Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sp-4-2012.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sp/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa: U. Q., bytom O. nad O., J. C. Z. č. XXXX/X, O. nad O., proti odporcovi: Okresný úrad, katastrálny odbor, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska cesta 1237/46, za účasti 1) PhDr. V. Q., bytom Y., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ševčíkom CSc., advokátom, so sídlom Bratislava, Nezábudkova 22, 2) W. Q., bytom P. nad B., O. č. XXX-XX-XX, 3) J. Q., bytom I. republika, X., B. A. Y. XX f, 4) Y. Q., bytom I., V. č. XXX/X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 618/11-4zm zo dňa 12. januára 2012, na návrh takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu č. V 618/11-4zm zo dňa 12. januára 2012 sa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho prieskumu odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý mal byť vykonaný v prospech navrhovateľa a účastníka PhDr. V.. Vklad vlastníckeho práva mal byť vykonaný na základe právneho úkonu, ktorý účastníci označili ako darovacia zmluva. Správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že po uzavretí zmluvy a pred povolením jej vkladu do katastra nehnuteľností prevádzajúci (darca) Q. Q. zomrel, pričom podľa jeho právneho názoru, táto skutočnosť bráni vykonaniu vkladu. Súčasne poukázal na to, že v samotnej zmluve (na rozdiel od návrhu na vklad) je uvedené ako katastrálne územie, v ktorom sa majú nachádzať scudzované pozemky k.ú. B. P., ktoré sa nenachádza v jeho správe. Ďalšie dôvody, pre ktoré podľa odporcu nebolo možné povoliť vklad vlastníckeho práva je jednak rozpor uzavretej zmluvy so zákonom č. 182/1993 Z.z. ako aj skutočnosť, že uzavretá zmluva nebola bezodplatná, tak ako to vyžaduje zákon pri darovacej zmluve.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne posúdeného skutkového stavu. Podľa jeho názoru darca v darovacej zmluve presne špecifikoval podmienky darovacieho úkonu, ktorý správny orgán nemá právo spochybniť. Zdôraznil, že pri predmetnom právnom úkone išlo o vôľu darcu, ktorá bola uskutočnená vážne, slobodne, zrozumiteľne, bez nátlaku. Účastníci darovacej zmluvy ju vnímali ako právny úkon neodporujúci právnemu poriadku. Správnemu orgánu bol taktiež doručený počet rovnopisov podaní a príloh v požadovanom počte osobným podaním.
3. O odvolaní navrhovateľa rozhodol tunajší súd prvotne rozsudkom č.k. 12Sp/4/2012-33 zo dňa 14.02.2013, ktorým bolo rozhodnutie vtedajšej Správy katastra potvrdené ako zákonné a vecne správne. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd toto rozhodnutie uznesením sp. zn.1Sžr/131/2013 zo dňa
11.11.2014 zrušil s tým, že súd musí do konania pribrať všetkých účastníkov administratívneho konania, vrátane dedičov po zomrelom darcovi Q. Q..
4. V nadväznosti na uvedené boli uznesením č.k.12Sp/4/2012-79 do konania pribratí účastníci 1) až 4) tak, ako sú uvedení v záhlaví tohto rozhodnutia. Po doručení návrhu navrhovateľa účastník 1) žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a dedičia po nebohom darcovi naopak rozhodnutie odporcu žiadali potvrdiť. Predmetné uznesenie bolo napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžr/1/2017 zo dňa 16.1.2018 tak, že ho potvrdil.
5. V dôsledku odvolania sudcu JUDr. Juraja Floroviča z funkcie sudcu, bola vec následne pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Eve Vékonyovej.
6. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania a lehôt na podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu (odvolaniu) navrhovateľa nemožno priznať úspech.
8. Predmetom súdneho prieskumu je neprávoplatné rozhodnutie odporcu, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva z dôvodov uvedených v odseku 1 tohto rozsudku.
9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 03.06.2011 bola uzavretá medzi Q. Q., naposledy bytom Y. č. XXX (označeným v zmluve ako darca), a PhDr. V. Q., bytom S. č. XXX/X, XXX XX K. Y. a U. Q., bytom J. C. Z. č. XXXX/X, O. nad O. (obdarovanými) zmluva. Touto zmluvou mienil Q. Q. previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to jednak k bytu špecifikovanom v čl. II zmluvy, k spoluvlastníckym podielom na pozemkoch, ktoré boli v zmluve okrem iného označené listom vlastníctva a katastrálnym územím B. P. ako aj rodinnému domu taktiež špecifikovanom v čl. II zmluvy, na svojich bratov (navrhovateľa a účastníka1). Okrem prevodu nehnuteľností boli predmetom prevodu aj cenné papiere a osobný automobil. Prevod cenných papierov ako aj automobilu nebol predmetom rozhodovania správnych orgánov a nie je teda ani predmetom súdneho prieskumu.
10. Takto uzavretá zmluva obsahuje okrem iného aj vyhlásenie Q. Q., o tom, že je osamelou, rozvedenou osobou. Uviedol, že ho deti (účastníci 2, 3, 4) pochádzajúce z jeho rozvedeného manželstva žiadnym spôsobom nekontaktujú, nekomunikujú s ním, nie sú spolu v kontakte. Podľa tohto vyhlásenia sa pod vplyvom svojho zlého zdravotného stavu, ako aj skutočnosti, že o neho jeho deti nejavia žiaden záujem, rozhodol uzavrieť zmluvu, ktorou by previedol nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve (ako aj cenné papiere a automobil) na svojich bratov, ktorí ho mali doopatrovať, v prípade jeho úmrtia sa mali postarať o jeho pohreb a pomník a súčasne mal mať právo doživotného a bezplatného užívania bytu, ktorý bol predmetom prevodu.
11. Dňa 06.06.2011 bol odporcovi doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v ktorom bolo pri spoluvlastníckych podieloch na prevádzaných pozemkoch uvedené, že sa nachádzajú v katastrálnom území P. P.. K návrhu na vklad boli priložené aj výpisy z listov vlastníctva k jednotlivým nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom prevodu.
12. Dňa 29.06.2011, teda po uzavretí zmluvy a začatí administratívneho konania u odporcu, účastník zmluvy (prevodca) Q. Q. zomrel, pričom jeho dedičmi sú účastníci 2), 3), 4), ktorí sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že žiadali rozhodnutie odporcu potvrdiť. Mali za to, že zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k scudzeniu nehnuteľností má toľko nedostatkov, že nie je spôsobilá na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Okrem toho tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich zomrelom otcovi.
13. Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ a účastník 1) tvrdili, že poskytovali svojmu bratovi Michalovi Mikulovi v súvislosti s jeho zdravotným stavom pomoc a opateru, postarali sa o jeho pohreb a vybudovanie náhrobku.
14. Podľa § 244 ods. ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
15. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
16. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení platným v čase rozhodovania odporcu, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať: a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov. 9a)
18. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov (katastrálny zákon), ak osobitný zákon neustanovuje inak.
19. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetom preskúmania zákonnosti je rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to: k podielu 1/1 na byte č. X na H.. poschodí, vo vchode č. 0, bytového domu s. č. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na pobočných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 19/656 -in, zapísané na LV č. XXX v k. ú. Y., pozemkom zapísaným na LV č. XXX v k. ú. B. P. (podľa čl. II. darovacej zmluvy) v podiele 1/9-ina, a to pozemku parc. č. XXX/X, výmera 12262 m2, orná pôda, par. č. XXX/X, výmera 3209 m2, orná pôda, par. č. XXX/X, výmera 5700m2, orná pôda, par. č. XXX/X, výmera 7963 m2, orná pôda, pozemku zapísanom na LV č. XXX v k. ú. B. P. (podľa č. II. darovacej zmluvy) v podiele 1/6-ina, a to: parc. č. XX, výmera 2725 m2, záhrady, pozemku zapísanom na LV č. XXX v k. ú. B. P. (podľa čl. II. darovacej
zmluvy) spoluvlastnícky podiel 1/6-ina, a to: parc. č. XXX/X, výmera 10505 m2, lesné pozemky, stavbe- rodinnému domu súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XX v k. ú. P. P. na LV č. XXX v podiele 1/3-ina.
20. Odporca zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva z viacerých dôvodov, a to konkrétne, že 1) že prevádzajúci (v zmluve označený ako darca) zomrel, stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, 2) zmluva na rozdiel od návrhu na vklad obsahuje pri špecifikácii prevádzaných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, XXX a XXX katastrálne územie, ktoré nie je v správe odporcu, 3) zmluva nie je v skutočnosti bezodplatná 4) odporuje zákonu č. 182/1993 Z.z.. 21. Súd uvádza, že takto vymedzené dôvody zamietnutia návrhu boli dôvodné len čiastočne, čo však postačuje pre záver, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
22. Predovšetkým súd konštatuje, že samotná smrť osoby darcu, resp. akéhokoľvek prevodcu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad. Najvyšší súd SR opakovane judikoval, že obligačnoprávne účinky zmluvy trvajú aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci. (viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 5 Cdo 153/2009). S poukazom na uvedené nie je smrť osoby, ktorá zmluvou mieni previesť vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam pred právoplatným rozhodnutím odporcu, sama o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad.
23. Súčasne súd nepovažoval za dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad ani nesprávne uvedenie katastrálneho územia v samotnom texte zmluvy, a to najmä za situácie, že v návrhu na vklad bolo toto katastrálne územie uvedené správne a súčasne boli odporcovi predložené listy vlastníctva, ktorými účastníci zmluvy taktiež deklarovali, o ktoré nehnuteľnosti by malo ísť. Za takejto situácie, keď bolo zrejmé, že obsah vôle účastníkov smeroval k prevodu nehnuteľností v katastrálnom území P. P. a nie B. P., a súčasne tu bol nesúlad medzi označením nehnuteľností v zmluve a návrhu na vklad, bolo povinnosťou odporcu účastníkov vyzvať na odstránenie chyby, resp. nezrovnalosti. Až následne, keby takáto vada nebola odstránená, by bol odporca oprávnený postupovať tak, že by návrh z tohto dôvodu zamietol.
24. Ďalej súd vo všeobecnosti konštatuje, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita takého výkladu, ktorý nezakladá ich neplatnosť, pred takým, ktorý naopak neplatnosť zakladá, v prípade, ak sú možné oba výklady. Uvedené vyžaduje princíp autonómie zmluvných strán, a potreba takéhoto prístupu vyplýva aj z povahy súkromného práva a s ním spojenej spoločenskej a hospodárskej funkcie zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Taká prax, pri ktorej sa preferuje výklad uprednostňujúci, resp. vedúci k neplatnosti zmluvy nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu. Pri interpretácii zmluvy je potrebné vychádzať z toho, že zásadnú úlohu má vôľa účastníkov zmluvy. Nie je možné akceptovať právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy, nakoľko takýto postup by zasahoval do zmluvnej slobody občana. Vždy je tu priorita skutočnej vôle účastníkov nad formálnym prejavom tejto vôle. Zmyslom ochrany legality v súkromnoprávnej sfére nie je len ochrana verejného záujmu, ale predovšetkým ochrana súkromnoprávneho vzťahu. Preto je nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne.
25. Záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom alebo preto, že zákon obchádza, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia. Nie je možné vystačiť len s gramatickým výkladom. Významnou úlohu tu pritom zohráva najmä výklad teleologický. Je nutné sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu či zákazu. V súkromnoprávnej sfére nemá každý rozpor so zákonom za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ako bolo uvedené vyššie, zmyslom ochrany legality v súkromnoprávnej sfére je najmä ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady „pacta sunt
servanda“ . V súkromnoprávnej sfére pritom platí zásada, že čo nie je zakázané je dovolené. Preto každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a z tohto dôvodu je nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne. Zásadnou otázkou, ktorá sa viaže k ust. § 39 Občianskeho zákonníka, je či toto ustanovenie je treba považovať za sankciu za každý rozpor právneho úkonu so zákonom, či dopadá na každý nesúlad so zákonným zásahom alebo príkazom, a to najmä v prípadoch, keď zvláštny predpis nemá výslovne stanovenú sankciu neplatnosti. Záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom alebo preto, že zákon obchádza, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého ustanovenia, predovšetkým o teleologický výklad. Je preto nutné sa pýtať na účel zákonného príkazu alebo zákazu.
26. V prejednávanej veci uzavrel Q. Q. so svojimi bratmi (navrhovateľom a účastníkom 1) zmluvu, ktorú označili ako darovaciu. Vo všeobecnosti je darovacia zmluva dvojstranný právny úkon, ktorého pojmovým znakom je bezodplatnosť. Bezodplatnosť je charakterizovaná tým, že za dar nemá darca dostať nič, čo by malo majetkovú hodnotu. Pre rozlíšenie, či ide o zmluvu odplatnú alebo je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v dobe, keď bola zmluva uzavretá. Darovanie môže byť viazané na splnenie odkladacej alebo rozväzovacej podmienky, avšak ak sa dar poskytuje s príkazom (donatio sub modo), ktorý má majetkový význam, nejde o bezodplatnosť.
27. Je nesporné, že účastníci ako osoby bez právneho vzdelania, označili svoj úkon, svoju dohodu ako darovaciu zmluvu, pričom však z jej obsahu ako aj výpovede navrhovateľa a účastníka 1) vyplýva, že ich úmyslom bolo uzavrieť zmluvu, predmetom ktorej bolo scudzenie označených nehnuteľností v prospech navrhovateľa a účastníka 1), ktorí potom mali recipročne poskytnúť prevádzajúcemu starostlivosť, postarať sa o jeho pohreb, hrob a mali mu umožniť bezplatné užívanie jednej z prevádzaných nehnuteľností. Takáto vôľa účastníkov zmluvy je z jej obsahu zrejmá a v podstate vyplynula aj z vyjadrení samotného navrhovateľa a účastníka 1), ktorí potvrdili, že takto formulovaný záväzok aj splnili, keď v chorobe Q. Q. poskytovali starostlivosť spočívajúcu napríklad v tom, že ho sprevádzali k lekárovi, objednávali ho na vyšetrenia, navštevovali ho v nemocnici, následne sa postarali o pohreb a vybudovanie jeho hrobu. Takáto dohoda je v zásade právne dovolená a preto nie je dôvod, aby nebola akceptovaná. Samotné formálne označenie zmluvy ako darovacia, bez ďalšieho nemôže spôsobovať, že právne dovolený obsah riadne dojednaneného zmluvného vzťahu, bude vyhodnotený ako neplatný.
28. Predmetom zmluvného dojednania a prevodu vlastníckeho práva však v danom prípade (okrem spoluvlastníckych podielov na pozemkoch a rodinnom dome), bol aj byt nachádzajúci sa v bytovom dome v Y.. Na túto časť zmluvy teda dopadá režim stanovený zákonom č. 182/1993 Z.z., ktorý v ust. § 5 vymedzuje náležitosti zmluvy, pričom výslovne neuvádza, že v prípade absencie ktorejkoľvek z týchto náležitosti je zmluva neplatná.
29. Súd poukazuje na to, že prevádzaný byt a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, bol priamo v texte zmluvy špecifikovaný len číslom, poschodím, vchodom, podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a listom vlastníctva, na ktorom je vedený. Zmluva obsahovala následne odkaz na zmluvu o prevode predmetného družstevného bytu zo dňa 15.03.2010, ktorá obsahuje aj iné údaje ako napríklad určitý popis bytu. Účastníci sa dokonca výslovne dojednali, že súčasťou ich zmluvného dojednania je aj zmluva o prevode družstevného bytu, ktorú uzavrel Q. Q. ako nadobúdateľ s Poľnohospodárskym bytovým družstvom I.. Na túto zmluvu uzavretú medzi inými subjektmi a s iným obsahom však neodkázali len v časti popisu bytu, ale ako na celok, čo spôsobuje určitú zmätočnosť ich úkonu, ktorá by sama o sebe mohla byť dôvodom neplatnosti zmluvy (v tejto časti). Uvedeným sa však odporca nezaoberal.
30. Odhliadnuc od uvedeného správny súd s poukazom na uvedené v odstavci 25 tohto rozsudku konštatuje, že pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k bytu, je zmluva uzavretá medzi Q. Q. ako prevádzajúcim a navrhovateľom a účastníkom 1) ako nadobúdateľmi neplatná pre rozpor so zákonom a to konkrétne ustanovením § 5 zákona 182/1993 Z.z.. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že zmluva neobsahuje náležitosť stanovenú v ust. § 5 ods.1 písm. g) zákona č. 182/1993 Z.z., a to vyhlásenie nadobúdateľa o pristúpení o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy. Uvedená zákonom stanovená náležitosť má za cieľ zabezpečiť riadne fungovanie bytového domu v rámci výkonu správy správcom, resp. v rámci vytvoreného spoločenstva a takýmto spôsobom zabezpečiť funkčnú správu spoločných záležitostí bytového domu. Bez takto stanovenej povinnosti pristúpiť k existujúcej zmluve o výkone správy resp. spoločenstve, by sa vytvoril stav, ktorý by
znemožňoval riadne fungovanie v rámci založeného spoluvlastníctva a komplikoval (až znemožňoval) by správu spoločných záležitostí, vrátane realizácie dodávky služieb spojených s užívaním bytu. Vzhľadom na takýto účel a cieľ tohto zákonného ustanovenia, ide podľa názoru súdu o takú náležitosť, ktorej absencia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom. S poukazom na vyššie uvedené a za situácie, keď zákon neumožňuje odporcovi vykonať vklad vlastníckeho práva len v časti, dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je vecne správne a preto ho podľa §250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.