Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11P-56-2017.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/56/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. B., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov - matky: G. B., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R., C. XXX a otca: Q.C. B., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R., U. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č. konania 7P/74/2011-11 zo dňa 21.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2011 v časti určenia výživného na maloleté dieťa Q. B., H.. XX.XX.XXXX tak, že otec Q. B., H.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. Q. B., H.. XX.XX.XXXX výživné vo výške po 100 eur mesačne, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky G. B., počnúc dňom 01.09.2016.
Zameškané výživné za čas od 01.09.2016 do 04.06.2018 vo výške 1.470 eur j e otec p o v i n n ý matke dieťaťa splatiť v splátkach vo výške po 100 eur mesačne, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania celého zameškaného výživného.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Matka maloletého dieťaťa podala na súd dňa 05.04.2017 návrh, v ktorom žiadala, aby súd zvýšil výživné na jej syna mal. Q. B., ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní sp.zn. 7P/74/2011. Zvýšiť výživné požadovala zo sumy 30 eur mesačne na sumu po 100 eur mesačne, najmä z dôvodu, že v čase poslednej úpravy výživného mal Q. X Q. a v súčasnosti je už študentom strednej školy.
2/ Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie nedostavil.
3/ Matka na pojednávaní trvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného a k dôvodom jeho zvýšenia doplnila, že v súčasnosti je mal. Q. študentom X. Q.E. K. D. Š. N. S., kam cestuje každý víkend autobusom, pričom cez týždeň býva na internáte v S.j a späť domov sa vracia v piatok tiež autobusom. Vo vzťahu k výdavkom uviedla, že v súvislosti s cestovaním syna do školy platí približne 12 eur mesačne cestovné, za internát platí 20 eur mesačne, strava činí cca 50 eur mesačne a na oblečenie v súvislosti so štúdiom cca 30 eur mesačne. Uviedla, že absolvoval v zime aj lyžiarsky zájazd, za ktorý doplácala 100 eur mesačne. Podľa matky chlapec nemá v súčasnosti zvláštne záujmy, nenavštevuje ani krúžky, rekreačne sa však venuje športu, posilňuje. V súčasnosti matka pracuje len na dohodu a jej príjem tak činí len okolo 60 eur mesačne.
4/ Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nárok na zvýšenie výživného pre dieťa je daný a výšku výživného navrhol určiť s prihliadnutím aj na majetkové pomery otca.
5/ Okrem výsluchu prítomných účastníkov bol na pojednávaní prečítaný rodný list dieťaťa, z pripojeného spisu bol prečítaný rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 7P/74/2011-11 zo dňa 21.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2011 a po takto vykonanom dokazovaní bolo zistené, že naposledy bola výška výživného pre maloleté dieťa upravená uvedeným rozsudkom, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a podľa nej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. Q. B. výživným vo výške po 30 eur mesačne. V čase tejto úpravy výživného mal Z.. Q. X Q. a bol žiakom X. Q. Základnej školy v R..
6/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
7/ Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
8/ Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
9/ Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10/ Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
11/ Schopnosti a možnosti rodičov v súvislosti s ich vyživovacou povinnosťou má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne a podobne, pričom týmito schopnosťami a možnosťami sú bezprostredne ovplyvňované aj odôvodnené potreby dieťaťa. Ak sú reálne možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa. Je potrebné tiež uviesť, že majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nie len podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladným spôsobom života, ktorý môže upozorňovať na ďalšie nedoložené príjmy.
12/ Po zhodnotení vykonaného dokazovania mal súd za to, že od poslednej úpravy výživného došlo bez akýchkoľvek pochýb u mal. Q.D. k podstatnej zmene okolností, ktoré sú určujúce pre určenie výšky výživného. Bez pochyby narástli jeho odôvodnené potreby, ktoré súvisia najmä s tým, že je starší a v súčasnosti študuje na strednej škole. Ukončil X. Q. Strednej hutníckej školy v S. a v školskom roku 2018/2019 bude študentom X. Q. tejto školy. Vzhľadom k tomu, že táto stredná škola sa nenachádza v mieste jeho bydliska, ale v meste S., kam cestuje autobusom a takisto aj odtiaľ domov a že počas pracovného týždňa býva v tomto meste na internáte, zároveň mu je z týchto dôvodov nutné zabezpečiť celodennú stravu počas týždňa, došlo tiež k podstatnej zmene okolností na jeho strane, ktoré zdôvodňujú oprávnenosť návrhu matky na zvýšenie výživného. Tiež je potrebné v tejto súvislosti zvýrazniť, že mal. Q. má v súčasnosti náročnejšie osobné potreby a záujmy ako v čase, kým mal len X rokov.
13/ Súd preto dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože došlo k zvýšeniu oprávnených potrieb dieťaťa na základe vyššie zistených skutočností. Na uvedenom základe súd podľa citovaných zákonných ustanovení zvýšil výšku výživného, ktoré je otec povinný platiť na mal. Q., a to na sumu po 100 eur mesačne a v tomto smere preto zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 7P/74/2011 zo dňa 21.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2011. Keďže nárok na zvýšenie výživného bol priznaný za čas od 01.09.2016, súd zároveň za obdobie od 01.09.2016 do dňa rozhodnutia, t.j. do 04.06.2018 určil aj výšku zameškaného výživného, a to na sumu 1.470 eur, pričom toto zameškané výživné povolil otcovi splatiť matke dieťaťa v splátkach po 100 eur mesačne (splatnosť splátok, ako aj ich výška je stanovená vo výroku tohto rozsudku).
14/ O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota. V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP - ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a § 127 ods. 2 CSP - ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania), uvedie proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b/ prikázaním pohľadávky, c/ predajom hnuteľných vecí, d/ predajom cenných papierov, e/ predajom nehnuteľnosti, f/ predajom podniku, g/ príkazom na zadržanie vodičského preukazu.