Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-285-1999.pdf
PDF · 115.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-32Cb/285/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobkyne: Z. Y., nar. XX.X.XXXX, M. XXX, XXX XX okres G., proti žalovanému: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, M. 2, XXX XX Y. v konaní o zaplatenie 5.778,87 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.12.1998 žalobkyňa navrhla, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 174.094,26 Sk - 5.778,87 € s 20% úrokmi z omeškania od 1.4.1995 do zaplatenia a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe živnostenského oprávnenia zo dňa 29.7.1994 prevádzkuje živnosť, ktorej predmetom činnosti je nákup a predaj pyrotechnických výrobkov a vykonávanie ohňostrojových prác, nákup a predaj ohňostrojových výrobkov.
3. Objednávkou zo dňa 12.10.1994 objednala u žalovaného sprostredkovateľskú činnosť, ktorej predmetom bol predaj žalobkyňou dodávaných pyrotechnických výrobkov v Košiciach, keďže žalovaný na základe živnostenského listu sa zaoberal takouto činnosťou.
4. Na základe tejto spolupráce žalobkyňa dodávala žalovanému koncom roka 1994 pyrotechnický materiál postupne v sume 1.569.426,80 Sk.
5. Žalovaný predmetný materiál v priestoroch pobočky firmy žalobkyne na Festivalovom nám. 2 v Košiciach predával a sumy získané za predaj odvádzal na účet žalobkyne.
6. Z dôvodu, že platby začali chodiť na účet žalobkyne od žalovaného nepravidelne, dňa 7.3.1995 bola v pobočke v Košiciach vykonaná kontrolná inventúra, pri ktorej bolo zistené, že po odpočítaní peňazí poukázaných žalovaným za dodaný tovar a pri zarátaní hodnoty v pobočke sa nachádzajúceho tovaru a pri zohľadnení výdavkov súvisiacich s vedením pobočky a odpočítaní provízie z predaja bol zistený rozdiel medzi celkovou hodnotou dodaného tovaru za celé obdobie od začiatku spolupráce v sume 1.569.426,80 Sk s uvedenými odpočitateľnými položkami v sume 274.094,26 Sk. Žalovaný inventúrny zápis odmietol podpísať a nedokázal prijateľne vysvetliť, ako k zistenému rozdielu došlo.
7. Žalovaný na písomnú výzvu na konečné vysporiadanie škody zo dňa 28.3.1995 reagoval podráždene a nie vecne, inventúru označil za neobjektívnu a skreslenú a neposkytol potrebnú súčinnosť pri zisťovaní príčin zisteného schodku, ktorý neuznával.
8. Snahu nahradiť spôsobnú škodu prejavila matka žalovaného H. Q., ktorá najprv v máji 1995 zaplatila žalobkyni sumu 80.000,-Sk; v júni 1995 sumu 20.000,-Sk teda spolu sumu 100.000,-Sk.
9. Zvyšná suma 174.094,26 Sk je nezaplatená a zo správania žalovaného je zrejmé, že dobrovoľne zaplatená nebude.
10. Žalobkyňa s istinou uplatnila zákonné úroky z omeškania.
11. Žalobkyňa so žalobou predložila súdu fotokópie listinných dôkazov, na ktoré sa odvoláva v žalobe.
12. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 26.2.2002, dňa 5.6.2018 o písomných vyjadreniach uviedla, že na základe objednávky zo dňa 12.10.1994 objednala u žalovaného sprostredkovateľskú činnosť v čase od 17.10.1994 do 31.12.1994 na predaj pyrotechnických výrobkov s tým, že na základe tejto objednávky žalovanému dodacími listami č. 237 zo dňa 30.11.1994, č. 615 zo dňa 8.1994, č. 172 zo dňa 28.10.1994 dodala rôzny pyrotechnický tovar s tým, že cenu následne vyúčtovala daňovými dokladmi - faktúrami č. 123 dňa 15.12.1994 so splatnosťou dňa 29.12.1994 v sume 186.022,50 Sk; č. 134 dňa 21.12.1994 so splatnosťou dňa 21.12.1994 v sume 247.205,-Sk; č. 136 dňa 27.12.1994 so splatnosťou dňa 27.12.1994 v sume 362.080,-Sk; č. 86 dňa 16.11.1994 so splatnosťou dňa 30.11.1994 v sume 134.666,50 Sk. Žalovaný tovar riadne prevzal, čo potvrdil na uvedených dodacích listoch.
13. Dňa 7.3.1995 žalobkyňa vykonala v priestoroch firmy v Košiciach inventúru za prítomnosti svedkov, S. Y. a I. H. s tým, že bol zistený rozdiel v sume 274.094,26 Sk. Žalovaný predmetnú zápisnicu o vykonaní inventúry odmietol podpísať.
14. Dňa 28.3.1995 žalobkyňa žalovaného vyzvala pokusom o pokonávku o zaplatenie žalovanej sumy a ako bolo uvedené zo strany rodičov žalovaného bola žalobkyni zaplatená suma 100.000,-Sk. Rozdiel oproti vykonanej inventúre, t.j. suma 174.094,26 Sk nebola zo strany žalovaného zaplatená.
15. Žalobkyňa písomným podaním dňa 15.1.2003 predložila súdu originály faktúr a dodacie listy vzťahujúce sa na predmet konania a výsledky zistené pri inventúre. V predložených origináloch listinných dôkazov sa nachádzajú dodacie listy, faktúry s uvedením poznámky „Inventúra 8.3.2005“, „Inventúra 5.1.1995“ a listinný dôkazy, na ktoré sa žalobkyňa odvolala v žalobe a ktoré boli predložené so žalobou ako listinné dôkazy.
16. Listinné dôkazy predložené žalobkyňou dňa 15.1.2003 sa nachádzajú v súdnom spise na č.l. 47-71.
17. Na č.l. 72 sa nachádza Inventúry súpis, ten istý Inventúrny súpis sa nachádza aj na č.l. 6, ktorý bol predložený so žalobou vo fotokópií a vo vyššie uvedenom Inventúrnom súpise sa nachádza text, že dňa 7.3.1995 bola vykonaná v pobočke firmy na Festivalovom námestí 2, v Košiciach kontrolná inventúra, na ktorej bol ako je nižšie uvedené rozdiel a to dodaný tovar - celková hodnota 1.569.426,80 Sk; peniaze poukázané za tovar - celková hodnota 1.083.590,-Sk; vrátený tovar 39.331,30 Sk; výdavky súvisiace s vedením pobočky 41.499,-Sk; mzda od 17.10.1994 do 17.12.1994 činí 10.000,-Sk x 2 osoby od 17.12. do 31.12.1995 činí 1.833,26 Sk x 2 (výpočet 5000,-Sk mesačne činí 166,66 Sk na deň). V čase od 17.12.-31.12.2004 je predpokladaných 11 odpracovaných dní, čiže 11 dní x 166,60 Sk t.j. 1.833,26 Sk. Inventúra - hodnota tovaru zistená dňa 7.3.1995 v sume 63.399,40 Sk a provízia z predaja v sume 21.923,17 Sk x 2 t.j. 43.846,34 Sk. Zistený rozdiel suma 274.094,26 Sk. Inventúra bola vykonaná A. Y. a svedkami S. Y. a I. H. s uvedením čísiel občianskych preukazov. V texte je uvedené, že inventúru žalovaný odmietol podpísať a žalobkyňa ho žiada o uznanie svojho finančného záväzku a vyjadrenie do 7 dní, akým spôsobom bude zistené rozdiel uhradený.
18. Na vyššie uvedenom listinnom dôkaze, t.j. „Inventúry zápis“ sa nachádza „V Bratislave, 13.3.1995“ a je adresovaný U. Q., M. 2, Y..
19. Dňa 28.3.1995 žalobkyňa zaslala žalovanému výzvu na konečné vysporiadanie škody, kde uviedla skutočnosti týkajúce sa zistenia inventúrneho stavy, rozdielu v hodnote finančných prostriedkov a
vyzvala žalovaného na zaplatenie vyššie uvedenej sumy. Následne medzi žalobkyňou a žalovaným prebiehala písomná komunikácia, v ktorej žalovaný popieral uvedené skutočnosti, t.j. zistenie rozdielu pri inventúre a odmietol zaplatiť zistenú škodu.
20. Na pojednávaní dňa 5.6.2018 žalobkyňa uviedla, že sa stotožňuje so všetkým, čo uviedla a všetky dôkazy zo strany žalobkyne boli predložené a nemá k tomu, čo dodať.
21. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.2.2002, na pojednávaní dňa 5.6.2018 a odpore proti platobnému rozkazu uviedol skutočnosti, ktorými poprel nárok uplatnený žalobkyňou s tým, že nesúhlasí s postupom ako bola prevedená inventúra, aj keď bol prítomný v priestoroch prevádzky, kde sa inventúra vykonávala, nebol prizvaný k súpisu zásob a nebola mu poskytnutá možnosť podpísať pravdivosť údajov na inventúre, boli mu zobrané kľúče a kópia inventúry mu nebola predložená ani rodičom žalovaného s tým, že v deň vykonania inventúry t.j. 7.3.1995 žalobkyňa s manželom a bratom navštívili rodičov žalovaného. Žalovaný ďalšej nesúhlasí s tým, že mu bol dodaný všetok tovar, namieta dodanie tovaru ako vyplýva z dodacích listov, s tým, že jeden dodací list vôbec nepodpísal a podľa jeho názoru inventúra nebola vykonaná objektívne, keďže svedkami boli príbuzní žalobkyne a to manžel Dušan Y. a brat žalobkyne I. H.. Žalobkyňa žalovanému zobrala všetky doklady týkajúce dodania tovaru, faktúr a ďalšie listinné dôkazy, ktoré sa v rozhodnom období nachádzali u žalovaného a ktoré boli dôkazom o dodanom tovare, predanom tovare, zaplatenej sume žalobkyni a žalovanému. Následne ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, žalobkyňa sa obrátila na Agentúru HELIOSS v Košiciach, ktorá sa vyhrážala žalovanému rôznym spôsobom. Rodičia žalovaného sumu 100.000,-Sk žalobkyni vyplatili z dôvodu, že chceli túto záležitosť vysporiadať, avšak bez toho, aby mali listinné dôkazy.
22. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku a s tým, že ho neuznáva v celom rozsahu a uplatnený nárok nemá ani po vecnej ani po právnej stránke žiadnu oporu. Žalovaný taktiež uviedol, že predaj výrobkov žalobkyne realizoval s Z. U., ktorý sa v čase vykonávania inventúry v prevádzke nenachádzal.
XX. Podľa názoru žalovaného rodičia žalovaného chceli získať účtovné doklady z dôvodu, aby porovnali uvedené skutočnosti a sumu 100.000,-Sk žalobkyni zaplatili z dôvodu, že chceli zmierniť napätie v rodine, nehovoriac o vydieraní žalovaného, ktorý predložil súdu aj listinné dôkazy detektívnou službou HELIOSS. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nemala záujem previesť seriózne zúčtovanie a žalovaný je braný na zodpovednosť, pričom poukázal na príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka o podnikaní, zároveň spochybnil dodací list zo dňa 27.12.1994 na sumu 159.470,-Sk z dôvodu, že sa na ňom nenachádza podpis a že je vystavený dvakrát. Chýba ďalší dodací list a podľa názoru žalovaného s poukázaním na konkrétne dodacie listy svedčia o tom, že je jasný dôvod o manipuláciu s dodacími listami zo strany žalobkyne. Taktiež chýbajú potvrdenky o odvode v hotovosti žalovaného žalobkyni za január a február a ani doklady o hotovostnom odvode nie sú podpísané žalovaným, čiže sú spochybniteľné.
24. Žalovaný ďalej poukázal, že údaje uvedené žalobkyňou sú nepravdivé a žalobkyňa nereagovala ani po dvoch výzvach súdu a prvá inventúra, resp. súpis tovaru bol vykonaný žalobkyňou dňa 5.1.1995 bez účasti žalovaného a pána spoločníka, a v čase keď boli zodpovední dvaja bol vyčíslený rozdiel vo výške 159.896,-Sk a dňa 7.3.1995 bol súpis tovaru vo výške 64.223,-Sk; údajný rozdiel mal vzniknúť vo výške 95.573,-Sk z tohto rozdielu neboli odpočítané položky, ktoré sú uvedené v ďalšom vyjadrení žalovaného. Podľa žalobkyne bol tovar predaný za 1.505.103,-Sk z čoho odpočet z titulu rabatu mohol činiť 150.000,-Sk a preto nemohla žalobkyni vzniknúť škoda vo výške 274.094,-Sk.
25. V ďalších vyjadreniach žalovaný poukázal na predchádzajúce písomné vyjadrenia a navrhol žalobu zamietnuť s tým, že súdu neboli predložené žalobkyňou doklady právne nespochybniteľné a každý priložený doklad mohol byť zmanipulovaný z dôvodu, že boli k dispozícii u žalobkyne od 7.3.1995 a to aj originály žalovaného, preto s nimi mohla žalobkyňa nakladať a chýbajú aj doklady z predaja tovaru s 10% rabatom a iné doklady, tak ako predložil súpis žalovaný.
26. Na č.l. 108 sa nachádza vyjadrenie pani H. Q., matky žalovaného, kde uvádza, že vyjadrenia žalobkyne, že s ňou žalobkyňa prebrala všetky osobné doklady a z ich výsledkom súhlasila je lož a zavádzanie súdu a pravdivosť tvrdenia H. Q. potvrdzuje aj vzájomná korešpondencia, kde žiada o vrátenie všetkých účtovných dokladov, ktoré žalobkyňa neoprávnene zobrala a ktoré doposiaľ nepredložila. To uvádza z dôvodu, že žalobkyňa prebrala jej peniaze a nie jej syna, teda žalovaného a
keďže požiadavka H. Q. nebola splnená ani po viac ako 13 rokoch, t.j. že jej neboli predložené všetky doklady, ktoré žalobkyňa zobrala žiada o vrátenie zálohy 100.000,-Sk. Súd poukazuje na to, že o vrátenie zálohy 100.000,-Sk resp. sumy 100.000,-Sk žalobkyni od H. Q. nie je predmetom tohto konania.
27. Žalovaný na pojednávaní dňa 5.6.2018 uviedol, že inventúra bola robená v mieste prevádzky na Festivalovom námestí 2 v Košiciach s tým rozdielom, že žalovaný bol vyhodený pri inventúre a čo sa týka dodacích listov niektoré dodacie listy, teda jeden dodací list bol spochybnený žalovaným, kde nie je jeho podpis, inventúru nepodpísal a považuje ju za neobjektívnu.
28. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami strán, písomnými vyjadreniami strán, originálmi a fotokópiami predložených listinných dôkazov, výpismi strán z príslušných živnostenských registrov a zistil tento skutkový stav veci.
29. Súd poukazuje na to, že žaloba bola podaná na súd dňa 23.12.1998 a dňa 4.4.2016 na základe opatrenia predsedu Okresného súdu Košice II č. 8/2016 zo dňa 1.4.2016 bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Marte Raábovej - č.l. 156.
30. Súd poukazuje na to, že v čase podania žaloby bola žalobkyňa a žalovaný podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písmeno b) Obchodného zákonníka - živnostníkmi. Žalovaný je v žalobe označený ako Ľuboš Flešár, M. 2, Y..
31. Z obsahu výpisov zo Živnostenského registra podnikateľských subjektov SR súd zistil, že žalobkyňa podnikala pod obchodným menom Z. Y. Light Pyro Team, miesto podnikania Bratislava II, Strojnícka 23, zmenené miesto podnikania na Hagarova č. 9, 834 02 Bratislava, IČO: 17 514 291. Podnikateľskú činnosť žalobkyňa ukončila k 26.1.2XX2.
32. Žalovaný podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom U. Q. S & SD, miesto podnikania XXX 01 Y. - N., M. 2, V.: XX XXX XXX. Podnikateľský subjekt ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 28.7.2009.
33. Objednávkou zo dňa 12.10.1994 žalobkyňa objednala u žalovaného sprostredkovateľskú činnosť v čase od 17.10.1994 do 31.12.1994. Pre úplnosť informácií uviedla: „Dohodli sme sa na platbe 5.000,-Sk mesačne + 2% z predaného tovaru, tak ako uvádza v liste a o čom svedčia jeho faktúry“. Vyššie uvedený listinný dôkaz sa nachádza na č.l. 8. Dňa 12.10.1994 boli strany podnikateľmi na základe živnostenských oprávnení ako sa uvádza vyššie. Na základe vyššie uvedenej dohody dodávala žalobkyňa žalovanému tovar ako vyplýva z predmetných dodacích listov, z faktúr do svojej prevádzky, ktorá sa nachádzala na Festivalovom námestí 2 v Košiciach, kde žalovaný s pánom U. predávali tovar, ktorý bol dodaný žalobkyňou. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný zasielal žalobkyni sumu za predaný tovar a následne žalobkyňa zasielala, resp. započítala dohodnutú sumu 5.000,-Sk žalovanému podľa odpracovaných dní a podľa dohody.
34. Ako uvádza žalobkyňa a ako vyplýva z objednávky zo dňa 12.10.1994 a z č.l. 8 žalobkyňa objednala sprostredkovateľskú činnosť u žalovaného na dobu určitú od 17.10.1994 do 31.12.1994.
35. Súd poukazuje na to, že vyššie uvedená dohoda, resp. objednávka nespĺňa náležitosti zmluvy o sprostredkovaní.
36. Podľa § 642 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
37. Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
38. Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
39. Podľa § 650 Obchodného zákonníka, Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.
40. Z vyššie uvedené a z citovaných zákonných ustanovení ako bol vyššie vyslovený názor súdu nejedná sa o sprostredkovateľskú činnosť. Podľa názoru súdu jedná sa o nepomenovanú zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
41. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
42. Medzi stranami nebolo sporné a ako uviedla žalobkyňa, aj po 31.12.1994 žalovaný naďalej predával dodaný výrobky žalobkyne. O tom, že došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu po vyššie uvedenom dátume medzi stranami nebol predložený žiaden dôkaz. Aj z vyjadrení žalobkyne vyplýva a žalovaným to nebolo popreté, že po tomto dátume na účet žalobkyne platby od žalovaného začali chodiť nepravidelne.
43. Podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v spolupráci po 31.12.1994 nebolo založené na zmluvnom základe a preto podľa názoru súdu medzi stranami nebola uzatvorená žiadne zmluva.
44. Ako uviedla žalobkyňa, ako vyplýva z predložených listinných dôkazov dňa 7.3.1995 žalobkyňa s Dušanom Korčekom - manželom a Martinom Beňom - bratom vykonali v pobočke firmy na Festivalovom námestí 2 v Košiciach kontrolnú inventúru.
45. Inventúrny zápis zo dňa 7.3.1995 sa v spise nenachádza. V spise sa nachádza inventúrny zápis zo dňa 13.3.1995 vyhotovený v Bratislave - vykonaná inventarizácia zo dňa 7.3.1995, ktorý bol zaslaný žalovanému. Súd poukazuje na to, že medzi stranami nebolo sporné, že pri inventúre bol prítomný žalovaný, ktorý sa v prevádzke nachádzal a následne odišiel. Taktiež mu nebol k nahliadnutiu predložený inventúrny zápis a ako bolo vyššie uvedené žalovaný sa ním nemal možnosť oboznámiť. Žalobkyňa v ten deň zobrala všetky účtovné doklady a tieto doklady doposiaľ žalovanému ani rodičom žalovaného nevrátila. Titulom ktorým žalobkyňa uplatnila náhradu škody je inventúrny zápis a žalobkyňa uviedla, že je to titulom škody, ktorá jej vznikla. Súd poukazuje na to, že pri vzniku škody musia byť splnené formálne a skutkové náležitosti vzniku škody podľa príslušných ustanovení Obchodného a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že škoda jej vznikla. Podľa názoru súdu titulom je bezdôvodný obohatenie.
46. Ako uviedla žalobkyňa vo svojich vyjadreniach a ako vyplýva z inventúrneho súpisu zo dňa 13.3.1995 bola vykonaná kontrolná inventúra dňa 7.3.1995. V čase vykonania kontrolnej inventúry bol účinný zákon č. 563/1991 Z. z. o účtovníctve.
47. Podľa názoru súdu inventúrny zápis neobsahuje zákonné náležitosti, ktoré má obsahovať inventúrny zápis, resp. súpis. Inventúrny zápis obsahuje iba konečné sumy a teda účtovný stav zistený v predmetnej prevádzke. Podľa názoru súdu zákon rozlišuje účtovnú inventúru a fyzickú inventúru. Podľa názoru súdu prílohou inventúrneho zápisu mali pri fyzickej inventúre byť uvedené všetky dodané materiály - tovar, t.j. dodaný tovar, predaný tovar, zistený stav v prevádzke a ďalšie údaje o predmetnom tovare. Pri účtovnej evidencii, alebo inventúre mal byť súčasťou inventúrneho zápisu účtovný stav dodaného tovaru, predaného tovaru, zistený stav v prevádzke a vyplatené žalovaným žalobkyni a vyplatené sumy žalobkyne žalovanému plus náklady spojené s prevádzkou. Inventúrny súpis ako bol predložený súdu a v akom bol zaslaný žalovanému je okrem zo dňa 13.3.1995 a prítomný pri inventúre boli príbuzní žalobkyne, t.j. manžel Dušan Korček a brat Martin Beňo. Inventúrny súpis neobsahuje vyššie uvedené prílohy. Je pravdou, že žalobkyňa následne predložila listinné dôkazy - originály, ktoré sa nachádzajú na č.l. 47-71 spisu, avšak tieto sumy nie sú špecifikované jednak účtovne, jednak fyzicky a preto inventúry súpis podľa názoru súdu nemôže byť podkladom a titulom pre uplatnenie peňažnej pohľadávky. Podľa názoru súdu ako vyplýva aj z dodacích listov, v ktorých je uvedený tovar a to názov tovaru, množstvo,
cena jednotková, celková cena dodaného tovaru, takýto súpis mal byť aj prílohou inventúrneho zápisu a taktiež aj s uvedením účtovnej ceny a dodaného množstva, zisteného množstva a zisteného rozdielu.
48. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 563/1991 Z. z. o účtovníctve, tento zákon ustanovuje rozsah a spôsob vedenia účtovníctva, rozsah a obsah účtovnej závierky pre všetky právnické osoby, 1) pre zahraničné osoby 1a) a pre fyzické osoby - podnikateľov, 1b) ak preukazujú na daňové účely svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Na účely tohto zákona sa považujú osoby podľa odseku 1 za účtovné jednotky.
49. Podľa § 2 ods. 1, 2 citovaného zákona, predmetom účtovníctva je majetok, záväzky, rozdiel majetku a záväzkov, náklady a výnosy alebo príjmy a výdavky a výsledok hospodárenia. Účtovné jednotky účtujú o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva.
50. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4 citovaného zákona, účtovné jednotky inventarizáciou overujú ku dňu riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Pri zásobách môžu účtovné jednotky vykonávať inventarizáciu priebežne, pokiaľ tomu zodpovedá nimi použitý postup účtovania. Ak to umožňuje povaha hmotného majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti, môžu účtovné jednotky vykonať inventarizáciu v dlhšej lehote, ktorá však nesmie prekročiť dva roky. Inventarizácia múzejných zbierkových predmetov a galerijných zbierkových predmetov 7a) a knižničného fondu 7b) sa vykonáva v lehotách na revíziu ustanovených osobitným predpisom. 7c) Pri peňažných prostriedkoch v hotovosti musia účtovné jednotky vykonať inventarizáciu najmenej štyrikrát ročne. Účtovné jednotky sú povinné preukázať vykonanie inventarizácie pri všetkom majetku a záväzkoch po dobu piatich rokov po jej vykonaní.
51. Podľa § 30 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, Skutočné stavy majetku a záväzkov sa zisťujú fyzickou inventúrou pri majetku hmotnej povahy, prípadne nehmotnej povahy alebo dokladovou pri záväzkoch a pri ostatných zložkách majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru; tieto stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch, ktoré musia obsahovať tieto údaje: a) obchodné meno a sídlo účtovnej jednotky, b) miesto uloženia majetku, c) hmotne zodpovednú osobu, d) názov majetku a jeho číselné označenie, e) skutočný stav majetku v merných jednotkách a v ocenení podľa § 25, f) skutočný stav záväzkov a čistého obchodného imania, g) spôsob zisťovania skutočných stavov podľa písmen e) a f), napríklad prepočtom, prevážením, premeraním, h) deň začatia, deň skončenia inventúry a deň, ku ktorému bola inventarizácia vykonaná, i) meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za vykonanie inventarizácie a osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, j) poznámky.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia inventúrny súpis a uplatnená peňažná pohľadávka z tohto inventúrneho zápisu nie je podkladom a dôkazom, ktorý súd akceptuje a ktorý by bol titulom pre vyššie uplatnenú peňažnú pohľadávku a pre úspešnosť takto uplatnenej pohľadávky.
53. Ak by aj súd akceptoval inventúry zápis zo dňa 7.3.1995 vyhotovený v Bratislave dňa 13.3.1995 súd poukazuje na príslušné zákonné ustanovenia.
54. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
55. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
56. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
57. Ako bolo vyššie uvedené žalovaný uplatnil proti uplatnenej peňažnej pohľadávke žalobkyne námietku premlčania.
58. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
59. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
60. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný sa o inventúrnom a o jeho výsledkoch dozvedel listom žalobkyne zo dňa 28.3.1995, kde bol vyzvaný na konečné vysporiadanie škody. V spise sa nenachádza doklad o doručení tejto výzvy žalovanému. Je nepochybné, že táto výzva žalovanému doručená bola, ako vyplýva z vyššie uvedených listinných dôkazov a vyjadrení žalobkyne a žalovaného.
61. Výzva na konečné vysporiadanie škody je zo dňa 28.3.1995 a žaloba bola podaná na súd dňa 23.12.1998.
62. S poukazom na citované zákonné ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia pri subjektívnej lehote sa premlčalo a taktiež žalobkyňa nepreukázala, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo úmysle a z tohto dôvodu podľa názoru súdu došlo aj k premlčaniu objektívnej trojročnej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
63. Podľa Články 8 základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
64. Podľa Články 15 ods. 1 základných princípov CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
65. Podľa Články 17 základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
66. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
67. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
68. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
69. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
70. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
71. S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku.
72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
73. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
75. Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak z dôvodu, že žalovanému v tomto konaní trovy nevznikli súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť v zmysle § 366 CSP len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.