Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-12-2018.pdf
PDF · 95.05 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťa rodičov Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., E. XXXX/XX a Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, L. I., v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/65/2017-56 zo dňa 19.01.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany otca určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/336/2007-40 zo dňa 20.02.2008 na maloletého R. M., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000 Sk mesačne na sumu 180 eur mesačne od 01.01.2018, ktoré výživné uložil otcovi platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že rozhodol tak o návrhu matky, ktorou sa domáhala zvýšenia výživného na mal. R. na sumu 200 eur od 01.03.2017 dôvodniac zmenou pomerov od poslednej úpravy výživného. Maloletý R. je zdravotne ťažko postihnutý, navštevuje X. ročník X. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, aj keď uviedol, že vie, že syn je chorý a potrebuje starostlivosť, ale peniaze naviac by jeho matka nevyužila pre syna. O syna sa neinformuje. Je nezamestnaný, lebo keď neprišiel do práce dostal výpoveď. Pracuje na základe dohody o vykonaní práce s príjmom 10.000 Kč mesačne. Kolízny opatrovník navrhol návrhu vyhovieť s poukazom na zdravotný stav dieťaťa.
3. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 1 zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 8P/336/2007 - 40 zo dňa 28.02.2008 bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. R. sumou 3000 Sk mesačne. Súd vtedy vychádzal z príjmu matky 7500 Sk a otca 10 000 Sk. Matka v tom čase mala vyživovaciu povinnosť ešte k jednému mal. dieťaťu.
4. Ďalej konštatoval, že v súčasnosti rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú, matka poberá invalidný dôchodok vo výške 339 eur, otec pracuje na dohodu o vykonaní práce u svojej priateľky s priemerným príjmom 10 000 Kč. Do 31.03.2017 bol však otec zamestnaný vo firme P. M., F. F., kde dosahoval príjem 15 000 Kč mesačne, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa pre
otcove absencie. Mal. R. je zdravotne ťažko postihnutý, vyžaduje neustálu starostlivosť, je odkázaný na sprievodcu. Súd zdôraznil, že výživné nepredstavuje len náklady na ošatenie a stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a podobne.
5. Prvoinštančný súd porovnajúc pomery pri poslednej úprave výživného a súčasne dospel k záveru, že otec sa nijakým iným spôsobom okrem platenia výživného nepodieľa na zabezpečovaní potrieb dieťaťa, nenavštevuje ho a poukazovanie otca na to, že matka by peniaze nepoužila pre dieťa, je vzhľadom na potreby mal. dieťaťa, neetické, ničím nepodložené a nedôvodné. To, že sa otcovi znížil v súčasnosti príjem, ktorý navyše je rovnaký ako v roku 2008, je pre posúdenie otázky výživného právne irelevantné, pretože je v jeho možnostiach a schopnostiach si príjem zvýšiť, o čom svedčí skutočnosť, že pokiaľ by nebol z predchádzajúceho zamestnania prepustený, dosahoval by príjem 15 000 Kč a viac. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie preto zvýšil výživné na sumu, ktorá zodpovedá potrebám mal. dieťaťa od 01.01.2018, pričom v časti zvýšenia výživného za uplynulé obdobie zohľadnil situáciu u otca a jeho dlh na výživnom s tým, že v krátkej dobe tento dlh riadne splatí, aby sa prípadne nedostal do ďalších problémov, ktoré by v konečnom dôsledku mohli ohrozil ďalšie platenie výživného. Z uvedeného dôvodu návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol s konštatovaním, že otec v rámci úpravy vzťahov s dieťaťom, poskytne príležitostne synovi iné plnenia nad rámec výživného, čo je pre dieťa taktiež veľmi významné.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 52 CMP.
7. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého. Odvolanie odôvodnil tým, že jeho príjem je nepostačujúci na jeho živobytie a platenie výživného vo výške 180 eur. Aj keby zarábal 15.000 Kč, nezvládol by to. Po skončení pracovného vzťahu 31.03.2017 bol dlhodobo práceneschopný a dodnes má zdravotné problémy. Nemá riadnu prácu, aby mohol platiť určené výživné. Momentálne je nezamestnaný a vedený na Úrade práce v L.. Doteraz pracoval brigádnicky s príjmom 10.000 Kč v hrubom. Z príjmu platil úver na byt a nájomné 5.200 Kč, strava ho stála 3.000 Kč a pôžička 1.780 Kč, ktorú si vzal na vyplatenie dlžného výživného + 100 eur na bežné výživné. Je si vedomý, že má dlh na výživnom a bude sa snažiť ho čím skôr splatiť. Hľadá si lepšie platenú prácu. Je si vedomý povinnosti platiť výživné riadne a včas, no jeho terajšia situácia mu to neumožňuje. Žiadal znížiť výživné na sumu 100 eur. Ani vekovo, ani zdravotne nie je spôsobilý zarábať viac. K odvolaniu pripojil fotokópie dôkazov o jeho evidencii ako nezamestnaného od 16.02.2018, tiež posudok o zdravotnej spôsobilosti k práci, podľa ktorého je zdravotne spôsobilý s podmienkou, že nemôže vykonávať ťažšiu fyzickú prácu, nezaťažovať pravú hornú končatinu, nezdvíhať ani neprenášať ťažké bremená, nepracovať v jednostrannej a vynútenej polohe a neprechladnúť.
8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že vyslovila s ním svoj nesúhlas. Ak otec poukazuje na stratu zamestnania zdôraznila, že to bolo z dôvodu vlastného pričinenia, a to absencie. Uviedla, že platenie úveru priateľke, nájomné, strava, pôžička má zo strany otca prednosť pred platením výživného na syna. Otec neuhrádza ani bežné výživné, preto poberá na syna náhradné výživné. Z dôvodu neplatenia výživného bol otec dvakrát vo väzbe. Ani to, že má pôžičku, ktorou v roku 2016 splatil dlh na výživnom, ho neospravedlňuje neplatiť vyživovaciu povinnosť naďalej. Ona poberá invalidný dôchodok, je po operáciách mozgu, má cukrovku a postihnutého syna, čo otec neberie na vedomie. O syna sa od narodenia dôkladne stará sama. Vzhľadom na jeho diagnózy sa nebude syn môcť ani v budúcnosti sám o seba postarať, pre svoj hendikep si nezarobí na živobytie, stále bude odkázaný na pomoc iných. Otec sa o syna vôbec nezaujíma. Syn má 16 rokov, je žiakom X.. ročníka na X., jeho potreby v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie a vtedy otec platil výživné sumou 100 eur.
9. Opatrovník za maloletého k odvolaniu otca podal stanovisko, podľa ktorého zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa odôvodnenými potrebami nie sú len základné najnutnejšie hmotné potreby ako je jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby, ako napr. náhodné výdavky spojené so zdravotným stavom. Pri posudzovaní schopnosti a možnosti povinného rodiča je potrebné vychádzať z jeho schopností a možností, ktoré predstavujú do budúcna možnosť vyššieho zárobku, než aký má otec doposiaľ. Uviedol, že otec sa sám pripravil o zamestnanie, a teda o príjem zo zamestnania. Nie je možné zohľadniť ani úver otca, ktorého účelom bolo vyplatenie dlžného výživného pre maloleté dieťa. Poukázal tiež na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, zvýšili sa výdaje maloletého dieťaťa, a to aj ohľadom jeho zdravotného stavu,
preto určená výška výživného plne zodpovedá momentálnemu príjmu otca. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť.
10. Ďalšie vyjadrenia účastníkov do spisu predložené neboli.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.05.2018 a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. 12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žujú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné ma prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 1,2,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ). 13. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine ). 14. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov ( § 75 ods. 1 a 3 Zákona o rodine ). 15. Odvolací súd má jednoznačne za to, že prvoinštančný súd správne zistil skutočný stav veci a správne vo veci rozhodol. V celom rozsahu poukazuje na správne a výstižné dôvody, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 16. V zmysle citovanej právnej úpravy pri zmene rozhodnutia o výške výživného bolo nevyhnutné zisťovať takú výraznú zmenu pomerov, či už na strane rodiča alebo ich mal. dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery existujúce v čase posledného rozhodovania o výške výživného so súčasnými pomermi, ktoré sa zmenili, a ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného. Správne súd prvej inštancie ustálil, že nastala zmena pomerov u mal. R. M., nakoľko posledný krát bolo o výške výživného rozhodované pre 10 rokmi, z čoho je možné jednoznačne usúdiť, že za tak dlhú dobu došlo k výrazným zmenám u maloletého a to aj vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie a zvýšenú potrebu finančného zabezpečenia jeho výdavkov s tým súvisiacich. 17. Aj podľa odvolacieho súdu preto zvýšiť výživné na mal. R. zo sumy 3.000 Sk, čo je 99,58 Eur na sumu 180 Eur bolo správne. V konaní bolo preukázané, že matka mal. dieťaťa ma príjem z invalidného dôchodku vo výške 339.- Eur, ktorý sa síce zvýšil v porovnaní s príjmom zisteným pri pôvodnom rozhodnutí o výživnom, no vzhľadom na jej zdravotný stav, nie je v jej schopnostiach si zabezpečiť vyšší príjem. Naproti tomu príjem otca sa z dôvodu straty zamestnania pre absencie, teda z jeho vlastného pričinenia sa, zo sumy 15.000 Kč znížil na 10.000.- Kč, čo nemôže súd akceptovať, lebo ide o zníženie príjmu povinného rodiča z jeho zavinenia. Stratu lepšieho zárobku preto súd musel vyhodnotiť ako schopnosť otca zarobiť mesačne cca 15.000 Kč. Nezodpovedné konanie povinného otca nemôže byť v žiadnom prípade vyhodnotené v neprospech oprávneného maloletého R., navyše ťažko zdravotne postihnutého, vyžadujúceho pokrytie zvýšených výdavkov a nepretržitú starostlivosť. 18. Odvolací súd vychádzajúc zo zákonných ustanovení Zákona o rodine poukazuje aj na to, že hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zohľadniť to, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesne a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samotnou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o mal. R. o ktorého sa stará výlučne matka a otec a oň ani nezaujíma.
19. K odvolacím dôvodom otca mal. dieťaťa odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie náležite zistil skutočný stav veci a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniu otca, že jeho príjem nepostačuje na úhradu stanoveného výživného uvádza, že je v otcových schopnostiach mať vyšší príjme, aby tak mohol zabezpečiť potreby svojho zdravotne ťažko postihnutého syna. Ak má otec výdavky aj v súvislosti s úverom, ktorý čerpal na platenie dlžného výživného, je to okolnosť, ktorá pri ustálení výšky výživného nemôže byť zohľadnená. Jednak otec sám spôsobil vznik dlhu na výživnom, keďže si vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas a jednak môže si s peňažným ústavom dohodnúť takú výšku splátok, ktorá by mu umožňovala uhrádzať výživné na jeho mal. dieťa v sume, ktorá je odôvodnená jeho potrebami. Nie je možné výživné určiť v nižšej sume, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie ani vzhľadom na otcom zdôrazňovaný jeho zdravotný stav. Ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby otec nebol schopný pracovať a zabezpečiť si tak dostatok finančných prostriedkov pre seba aj pre výživu syna R.. Rovnako aj jeho výdavky čo sa týka bytu musia byť redukované tak, aby sa na nich podieľala aj jeho priateľka, čím získa peňažné prostriedky aj na výživu svojho syna. 20. Je nutné ešte zdôrazniť, že súd prvej inštancie rozhodol o zmene výšky výživného až počnúc od 01.01.2018 a nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu, keďže táto žiadala zvýšiť výživné na 200.- Eur od 01.03.2017, dôvodniac tým, aby zohľadnil situáciu u otca , aby sa tento nedostal do problémov. Už týmto súd prvej inštancie prihliadol na námietky otca mal. R.. 21. Odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky v prevyšujúcej časti postupom podľa § 387 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny s osvojením a stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje, a to aj čo sa týka výroku o trovách konania.
22. Keďže odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, tento výrok v zmysle ustanovenia § 367 ods. 2 O.s.p. sa stal právoplatným. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).