o prevoz požiadal ich ubezpečil, že váha nákladu je do 5,5 tony a teda, že sa im to na auto vojde. Nakládka prebehla normálne a on spolu s priateľkou išiel na Slovensko. Počas cesty počul zaujímavý zvuk niekde na kardane a pred hranicami sa mu odtrhla vzduchová hadica, preto vyhľadal prvý servis, ktorý sa nachádzal v Žiline. Nakoľko naďalej bolo počuť zvuk, čakal na náhradné diely až do utorka. Po opravení vozidla kontroloval kontrolky, počas jazdy si spravil prestávku, kde ešte jedenkrát skontroloval auto, či vzduchová hadica bola opravená správne. Po cca pol hodine jazdy zacítil akoby sa mu auto odľahčilo a už len v spätnom zrkadle videl ako vlek ide protismeru. On zostal v šoku sedieť vo vozidle, jeho ani policajti na miesto nehody nepustili, že to tak bude lepšie. Na miesto prišli dve odťahové autá, ktoré prevážali náklad, nesedela im váha na náprave, ale auto bolo v poriadku. O výsledku váženia sa dozvedel až o 4 mesiace, kde podľa záverov váženia vlek bol preťažený o 100 %, čo je podľa neho nesprávne, nakoľko aj muž, ktorý mu dal náklad povedal, že je to nezmysel. Nevylúčil, že príves mohol byť preťažený, ale určite nie v tak veľkom rozsahu ako bolo zistené. Náves mal STK starú pol roka, dva týždne pred jazdou bola na ňom vykonaná technická kontrola, pričom závažné vady zistené neboli.

Obžalovaný vyslovene uviedol, že sa spoliehal na vyjadrenie odosielateľa, že celková váha je do 5,5 tony, pričom v okolí Vimperka súkromná osoba nemá možnosť ako si zvážiť náklad. V tomto smere poukázal na čestné vyhlásenie odosielateľa, z ktorého vyplynulo, že váha nákladu bola do 5500 kg. Ťažšie veci boli nakladané na auto, na príves sa nakladali ľahšie veci. Ohliadku vozidla vykonal vizuálne, skontroloval, či je príves dobre zapojený na náves. O prípadných opravách ťažného zariadenia vedomosť nemal. K samotnému priebehu cesty vypovedal, že bol január, bolo sychravo, preto išiel radšej menšou rýchlosťou ako bola maximálne povolená, navyše nemal sa kde ponáhľať, nakoľko vykladať mal až na druhý deň. So súpravou jazdil asi 30-40krát predtým, nikdy na nej nezistil žiadne závady. V rozpore so svojím tvrdením na otázku súdu uviedol, že fyzicky stroje ani zariadenia nenakladal, ale vykonávali to tretie subjekty. Náklad bol zabezpečený sťahovacími gumami, navyše po oboch stranách vozidla boli bočnice a plachta.

Svedok Ing. Y. O. pred súdom vypovedal, že viedol svoje osobné motorové vozidlo za súpravou, ktorú viedol obžalovaný. Za ním sa pohybovalo podobné vozidlo, ale bez prívesu, obe vozidlá išli pomalšie, rýchlosťou cca 60 - 70 km/h. Chcel obe vozidlá predbehnúť, ale prvé vozidlo sa „zvláštne zakymácalo“, tak od svojho rozhodnutia upustil. Na prvom vozidle bolo vidno žiaru, preto sa dal bližšie ku krajnici, ale bolo vidno, že príves za týmto prvým autom ide tesne nad cestou, ako by bol predvihnutý. Počas jazdy znovu šuchol o cestu a bolo vidno iskrenie, toto sa zopakovalo viackrát a obe nákladné vozidlá sa začali dávať bližšie ku krajnici. Potom už len videl svetlo oproti idúceho vozidla, ktoré mu následne zmizlo z dohľadu. Druhý kamión prešiel okolo, nezastal, on zastal na mieste dopravnej nehody, pričom v tomto úseku cesty I/18 ide o pomerne dlhý úsek pri salaši Krajinka, cca 1 km dlhý. Balans videl zhruba v polovici tohto úseku, vodič súpravy mohol prejsť úsek asi 300 až 500 metrov, následne vošiel do zákruty, kde došlo k nehode a to bolo podľa svedka ďalších 60 až 100 metrov. Následne volal záchranku. Po náraze bol príves na aute, posilňovacie veže boli vypadnuté von, ďalšie osoby, ktoré prišli na miesto hovorili, že vzadu mali byť naložené skrine s činkami, ale on sa k tomu konkrétne vyjadriť nevedel. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že on je služobne zaradený na dopravnom inšpektoráte ODI PZ v Ružomberku, a preto celá dopravná situácia, ktorá na mieste nastala ho osobne zaujímala. Následne s odstupom 2-3 dní si bol znovu obzrieť miesto dopravnej nehody, pričom uviedol, že na vozovke na nenachádzal žiadny výmoľ ani nerovnosť, ktorá by mohla vysvetľovať rozkmitanie prívesu. Podľa svedka vodič už po prejdení zákruty mohol vnímať, že sa mu niečo s návesom deje, podľa všetkého reagoval spôsobom, že spomaľoval a dával sa bližšie ku kraju vozovky. Od doby ako on vnímal rozkmytanie prívesu (balans) mohol vodič so súpravou ešte prejsť ďalších 300 metrov do zákruty a potom ešte ďalších 60 metrov, kde došlo k stretu motorových vozidiel.

Pri opätovnom výsluchu svedok O. na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2018 svoju výpoveď doplnil v tom smere, že jemu vo výhľade na súpravu, ktorú viedol obžalovaný bránilo pred ním idúce nákladné motorové vozidlo (obdobné ako viedol obžalovaný). Keď sa dal viac vpravo mal možnosť vidieť ako spod zadného nárazníka prívesu obžalovaného vychádza žiara, pričom príves po celý čas tejto cesty išiel tesne nad vozovkou. Záverom svojej výpovede svedok uviedol, že vodič inkriminovaného vozidla možno aj pocítil, že sa niečo s vozidlom deje, nakoľko začal spomaľovať a dávať sa viac doprava, čím sa však zvyšovalo trenie a žiara sa stupňovala a takto to išlo až do miesta zrážky.

Svedok U. C. (otec obžalovaného) pred súdom vypovedal, že deň predtým, ako syn išiel na jazdu boli obzrieť náklad, pričom bol ubezpečený, že náklad nemá väčšiu váhu ako 5,5 tony, na čo on reagoval, že s prevozom problém nebude. Pri samotnej nakládke nebol, pripustil, že tam nejaké preťaženie mohlo byť, ale keby bol vedel, že by to bolo vo väčšom rozsahu, tak by zákazku nezobral. Podľa vyjadrenia svedka v Českej republike sa náklad s vozidlom zvážiť nedá, preto sa musel spoľahnúť a dôverovať kamarátovi. Syna ešte upozornil, aby si počas jazdy skontroloval gurtne, ktoré by sa mu počas jazdy mohli uvoľniť. Počas jazdy mu syn telefonoval, že došlo k závade na kardane, preto on zháňal náhradné diely, ktoré poslal synovi do Žiliny kurierom. V prípade, že by vedel o preťažení vozidla, syna by na jazdu neposlal. Cca dva týždne pred jazdou syna bol príves na STK, prehliadka prebiehala štandardne, trvala asi jednu hodinu. Bolo mu oznámené, že sú tam šróby, ktoré sú uvoľnené a teda tieto ešte pritiahol a na ďalšie šróby dal ultramatky, aby to lepšie držalo. Vyjadril sa, že ak mu dá niekto nálepku s STK, tak sa predpokladá, že technický stav je dobrý. S vlekom sa často nejazdilo, vozili sa na ňom len väčšinou ľahké veci. Pri kúpe nebol upozornený na žiadne vykonané opravy, predávajúci mu tvrdil, že je všetko v poriadku a dostal aj zánovný voz. Zapájanie prívesu vykonal on.

Svedkyňa Y. W., spolujazdkyňa obžalovaného si na odstup času na podrobnosti nespomínala. Obžalovaný bol podľa svedkyňa zodpovedným vodičom, po zistený, že mu v motore niečo chrastí vyhľadal servis. Po vykonaní opravy ďalšie závady na vozidla ona nepostrehla.

Po rozhodnutí ministra vnútra SR o oslobodení spod povinnosti mlčanlivosti bol pred súdom vypočutý vyšetrovateľ mjr. Ing. F. F.. Svedok vypovedal, že v uvedenej veci vykonával prvotné úkony. Na miesto dopravnej nehody sa dostavil osobne. Bol prítomný aj znalec. Od povereného príslušníka, ktorý začal realizovať prvé úkony prevzal vec a spolu s technikom začali vykonávať dokumentáciu a zaisťovať stopy, konštatoval, že ohliadku miesta dopravnej nehody vykonal akoby nanovo, nakoľko bolo potrebné zdokumentovať aj stav oproti idúceho vozidla, v ktorom vpredu sa nachádzali dve mŕtve osoby. Na miesto dopravnej nehody boli prevezené pracovníkmi KR PZ prenosné váhy a on zabezpečil váženie návesu, prívesu ako aj nákladu, ktorý tam bol naložený, nakoľko technika umožňuje ihneď vytlačiť potrebné údaje. V rámci ohliadky zistil, že došlo k odtrhnutiu ťažného zariadenia, chýbali tam skrutky, matky a ďalšie komponenty, ktoré dohľadávali a to až do vzdialenosti niekoľko sto metrov v smere odkiaľ sa vozidlo približovalo. Počas tejto ohliadky dostali informáciu, že na mieste dopravnej nehody sa pohyboval iný príslušník polície, od ktorého dostali informáciu o iskrení ešte dávno predtým ako k nehode došlo, a preto usúdil, že by tam mohla byť aj iná vada a to bol aj účel dohľadávania súčiastok. Ťahač na váhy šoféroval obžalovaný, pričom ťahač bol neporušený. Príves bol zničený, a preto prostredníctvom odťahovej služby sa zabezpečili dve vozidlá a osobitne sa do kontajnerov naložil príves s dohľadanými vecami (nakoľko ešte z Váhu vyťahovali rezervné koleso) a do druhého kontajnera sa naložil náklad prívesu, všetko sa to zdokumentovalo a je k tomu záznam v spise. Celý náklad bol zapečený v objekte odťahovej služby v Sučanoch, na druhý deň opätovne za prítomnosti znalca boli odvážené prázdne vozidlá, takisto bol zdokumentovaný aj rozsah poškodenia prívesu, rozsah poškodenia ťažného zariadenia. Podľa svedka z fotodokumentácie, ktorú vyhotovil na mieste dopravnej nehody je zrejmé, že na ťahači náklad upevnený nebol a nebol upevnený ani na prívese. Náklad na prívese bola jedna kopa šrotu, pričom celý náklad bolo treba ručne vyberať a bol problém vôbec ich od seba oddeliť. Síce s odstupom času, ale uviedol, že si nepamätá, že by náklad bol upevnený nejakými upevňovacími popruhmi alebo lanami. Vodiča nákladného vozidla poučil o práve byť prítomný pri celej ohliadke, aby videl čo sa dokumentuje, upozornil ho o možnosti žiadať opis všetkých písomností. Vodič však z auta odmietol vystúpiť, avšak náves na prenosné váhy odšoféroval on. Spôsob váženia ťahača aj prívesu bol podľa svedka dostatočne zdokumentovaný vo forme fotodokumentácie.

Prostredníctvom právnej pomoci bol orgánmi Českej republiky vypočutý ako svedok U. D., ktorého výpoveď bola pred súdom následne prečítaná. Svedok sa bližšie nevyjadril k spôsobu akým prebiehala technická kontrola, ktorá bola vykonaná podľa zákona. Záznam z kontroly je uvedený v protokole, pričom z protokolu zo dňa 14.01.2014 vyplynulo, že sa nejednalo o také závady, ktoré by mali podstatný vplyv na prevádzku prívesu a jeho vlastnosti v takom rozsahu, že by nebol schopný bezpečnej prevádzky na komunikácii. Podľa svedka na základe vykonanej kontroly príves vyhovoval s ľahkými závadami podmienkam prevádzky na pozemných komunikáciách a takto tomu bol v čase, keď bola technická kontrola vykonávaná. Svedok vylúčil poškodenie telesa nájazdovej brzdy, ktorá bola skonštatovaná v znaleckom posudku ÚSI Žilina. Táto prasklina vizuálne nebola viditeľná a v prípade, že by bola pri technickej prehliadke zistená, bolo by to uvedené v protokole, čomu však nedošlo. Skúšku bŕzd vykonal na základe skúšky decelometrom, ktorý výsledkom a nameraním hodnôt zistil, že hodnota stredného spomalenia je v súlade s vyhláškou a príves vyhovuje.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalca prof. Ing. G Kasanického, Csc., riaditeľa ústavu súdneho inžinierstva, ktorý vypracoval znalecký posudok.

Následne rozsudkom zo dňa 07.06.2017 obžalovaného Jána C.a na rozdiel od podanej obžaloby súd uznal vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ako aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie obžalovaný Ján C., kedy uznesením sp.zn. 2Top/2/2018-1138 zo dňa 28.02.2018 Krajský súd v Žiline rozsudkom prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s okolnosťou, či vozidlo, ktoré viedol obžalovaný bolo preťažené a náklad nebol dostatočne upevnený. Bolo úlohou prvostupňového súdu dopočuť znalca z hľadiska jeho odbornosti k tomu, aký vplyv z technického hľadiska na vznik dopravnej nehody a jej následkov malo znalcom konštatované neupevnenie nákladu. Navyše súd pochybil pokiaľ vyvodil záver, že na vznik dopravnej nehody by malo vplyv aj nezabezpečenie nákladu proti pohybu, pričom uvedené nenašlo žiadny odraz v rámci opisu skutku napadnutého rozsudku a dokonca neupevnenie nákladu ako príčinu vzniku dopravnej nehody a spôsobených následkov v rámci opisu skutku v podanej obžalobe neuvádzal ani prokurátor. Ďalej bolo úlohou prvostupňového súdu dopočuť znalca v súvislosti s posúdením otázky, či zistené preťaženie malo vplyv na vznik dopravnej nehody, resp. či pôsobilo pri jej vzniku. Takisto má byť znalec konfrontovaný aj s výpoveďou svedka Ing. O.a.

Po vrátení vec súd dopočul svedka Ing. O.a a takisto opätovne vypočul znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Kasanického. Znalec konštatoval, že v rámci prípravy na výsluch mu bol poskytnutý spisový materiál, ktorý bol vykonaný pred súdom, pričom konštatoval, že žiadne nové skutočnosti z uvedeného nevyšli najavo. K výpovedi svedka O.a znalec uviedol, že môže potvrdiť, že pravdepodobne aj vodič pocítil, že sa niečo s vozidlom deje, a preto začal spomaľovať. Vychádzajúc z údajov, o ktorých sa zmieňoval svedok, vyhodnotením tachografového krúžku, pri absencii nedostatku výraznejších stôp na vozovke, s prihliadnutím na miesto nálezu poslednej skrutky bezprostredne pri ohliadke miesta dopravnej nehody, ktorej sa zúčastnil, znalec z technického hľadiska vyvodil logický záver o postupnom uvoľňovaní sa skrutiek ťažného zariadenia, kedy nešlo o „náhle odtrhnutie sa v sekunde“, ale tie štyri skrutky sa uvoľňovali postupne a navyše je tam istiace lanko, ktoré spája ťahač s prívesom. Technicky sa síce nedá určiť ako sa tie skrutky uvoľňovali čo sa týka časového postupu, ale posledná skrutka, u ktorej došlo k odtrhnutiu bola nájdená až 100 metrov od miesta zrážky. Navyše oba vozidlá boli prepojené aj lankom, kedy už v tomto momente dochádzalo k postupnému preklápaniu vozidla smerom dozadu, čo mohlo mať za následok iskrenie, ktoré vnímal svedok O.. Podľa znalca však obžalovaný ako vodič v spätných zrkadlách toto iskrenie nemohol vidieť, ale na vzniknutú situáciu nejakým spôsobom reagoval. Znalec zotrval na záveroch uvedených v znaleckom posudku v tom smere, že obžalovaný po vykonaní opravy v Žiline nemohol vizuálne zistiť vadu pripájacieho zariadenia. Najväčšia vada, ktorá bola zistená pri znaleckom skúmaní bola prekrytá pozdĺžnym plechovým profilom a obžalovaný mal možnosť takúto vadu zistiť iba v prípade, že by si ľahol a svietil na to, v každom prípade vykonal kontrolu, či oba vozidlá sú dobre uchytené a či to nie je uvoľnené. K otázke preťaženia súpravy (prívesu) znalec konštatoval, že priamy vplyv preťaženie o 1400 kg na vznik dopravnej nehody nemalo. Preťaženie samo o sebe mohlo len urýchliť odtrhnutie, ale z technického hľadiska sa nedá určiť kedy by k tomu došlo. V súlade so závermi písomne podaného znaleckého posudku znalec pred súdom uviedol, že aj laik bez strojárskeho vzdelania mal a mohol zistiť, že ťažné zariadenie prívesu a návesu je v dezolátnom stave, niekoľkokrát neodborne opravované. Súčasťou znaleckého posudku bol aj protokol z STK, kde zistené závady na prívese boli hodené do „áčka“, čo možno považovať za čisto formálnu kontrolu technického stavu vozidla. Odpovedajúc na otázky, na ktoré poukázal Krajský súd v Žiline znalec záverom uviedol, že preťaženie nemalo vplyv na vznik dopravnej nehody, ani nespolupôsobil v danom mieste a za daného času. Odtrhnutie prívesu spôsobil zlý technický stav ťažného zariadenia. Vzhľadom na výpoveď znalca súd už potom nepovažoval za potrebné skúmať aj ďalšiu otázku, ktorou bolo upevnenie alebo neupevnenie nákladu.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí poškodených, ich právnych zástupcov, splnomocnencov, ktorí sa vyjadrovali k vzniku zranení, prípadným trvalým následkom. Z prečítaných znaleckých posudkov znalcov z odboru súdneho lekárstva a chirurgie vyplynul rozsah zranení, ktoré jednotlivý účastníci dopravnej nehody utrpeli, pričom u všetkých znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že išlo o zranenia u preživších poškodených vážne, so zanechaním trvalých následkov, všetky zranenia vznikli v priamej časovej a príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Aj preživšie osoby boli v priamom a bezprostrednom ohrození života.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať zavinenie obžalovaného Jana C.a, ktoré zavinenie tvorí základ trestnej zodpovednosti, ktoré sa musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré tvoria znaky skutkovej podstaty trestného činu a musia existovať v čase činu.

Zavinenie vyjadruje vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách, a to zložke vedomostnej (rozumovej, intelektuálnej, rozumovej) a na zložke vôľovej. Vedomostná zložka zahŕňa jednak vnímanie predmetov a javov prostredníctvom zmyslových orgánov a jednak predstavu predmetov a javov, ktoré páchateľ už vnímal skôr alebo o ktorých vie na základe znalostí a skúseností. Vôľová zložka vyjadruje chcenie rozhodujúcich skutočností, ktoré zakladajú trestný čin alebo uzrozumenie s nimi. Ak ich páchateľ nechce a nie je s nimi ani uzrozumený, potom chýba aj vôľový vzťah páchateľa k trestnému činu. Vôľovú zložku zavinenia nemožno zamieňať s vôľou ako psychickou zložkou konania (obligatórny znak objektívnej stránky) ani so schopnosťou ovládacou, ktorá je rozhodujúca pri posudzovaní príčetnosti páchateľa. Na zložke vedomostnej a vôľovej sú vybudované dve formy zavinenia, a to úmysel a nedbanlivosť. Nedbanlivosť je ľahšou formou zavinenia než úmysel. Môžu mať podobu vedomej nedbanlivosti alebo nevedomej nedbanlivosti. Pre oba druhy nedbanlivosti je spoločné, že chýba zložka vôle, t.j. že páchateľ nechce spôsobiť následok ani nie je uzrozumený s tým, že ho spôsobí a uplatňuje sa len zložka vedomostná (intelektuálna, rozumová). Keďže chýba zložka vôle, vo vzťahu k následku medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením je kvalitatívny rozdiel. Vedomá nedbanlivosť je vybudovaná na vedomí možnosti vzniku následku pri spoliehaní sa bez primeraných dôvodov, že k následku nedôjde. To znamená, že páchateľ vie o možnosti vzniku následku, avšak bez primeraných dôvodov možnosť porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu vylučuje. Nevedomá nedbanlivosť je vybudovaná na povinnosti a súčasne i možnosti predvídať, že spôsobenie poruchy alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom môže nastať. Zložka vedomostná je tu vyjadrená len ako povinnosti a možnosť vedieť, nie ako skutočná vedomosť rozhodujúcich skutočností. Zavinenie z nedbanlivosti vybudované na zložke vedomostnej, t.j. na psychickom vzťahu páchateľa k podstatným okolnostiam, ktoré zakladajú trestný čin a zároveň na zachovanie potrebnej miery opatrnosti. Táto miera opatrnosti je určovaná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaním spôsobenia následku.

Objektívne hľadisko opatrnosti vyžaduje spravidla od každého rovnakú mieru opatrnosti, ktorá je v spoločnosti ustanovená alebo uznávaná. Vyššia miera opatrnosti sa vyžaduje výnimočne u niektorých skupín osôb podľa povahu povolania alebo zamestnania. Rozsah potrebnej opatrnosti vyplýva z pravidla z osobitných právnych predpisov. Subjektívne hľadisko je miera opatrnosti, ktorú považuje za potrebnú a je schopný vynaložiť práve ten, o ktorého zodpovednosť ide. Ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človek iné, lebo je dané jeho znalosťami, skúsenosťami, jeho duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami.

Trestná zodpovednosť pri vedomej a nevedomej nedbanlivosti je vymedzená spojením oboch hľadísk, pričom medzi porušením potrebnej miery opatrnosti a jej následkom musí byť príčinná závislosť. Zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda i príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný vzťah nie je teda v zavinení obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne. O zavinenie z nevedomej nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenia záujmu chráneného trestným zákonom súd dané súčasne. Nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že je čin nezavinený.

Vo všeobecnosti platí ( R 12/1989), že vodič motorového vozidla sa môže zásadne spoliehať na to, že odborný servis vykoná opravu vozidla riadne.

Je nepochybné, že dňa 28.01.2014 na ceste I/18 v km 513,500 došlo na rovnom úseku cesty k odtrhnutiu prívesu od ťahača, k jeho následnému prejdeniu do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k čelnému nárazu do tam idúceho motorového vozidla zn. Volkswagen Passat varian, ev.č.: SP821AK. V dôsledku zrážky došlo k usmrteniu vodiča F. P., spolujazdkyne G. O., a to bezprostredne po strete oboch vozidiel a k spôsobeniu ťažkých zranení spolujazdkyniam D. Q., u ktorej je predpoklad trvalých následkov a M. M., v prípade ktorej došlo k ochrnutiu dolných končatín a čiastočnému ochrnutiu horných končatín, ktoré sú jednoznačne zdokumentované aj trvalé následky. Podľa záverov znaleckého posudku znalcov z ústavu súdneho lekárstva smrti oboch poškodených sa nedalo zabrániť ani pri vynaložení rýchlej lekárskej pomoci, tak smrť oboch poškodených ako aj zranenia, ktoré utrpeli spolujazdkyne sú v priamej príčinnej aj časovej súvislosti so stretom s nákladným motorovým vozidlom.

Obžalovaný postavil svoju obranu na tvrdení, že zo strany majiteľa vozidla (svojho otca) bol uzrozumený o tom, že ťahač aj príves sú v dobrom technickom stave. Počas jazdy na Slovensko zistil poruchu v dôsledku ktorej vozidlo odstavil v Žiline, kde mu bola vykonaná odborná oprava a následne sa vydal na cestu, počas ktorej s vozidlom nepociťoval žiadne problémy, a problémy zaregistroval len v okamihu, kedy „ako by pocítil odľahčenie vozidla“ a už len videl, ako sa príves dostáva do protismeru, kde došlo k stretu s oproti idúcim motorovým vozidlom.

Znalec tak v prípravnom konaní, v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, ako aj v následnej výpovedi poukazoval na neodborné vykonanie STK, ktorá mala byť uskutočnená cca. dva týždne pred jazdou. Mimo zápisnice sa doslova vyjadril, že tu mala byť stíhaná úplne iná osoba. Jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody podľa znalca bol zlý technický stav ťažného zariadenia. Preťaženie návesu sa na vzniku dopravnej nehody nespolupodieľalo a z technického hľadiska je bezvýznamné. Ani spôsob jazdy obžalovaného nesvedčí o tom, že by na vzniknutú situáciu nezačal reagovať, čo bolo potvrdené výpoveďou tak svedka O.a ako aj znalca Ing. O..

Súd, uvedomujúc si závažnosť následkov, ktoré po dopravnej nehode nastali u poškodených, na základe vyššie zisteného skutkového stavu konštatuje, že v konaní obžalovaného C.a nebola zistená akákoľvek forma zavinenia. Skutok sa síce stal, ale z nedostatku subjektívnej stránky súdu neostávalo nič iné, len obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodiť.

Zo žiadneho z dôkazov, ktoré boli vykonané v konaní pred súdom nemožno vyvodiť záver, že by obžalovaný mal vedomosť o zlom technickom stave motorového vozidla, resp. že by inou formou konania (nekonania) prispel k vzniku dopravnej nehody.

Vzhľadom na vyhlásený oslobodzujúci rozsudok súd všetkých poškodených obligatórne s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti výroku o vine odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o treste možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.