Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-22-2010.pdf
PDF · 107.52 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/22/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v spore žalobcu: X. R.. B. Y., N.Ť. I. X, Z., 2. R.. F.. Ž. Y., N. I. X, Z., obaja zastúpení Miloslavom Pôbišom, Kmeťovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: SR - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, P.O.Box 100, Bratislava, o 137.200,- €, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 27.01.2010, podanou na súd dňa 02.02.2010, domáhali voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 137.200,- eur, ktorá im bola spôsobená nezákonnými rozhodnutiami správnych orgánov a nesprávnym úradným postupom.
2. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytu č. XX na treťom poschodí bytového domu na N. I. Č.. X v Z. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 735/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 735/10000 na pozemku par. č.XXXXX o výmere XXX m2 v k. ú. M. W..
3. Pôvodný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý bol žalobcami prevedený zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX/XX uzatvorenou dňa 16.06.1998 s Hlavným mestom SR Bratislavou, bol však vo veľkosti 845/10000, a hoci predávajúci odmietol previesť spoluvlastnícky podiel na pozemku v zákonom stanovenej veľkosti, zákonné právo na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 110/10000 zostalo žalobcom zachované.
4. Ešte pred prevodom bytu do vlastníctva žalobcov prebehli dve stavebné konania, v ktorých boli vydané stavebné povolenia na výstavbu (vstavbu) dvoch bytových jednotiek v povalových priestoroch vo vyššie označenom bytovom dome.
5. Žalobcovia v priebehu týchto stavebných konaní ako nájomcovia bytu v obytnom dome neboli účastníkmi týchto konaní. Stavebné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 31.07.1997.
6. Žalobcovia poukázali na ust. § 67 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do 2 rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť. Stavebníci so stavbou začali až po zániku platnosti stavebného povolenia, napriek tomu, že stavebný úrad povolil stavebníkom predĺženie lehoty na ukončenie stavby.
7. Na odvolanie žalobcov odvolací orgán rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán však opätovne povolil stavebníkom predĺženie lehoty na ukončenie stavby.
8. Rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 148/02 zo dňa 23.06.2005 a 19 S 149/02 zo dňa 23.06.2005 boli rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
9. V septembri 1999 po uplynutí lehoty platnosti stavebných povolení stavebníci začali so stavbou a nerušene zo strany stavebného úradu a štátneho stavebného dozoru v nej pokračovali aj bez platného stavebného povolenia. Žalobcom sa nepodarilo nezákonnú výstavbu zastaviť ani viacerými podnetmi prokurátorovi. V priebehu konania stavebných úradov došlo k ukončeniu stavieb, k ich kolaudácii a následnému zápisu do katastra nehnuteľností v prospech stavebníkov, čím došlo k zmenšeniu spoluvlastníckeho podielu žalobcov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o 110/10000 a k zániku práva na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 110/10000.
10. Takýmto postupom v dôsledku nezákonných rozhodnutí správnych orgánov a ich nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v nedostatočne zistenom skutkovom stave a v dôsledku prieťahov v konaní, keď vo veci žiadostí o predĺženie termínu ukončenia stavieb nie je rozhodnuté dodnes, bola žalobcom spôsobená majetková ujma (škoda) spočívajúca v zmenšení ich spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o 110/10000 a k zániku ich práva.
11. Žalobcovia ohodnotili spoločné časti a spoločné zariadenia domu sumou 100.000,-eur a pozemok sumou 300.000,-eur. Podiel (110/10000) pripadajúci na žalobcov z tejto hodnoty predstavuje sumu 4.400,-eur. Keďže nezákonnými rozhodnutiami správnych orgánov a nesprávnym úradným postupom týchto orgánov došlo k vyvlastneniu majetku žalobcov v rozpore s právnymi normami SR, žalobcovia pociťujú psychickú traumu a hodnotia to ako nemajetkovú ujmu, ktorú vyčíslili čiastkou 66.400,-eur.
12. Žalovaný v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v celkovej výške 137.200,- eur nárok žalobcov neuznal.
13. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky ( existencia právoplatného nezákonného rozhodnutia, ktoré príslušný orgán zrušil pre jeho nezákonnosť, skutočnosť, že účastník konania využil možnosť podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, existencia škody ako nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím), ktoré v prípade žalobcov splnené neboli. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pretože v časti o náhradu škody, o ktorú sa mal znížiť ich majetok na úkor dvoch stavebníkov, rozhodnutie stavebného úradu o povolení užívania stavby nadobudlo právoplatnosť 15.07.2002, a od tohto dátumu sa žalobcovia mohli domáhať svojich nárokov na súde. Žalobu však podali až vo februári 2010. Žalobcovia sa stali vlastníkmi bytu dňa 02.09.999, napriek tomu sa doteraz nedomáhali určenia neplatnosti týchto právnych úkonov.
14. Podaním zo dňa 27. 02. 2014, podaným na súd dňa 27. 02. 2014, R.. W. B. oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalobcov. Uznesením zo dňa 05. 05. 2014 č.k. 13C/22/2010-183 tunajší súd nepripustil pristúpenie vedľajšieho účastníka Ing. W. B. do konania 13C/22/2010 vedeného na tunajšom súde na strane žalobcov. Proti predmetnému uzneseniu podal Ing. W. B. odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co 514/2014-192 zo dňa 30.9.2014, právoplatným dňa 05.11.2014, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal Ing. W. B. dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 7Cdo 15/2015-213 zo dňa 28.03.2017, právoplatným dňa 03.05.2017, dovolanie odmietol.
15. Vykonaným dokazovaním výpoveďou žalobcov, žalovaného, právneho zástupcu žalobcov, svedkyne Š. N. a svedka V. W. a oznámením obsahu listinných dôkazov predložených stranami sporu zistil súd tento skutkový stav veci:
16. Z rozhodnutí Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zn. ŽP -1999-2000/XXXXX- K/103-Mar zo dňa 05.05.2000 a č. ŽP -1999-2000/XXXXX-K/104-Mar zo dňa 05.05.2000 súd zistil, že dňa 21.07.1999 podali Š. N. a V. W., bytom N. I.. Č.. X žiadosť o predĺženie lehoty na ukončenie stavby Prestavba podkrovia na byt v obytnom dome na N. I. Č..X a správny orgán obom žiadateľom povolil predĺženie lehoty na ukončenie stavby do 30.09.2000. Stavba sa začala realizovať na základe stavebného povolenia ŽP-XXXX/97-194/G-Mar zo dňa 18.06.1997.
17. Z týchto rozhodnutí správneho orgánu bolo zistené, že stavebníci začali stavby realizovať na základe právoplatných stavebných povolení, ktorými jedným z dokladov je Zmluva o výstavbe bytu uzavretá medzi stavebníkom a MČ Bratislava - M. W.. Keďže stavba bola zahájená v termíne platnosti stavebného povolenia, stavebný úrad predĺžil termín jej platnosti a nie platnosť stavebného povolenia. Realizácia stavby bola preukázaná aj z LV č. XXXX, kde bol záznam, že v časti C:ŤARCHY - Dňom právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii bytu č. XX, X poschodie a bytu Č.. XX, X poschodie na N. I.Í. Č.. X pre stavebníkov (Š. N. a V. W.) zanikne vlastníkom podielové spoluvlastníctvo k povalovým priestorom, v ktorých budú byty zriadené, týmto dňom sa zmení veľkosť spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov na SČ a SZ domu a na príslušenstve podľa O. -XXXXX/XX zo dňa 09.11.1998 a O. XXXXX/XX zo dňa 17.06.1999.
18. Zo stavebného denníka č. XXXXXX a č. XXXXXX mal súd preukázané, že dňa 31.03.1999 došlo k prevzatiu a odovzdaniu staveniska od investorov N. Š. a R.. O. W. dodávateľovi R.. O. J..
19. Zmluvou o prevode bytu č. XXXX/XX/XX uzatvorenou dňa 16.06.1998 uzavretej medzi žalobcami ako kupujúcimi a Hlavným mestom SR Bratislavou ako predávajúcim sa žalobcovia stali vlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome na N. I. Č.. X O. Z., súp. č. XXXX a vlastníkmi pozemku par. č. XXXXX o výmere 613 m2 ako zastavaná plocha.
20. Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalobcovia sú zapísaní v KN ako spoluvlastníci v podiele 1/1, a to bytu č. XX na G. poschodí, vchod N. I.Á.. Č.. X spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 735/10000, a to titulom kúpy vedenej pod č. V- XXXXX/98 zo dňa 02.09.1999.
21. Rozhodnutiami Krajského úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. W/XXXX-1/2000/ HVR zo dňa 14.11.2000 a č. W/XXXX-2/2000/HVR zo dňa 14.11.2000 boli rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I zn. ŽP -1999-2000/XXXXX-K/103-Mar a č. ŽP -1999-2000/XXXXX-K/104-Mar zo dňa 05.05.2000 zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
22. Z rozhodnutí Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zn. ŽP -2001/XXXXX-K/455- MaR zo dňa 21.11.2001 a ŽP -2001/XXXXX-K/456-MaR zo dňa 21.11.2001 súd zistil, že Š.F. N. a V. W. správny orgán povolil predĺženie lehoty na ukončenie stavby "Prestavba stavby" a "Prestavba podkrovia na byt" v obytnom dome na N. I.. Č..X do 31.12.2001.
23. Z rozhodnutí Krajského úradu v Bratislave W-XXX/4/2002-HVR zo dňa 21.03.2002 a W-XXX/3/2002- zo dňa 21.03.2002 súd zistil, že odvolaniu žalobcov odvolací správny orgán nevyhovel a rozhodnutia správneho orgánu zn. ŽP -2001/XXXXX-K/455-MaR zo dňa 21.11.2001 a ŽP -2001/XXXXX-K/456-MaR zo dňa 21.11.2001 vo veci predĺženia lehoty na dokončenie stavby potvrdil.
24. Rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 148/02 zo dňa 23.06.2005 a 19 S 149/02 zo dňa 23.06.2005 boli vyššie uvedené rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia týchto rozsudkov súdu vyplynulo, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, preto sú nepreskúmateľné.
25. Rozhodnutiami Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-XXXX/3/2006-HVR zo dňa 24.07.2006 a č. A-XXXX/4/2006-HVR zo dňa 24.07.2006 boli rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zn. ŽP -2001/XXXXX-K/455-MaR zo dňa 21.11.2001 a ŽP -2001/XXXXX-K/456- MaR zo dňa 21.11.2001 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
26. Zo žiadosti zo dňa 22.07.2009 mal súd preukázané, že žalobcovia podali žiadosť u žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a jeho nesprávnym úradným postupom.
27. Z listu MU mestskej časti Bratislava - M. W. zo dňa 16.04.2012 mal súd preukázané, že stavebný úrad vo veci správneho konania o predĺženie lehoty na ukončenie stavby ďalej nerozhodoval, vzhľadom k tomu, že bývalý Okresný úrad Bratislava I vydal dňa 10.07.2002 rozhodnutia o užívaní stavby - prestavba podkrovia na byt, N. I. Č.. X, Z. č. ŽP-2002/.-K.165-Km pre stavebníčku Š. N. a č. ŽP-2002/.-K./164- Km pre stavebníka V. W..
28. Z výpovede žalovaných súd zistil, že sa v plnom rozsahu sa pridržiavajú ich prednesov na pojednávaniach v tejto veci. Žiadajú, aby súd žalobe vyhovel vzhľadom na ich prednesy ako i na preukázané listinné dôkazy. V priebehu konania bolo z listinných dôkazov založených v súdnom spise, s vyjadrení strán ako i svedkov preukázané, že Stavebný úrad postupoval v konaní nesprávne, v rozpore so zákonom vydal nezákonné rozhodnutia, v dôsledku čoho vnikla žalobcom ujma, tak ako bola vyčíslená v žalobe. A už samotný fakt, že správny orgán postupoval v rozpore so zákonom, dôsledkom čoho bolo zmenšenie majetku žalobcov, ktorý je chránený zákonmi najvyššej právnej sily, je dôvodom aby im bola priznaná aj nemajetková ujma. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy žalobcovia túto ohodnotili tak, ako bolo uvádzajú v žalobe, nenamietajú však voči tomu, aby súd výšku tejto sumy modifikoval podľa vlastného uváženia.
29. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava ich písomných vyjadrení ako i ústnych vyjadrení do spisu. A žalobu žiada zamietnuť. Žalovaný uviedol, že neexistuje príčinná súvislosť medzi zrušenými rozhodnutiam Krajského stavebného úradu a údajnou škodou, ktorá vznikla žalobcom. Rozhodnutia, ktoré boli zrušené sa týkali len lehoty ukončenia stavby, ale netýkali sa samotných stavebných povolení, ktoré nikdy neboli zrušené pre nezákonnosť. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, má za to, že žalobcovia žiadnym spôsobom relevantne nepreukázali vznik tejto ujmy. Žalovaný zároveň uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. inštitút odškodnenia nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu neumožňoval priznať.
30. Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne:
31. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
33. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).
34. Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
35. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
36. Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
37. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
38. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
39. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb., ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
40. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republiky, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.
41. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. j) zákona č. 575/2001 Zb., Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov.
42. Podľa § 100 odseku 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
43. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
44. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
45. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, pretože žalobcovia v konaní nepreukázali zákonom stanovené podmienky na náhradu škody uplatnenú voči štátu.
46. Z vykaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi MČ Bratislava - M. W. a stavebníkmi Š. N. a V. W. boli uzatvorené Zmluvy o výstavbe bytu, že stavby sa začali realizovať na základe stavebných povolení (ŽP-XXXX/97-193/G-Mar zo dňa 18.06.1997 a ŽP-XXXX/97-194/G-Mar zo dňa 18.06.1997), ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 31.07.1999 a že stavby boli skolaudované a stavebníkom vydal dňa 10.07.2002 Okresný úrad Bratislava I rozhodnutia o užívaní stavby - prestavba. V konaní bolo taktiež preukázané, že stavebný úrad po zrušení rozhodnutí súdom vo veci nerozhodoval z dôvodu vydaní rozhodnutí o užívaní stavby - prestavby.
47. V žalobe sa žalobcovia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (137.200,- eur) voči štátu aj z titulu nesprávneho úradného postupu správnych orgánov pri udelení stavebného povolenia a následne rozhodnutia o predĺžení lehoty na ukončenie stavby. Výšku škody túto v časti ustálili ako citovú ujmu, ktorú však určili odhadom.
48. Nesprávny úradný postup stavebných úradov videli žalobcovia aj v tom, že konaním, resp. nekonaním a rozhodnutiami správne orgány umožnili legalizáciu "čiernych stavieb". Poukázali na to, že uzavretím zmlúv o rozšírení bytu vlastník bytového domu (MČ Bratislava - staré Mesto) porušil zákon a jedná sa o neplatné právne úkony. Konajúci stavebný úrad mal neplatnosť týchto právnych úkonov postrehnúť a pochybil najmä v tom, že vydal stavebné povolenia bez toho, aby mal k dispozícii účinné zmluvy.
49. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
50. Súd je toho názoru, že žalobcovia porušenie právnej povinnosti žalobcu, vznik škody, jej výšku, príčinnú súvislosť medzi konaním alebo opomenutím súdu žiadnym spôsobom nepreukázali (nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia a škoda bezprostredne nevznikla konaním správnych orgánov, ale z právnych úkonov, ktorým bola zmluva o vstavbe a zmluva o kúpe bytu). Navyše k namietanému úradnému postupu správnych orgánov spočívajúceho v konaní, resp. nekonaní stavebných úradov, či v nedostatočnom zistení skutkového v stavebnom konaní a možným vznikom nemajetkovej ujmy žalobcov neexistuje nevyhnutná priama príčinná súvislosť a preto nie je v danej veci naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu ako takú.
51. S poukazom na vyššie uvedenú absenciu príčinnej súvislosti medzi postupom orgánov štátu a tvrdenou ujmou alebo škodou, ktorá mala žalobcom vzniknúť, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, potom súd dospel k záveru, že žalobcom nevznikol voči žalovanému nárok na náhradu tvrdenej nemajetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáhali. Preto súdu nezostalo iné, než žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, a to bez potreby osobitného a podrobného posúdenia otázky nemajetkovej ujmy žalobcov (keďže táto, pokiaľ aj vznikla, nemohla byť spôsobená tvrdeným nesprávnym postupom orgánov štátu).
52. K nemajetkovej ujme, ktorú si žalobcovia uplatnili súd dodáva, že nemajetková ujma ako inštitút odškodnenia nie je v zákone č. 58/1969 Zb. upravená a zákon platný a účinný v čase nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu neumožňoval priznať nemajetkovú ujmu pozostávajúcu z morálnej alebo psychické ujmy. Náhrada nemajetkovej ujmy by prichádzala do úvahy len pri priamej aplikácii čl. 5 ods. 5 Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v prípadoch obmedzenie osobnej slobody, čo ale nie je daný prípad / pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 762/2004, 25 Cdo 159/2005 /. Nadovšetko čisto teoreticky priznanie náhrady nemajetkovej ujmy by bolo možné len v prípade kumulatívneho splnenie všetkých podmienok zodpovednosti štátu za škodu k čomu v prejednávanej veci nedošlo.
53. Keďže žalobcom v dôsledku absencie zákonných predpokladov na priznanie náhrady škody nevzniklo právo, je úplne nadbytočné zaoberať sa otázkou posúdenia vznesenej námietky premlčania, keďže neexistujúce právo sa nemôže premlčať.
54. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci úspech a mal by teda voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).